Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215205657
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8215205657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. L.. X. P., nar. XX.XX.XXXX, Z.
XXX, 2. P.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, zastúpení JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná
27, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, 2. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, F. XX,
zastúpení JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, Andraščíková 3, Bardejov, o strpenie práva prechodu
vyplývajúceho z vecného bremena, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov,
č.k. 3C/369/2015-125 z 06.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcom priznáva voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne, cit.:

·„Žalovanív1.a2.radesúztituluvecnéhobremenainrem povinní strpieťprávoprechodužalobcov
v 1. a 2. rade peši, osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom po parcele N. č.

XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XXX vedenom pre katastrálne
územie F. k domu súpisné číslo XX postavenému na parcele N. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX mX a priľahlým parcelám N. č. XX - záhrady o výmere XX m2, č. XX - záhrady o výmere
XXX m2, č. XX - záhrady o výmere X XXX m2, č. XX - záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie F..

· Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v spoločne a nerozdielne voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 132a ods. 1, ods. 2, § 135a ods. 1, ods. 4, §
135b ods. 1, ods. 2, § 135c ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6 účinných od 01.04.1983 do 31.12.1991, § 865
ods. 1 a 3 účinného od 01.04.1983 Občianskeho zákonníka s odkazom na § 130, § 134 ods. 1, ods. 3, §
151n ods. 1, ods. 3, § 151o ods. 1, § 151n ods. 2, § 151p ods. 1, ods. 3 nateraz účinného Občianskeho

zákonníka, § 80 OSP, § 137 a § 216 ods. 1, ods. 2 CSP. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255
ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa podanou žalobou podľa obsahu petitu žaloby domáhali, aby
žalovaní boli povinní strpieť právo prechodu žalobcov v rámci vecného bremena in rem a to peši,
osobným motorovým vozidlom a nákladným motorovým vozidlom po parcele N. č. XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. F., k domu súpisné číslo XX postavenému
na parcele N. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a priľahlým parcelám N. č. XX -
záhrady o výmere XX m2, č. XX - záhrady o výmere XXX m2, č. XX - záhrady o výmere X XXX m2, č.
XX - záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX vedenom pre kat. úz. F. a uloženia
náhrady trov konania.

4. Rozsudkom č. k. 6C XXX/XX-XX z XX.XX.XXXX, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
18Co/85/85 z 19.08.1985 bola na návrh právnych predchodcov žalobcov žalovaným uložená povinnosť
zbúrať bránu postavenú v bodoch V. na parcele EN XX, k. ú. F. ako je táto zakreslená v geometrickom
pláne č. XXX-XX-XXXX-XX-XX T. národný podnik P. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z rozsudku
vyplýva, že parcela EN XX sa oddávna využívala ako spoločná prístupová cesta a takto ju užívali aj

právni predchodcovia žalobcov. Posudzujúc predbežnú otázku vlastníctva k parcele EN č. XX, k. ú. F.
dospeli k záveru, že táto parcela nie je vlastníctvom žiadnej zo sporných strán, ale že všetci účastníci
v nej majú spoluvlastnícky podiel. K prehradeniu prístupu na parc. EN č. XX z cesty vedenej ako parc.
EN č. XXX neboli žalovaní oprávnení a to aj keby boli výlučnými vlastníkmi parcely EN č. XX a právni
predchodcovia žalobcov by cez ňu mali len právo prechodu. X. z § 138 OZ mal za to, že pokiaľ žalovaní

v roku 1983 bez súhlasu právnych predchodcov žalobcov bránou prehradili prístup na parcelu EN XX
zo štátnej cesty, znemožnili žalobcom prechod po tejto parcele na ich pozemky EN XX a XX a tak išlo
o neoprávnený zásah. Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Košiciach tento rozsudok ako vecne
správny potvrdil doplniac, že žalovaní nadobudli zmluvou od rodičov P. a R. U. iba X spoluvlastníckeho
podielu k parcelám XX, XX, XX a XX, vlastníčkou druhej polovice nehnuteľností ostala matka žalovanej,

pretože otec zomrel v roku XXXX. Rodičia žalovanej tieto nehnuteľnosti nadobudli od R. M., P. V., U. O.,
K. M., X. U. a R. F., ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi spolu s nebohým P. U. a R. U.. Podľa notárskej
zápisnice však rodičia žalovanej nadobudli len parcely zapísané v LV č. XXX v EN zapísané pod parc. č.
XX, XX a XX ako dom, dvor a záhrada. Nenadobudli teda vlastníctvo aj k ceste označenej po technicko-
hospodárskom mapovaní parcelným číslom XX, pretože rodičia žalovanej nemohli previesť na žalovanú

viac práv, ako nadobudli oni sami, žalovaní teda nepreukázali svoje výlučné vlastníctvo k parcele EN XX
a preto bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, prípadne spoločných užívateľov, nemohli na tejto parcele
postaviť bránu. Zo súdneho registra vedeného tunajším súdom vyplýva, že vo veci vedenej pod sp. zn.
XC/XXX/XXXX bola podaná žaloba 19.09.1984 (úradný záznam zo 14.12.2017 pod č.l. 86 spisu).

5.ZrozsudkuOkresnéhosúduBardejovč.k.8C/242/86-19z22.07.1986súdzistil,ženímbolzamietnutý
návrh žalovaných na obmedzenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu po tejto parcele
EN č. XX, kat. úz. F. vedený proti právnym predchodcom žalobcov. Vychádzal zo záverov skoršieho
konania vedeného pod sp. zn. 6C XXX/XX, v zmysle ktorého nebolo možné jednoznačne zistiť, z ktorých
pôvodných pozemno-knižných parciel bola vytvorená parcela EN č. XX a pridržiaval sa záverov ohľadne

predbežnej otázky týkajúcej sa jej vlastníctva v tom smere, že ju považoval za spoluvlastníctvo ako
navrhovateľov tak aj odporcov, ktorým tak nevzniká právo prechodu, lebo prechádzanie po spoločnej
ploche je len výkonom spoluvlastníckeho práva. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach č. k. 18Co 127/86-32 z 21.01.1987, ktorý zotrval na už skoršie formulovaných záveroch
vyplývajúcich zo znaleckého posudku, že nie je možné jednoznačne zistiť, z ktorých nehnuteľností bola

parcela EN č. XX vytvorená a že k okolitým parcelám č. XX a XX až XX je možný prístup jedine po
parcele EN XX a táto sa dlhodobo užívala ako prístupová cesta. Poukázal aj na skutočnosť, že žiaden
z účastníkov v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XX, ale ani v konaní pod sp. zn. 6C XXX/XX sa
nevedel vyjadriť k vzniku alebo existencii vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu, v dôsledku
čoho nebolo preukázané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez nehnuteľnosť EN XX, ktoré

tak nie je možné ani obmedziť.

6. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 3C/185/06-375 z 12.03.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť 02.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/68/2012-435
z 19.03.2013 vyplýva, že ním bol zamietnutý návrh žalobcov na určenie vlastníckeho práva k parc. N.

č. XX o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. F.. Z dôvodov týchto rozsudkov vyplýva, že
žalobcovia nepreukázali svoje vlastnícke právo k parc. N. č. XX a preto bola ich žaloba zamietnutá.
Z obsahu rozsudku súd zistil, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi parciel N. XX, XX, XX, XX a XX,
zapísaných na LV č. XXX, k.ú. F., na ktorý boli zapísané na základe žiadosti o zápis GP č. XXXXXXXX- XX/XXXX. V tomto geometrickom pláne sú parcely N. XX, XX, XX a XX vo výkaze výmer ako aj v
grafickej časti GP identifikované ako parcela W. č. X/X a parcela N. č. XX je identická s parcelou W. X/X.
Táto identifikácia parciel je zhodná s identifikáciou parciel na základe ktorej bol prevedený zápis na list

vlastníctva č. XX, keďže parcela W. X/X je totožná s parcelou mpč. X/a a parcela W. X/X je identická s
parcelou mpč. X/b po prečíslovaní pozemkovoknižných parciel ku ktorému došlo po zapísaní rozhodnutí
o schválení E. (registra obnovenej evidencie pozemkov). P. N. č. XX je zapísaná na LV č. XXX, k.ú.
F., vo vlastníctve žalovaných, ktorí sú zároveň aj spoluvlastníkmi parciel N. č. XX, XX a XX na LV č.
XXX, k.ú. F.. V uvedenom konaní súd ustálil, že pozemnoknižné parcely mpč. X/a, X/b a X/c vznikli z

pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. X.. P. mpč. X/a bola zapísaná do pozemkovoknižnej vložky č. X
ako dom a záhrada o výmere XXX siah, parcela mpč. X/b do pozemkovoknižnej vložky č. X ako dom a
záhrada o výmere XXX siah a parcela mpč. X/c bola zaevidovaná vo vložke č. XXX ako dom a záhrada
o výmere XXX siah. V pozemkovoknižnej mape však toto rozdelenie nebolo premietnuté a parcela mpč.
X bola zobrazená naďalej ako celok, napriek tomu, že v popisných informáciách je rozdelenie parcely
zaznamenané v citovaných pozemkovoknižných vložkách už od prvého zápisu v roku XXXX. Na základe

toho súd uzavrel, že zápis vzniknutých parciel bol prevedený podľa skutočného užívacieho stavu, na čo
odkazujú aj rozhodnutia F. katastra V..

7. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/185/06 bolo ďalej zistené, že prvé mapovanie v obci F. bolo
prevedené v rokoch XXXX - XXXX, výsledkom ktorého bola katastrálna mapa, zobrazujúca skutočný

užívací stav, ktorá pravidelnou obnovou doplňovaná o vzniknuté zmeny bola platnou až do roku
XXXX. List vlastníctva č. XXX bol založený pri zápise rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D XXX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX v popisných informáciách katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien XX/
XX. Na základe tohto rozhodnutia nadobudli dedičia po poručiteľke vlastnícke právo k parcelám EN
č. XX, XX a XX ako aj k rodinnému domu na parcele EN č. XX. Súčasťou listiny je aj evidencia

parciel č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej parcela mpč. X/c z pozemnoknižnej vložky XXX bola
zidentifikovaná ako parcely EN XX,XX a XX, zobrazené na vtedy platnej pozemkovej mape. Priebeh
hraníc parciel identifikáciou bol označený za identický s priebehom hraníc parcely mpč. X/c a tak dovtedy
užívacie hranice nadobudli charakter vlastníckych hraníc. Pod položkou výkazu zmien XX/XX došlo
po nadobudnutí platnosti nového grafického a písomného operátu vyhotoveného po novom technicko-

hospodárskom mapovaní obce F. k prečíslovaniu parciel, pri ktorej parcela EN č. XX bola prečíslovaná
na parcelu N. XX, parcela EN XX na parcelu N. XX a z parcely EN XX boli vytvorené parcely N. XX
a XX. Kúpnou zmluvou č. N XXXX/XX, Nz XXXX/XX a Nz XXXX/XX registrovanou pod č. RI XXX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX nadobudli X. Y. ml. nar. XX.XX.XXXX spolu s manželkou U., nar. XX.XX.XXXX
od rodičov X. Y. st., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky U., nar. XX.X.XXXX obidvoch bytom F. č.

d. XX nehnuteľnosť, zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. X k.ú. F. ako parcelu mpč. X/a. Z výpisu
tejto pozemnoknižnej zápisnice tiež vyplýva, že X. Y. st. nadobudol v X/X mpč. X/a - dom a záhradu o
výmere XXXX mX titulom dedenia XX.XX.XXXX, č.d. XXXX. Kúpna zmluva bola vytvorená na podklade
identifikácie parciel XXX zo dňa XX.XX.XXXX, pri ktorej bola parcela mpč. X/a zidentifikovaná ako
parcely EN XX, XX, XX a XX. Zápis bol prevedený na LV č. XX, pod položkou výkazu zmien X/XX. Pod

položkou výkazu zmien XX/XX bola parcela EN č. XX prečíslovaná na parcelu N. č. XX, parcela EN č. XX
na parcelu N. č. XX, parcela EN XX na parcelu N. XX parcela EN XX na parcelu N. XX. P. P. č. XX/XX
boliparcelyN.XX,XX,XXaXXnazákladepodkladuZáznamuokontrolegeodetickýchakartografických
prác č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX z listu vlastníctva č. XX vyškrtnuté z dôvodu nesprávnej identifikácie
parciel.

8. Zo znaleckého posudku znalca L. T. č. X/XXXX zo XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobcovia nadobudli
vlastnícke právo k parcelám mpč. č. X/a a X/b z pozemnoknižných vložiek č. X a X a sú vlastníkmi parciel
N. č. XX až XX, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené na LV č. XXX. Naopak žalovaní nadobudli
vlastnícke právo k parcele mpč. X/c z pozemkovoknižnej vložky č. XXX a vlastnia parcelu N. č. XX

zapásanú na LV č. XXX a parcely N. č. XX, XX a XX zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F.. Zo znaleckého
posudku ďalej vyplýva záver, že parcela N. č. XX bola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely
mpč. X/c, ktorá je zapísaná v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX, kat. úz. F. ako dom súp. č. X a záhrada
o výmere XXX siah s tým, že tento priestor slúžil v minulosti aj ako prístupová cesta z obecnej cesty
k rodinným domom súp. č. X a X na parcelách mpč. X/a a X/b, resp. na parcelách č. XX a XX podľa

katastrálnej mapy platnej do roku XXXX a v súčasnosti k rodinnému domu súp. č. XX na parcele N. č. XX.
Z posudkovej časti ďalej vyplýva, že existencia a poloha rodinných domov ako aj výmera jednotlivých
parciel (výmera parcely mpč. X/c tvorí polovicu plochy dotknutých parciel N., výmera parciel mpč. X/a a
X/b tvorí spolu druhú polovicu) znemožňuje nájsť iné riešenie, ako je užívací stav zameraný a zakreslenýv mape vyhotovenej pri katastrálnom meraní v rokoch XXXX - XXXX. Keďže pri rozdelení parcely mpč.
X nebola vytvorená ďalšia parcela, ktorá by slúžila ako spoločná prístupová cesta, vlastníci parciel mpč.
X/a, X/b a X/c si museli navzájom tolerovať a umožňovať prechod nie len k obecnej ceste, ale aj na

svoje záhrady v severnej časti územia.

