Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115201965.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: D.. P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. F. XX, XXX XX H., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanej: I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080

01 Prešov, v konaní o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo
dňa 26.04.2017, č. k. 7C/35/2015 -96, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I. a III.

II. Mení sa uznesenie vo výroku II. tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) zastavil konanie,
žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vrátil žalobcovi súdny poplatok z
návrhu na začatie konania vo výške 92,80 eura, zaplatený na účet Okresného súdu Prešov a upravil
Slovenskú poštu, a. s., CVFT prevádzkovateľa systému so sídlom Turzova 1, Košice, IČO: 36 631 124,

aby sumu 92,80 eura poukázala žalobcovi po právoplatnosti výroku tohto uznesenia.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 255, § 256 ods. 1 a §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“). Dospel k záveru, že
žalobca v celom rozsahu vzal žalobu späť postupom podľa § 144 ods. 1 CSP a žalovaná so späťvzatím
žaloby súhlasila a preto postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. Žalobca späťvzatím žaloby

procesne zavinil zastavenie konania, preto postupom podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
týchto trov bude následne rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Dodal, že nenašiel žiaden z dôvodov, pre ktorý by mal na daný prípad aplikovať zákonné ustanovenie
§ 257 CSP a výnimočne náhradu trov konania stranám sporu nepriznať.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na
skutočnosť, že späťvzatie žaloby upravujú ustanovenia § 144 -146 CSP, avšak tie neupravujú
prípustnosť alebo neprípustnosť odvolania späťvzatia žaloby. Vzhľadom na uvedené je potrebné
aplikovať na vec čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého môže každý konať, čo nie je zákonom zakázané,
a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Preto odvoláva svoje späťvzatie žaloby
zo dňa 29.03.2017, keďže to pripúšťa aj Ústava SR. Ďalej mal za to, že ani späťvzatie žaloby procesne

nebolo prípustné v tomto prípade, keďže súd mal žalobu o zaplatenie sumy 422,17 eura odmietnuť pre
prekážku res iudicata, resp. pre prekážku litispendencie. Tieto procesné prekážky boli vyprodukované vsúdnom konaní sp. zn. 11C/211/2013 Okresného súdu Prešov, keď súd zaviazal žalovaného D.. P. R.
na zaplatenie sumy vo výške 625,87 eura s príslušenstvom žalobkyni a ADVOKÁTSKU KANCELÁRIU
VAĽO & PARTNERS s.r.o. na zaplatenie sumy vo výške 1.327,60 eura žalobkyni. Súd v konaní sp.

zn. 11C/211/2013 nielen hmotnoprávne, ale aj procesne pochybil, keď bez akéhokoľvek procesného
rozhodnutia opätovne rozhodoval o nároku žalobcov v 1. a 2. rade na zaplatenie 422,17 eura. Pre
procesné prekážky mal súd žalobu o obnovu konania odmietnuť a v tomto prípade nikto nemá právo
na náhradu trov konania. Obdobne žalobca nevidí dôvod, aby žalovaná mala nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %, keďže v tomto prípade sa ani nejednalo o kvalifikované späťvzatie žaloby, ale

naopak mal súd skúmať procesné podmienky, za ktorých môže rozhodnúť vo veci. Dodal, že pokiaľ súd
prvej inštancie odmietne akceptovať odvolanie späťvzatia žaloby, tak žiadal súd, aby toto podanie bolo
odstúpené súdu druhej inštancie na rozhodnutie.

4. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odmietnuť odvolanie žalobcu z dôvodu, že
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Poukázala na skutočnosť, že podmienky

prípustnosti odvolania sú upravené v ust. § 355 až 363 CSP a sú nimi a) spôsobilý predmet odvolania
b) zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania c) procesná legitimácia odvolateľa a d) dodržanie
zákonných náležitostí odvolania. Proti inému uzneseniu, než je vymenovaný v § 357 CSP, odvolanie
nie je prípustné. Keďže v citovanom zákonnom ustanovení právny úkon žalobcu ,,odvolanie späťvzatia
vylúčenej žaloby" nie je uvedený, nie sú splnené podmienky odvolacieho konania, a preto odvolaciemu

súdu nevzniká povinnosť odvolanie meritórne prejednať. Odvolanie je prípustné iba voči uzneseniu o
zastavení konania, ktoré však žalobca nepodal.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 ,,CSP“)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 27.01.2015 na súd prvej inštancie voči
žalovanej návrh na obnovu konania, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 11C/211/2013 na Okresnom
súde Prešov. V priebehu konania súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby s poukazom na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/243/2015 zo dňa 11.02.2016 a rozsudok Okresného súdu sp.
zn. 11C/211/2013 zo dňa 12.10.2016 uviedol, či trvá na podanej žalobe o obnovu konania sp. zn.
11C/211/2013 alebo ju berie späť. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.01.2017 žalobca
zobral návrh na obnovu konania v celom rozsahu späť, navrhol zastaviť konanie a rozhodnúť o vrátení
súdneho poplatku s tým, že protistrana nemá nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (č. l. 91 spisu).

Dňa 02.02.2017 žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu na obnovu konania, navrhla zastaviť
konanie a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, z dôvodu jeho procesného
zavinenia na zastavení konania (čl. 94 spisu).

10. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že v prípade späťvzatia žaloby žalobcom v zmysle ust.

§ 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP súd nemá inú možnosť ako konanie zastaviť. Ak
žalobca vzal žalobu späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999). Späťvzatie žaloby je z tohto hľadiska
definitívne, súd skúma iba, či tento dispozičný úkon urobila osoba oprávnená a či prejav vôle bol urobený
určito, vážne a zrozumiteľne. Z predloženého späťvzatia odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že
ho urobil žalobca ako osoba oprávnená na späťvzatie žaloby a žalobca ani nenamietal, že tento úkon

by nebol urobený vážne alebo že trpí iným nedostatkom. Skutočnosť, že žalobca následne v odvolaní
odvolal svoje späťvzatie, nemá vplyv na platnosť späťvzatia. Odvolanie žalobcu, z ktorého obsahu
vyplýva, že žiada zrušiť uznesenie o zastavení konania, ktoré bolo vydané pre jeho predchádzajúce
riadne späťvzatie žaloby, nemôže byť úspešné. Žalobca výlučne disponuje predmetom konania a nesieprocesnú zodpovednosť za to, ako s ním naloží. Argumenty prezentované žalobcom v odvolaní nie sú
spôsobilé privodiť zvrátenie účinku späťvzatia.

11. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku I. a zároveň aj v súvisiacom správnom výroku III. o vrátení kráteného súdneho poplatku ako
vecne správne potvrdil.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.

Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť
meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť
nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku
späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj

na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je
potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral
späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno
pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

15. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Len výnimočne nemusí súd
úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť
trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 CSP a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán
nepriznáva náhradu trov konania.

16. Zo slovného znenia zákonného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že
ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený.

17. Niet akýchkoľvek pochybností, že procesným úkonom žalobcu zo dňa 23.01. 2017 bolo predmetné
konanie zastavené, čím žalobca zavinil zastavenie konania, a preto mu vznikla v zmysle § 256 ods. 1
CSP povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej.

18. Odvolací súd však v danej veci prihliadol na výnimočné okolnosti prípadu, keď žalobca vzal svoju

žalobu o obnovu konania späť s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.02.2016, sp.
zn. 3Cdo/243/2015 a rozsudok Okresného súdu zo dňa 12.10.2016, sp. zn. 11C/211/2013. Najvyšší
súd SR uznesením zo dňa 11.02.2016, sp. zn. 3Cdo 243/2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 23.10.2014, sp. zn. 8 Co 43/2014 a rozsudok Okresného súdu Prešov zo 17.01.2014, sp. zn. 11C
211/2013 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia

vyplýva, že najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b Občianskeho súdneho poriadku bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané doručenie
uznesenia súdu prvého stupňa z 15.11.2013 do vlastných rúk dovolateľa 1. rade (v našom konaní
žalobca), došlo tým k odňatiu možnosti žalovaného v 1. rade (v našom konaní žalobca) konať pred
súdom. Je zrejmé, že najvyšší súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý návrh na obnovu konania vedeného

pod sp. zn. 11C/211/2013 odôvodnil tým, že návrh žalobkyne a uznesenie o poučení, na základe ktorých
súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, neboli doručené žalobcovi. Súd prvej inštancie
podľa názoru žalobcu nezákonným vynesením rozsudku pre zmeškanie v rozpore s ust. § 153b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku nemohol uplatniť v konaní skutočnosti a dôkazy tak, aby súd návrh
proti nemu zamietol.

19. Po vrátení veci Okresný súd Prešov v riadnom konaní rozsudkom zo dňa 12.10.2016, č. k.
11C/211/2013 - 215 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 625,87 eura s príslušenstvom, ako
aj 1.327,60 eura s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne a protižalobu žalovaného o
zaplatenie 422,17 eura s príslušenstvom zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania o
jej žalobe v rozsahu 91,2 % a protižalobe v rozsahu 100 %. Rozsudkom zo dňa 25.04.2018, č. k.

8Co/12/2017 - 300 Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 12.10.2016,
vo výroku o zamietnutí protižaloby a náhrady trov konania vo vzťahu k protižalobe a v tejto časti
konanie zastavil. Predmetné rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2018. Z
obsahu odvolaní - späťvzatí žalôb žalobcu vo veciach vedených na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
7C/15/2015 a sp. zn. 7C/35/2015 vyplýva, že snahou žalobcu bolo docieliť, aby sa o jeho žalobe konalo
aspoň v jednom z týchto konaní. V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/15/2015 sa bude po rozhodnutí

odvolacieho súdu vo veci pokračovať. Predmetné konanie je síce zastavené v dôsledku späťvzatia
žaloby, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd je toho názoru, že v danom
prípadesúdanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľaspočívajúcevokolnostiachsporu,apretoideoprípad,
kedy možno aplikovať ustanovenie § 257 CSP.

20. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku
II. zmenil tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná síce bola v odvolacom konaní

úspešná, avšak odvolací súd aj pri trovách odvolacieho konania prihliadol na dôvody osobitného zreteľa,
spočívajúcevdôvodochspäťvzatiažaloby,naktoréodvolacísúd poukázalvbode18.tohto rozhodnutia.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP, v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).