Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206981
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5608206981.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so
sídlom E. XX, Y. a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36
864 421, proti povinnému: D. X., nar. XX.XX.XXXX, by tom O. U. XXX, X., o vymoženie 554,34 Eur s
príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k.

8Er/597/2008-41 zo dňa 13. augusta 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v znení neskorších
právnych predpisov exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku rozhodol aj o trovách exekúcie a to tak, že súdnemu exekútorovi a ani oprávnenému náhradu
trov exekúcie nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na to, že súd bol povinný ex offo skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekučného konania, a ak v priebehu konania zistil,
že podmienky núteného vymáhania pohľadávky neboli splnené, rozhodne o zastavení exekúcie.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Prvostupňový súd mal za preukázané, že písomná forma
rozhodcovskej doložky nie je v danom prípade splnená. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, ale len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru. Oprávnený nepreukázal písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
doložka neuzatvorená písomnou formou nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na

prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu
v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky. Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na neplatnom právnom úkone súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil ju. Nakoľko si súdny exekútor nevyčíslil vynaložené trovy exekúcie rozhodol
prvostupňovýsúdoichnepriznaní.Oprávnenýsivnávrhunavykonanieexekúcieuplatniltrovyexekúcie,
ale nakoľko nebol úspešný ich náhradu mu nebola priznaná.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa zrušenia
napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní
namietala)žesúdrozhodolnadrámeczverenejprávomoci,b)sanepodalnávrhnazačatiekonania,hoci
podľa zákona bol potrebný, c) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, d)
nedostatočnezistilskutkovýstav,pretoženevykonalnáležitédokazovanie,e)rozhodnutieprvéhostupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Alternatívne, pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s
rozhodnutím súdu prvého stupňa, žiadal, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou výkladu ust. písm. q/ ods. 1 prílohy
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a súladu aplikácie vnútroštátnych ustanovení právneho
poriadku s odkazom na uvedenú smernicu s ust. čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ.

Povinný sa k podaným odvolaniam nevyjadril.

Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného
súdu postupovala v súlade s ust. § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. a nakoľko odvolaniu v celom rozsahu

nemienila vyhovieť, predložila vec odvolaciemu súdu. Uviedla, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím
vyššiehosúdnehoúradníka.Dôvodyuvádzanévodvolaníoprávnenéhonekorešpondujúsodôvodnením
napadnutého rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok v danej veci podľa jej názoru nie je spôsobilý
exekučný titul, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone,
keď nebol dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie
(nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské

konania sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ
sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania namietať nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby sa
žalobou podanou na príslušnom súde domáhal zrušenia rozhodcovského súdu, vylučujú skúmanie

právomocirozhodcovskéhosúduvexekučnomkonaní.Vtýchtoustanoveniachsatotižpremietaklasická
rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si
každý stráži svoje práva“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských
veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc
rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli

by nadbytočné (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo
dňa 16.1.2013).

Nadväzne odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa ako exekučný súd založil svoje rozhodnutie
na neplatnosti rozhodcovskej doložky (pre nedostatok písomnej formy). Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia však nevyplýva, že by vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 15.6.2007 považoval za
spotrebiteľský. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah predmetnej zmluvy, podľa ktorej bol úver
poskytnutý na účel podnikania a povinná bola identifikovaná, okrem iného, identifikačným číslom (IČO)
a číslom živnostenského registra.

Samozrejme, nie je vylúčené, aby aj medzi dvoma podnikateľskými subjektmi vznikol spotrebiteľský
vzťah. V súdenej veci by však tento záver bol predčasný, keďže z obsahu spisu, prípadne z odôvodnenia
napadnutého uznesenia, nevyplýva, že by bolo v danom smere vykonané nejaké dokazovanie. V
prípade, že vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere zo dňa 15.6.2007 nie
je spotrebiteľským, nemožno, ako už odvolací súd konštatoval v predchádzajúcom odseku, vôbec

uvažovaťopreskúmavaníne/platnostirozhodcovskejdoložkyexekučnýmsúdom(vexekučnomkonaní).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Nadväzne bolo bezpredmetné rozhodovať o návrhu oprávneného na prerušenie konania
anaobráteniesanaSúdnydvorEurópskejúniesprejudiciálnouotázkou(samotnýoprávnenýformuloval

odvolací petit alternatívne; viď časť tohto uznesenia o odvolaní oprávneného).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.