9. Znalec C.. V. vo svojom posudku č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX uviedol, že vo všeobecnej dokumentácii,
respektíve v archívoch na F. katastra v V. sa nenachádzajú mapové podklady, zobrazujúce hranice
pozemkovoknižných parciel mpč. X/a, X/b a X/c. V pozemkovoknižnej mape je zobrazená iba celá mpč.

X z obdobia zakladania pozemkovej knihy. Okrem tohto pozemkovoknižná mapa nebola vyhotovená
na matematickom základe, ide o bezprojekčnú mapu, pretože bola vytvorená voľným zákresom. V
praxi takáto mapa býva označená ako lokalizačný náčrt. Nízka technická hodnota údajov o pôvodných
nehnuteľnostiach v pozemkovej knihe vyplýva z toho, že v katastrálnom území obce F. je stará kniha
vychádzajúca z bývalých urbárskych pomerov. V minulosti nedošlo k jej prepracovaniu na pozemkovú
knihu s matematickou mapou a reálnymi vlastníckymi vzťahmi z obdobia ustálenej držby. Po roku

XXXX došlo k aktualizácii pozemkovej knihy dôsledkom postupnej reálnej deľby pôvodných urbárskych
pomerov a ustaľovaniu držby. Skutočnou držbou došlo k deľbe X/X majetku a to mpč. X v miestnej
trati (t. j. zastavanom území obce) pre troch spoluvlastníkov - gazdov, pochádzajúcich z jednej urbárskej
usadlosti. Deľba spoločného majetku sa vykonala iba administratívne, bez geometrického zamerania
nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť v intraviláne označovaná ako mpč. X sa formálne rozdelila na X nové

parcely mpč. X/a, X/b a X/c z dôvodu prehľadnejšej evidencie pozemkového vlastníctva pre jednotlivých
gazdov.Tátodeľbabolazrealizovanáibavpopisnýchúdajochpozemkovejknihy-vpozemkovoknižných
zápisniciach, bez grafického rozdelenia v parcelačnom pláne, alebo v pozemkovoknižnej mape.
Lokalizácia rozdelených parciel sa teda viaže iba na súpisné čísla domov. Medzi parcelami mpč. X/a,
X/b a X/c neboli vytvorené reálne hranice. Rozdelenie pozemkov nebolo spojené s meraním v teréne.

V tomto období to bol štandardný postup, pretože náklady na meračské práce prevyšovali možnosti a
v konečnom dôsledku to bolo považované za zbytočné, pretože neexistovala mapa s matematickým
základom. V rámci komisionálneho konania sa mali vyšetriť a zamerať nehnuteľnosti podľa skutočnej
držby. Predpokladalo sa, že postupne sa aj v tomto katastrálnom území realizuje nové katastrálne
meranie s vyšetrovacou komisiou. V katastrálnom území F., ale nebolo realizované vložkárske konanie,

nezaložila sa nová pozemková kniha a v dekadickej sústave s plochami v štvorcových metroch. Z
toho dôvodu sa nenapravilo to, čo sa predpokladalo pri formálnej deľbe parcely mpč. X a nevykonal
sa súlad medzi zápismi v majetkovej podstate pozemkovoknižných zápisníc so zákresmi vlastníckych
hraníc v pozemkovoknižnej mape. V k.ú. F. nedošlo k založeniu novej pozemkovej knihy. Z tohto
dôvodu neexistuje mapový podklad, ktorý by mal právne vypovedaciu schopnosť vo veci jednoznačného

geometrického a polohového určenia parciel mpč. X/a, X/b a X/c. To znamená, že presnú lokalizáciu
z mapových podkladov nemôže určiť žiaden znalec. Obdobné stanovisko zaujal aj znalec v konaní
sp. zn. 6C XXX/XX, pričom bývalá Krajská správa geodézie v roku XXXX a katastrálny úrad potvrdili,
že v spornej lokalite došlo k nesprávnej identifikácii parciel a tým aj k chybným zápisom vlastníkov
do listov vlastníctva. Údaje v LV č. XXX vychádzali z nesprávnych podkladov. Z konfigurácie území

je nepochybné, že právni predchodcovia žalobcov užívali parcelu N. XX ako prístupovú cestu. V tejto
lokalite to bola štandardná situácia. Znalec ďalej poukázal na to, že okolité domy mali zriadenú obdobnú
prístupovú cestu, čo je zrejmé zo snímky, ktorá sa nachádza v spise sp. zn. XC/XXX/XX na č.l. XXX. Z
existujúcich podkladov, ktoré majú vypovedaciu hodnotu nie je možné jednoznačne zadefinovať hranice
pozemkovoknižných parciel. Preto nie je možné jednoznačne určiť vlastnícke právo podľa pozemkovej

knihy.

10. Zo znaleckého posudku znalca E. F. z XX.XX.XXXX realizovaného v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
XC/XXX/XX vyplýva záver znalca, že parcely č. X/a, X/b a X/c boli zapísané ako pôvodné parcely podľa
skutočného užívania v teréne, pričom v pozemkovej mape je parcela zakreslená ako mpč. 5, teda ako

celok a podľa nej nie je možné určiť, kde sa nachádza parcela mpč. X/a, X/b a X/c, ani z ktorej parcely
vznikla parcela EN č. XX. M. k parc. EN č. XX a č. XX-XX je možný prístup iba po parcele EN č. XX a táto
sa aj dlhodobo užíva ako prístupová cesta, znalec považoval za pravdepodobné, že vznikla vyčlenením
plochy zo všetkých troch parciel zapisovaných v pozemkovej knihe.

11. Zo správy obce F. č. XX/XX/XXXX z XX.XX.XXXX vyplýva, že v obci sa nachádza spolu až XX takých
spoločných dvorov, ktoré sú používané za účelom prístupu k parcelám ďalších vlastníkov, resp. ako
spoločná prístupová cesta. Táto je v 3 prípadoch vedená v podielovom spoluvlastníctve, v 3 prípadochvo výlučnom vlastníctve vlastníkov, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzajú vzadu a v 10 prípadoch vo
výlučnom vlastníctve vlastníkov, ktorých nehnuteľnosti sa nachádzajú vpredu.

