Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/298/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405205858
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1405205858.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: O.. E. P., T. Ľ. XXXX/XX, T.,
zastúpenej JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, proti žalovaným:
X/ S. U., X/ L. U., Z. T. P. XX, T., zastúpených JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom Guothova
20, Bratislava, o zaplatenie 82.984,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06. apríla 2016, č. k. 22C/109/2005 - 338, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na spojenie súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 4C/524/2008 (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava III sp.
zn. 6C/254/2004) so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 22C/109/2005,

zamietol návrh na prerušenie súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn.
22C/109/2005 až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn.
4C/524/2008 (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 6C/254/2004) a žalovaným 1/
a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 82.984,80 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od 04.03.2004 do zaplatenia. Rozhodol, že o
trováchkonaniarozhodnedo30dníodprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej. Vodôvodnení

rozhodnutia uviedol, že pôvodní žalobcovia (O.. E. P.P. I. A. Š.) sa žalobou domáhali proti žalovaným
zaplatenia sumy 82.984,80 eur (2.500.000 SK) s 12 % úrokom z omeškania od 04.03.2004 do
zaplatenia z titulu nevrátenej pôžičky. Po zmene petitu žaloby pripustenej na základe návrhu žalobcov
na pojednávaní dňa 14.05.2008 v časti úrokov z omeškania, rozhodol rozsudkom zo dňa 08.10.2008 č.
k. 22C/109/2005 - 151 tak, že žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcom sumu 82.984,80 eur s 8
% úrokom od 03.03.2003 do 03.03.2004 a s 12% úrokom od 04.03.2004 do zaplatenia a náhradu trov
konaniavsume7.120,36eur.Naodvolaniežalovaných1/a2/KrajskýsúdvBratislaveuznesenímzodňa

30.11.2010 č. k. 8Co/81/2009 - 199 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie
s odôvodnením, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá dostatočnú oporu v odôvodnení
rozhodnutia,súdsanezaoberal námietkamižalovaných1/a2/,ani ichprocesnýminávrhmiuplatnenými
v priebehu konania (týkajúce sa spojenia konania, alternatívne prerušenia konania v zmysle podania zo
dňa 12.05.2008), a teda napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. V priebehu konania zomrel žalobca 2/
a po skončení dedičského konania pokračoval v zmysle osvedčenia o dedičstve zo dňa 09.06.2014 sp.

zn. 1D/702/2012, Dnot/100/2012 s pôvodnou žalobkyňou X/ O.. E. P., ktorá sa stala jedinou dedičkou
pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/, ktorá je predmetom tohto konania. Uznesením zo dňa 27.11.2014
pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobkyne tak, že žalovaní 1/ a 2/ rade sú povinní spoločnea nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 82.984,80 eur s 12 % úrokom z dlžnej sumy od 04.03.2004 do
zaplatenia. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli dňa
03.03.2003 so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobcov požičať

žalovaným sumu 82.984,80 eur (2.500.000 SK) a záväzok žalovaných splatiť dlžnú sumu spolu s 8 %
úrokomnajneskôrdo03.03.2004vcelostikrukámveriteľov.Vzmyslečl.III.predmetnejzmluvysaveriteľ
predmetnej zmluvy zaviazal dlžníkovi, že prevedie na neho nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre P..
Ú.. F. P.Á., Z. J., Z. C. A., nasledujúci deň, najneskôr 04.03.2004 tak, ako sú uvedené v kúpnej zmluve zo
dňa 03.03.2003. Podľa čl. IV. zmluvy v prípade, ak dlžník poruší povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, teda

svoj dlh nesplní riadne a včas, teda neuhradí dlžnú sumu s úrokom, je veriteľ oprávnený od povinnosti
previesť nehnuteľnosť odstúpiť. Kúpnou zmluvou zo dňa 03.03.2003 žalovaní 1/ a 2/ predali žalobcom
1/ a 2/ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. F. P., Z. J., Z. C. A., a to pozemky: parc. č. XXX/X
- W. R. R. XXX E., H.. Č.. XXX/X - W.U. Z. R. XXX E., H.. Č.. XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 25
m2, parc. č. XXX/XXX - W. H. Z. R. XX E., J.: B. J.. Č.. XXXX na H.. Č.. XXX/XXX I. B. J.. Č.. XXXX na
H.. Č.. XXX/XXX, pričom presný popis nehnuteľností je opísaný v znaleckom posudku vypracovanom

