Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216759
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117216759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobkyne: G. R., Y.. XX.XX.XXXX, E.
I., E. XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych
hrdinov 163/66, proti žalovanému: AB 2 B.V., s.r.o., so sídlom 107 7 Amsterdam, Strawinskylaan 933,
Holandské kráľovstvo, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so
sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11Csp/158/2017-117 zo dňa 14.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu voči žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V odôvodnení uviedol, že v spore vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Cb/104/2015
uplatnila obchodná spoločnosť AB 1, B.V. proti Valérii Kurucovej nárok na zaplatenie 1.951,50 Eur s

úrokmi z omeškania žalobou z 18.12.2014. Rozsudkom č.k. 8Cb/104/2015-65 zo dňa 14.4.2016 bola
žalobkyňa (v pôvodnom konaní žalovaná) zaviazaná zaplatiť 1.265,84 Eur s úrokom z omeškania 8,05%
ročne od 29.8.2014 do zaplatenia v mesačných splátkach po 50 Eur počnúc mesiacom jún 2016 pod
následkom straty výhody splátok a žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá. Súd dospel k záveru,
že v zmluve chýba povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v zmluve boli
uvedené rôzne sadzby RPMN (od 16,2% do 16,8%) s tým, že presná výška závisí od dňa poskytnutia
úveru a klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu oznámi spoločnosť po poskytnutí úveru. S

poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkový
a žalobkyňu zaviazal zaplatiť spoločnosti AB 1, B.V. sumu 1.265,84 Eur predstavujúcu rozdiel medzi
poskytnutýmúverom2.000Euraúhradamižalobkyne734,16Euravozvyškužalobuzamietol.Žalobkynipovolilmesačnésplátkypo50eurpodnásledkomstratyvýhodysplátok.Odvolanievočitomutorozsudku
nebolo podané, rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.6.2016.
Žalobkyňa preukázala splnenie základných formálnych predpokladov v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5

zákona č. 250/2007 Z.z..
V pôvodnom súdnom konaní 8Cb/104/2015 bolo zistené, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany
právneho predchodcu žalovaného pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou spočívajúcom v tom, že v
zmluve uviedol rozpätie RPMN od 16,2% do 16,8% z dôvodu, že presná výška sa ustáli podľa dátumu
poskytnutia úveru. Túto skutočnosť v kontexte s tým, že pre žalobkyňu údaj o RPMN nič neznamenal

a neovplyvnil ju pri uzatváraní zmluvy, súd považoval za nie vážne porušenie práva žalobkyne ako
spotrebiteľsky. Zohľadnil aj to, že za uvedený nedostatok bol už žalovaný postihnutý tým, že žalobu o
doplatenie úveru nad jeho istinu súd zamietol. Zohľadnil aj správanie sa žalovanej, ktorá napriek tomu,
že súdom bola zaviazaná zaplatiť len nedoplatok istiny úveru, pričom súd jej povolil 50 Eur mesačné
splátky,právoplatnýrozsudoknerešpektovalaadlhvyrovnalaažnazákladeexekúcie.Žalobkyňasateda
nezachovala poctivo, a preto pri zohľadnení všetkých týchto skutočností súd považoval za primerané

finančné zadosťučinenie sumu 50 Eur. Z uvedených dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania
podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala, že suma 50 Eur priznaná súdom

prvej inštancie je neprimerane nízka vo vzťahu k sume, o ktorú sa chcel žalovaný obohatiť. Žalovaný ako
profesionál musel vedieť, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Nesúhlasí sú záverom, že žalovaný už
bol postihnutý v základnom konaní, kde mu bola prisúdená len istina. Nie je možné hodnotiť v prospech
dodávateľa, že spotrebiteľ nevie, čo je RPMN. Je to dôkazom o tom, že dodávateľ žalobkyni nič ohľadne
zmluvy nevysvetlil. Ak súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa svojej úvahy, pri rozhodovaní

o nároku na náhradu trov konania nemožno vychádzať z pomeru úspechu strán. Na podporu svojich
argumentov poukázala na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Prešove. Z uvedených dôvodov
navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobkyni prizná primerané
finančné zadosťučinenie aj nad sumu 50 Eur, v rozpätí do sumy uplatnenej žalobou a prizná jej náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP,
bez nariadenia pojednávania.
V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V konaní pred prvoinštančným súdom základ nároku nebol sporný- Žalobkyni podľa § 3 ods. 5 zák. č.