12. Z výsluchu P. F. súdu v podstatnom vyplynulo, že parcela N. č. XX, bola využívaná na prechod
viacerými rodinami a to právnymi predchodcami žalobcov i žalovaných, rodinou B. a ďalšou rodinou
Y.. Negoval spory medzi týmito rodinami v minulosti ohľadne prístupu k nehnuteľnostiam, rodiny si
v minulosti navzájom pomáhali a vychádzali v ústrety. Parcela bola využívaná aj na prechod vozmi,
do ktorých bol zapriahnutý dobytok, pretože na danom území sa hospodárilo. Zmena situácie nastala

po roku XXXX, kedy vzniklo v obci družstvo a rodiny prestali gazdovať. V dávnej minulosti z cestnej
komunikácie nebola na prístupovú cestu postavená brána na parcelu č. N. XX, pričom k postaveniu
brány žalovanou došlo počas jeho výkonu funkcie starostu. Potvrdzoval v obci F. viacero prípadov
takýchto spoločných dvorov a tvrdil, že iný prechod žalobcovia a ich právni predchodcovia nevyužívali.
Z výsluchu L. Z. vykonaného pri ohliadke na mieste samom vyplynulo, že situáciu na mieste pozná od
detstva. V podstatnom uvádzal, že na pozemkoch žalobcov stál predtým ešte aj iný dom, ktorý bol za

súčasným domom a ktorý zhorel v roku XXXX. Podľa jeho tvrdení U. (právni predchodcovia žalovaných)
využívali iný prechod, ktorý bol z druhej strany domu a Y. (právni predchodcovia žalobcov) využívali
prechod popri súčasnom dome žalovaných po parcele N. č. XX. Právni predchodcovia žalovaných, mali
záhradu aj za nehnuteľnosťami vo vlastníctve Y.. Tvrdil, že žalovaní, ako aj ich právni predchodcovi v
minulosti využívali na prístup k parcele N. XX v severnej časti územia „Y. dvor“, pričom v súčasnosti

sa o túto parcelu nestarajú. Z oboznámených zápisníc z pojednávaní vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX
vyplývajú pre rozhodnutie v spore tieto podstatné zistenia: Podľa svedka X. X. právni predchodcovia
žalovaných chodievali k svojej parcele N. č. XX cez parcely vo vlastníctve žalobcov. Podľa svedka P. U.
všetci právni predchodcovia strán, vrátane obidvoch bratov Y. ako aj B. používali parcelu N. č. XX na
prechod k svojim nehnuteľnostiam. Uvedené potvrdzovala aj svedkyňa R. L.. Svedok L. X. potvrdzoval,

že predmet sporu tvoril prístupovú cestu pre X vlastníkov, pričom menoval rodinu B., R. Y. a U. Y.. F.
Štefan M. uvádzal, že v obci je viacero prípadov obdobných spoločných dvorov, pri ktorých niektorí
vlastníci sa môžu dostať na svoje nehnuteľnosti len cez parcely iných vlastníkov. Z výpovede svedkyne
R. F. vyplynulo, že v minulosti spor o prístupovú cestu medzi susedmi nebol, pričom ju používali obaja Y..
Z listu žalovaných zo XX.XX.XXXX adresovaného právnej zástupkyni žalobcov vyplýva konštatovanie,

že právni predchodcovia žalobcov využívali parcelu ako prístupovú cestu a žalovaní im v prístupe nikdy
nebránilianebolimedzinimivtomtonezhody.Rovnakozlistužalovanýchz27.06.2007adresovanéhoD.
F. vyplýva tvrdenie žalovaných, že dávno v minulosti naši predkovia, keď sa ešte súkromne hospodárilo,
žili a prechádzali si navzájom cez svoje parcely a nikdy neboli problémy.

13. Pri ohliadke na mieste samom vykonanej 10.05.2018 súd zistil, že pokiaľ ide o spôsob, akým je
situovaný prístup, resp. vstup do domu súp. č. XX, parcela N. č. XX priamo nadväzuje na parcelu N. č.
XX. V priebehu železného plota z vlnitého plechu v blízkosti hospodárskej budovy žalovaných a hranice
medzi parcelami N. č. XX a XX, za domom postavenom na susednej parcele N. č. XX bola zistená
existencia brány slúžiacej na prechod medzi parcelami N. č. XX, XX a susediacou parcelou N. č. XX.

Ďalej bolo zistené, že medzi parcelou žalobcov N. č. XX a susediacimi parcelami N. č. XX/X a XX/X
je mierne výškové prevýšenie, pričom toto územie (hlavne parcela N. č. XX/X) nejaví stopy prístupovej
komunikácie k parcelám vo vlastníctve žalobcov.

14. K žalovanými namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu súd s poukazom na §

216 ods. 1 CSP uviedol, že žalobný návrh svojou formuláciou ani obsahom neznel k určeniu (t. j.
deklarovaniu) práva žalobcov 1/ a 2/ zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale znel k uloženiu splnenia
povinnosti žalovaných strpieť právo vyplývajúce z právneho vzťahu založeného vecným bremenom
- práva prechodu. Povinnosťou súdu je zisťovať naliehavý právny záujem iba v prípade, ak by sa
žalobcovia domáhali určenia konkrétneho práva medzi účastníkmi právneho vzťahu v zmysle § 137

písm. c) CSP. V danom prípade však žiadali o uloženie povinnosti žalovaným strpieť právo prechodu
žalobcom 1/ a 2/ po parcele CKN č. XX, kat. úz. F.. Možnosť takéhoto spôsobu rozhodnutia vo veci
týkajúcich sa vecných bremien vyplýva aj z veľkého komentára k Občianskemu zákonníku, podľa
ktorého osoba oprávnená z vecného bremena sa môže na súde domáhať ako určenia existencie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu [podľa § 80 písm. c) OSP, resp. od 01.07. 2016 podľa § 137 písm.

c) CSP], tak aj uloženia povinnosti vlastníkovi, prípadne aj iným osobám, umožniť mu výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo zdržať sa rušenia výkonu tohto práva (bližšie Števček, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1272 s., 22).15. Vo vzťahu k otázke viazanosti súdu rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 8C/242/86-19 z
22.07.1986 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 18Co 127/86-32 z 21.01.1987 a
jeho závermi súd poukazal na to, že v označenom konaní súd zamietol žalobu podanú žalovanými

proti X. Y. a U. Y. (právnym predchodcom terajších žalobcov) o obmedzenie výkonu práva z vecného
bremena viaznuceho k parcele v tom čase označenej ako EN č. XX, ktorá je v súčasnosti vedená
ako parcela N. č. XX, kat. úz. F.. Výrokom právoplatného rozsudku č. k. 8C/242/86-19 z 22.07.1986
vydaného v označenom konaní nebolo obmedzené právo prechodu vlastníkov parc. N. č. XX až XX po
parcele N. č. XX. Vo vzťahu k terajšiemu konaniu tak výsledok označeného konania nezakladá prekážku

veci rozhodnutej, keďže vo vzťahu k žalobcom požadovanému uloženiu povinnosti strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu žalovaným 1/ a 2/ nebola splnená podmienka totožnosti predmetu
konania. Aj keď sa obidva konania (8C/242/86 ako aj 3C/369/2015) týkajú práva vyplývajúceho z
vecného bremena, obsahovo bolo v každom z nich požadované niečo iné, v konaní sp. zn. 8C/242/84
obmedzenie práva vyplývajúceho z vecného bremena a v tomto konaní uloženie povinnosti strpieť výkon
tohto práva.