JUDr.Ing.MariánomRaiterom.Zmluvnéstranysadohodlinacenenehnuteľnostívsúladesoznaleckými
posudkami spolu v sume 18.793,07 eur (560.160 SK). Podľa čl. III. zmluvy predávajúci (žalovaní 1/ a
2/) prevzali dňa 28.02.2003 preddavok na kúpnu cenu v sume 5.515,50 eur (166.160 SK) od kupujúcich
a zvyšok kúpnej ceny v sume 13.277,57 eur (400.000 SK) uhradili kupujúci predávajúcim 03.03.2003
pri podpise zmluvy, čo predávajúci potvrdili svojím podpisom na zmluve. Zmluvou o výpožičke zo dňa

03.03.2003pôvodnížalobcovia1/a2/akopožičiavateliasazaviazaliprenechaťnaužívaniebezodplatne
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre P.. Ú.. F. P.Á. vypožičiavateľom (žalovaným 1/ a 2/) na dobu
určitú, a to od 03.03.2003 do 03.03.2004. Z rozsudku Okresného súdu v Pezinku č.
k. 4C/524/08 - 260 (pôvodné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6C/254/04)
zistil, že návrh, ktorým sa žalobcovia S. U. I. L. U. domáhali určenia vlastníckeho práva voči žalovanému

D. E. (na ktorého boli prevedené predmetné nehnuteľnosti), zamietol a Krajský súd v Bratislave potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 2 ods. 3, § 37 ods. 1, § 51, §
553 ods. 1, § 553a ods. 1, 2, § 588, § 657 a § 659 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ na základe zmluvy o pôžičke
požičali žalovaným sumu 82.984,80 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali vrátiť spolu s 8 % úrokom najneskôr

do 03.03.2004. Skutočnosť, že k požičaniu predmetnej sumy zo strany žalobcov došlo, nebola medzi
stranamisporná.Nestotožnilsa sobranoužalovaných,žekúpnazmluvazodňa03.03.2003mala
od počiatku slúžiť ako zabezpečenie pohľadávky pôvodných žalobcov vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke,
keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že i keď kúpna zmluva, a aj zmluva o pôžičke, boli
uzatvorené v ten istý deň 03.03.2003, boli uzavreté za splnenia všetkých podmienok vyžadovaných §

37 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu a v konaní neboli produkované žiadne dôkazy,
ktoré by ich platnosť spochybňovali. Dospel k záveru, že z obsahu kúpnej zmluvy zo
dňa 03.03.2003 nemožno vyvodiť, že by mala byť zabezpečovacou zmluvou podľa § 553a Občianskeho
zákonníka, pretože v nej nie je uvedený záväzok, ktorý by mala zabezpečovať, v danom prípade na
základe kúpnej zmluvy došlo k reálnej kúpe predmetných nehnuteľností, keď pôvodní

žalobcoviakúpnucenuvzmyslezmluvyzapredmetnénehnuteľnostiriadnezaplatili,čožalovanípotvrdili
vlastnoručným podpisom na zmluve, a aj z ďalších ustanovení zmluvy týkajúcich sa spoločného podania
návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je zrejmé, že kúpna zmluva
nemala slúžiť ako zmluva o zabezpečovacom prevode práva, pretože z nich nevyplýva, že by prevod
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam mal mať iba dočasný charakter. Taktiež čl. III.

zmluvy o pôžičke nemožno považovať za zabezpečenie pohľadávky, ale považoval túto časť zmluvy
za úpravu vzájomných vzťahov strán v zmysle § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 51 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrili listom zo
dňa 23.12.2004 ochotu prijať záväzok zabezpečenia prevodu vlastníckeho práva na žalovaných, ak sa
žalovaní zaviažu splatiť dlh a zložia dlžnú sumu do notárskej úschovy. Žalovaní však napriek tomu dlžnú

sumu do notárskej úschovy nezložili a do dňa rozhodnutia súdu dlžnú sumu ani len čiastočne neuhradili.
Žalovaných preto zaviazal zaplatiť žalobcom dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania podľa § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 12 %. Vzhľadom na to, že konanie vedené na Okresnom súde
Pezinok sp. zn. 4C/524/08 bolo právoplatne skončené, zamietol návrhy na spojenie veci alternatívne na
prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III zo dňa 12.05.2008

ako bezpredmetné. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ a 2/, žiadali
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že KrajskýsúdvBratislavevkonanívedenompodsp.zn.8Co/81/2009,8Co/82/2009a8Co/83/2009zrušilpôvodné
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že vyslovil vo veci záväzný
právny názor a vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozsudku, odňatie možnosti konať pred

súdom, a že rozhodnutie nemá dostatočnú oporu v zákone. Podanie odvolania odôvodnili ustanovením
§ 205 ods. 1 a 2, písm. d/ a f/ O.s.p. a namietali, že rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok
dôvodov, porušenia zásady ústnosti, nedáva spoľahlivý a presvedčivý podklad pre opodstatnenosť
právnych záverov v ňom uvedených. Na výzvu súdu prvej inštancie v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. doplnili
svoje odvolanie písomným podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016, v ktorom namietali,