250/2007 Z.z. primerané finančné zadosťučinenie patrí.
Spornou je otázka výšky tohto nároku ex lege.
Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria,
a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod. Kým
zodpovednosť žalovaného bola nesporne preukázaná, žalobkyňa je povinná preukázať všetky okolnosti

odôvodňujúcevýškuuplatnenéhonárokusúdu.Vžalobeakojedinýdôvodnárokunaprimeranéfinančné
zadosťučinenie uviedla okolnosť, že žalovaný sa chcel v pôvodnom konaní obohatiť o 685,66 eur,
preto si túto sumu uplatňuje ako nemajetkovú ujmu. Svoj nárok čo do výšky ani pred prvoinštančným
súdomnapojednávaníbližšienešpecifikovala.Súdprvejinštanciesanáležitevyrovnalsotázkouurčenia
výšky primeraného finančného zadosťučinenia v sume 50 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel v časti
sumy 50 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Jedným z kritérií pre posúdenie rozsahu nároku na primerané finančné zadosťučinenie je intenzita

porušenia práva žalobkyne konaním žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu). V tomto prípade bol
úver poskytnutý žalobkyni bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nenáležite uvedenej RPMN, nakoľko
táto bola vyjadrená v zmluve o úvere ako rozpätie 16,2 % - 16,8 %. Ako je zrejmé z uvedeného,
odchýlka pri hodnotách RPMN bola 0,6 %, čo znamená, že postup žalovaného pri kontraktácii nemožnooznačiť za hrubo zavádzajúci. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si v
čase uzatvárania zmluvy nebola vedomá významu RPMN, toto má relevanciu pre posúdenie rozsahu
ňou uplatneného nároku v tom smere, že nenáležite uvedená hodnota RPMN nezohrávala u žalobkyne

pri výbere dodávateľa, výbere jeho produktu rolu, a teda porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúcej
mu z ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neovplyvnilo žalobkyňu pri jej rozhodnutí, či
vstúpi alebo nevstúpi do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Súd prvej inštancie tiež správne ako jeden
z faktorov relevantných pre určenie rozsahu nároku žalobkyne zohľadnil správanie sa žalobkyne, ktorá
žalovanému súdom prisúdenú istinu úveru nesplatila dobrovoľne na základe právoplatného rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 8Cb/104/2015-65 zo dňa 14.04.2016 (pričom žalobkyni bola na jej žiadosť
súdomposkytnutámožnosťplneniadlhuvsplátkach),aleažnazákladeexekúcieiniciovanejžalovaným.
Za týchto okolností odvolací súd považuje finančné zadosťučinenie v sume 50 Eur za primerané,
zodpovedajúce špecifikám daného prípadu.
Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania odvolací súd uvádza, že v
záujme spravodlivého rozhodnutia o trovách konania, v ktorom rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v ust. § 142
ods. 3 umožňoval súdu, aby len čiastočne úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania;

základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa v takom prípade vypočítala z výšky súdom priznaného
plnenia.
Nový procesný poriadok, ktorý je potrebné aplikovať na rozhodovanie o trovách predmetného konania
podľa § 470 ods. 1 CSP obdobnú úpravu neobsahuje.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Požiadavka na spravodlivé rozhodnutie súdu v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP i v časti trov konania si podľa
názoru odvolacieho súdu vyžaduje, aby súd v takomto type sporov naďalej (i po 30.06.2016) prihliadal
na skutočnosť, že výška priznaného plnenia nezávisela od žalobkyne, ale od úvahy súdu.

Samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú sumu
si ako primerané finančné zadosťučinenie žalobkyňa uplatnila podanou žalobou a aká suma jej bola
v konečnom rozhodnutí priznaná. Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne s
prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku ako aj na
všetky relevantné okolnosti prípadu. Pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní by veľmi

jednoducho mohlo dôjsť k porušeniu základného princípu, na ktorom stoji civilné sporové konanie. Preto
je potrebné vykladať ust. § 255 ods. 1 CSP práve v súlade so základnými princípmi civilného sporového
konania.
Pre absenciu výslovnej právnej úpravy v novom procesnom poriadku je uvedený postup možný v zmysle
čl. 4 ods. 2 CSP, keď neodporuje princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok založený.

V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom z rozsudku
súduprvejinštancieakoajodvolaciehosúdujezrejmé,žetakýtonárokžalobkynivznikolajejžalobabola
dôvodná. Žalovaný je osobou zodpovednou za protiprávny zásah do spotrebiteľských práv žalobkyne
a je povinný uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z.z. v dôsledku jeho protiprávneho konania. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že žalobkyňa
bola v konaní úspešná, účinne sa domohla ochrany svojich práv. Žalobkyňa si uplatnila nárok na
finančné zadosťučinenie v sume 685,66 Eur. Stanovenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia
v danej veci však záviselo od úvahy súdu. Spravodlivému usporiadaniu vecí preto zodpovedá len také
rozhodnutie, kedy je žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom

rozsahu.
Konkrétna výška náhrady trov konania sa v danom prípade odvíja od súdom priznanej sumy, nie od
sumy uplatnenej žalobou.
Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania zmenil tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči

žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).6. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že vo veci samej bol žalovaný úspešný,
no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobkyni ako procesne

neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z
čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr
podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti

civilného súdneho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.