16. Je pravdou, že tak okresný súd v konaní sp. zn. 8C/242/86 a rovnako aj krajský súd v konaní sp. zn.
18Co 127/86 vychádzali pri ustálení svojich záverov z iného posúdenia predbežnej otázky týkajúcej sa
vzniku a existencie práva vyplývajúceho z vecného bremena v prospech vlastníkov terajších parc. N. č.
XX až XX, k. ú. F. vyplývajúceho z výsledkov v označenom konaní vykonaného dokazovania, podstatou

ktorého bol názor, že nie je možné zistiť, z ktorých pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. X/a, X/b
a X/c vznikla parcela N. č. XX a preto je táto parcela v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov všetkých
pôvodných pozemkovoknižných parciel, t. j. mpč. X/a, X/b a X/c. V tomto ohľade boli v označenej veci
kopírované závery vyplývajúce z rozsudkov vydaných vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XX. Uvedené
právne závery o predbežnej otázke vlastníctva parcely N. č. XX však boli prekonané rozsudkom č.k. XC/

XXX/XXXX-XXX z 12.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/68/2012-435
z 19.03.2013, ktorým bola po rozsiahlom dokazovaní zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva
žalobcov k parcele N. č. XX, k. ú. F.. V tomto ďalšom konaní súdy pre neunesenie dôkazného bremena
ustálili záver, že parcela N. XX o výmere XXX m2, zapísaná na LV XXX, k.ú. F. nevznikla z pôvodnej
parcely mpč. X/a (pozemkovoknižná vložka I.) a že právni predchodcovia žalobcov boli vlastníkmi

predmetu sporu. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v tomto konaní vyplynulo, že pri parcele N.
č. XX sa nedá určiť a preukázať súvis s parcelou mpč. X/a a to ani len z časti. Zároveň bol ustálený
záver, že nie je možné preukázať, že aspoň časť parcely N. XX, k. ú. F. pochádza z pôvodných parciel
mpč. X/a alebo X/b.

17. V danom prípade nebolo teda súdom zistené, že by niektoré z vyššie uvádzaných rozhodnutí bolo
v tomto konaní pre súd záväzné v zmysle § 193 CSP.

18. Súd si v tomto konaní osvojil uvedené právne závery vyplývajúce z rozsudku č.k. 3C/185/2006-375
z 12.03.2012, potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/68/2012-435 z 19.03.2013,

považujúc ich za dostatočne preukázané a odôvodnené a vychádzajúc z nich zotrval na závere, že
parcela N. č. XX nevznikla z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. X/a a X/b. Preto bolo potrebné
na základe vykonaného dokazovania zaoberať sa žalobcami tvrdeným vznikom a existenciou vecného
bremena - práva prechodu žalobcov.

19. Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem,
ktorévecno-právneobmedzujevlastníckeprávokvecivprospechinéhosubjektu.Obmedzenievlastníka
spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo
niečo konať (facere). Z vecného bremena in rem vzniká právny pomer, v ktorom subjektom povinnosti je
vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej nehnuteľnosti, z ktorej sa

právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva. Vecné bremená in rem sú charakteristické aj tým,
že sa viažu k nehnuteľnosti (napr. k pozemku) spravidla na neobmedzenú dobu, že zakladajú právo k
cudzej veci na základe úzkeho vymedzenia, čo do rozsahu a účelu a že majú slúžiť na lepšie využitie
nehnuteľnosti. V prípade, že s vlastníctvom veci je spojené oprávnenie z vecného bremena, platí, že
so zmenou vlastníctva prechádza na nového vlastníka aj toto oprávnenie. Osoba oprávnená z vecného

bremena sa môže na súde domáhať ako určenia existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
[podľa § 80 písm. c) OSP resp. od 01.07.2016 podľa § 137 písm. c) CSP], tak aj uloženia povinnosti
vlastníkovi, prípadne aj iným osobám, umožniť mu výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenualebo zdržať sa rušenia výkonu tohto práva. Právo prechodu alebo právo prejazdu v sebe spravidla
zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo, vozidlom či motorovým vozidlom.

20. Vecné bremená majú svoj pôvod v rímskom práve a za ich predchodcu treba považovať služobnosti.
V zmysle uhorského práva bola služobnosť vecným právom na cudzej veci, podľa ktorého niekto v
určitom v určitom smere môže užívať vec, ktorá je vo vlastníctve iného, tak, že toto musí trpieť a
ktorýkoľvek nový vlastník veci sa musí zdržať určitých konaní vzťahom na svoju vec; oprávnenú osobu
vo vykonávaní užívania nesmie nikto rušiť, práve tak ako vlastníka vo vykonávaní práva vlastníctva.

Medzi najvýznamnejšie služobnosti poľné patrili hlavne služobnosť cesty, ktorá umožňovala vlastníkovi
panujúceho pozemku prechádzať cez služobný pozemok pešo alebo na koni (služobnosť chodníka)
alebo sa cez neho prevážať (služobnosť vozovej cesty) alebo cez neho hnať dobytok (právo priehonu
dobytka). Pozemkovú služobnosť bolo možné nadobudnúť aj vydržaním, aj sa pokojne vykonávala po
dobu 32 rokov. Pozemková služobnosť zanikla zánikom predmetu služobnosti, výmazom z pozemkovej
knihy, za 32 rokov jej nevykonávaním (premlčaním) či predajom nehnuteľnosti na exekučnej dražbe.

21. Ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do
31.12.1991 (teraz § 151o ods. 1 veta druhá) umožňuje nadobudnutie vecného bremena (práva
zodpovedajúce vecnému bremenu) aj jeho výkonom (vydržaním) za obdobného použitia ustanovenia
§ 134 Občianskeho zákonníka (predtým § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka) Predpoklady pre

vydržanie vecného bremena sú teda rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Vydržaním vzniká
vecné bremeno v prípadoch, kedy oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej
viere o tom, že mu právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desať rokov. Do zmienenej doby
sa započítava i doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Predmetom vydržania
môže byť len také právo, ktoré môže byť vecným bremenom. Musí teda ísť o právo, ktoré je spojené s

nehnuteľnosťouaumožňujeopakovanývýkon.Subjektomvydržaniamôžubyťfyzickéosobyaprávnické
osoby vrátane štátu. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo
zodpovedajúcevecnémubremenupatrí,resp.žetotoprávovykonávaoprávnene.Dobromyseľnosťmusí
byť pritom daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený,
že mu právo zodpovedajúce vecnému bremena riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci

v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení
vecného bremena, o ktorej neplatnosti držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom
sa držiteľa domnieva, že existuje. O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len
na základe súhlasu iného alebo obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu (napr.
právo prístupu podľa § 57 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). Vydržacia doba je pri

vecnombremenedesaťročná,nakoľkosatýkanehnuteľnosti.Vydržaťmožnovecnébremenosúčinkami
in rem aj in personam. Účinky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastávajú zo
zákona. Uplynutím vydržacej doby sa oprávnená držba zmení na vecné bremeno (právo zodpovedajúce
vecnému bremenu).

22. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok - je presvedčenie
osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho (panujúceho
pozemku) toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto
prípadepôjdeonadobudnutieprávazodpovedajúcehovecnémubremenuvýkonompráva,t.j.vydržaním

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 39/99 (ZSP 64/2000). Nevyhnutnou pod¬mienkou
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medzi iným) existencia právneho dôvodu, z
ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom
vzťahu (v sku¬točnosti len domnelom) jemu patrí právo spôsobilé byť obsa¬hom vecného bremena
a niekto iný je nositeľom povinnosti trpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou tohto

spôsobu nadobudnutia práva je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene
aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným
vykonávateľom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 7/2008). Oprávnený držiteľ práva
zodpovedajúcemu vecnému ¬bremenu musí byť „o zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere,
že ¬právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo.

Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, žemu takéto právo patri. Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý
sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, no toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne
sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania

byť môže. V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré spočíva v prechádzaní cez cudzí
pozemok, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle,
že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 110/2010).

23. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci vykonávanej

po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý
vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť)
je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je
nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade,
že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť,
alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju
vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 30/2010 z 01.03.2011).

24. V danom prípade mal potom súd za to, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný vznik a

existencia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorého obsahom je právo vlastníkov pozemkov
- parciel N. č. XX až XX prechádzať peši, osobným ako aj motorovým vozidlom po parcele N. č. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie
F. k domu súpisné číslo XX postavenému na parcele N. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX a priľahlým parcelám N. č. XX - záhrady o výmere XX m2, č. XX - záhrady o výmere XXX m2,

č. XX - záhrady o výmere X XXX m2, č. XX - záhrady o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX
vedenom pre katastrálne územie F.. K nadobudnutiu takéhoto práva došlo jeho vydržaním najneskoršie
právnymi predchodcami žalobcov - X. Y. nar. X.XX.XXXX a U. Y. nar. XX.XX.XXXX a to k dátumu
XX.XX.XXXX, keďže k tomuto dátumu boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie
práva prechodu, t.j. oprávnenosť výkonu tohto práva, dobromyseľnosť oprávnených z tohto práva ako

aj nepretržitosť jeho výkonu po dobu najmenej 10 rokov.

25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vyššie menovaní právni predchodcovia žalobcov - X. Y.,
nar. XX.XX.XXXX a U. Y., nar. XX.XX.XXXX boli od XX.XX.XXXX (RI XXX/XX) vlastníkmi parciel N. č.
XX až XX, predtým vedených v evidencii nehnuteľností ako parcely EN č. XX, XX až XX (prečíslované

na parc. č. XX až XX a XX pod pol. v. z. XX/XX) a pred nimi boli ich vlastníkmi ich právni predchodca
- X. Y. st. nar. XX.XX.XXXX, ktorému v pozemkovoknižnej zápisnici č. X zodpovedal zápis k mpč. X/a
na meno X. Y., titulom dedenia XX.XX.XXXX. Ešte pôvodná pozemnoknižná parcela X/a, z ktorej boli
neskôr vytvorené parcely toho času vedené ako parcely N. č. XX až XX vznikla reálnou deľbou pôvodnej
parcely mpč. 5. R. vyplýva zo znaleckého posudku znalca C.. V. predloženého v konaní sp. zn. XC/

XXX/XXXX deľba sa vykonala iba administratívne, bez geometrického zamerania nehnuteľnosti, pričom
bola zrealizovaná iba v popisných údajoch pozemkovej knihy - v pozemkovoknižných zápisniciach,
bez grafického rozdelenia v parcelačnom pláne. Lokalizácia rozdelených parciel sa viazala iba na
súpisné čísla domov a vyplýva z oboznámených mapových podkladov oboznámených v konaní. Prístup
k parcelám vytvorených z pôvodnej mpč. X/a vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov bol možný

len po území, ktoré v súčasnosti tvorí parcelu N. č. XX, pričom uvedené nepochybne vyplýva aj z
celkovej konfigurácie územia, polohy na súvisiacich parcelách postavených rodinných domov a spôsobu
vytvorenia vstupu k nim. Súdom vykonanou ohliadkou bol tento skutkový stav potvrdený. Všetky doteraz
vykonané znalecké skúmania k otázke vlastníctva parcely N. č. XX v konaniach sp. zn. XC/XXX/XXXX
ako aj sp. zn. 6C XXX/XX dospeli k jednoznačnému záveru, že parcela N. č. XX bola využívaná ako

spoločná prístupová cesta aj pre parcely vo vlastníctve súčasných žalobcov. Uvedené potvrdzoval tiež
rad vyššie uvádzaných svedkov, ktorí v tomto aj predchádzajúcich konaniach svedčili, že prístupová
cesta bola využívaná nielen pre všetkých gazdov, ktorí mali vo vlastníctve niektorý z dielov pôvodnej
parcely mpč. č. 5, ale aj ďalších (napr. rodinou B.). Samotná žalovaná v 2. rade v konaní potvrdila,
že priestor vedľa jej súčasného rodinného domu, ktorý tvorí terajšiu parcelu N. č. XX využívali po dlhé

roky právni predchodcovia žalobcov ako spoločnú prístupovú cestu k rodinnému domu súp. č. XX a to
peši a rovnako aj vozom. Jej vyjadrenia vyslovené na pojednávaní dňa 28.02.2018 potvrdzujú aj ďalšie
písomné vyjadrenia oboch žalovaných, napr. list zo 14.11.2006 doručený právnej zástupkyni žalobcov,
žiadosť z 27.06.2007 D. úradu F. a iné.26. V konaní nebolo preukázané, aby pri výkone práva prechodu k svojim nehnuteľnostiam po parcele
N. č. XX boli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia rušení a to najmenej do začiatku konania