že doterajší skutkový stav neobstojí, pretože sú tu skutočnosti, ktoré neboli doteraz uplatnené a ide o
riadny výsluch žalovaných 1/ a 2/ tak, ako navrhli na pojednávaní dňa 06.04.2016. Taktiež postupom
súdu, ktorým odmietol vypočuť i žalobkyňu, ktorý procesný návrh navrhol právny zástupca žalobkyne,
súd zmaril možnosť klásť otázky, a to najmä na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha mimosúdne
rokovanie o možnosti uzavrieť vec zmierom. Namietali aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
pre nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení rozsudku má súd okrem iného uviesť aj, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy. Postup súdu, ktorým odmietol vypočuť strany, považujú za procesný postup
znemožňujúci stranám realizáciu ich procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných im v
občianskom súdnom konaní, za účelom zabezpečenia ich práv a oprávnených záujmov. Postupom súdu
bol porušený zákon, pretože im odňal ich procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ navrhla napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v celkovej
sume 600,52 eur. Uviedla, že dôvody odvolania sú nepravdivé a právne neaktuálne. Súd vykonal všetky
potrebné dôkazy, žalovaní boli vo veci vypočutí, pôžičku ako takú potvrdili obaja žalovaní, len uviedli,
že súvisí s kúpnou zmluvou, ktorou odpredali chatu žalobkyni, avšak táto ich obrana bola vyvrátená v
právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde v Pezinku. V konaní bola ustálená výška

aktuálneho dlhu a tiež výška zmluvných úrokov z omeškania, a týmto považuje svoj nárok za bezpečne
preukázaný čo do dôvodu aj výšky. Opätovný výsluch žalovaných považuje za nedôvodný a mal by
podľa jej názoru slúžiť zrejme len na ďalšie prieťahy v konaní. Ďalšie dôvody uvedené v odvolaní
považuje za nezrozumiteľné v tom, že nezodpovedajú obsahu rozhodnutia, a ani dôvodom rozsudku,
keď súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vyrovnal s hodnotením dôkazov a správne rozhodol.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,

že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné.
5. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom, ako aj na opodstatnenosť tvrdení žalovaných z hľadiska
skutočností, ktoré uviedli na svoju obranu, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade

so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 132 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku,
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver, že pôvodní
žalobcovia 1/ a 2/ na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 03.03.2003 požičali žalovaným 1/ a 2/ sumu 82.
984,80 eur, ktorú sa žalovaní zaviazali vrátiť žalobcom spolu s 8 % úrokom najneskôr do 03.03.2014,
avšak žalovaní 1/ a 2/ svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke nesplnili a dlžnú

sumu riadne a včas žalobcom nesplatili. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku zo dňa 08.02.2008 č.
k. 22C/109/2005 - 151 odvolacím súdom a vrátením mu veci na ďalšie konanie postupoval v
ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 30.11.2010 č. k. 8Co/81/2009 - 199, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p., účinným v
čase vydania napadnutého rozsudku, viazaný, vysporiadal sa s námietkami žalovaných 1/

a 2/, ako aj s ich procesnými návrhmi týkajúcimi sa spojenia veci a prerušenia konania, svoje úvahy
vedúce k vyhoveniu žaloby aj v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, keď s poukazom
na zodpovedajúcu právnu úpravu (príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka) uviedol dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej
stránke. Vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie

veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania a
jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z
hľadiska správnosti zaujatých záverov. Proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohli žalovaní 1/ a 2/
náležiteskutkovoaprávneargumentovať,apretovtejtosúvislostibolozachovanéichzákladnéprávonaspravodlivý súdny proces a nebola im odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie preto nemožno považovať za svojvoľne, či zjavne neodôvodnené. Za porušenie práva
na spravodlivý súdny proces nemožno považovať také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nezodpovedá

predstavám a očakávaniam strán. S ohľadom na uvedené žalovanými uplatnený
odvolací dôvod založený na tvrdení, že postupom súdu im boli odňaté ich procesné práva, ktoré im
právny poriadok priznáva, nemôže obstáť.
6. Taktiež žalovaní 1/ a 2/ nedôvodne namietali, že súd prvej inštancie im svojím postupom spočívajúcim
v odmietnutí vykonania dokazovania výsluchom strán, znemožnil realizáciu ich procesných práv a

právom chránených záujmov, priznaných im právnym poriadkom.
7. V zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého rozsudku, možno
odvolanie odôvodniť tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z ust. § 120 ods. 4,
resp. § 185 C.s.p. vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy, ale je povinný
posúdiť dôkazné návrhy strán z hľadiska spôsobilosti navrhnutých dôkazov preukázať určitú skutočnosť