vedeného pod sp. zn. 6C XXX/XX, t. j. do XX.XX.XXXX. Do tejto doby teda v konaní nebola u právnych
predchodcov žalobcov preukázaná taká okolnosť, ktorá by mohla u nich vzbudiť dôvodnú pochybnosť
o tom, že právo prechodu po parcele N. č. XX k svojim nehnuteľnostiam vykonávajú oprávnene. Na
uvedenom nič nemení ani tvrdenie, že sa žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia v istom období
subjektívne domnievali, že im k parcele N. č. XX patrí vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo. V konaní

vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo okrem iného ustálené, že žalobcovia nemohli nadobudnúť
k parcele N. č. XX vlastnícke právo vydržaním, pretože táto parcela bola užívaná aj inými osobami -
okrem iných aj žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami a preto objektívne nemohli byť v dobrej
viere, že im k nej patrí vlastnícke právo. Právo prechodu však je právom, ktoré je obsahovo ďaleko
užšie ako je právo vlastnícke, pričom vo svojej podstate zodpovedá čiastkovému právu vlastníka vec
užívať určitým spôsobom, v danom prípade po predmete vlastníctva prechádzať. Pokiaľ je toto právo

prechodu využívané určitými osobami ako vlastníkmi susediacich pozemkov, ide vo vzťahu k pozemku,
ktorý im vlastnícky nepatrí o výkon práva k cudzej veci a nadobúda charakter vecného bremena. Toto
právo môžu vykonávať súbežne aj viaceré oprávnené osoby (napríklad dvaja rozdielni vlastníci dvoch
rôznych susediacich nehnuteľností) bez toho, aby výkon práva jedného vylučoval výkon práva druhého.
Toto právo k vymedzenému územiu môže byť zároveň využívané nielen v prípade, ak sú vlastníkom

pozemku iné osoby, ale aj v prípade, ak nie je z evidencie nehnuteľností zistiteľné, kto je vlastníkom
takéhoto pozemku. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keďže k zápisu parcely EN č. XX (z ktorej boli
pod pol. v. z. XX/XX vytvorené neskoršie parcely č. XX a XX) došlo až pod položkou v. z. XX/XX na
základe rozhodnutia sp. zn. D XXX/XX a vykonanej identifikácie, pričom ako už bolo konštatované, pred
týmto obdobím neexistoval mapový podklad určujúci polohové určenie pôvodnej pozemkovoknižnej

parcely mpč. X/c, z ktorej boli vytvorené parcely evidované v súčasnosti na žalovaných. Preto právni
predchodcoviažalobcovobjektívne nemohlivedieť,po„koho“vlastníctvechodia,alemohlimaťdôvodné
presvedčenie, že právo prechádzať po parcele N. č. XX k svojim nehnuteľnostiam majú, čo bolo zrejmé
objektívne aj z ich správania.

27.Zvykonanéhodokazovaniatiežvyplynulo,žetotoprávoprechoducezparceluN.č.XXboloprávnymi
predchodcami žalobcov využívané minimálne od polovice 50-tych rokov, kedy postavili na parcele N.
č. XX dom súp. č. XX. V konaní však nebol preukázaný konkrétny dátum jeho výstavby a nebolo
preto preukázané, že by vydržacia doba uplynula ešte za účinnosti stredného občianskeho zákonníka
140/1950 Z. z. v zmysle § 116 a § 118, t.j. do 30.3.1964. Inštitút vecných bremien a spôsob ich

nadobudnutia vydržaním bol opätovne zaradený do Občianskeho zákonníka č. 40/1964 z 26.02.1964
účinného od 1.4.1964 zákonom č. 131/1982 Z.z. účinným od 01.04.1983 (§ 135a, § 135b a § 135c
Občianskeho zákonníka), s tým, že vydržacia doba mohla najskôr uplynúť 01.04.1984 (§ 868 ods.
1 a 3 Občianskeho zákonníka. Do vydržacej doby pritom bolo možné započítať aj držbu právnych
predchodcov vydržateľov. V danom prípade tak súd považoval za preukázané, že právni predchodcovia

žalobcov a to X. Y., nar. XX.XX.XXXX a U. Y., nar. XX.XX.XXXX a pred rokom XXXX aj ich právni
predchodcovia X. Y. st. s manž. U. dobromyseľne využívali právo prechodu po území tvorenom terajšou
parcelou N. č. XX k svojim parcelám teraz vedeným ako parcely N. č. XX až XX za účelom prístupu
k svojim nehnuteľnostiam odvodzujúc toto právo ešte od skutočnej deľby pôvodnej parcely mpč. X
na parcely mpč. X/a, X/b a X/c, pretože táto zo samej podstaty a spôsobu jej vykonania vyžadovala

dohodu o umožnení prístupu k nehnuteľnostiam jednotlivých vlastníkov pozemkov na dotknutom území.
Súd ju preto považoval za domnelý právny titul držby tohto práva. Vo výkone tohto práva neboli právni
predchodcovia žalobcov nikým, ani žalovanými a ich právnymi predchodcami do 19.09.1984 rušení a
neboli preukázané ani iné objektívne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že toto právo nevykonávali
v dobrej viere, že im právo prechodu po predmete sporu patrí. Z potvrdenia Obecného úradu obce F. z

XX.XX.XXXX oboznámeného z konania sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že v obci F. je až XX spoločných
dvorov, ktoré sú obdobným spôsobom využívané za účelom prístupu k nehnuteľnostiam, ku ktorým nie
je priamy prístup z obecnej cesty, čo svedčí o tom, že spôsob, akým bola v dávnej minulosti obec F.
zastavaná jej obyvateľmi vyžadoval od vlastníkov nehnuteľností s priamym prístupom k ceste tolerovať
prechod po časti ich nehnuteľností vlastníkmi tých nehnuteľností, ktoré takýto priamy prístup nemali. To

rovnako posilňuje záver súdu o dobromyseľnosti právnych predchodcov žalovaných pri výkone tohto
práva a splnení predpokladov vydržania. Z okolností veci sa napokon možno domnievať, že toto právo
prechodu vznikli ešte skorším právnym predchodcom žalobcov podľa uhorského obyčajového právaalebo podľa ustanovení stredného Občianskeho zákonníka, avšak v konaní splnenie predpokladov
vydržania týmito osobami preukazované nebolo, preto ani súd takéto závery zaujať nemohol.

28. Tvrdenia žalovaných o možnosti iného prístupu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nemôžu
odôvodniť iné rozhodnutie súdu, pretože prechod na pozemky žalobcov cez parcely N. č. XXX, XX/X
a XX/X by bol možný iba v prípade zriadenia takéhoto vecného bremena za účasti vlastníkov parciel
N. č. XXX, XX/X a XX/X v konaní. V konaní nebolo preukázané, že by k takémuto zriadeniu (vzniku)
vecného bremena - práva prechodu došlo. Stav vyplývajúci z ohliadky na mieste samom vyvracia

tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o inom prístupe k parcelám N. č. XX až XX, keďže nebola preukázaná
ani existencia a ani užívanie takéhoto prístupu žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami, pričom
súdom zadokumentovaný stav týchto nehnuteľností vylučuje existenciu prístupovej cesty k parcelám
žalobcov cez parcely N. č. XX/X a XX/X. Podstatou a predmetom konania však bolo posúdiť, či v
minulosti došlo k vzniku a existencii žalobcami tvrdeného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
a v prípade pozitívnej odpovede rozhodnúť o dôvodnosti žalobcami žiadaného uloženia povinnosti

žalovaným výkon tohto práva strpieť. V posudzovanom prípade poukázal na právnu vetu vyplývajúcu z
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 30/2010 z 01.03.2011, že vydržanie hojí najmä vady alebo
nedostatoknadobúdaciehotituluaanalogickyjuaplikovaťvtomsmere,žeakbyajvýnimočnetitulvzniku
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nebol (hoci podľa názoru súdu reálnym rozdelením mpč.
č. X medzi troch gazdov takýto domnelý titul tu bol) a nadobúdateľ by so zreteľom na všetky okolnosti

bol dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ takéhoto práva jeho oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ho vydrží. Podstatou a účelom vydržania je totiž uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Pokiaľ Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. XXCo XXX/XX-XX z
21.01.1987 na zdôraznenie správnosti svojho vtedajšieho rozhodnutia uviedol, že žiaden z účastníkov
sa nevedel vyjadriť k vzniku a existencii práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, išlo len o jeho

záver vyvodený z obsahu v tomto konaní vykonaného dokazovania a prejudiciálnych právnych záverov
o spoluvlastníctve parcely N. č. XX žalovanými ako aj právnymi predchodcami žalobcov, čo však
nevylučuje v tomto konaní na základe vykonaných dôkazov dospieť k inému právnemu záveru.

29. Záverom konštatoval, že právni predchodcovia žalobcov boli najmenej po dobu necelých troch

desaťročí (od polovice 50-tych rokov do 19.09.1984) opodstatnene presvedčení, že im právo prechádzať
po parcele N. č. XX patrí, pretože iný prístup k ich nehnuteľnostiam nebol možný a do roku XXXX ani
nebol prístup z cesty ohradený a tak nemohli mať dôvodné pochybnosti, či im takéto právo využívať
prístup po nej patrí. Toto právo teda držali oprávnene, svojím obsahom zodpovedalo vecnému právu k
cudzej veci majúceho charakter vecného bremena a preto im toto právo riadne vzniklo. Uvedenú cestu

právni predchodcovia žalobcov využívali ako jediný prístup peši aj vozmi, preto bolo dôvodné vyhovieť
žalobe aj v časti uloženia povinnosti strpieť právo prechodu po parcele N. č. XX osobným a nákladným
vozidlom. Žiada sa poznamenať, že výkon tohto práva žalobcami nemôže bezdôvodne a neprimerane
zaťažovať žalovaných ako vlastníkov pozemku, právo z vecného bremena totiž možno vykonávať len
v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre užívanie nehnuteľností - parciel N. č. XX až XX a domu na nich

stojacom. Osoby oprávnené z vecného bremena sú tiež povinné dbať na ochranu predmetu vlastníctva
osôb povinných z vecného bremena a znášať aj primerané náklady na jej udržiavanie (§ 151n ods. 3
Občianskeho zákonníka). Určenie takýchto podmienok však nebolo predmetom tohto konania, ktorého
limity sú vymedzené žalobcami 1/ a 2/ uplatneným žalobným návrhom, preto o nich súd nerozhodoval.

30. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadli žalovaní formálne citujúc všetky odvolacie dôvody
uvedené v § 365 ods. 1, ods. 2 CSP. Z obsahu odvolania vyplýva, že namietajú nepreskúmateľnosť
rozsudku, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Ich odvolacie námietky
možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) výtka súdu prvej inštancie, že žalobu posúdil ako žalobu
na plnenie, aj keď ju žalobcovia označili, ako určovaciu žalobu; (ii) námietka, že súd prvej inštancie

nerešpektoval práve účinky starších rozsudok OS BJ sp. zn. 6C/518/84 v spojení s rozsudkom KS KE,
sp. zn. 18Co/85/85, OS BJ, sp. zn. 8C/242/86 v spojení s rozsudkom KS KE, sp. zn. 18Co/127/86, OS
BJ, sp. zn. 3C/185/06 v spojení s rozsudkom KS PO, sp. zn. 7C/86/12 v otázke vzniku a existencie práva
prechodu žalobcov cez pozemok EN XX; (iii) názor, že nikdy neexistoval nadobúdací titul, z ktorého by
mohli právni predchodcovia žalobcov vyvodzovať svoju dobrú vieru v tom, že pozemok EN XX užívajú

vykonávajúc právo zodpovedajúce vecnému bremenu; (iv) názor, že žalobcovia majú aj iný prístup ku
svojim pozemkom, a to cez pozemky ich susedov, a nie je problém tento prístup upraviť do žiadúcej
podoby a (v) názor, že ak súd už zriadil vecné bremeno, mal určiť i náhradu za jeho zriadenie, a to i bez
návrhu. Na základe toho žalovaní navrhli rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a uplatnili trovy konania.31. Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnili trovy konania
majúc za to, že odvolanie žalovaných je iba zopakovanie ich doterajších tvrdení, s ktorými sa súd prvej

inštancie primeraným spôsobom vyporiadal.

32. Žalovaní následne vo svojom vyjadrení zotrvali na svojom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.
Žalobcovia potom mali za to, že opäť ide iba o opakovanie skutočností, ktoré boli žalovanými
produkované v priebehu celého konania.

33. Ďalšie relevantné podania strán už dané neboli.

34. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom ( § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

35. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach
naň poukazuje.

36. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaní v odvolacom konaní nevzniesli žiadne
nové námietky (okrem námietky náhrady za vecné bremeno), s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie
v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého
sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia s dôvetkom, že v

prejednávanej veci nešlo o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
a teda v danom prípade nešlo ani o obmedzenie vlastníctva žalovaných vo verejnom záujme, ktoré by
malo byť potom kompenzované náhradou.

37. Pokiaľ ide o námietku o svojvoľnosti, zjavnej neodôvodnenosti odvolaním napádaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s
rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť
svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený
argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a

právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,
III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). Odvolací súd dospel k záveru,

že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej
súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné

nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS
252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).38. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti
trov konania.

39.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).