právne významnú pre rozhodnutie v spore a na základe toho rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Úspešne možno uvedený odvolací dôvod uplatniť len v prípade, ak konkrétny stranou navrhnutý
dôkaz, ktorý súd nevykonal, je spôsobilý preukázať určitú právne významnú skutočnosť, a preto jeho
nevykonanie malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ boli vypočutí súdom prvej inštancie

na pojednávaní dňa 14.05.2008, vo svojich výpovediach poskytnutie predmetnej pôžičky pôvodnými
žalobcami potvrdili a nevrátenie pôžičky žalobcom odôvodňovali jednak tým, že sa im nepodarilo
skontaktovať sa so žalobcami, ako aj tým, že pôžička bola zabezpečená dvojchatou v C. A., ktorú im
žalobcovia pri následnom stretnutí, pri ktorom požadovali vrátenie pôžičky, odmietli vrátiť, s ktorými
tvrdeniami sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku aj náležite vysporiadal. Na

pojednávaní dňa 06.04.2016 právny zástupca žalovaných opätovne navrhol vypočuť žalovaných 1/ a
2/ v súvislosti s tým, že mali záujem o mimosúdnu dohodu so žalobkyňou, len im v
súčasnosti chýba časť peňažných prostriedkov. Právny zástupca žalobkyne navrhol vypočuť žalobkyňu,
ktorá v konaní ešte nebola vypočutá a právny zástupca žalovaných žiadal, aby žalobkyňa bola vypočutá
za prítomnosti žalovaných 1/ a 2/, aby jej mohli klásť prípadné otázky. Súd prvej inštancie sa s týmito

návrhmi na doplnenie dokazovania vysporiadal na uvedenom pojednávaní, keď uviedol, že tvrdenia
uvedené v žalobe a v ostatných listinných dôkazoch považuje za nesporné a preukázané predloženými
listinnými dôkazmi a z toho dôvodu nevykoná ďalšie dokazovanie opätovným výsluchom žalovaných 1/
a 2/ a výsluchom žalobkyne. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nevykonaním
výsluchu žalobkyne neboli porušené procesné práva žalovaných 1/ a 2/ vzhľadom na to, že ňou

uvedené skutkové tvrdenia ohľadne uzavretia zmluvy o pôžičke a požičaní žalovanej sumy žalovaným
1/ a 2/, žalovaní nepopierali a prevzatie finančných prostriedkov žalovanými od pôvodných žalobcov,
ako aj povinnosť žalovaných 1/ a 2/ vrátiť požičané finančné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom v
konaní medzi stranami nebola sporná. Vzhľadom na to nebolo potrebné vykonať ani opätovný výsluch
žalovaných 1/ a 2/, vykonanie týchto navrhnutých dôkazov by aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo

nadbytočné, keď rozhodujúce právne významné skutočnosti pre rozhodnutie sporu medzi stranami
neboli sporné. Okolnosti týkajúce sa snahy žalovaných o uzavretie mimosúdnej dohody sú pre právne
posúdenie veci irelevantné a okrem toho z obsahu spisu tiež vyplýva, že na základe návrhu právneho
zástupcužalovanýchoposkytnutieprimeranejlehotynapokusomimosúdnevyriešeniepredmetusporu,
súd listom zo dňa 02.12.2014 oznámil právnemu zástupcovi žalovaných, že poskytuje stranám lehotu

60 dní na mimosúdne vyriešenie veci, avšak nesporné je, že medzi stranami v priebehu konania k
mimosúdnemu vyriešeniu sporu nedošlo. Dôvody, pre ktoré nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody
medzi stranami, sú však irelevantné pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne, ktorá sa domáha proti
žalovaným vrátenia pôžičky, poskytnutie ktorej medzi stranami nie je sporné.
9. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal aj s

námietkami žalovaných týkajúcimi sa zabezpečenia pohľadávky pôvodných žalobcov prevodom
vlastníckeho práva žalovaných k dvojchate R. C. A., pričom na základe obsahu kúpnej zmluvy zo dňa
03.03.2003správnedospelkzáveru,ženespĺňazákonomstanovenénáležitostizabezpečovacejzmluvy
v zmysle § 553a Občianskeho zákonníka, z jej obsahu nevyplýva, že by prevod vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam mal mať iba dočasný charakter, a aj riadne zaplatenie dohodnutej kúpnej

ceny žalobcami žalovaným svedčí o tom, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy došlo k reálnej kúpe
predmetných nehnuteľností. Správne tiež súd prvej inštancie posúdil aj čl. III zmluvy o pôžičke tak, že
ani túto časť dohody nemožno považovať za zabezpečenie pohľadávky.10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaných 1/ a 2/ nie
je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také

nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1

C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).