Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710204239
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1710204239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobkyne: H. J. (L. W.Á.), B.
XX.X.XXXX, X. L. XX, T., zastúpená Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom so sídlom: Gercenova 6/A,
Bratislava proti žalovanému: Mesto Modra, so sídlom: Dukelská 38, Modra, IČO: 00 304 956, zastúpený
RR Legal Corp, s. r. o., advokátskou kanceláriou, so sídlom: Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46
789 634, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok, č. k. 6C/114/2010 - 264 zo dňa 26.2.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 6C/114/2010 - 264 zo dňa 26.2.2018 v časti

výroku, ktorým určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 31.3.2010 daná žalovaným žalobkyni je
neplatná, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

II.Včastivýroku,ktorýmOkresnýsúdPezinokurčil,žepracovnýpomeruzatvorenýnazákladepracovnej
zmluvy zo dňa 28.2.2007 a jej dodatkov naďalej trvá, odvolací súd napadnutý rozsudok z r u š u j e
a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 6C/114/2010 - 264 zo dňa
26.2.2018 (v poradí druhým) určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 31.3.2010 daná žalobkyni
zo strany žalovaného je neplatná. Súčasne určil, že pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 28.2.2007 a jej dodatkov naďalej trvá. Žalobkyni priznal plný nárok na náhradu trov
konania.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom č. k. 6C/114/2010 -

192 zo dňa 28.6.2013 v poradí prvým a určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany žalovaného
z 31.03.2010 daná žalobkyni je neplatná a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobkyni.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 2Co
468/2013 - 214 zo dňa 28.10.2015. Odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie s tým, že nepreskúmateľnosťou rozsudku súdu prvej inštancie došlo k nerešpektovaniu zásad
uvedených v ustanoveniach § 157 ods. 2, § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
a teda konanie bolo zaťažené takou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dňa 31.3.2010 bola žalobkyni doručená výpoveď
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Listom zo dňa 1.4.2010
oznámila žalobkyňa žalovanému, že považuje výpoveď za nezákonnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.Nesúhlasila s dôvodom, že sa dopustila akéhokoľvek konania, ktorým by závažným spôsobom porušila
pracovnú disciplínu a uviedla, že zo strany zamestnávateľa bol na ňu vyvíjaný nesmierne veľký tlak. K
jednotlivým tvrdeným porušeniam pracovnej disciplíny uviedla, že toto konanie nemohlo byť závažným

porušením pracovnej disciplíny. Žalobkyňa vyjadrenie ZV ZO Sloves (odborového orgánu) považovala
zaabsolútneneplatné,nakoľkoúčinkysplneniapovinnostipodľa§74Zákonníkaprácenastanúibavtedy,
ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený
návrh na skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti výpovede podľa § 61 ods.
2 Zákonníka práce a zástupcovia zamestnávateľa nemali k dispozícii text a obsah výpovede, ktorú

mali prerokovať. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru pre jej
opakované konanie, ktoré vyhodnotil, ako menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Podľa vyjadrenia žalovaného výpoveď bola so zástupcami zamestnancov prerokovaná
dňa 31.3.2010, teda ešte predtým, ako bola doručená žalobkyni.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa dňa 28.2.2007 uzavrela

so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú do 29.2.2008 s pracovným zaradením referenta školstva,
zdravotníctva, s náplňou práce - vybavovanie ucelených odborných agend vo vymedzenej oblasti.
Dodatkom č. 1 zo dňa 1.4.2007 k pracovnej zmluve bol druh práce zmenený na referent miezd a
personalistiky. Dodatkom č. 2 zo dňa 27.2.2007 bola pracovná zmluva zmenená na dobu neurčitú.
Výpoveďou zo dňa 31.3.2010 skončil žalovaný so žalobkyňou pracovný pomer podľa § 63 ods. 1

písm. e/ Zákonníka práce a predmetná výpoveď mala byť dňa 31.3.2010 podľa § 74 Zákonníka
práce prerokovaná so zástupcami Závodného výboru základnej organizácie Slovenského odborového
zväzu verejnej správy (ďalej aj SLOVES) pri Mestskom úrade Modra, ktorý súhlasil s rozviazaním
pracovného pomeru. Zo žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 25.2.2010 súd prvej inštancie zistil,
že žalovaný požiadal Slovenský odborový zväz verejnej správy o prerokovanie výpovede na základe

predchádzajúcich písomných upozornení za opakované porušenie pracovnej disciplíny žalobkyni, ktorej
chcel dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a táto žiadosť bola prevzatá dňa
26.2.2010. Na žiadosti sú podpisy a je opatrená podpismi s rukou dopísanými slovami "súhlasíme s
výpoveďou". Zo záznamu o prerokovaní výpovede zo dňa 31.3.2010 súd prvej inštancie zistil, že dňa
31.3.2010 bolo na zasadnutí Závodného výboru základnej organizácie SLOVES pri Mestskom úrade

Modra, na ktorom boli prítomní Y. U., Q. K. H. T. W., za účasti primátora mesta Modra prerokované
rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zamestnankyne H. W. - žalobkyne. Závodný výbor súhlasil
s rozviazaním pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce.

5. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa § 17 odsek 1,2, 3, § 61 odsek 1,2, § 63

odsek 1 písmeno e/, § 74, § 77 zákona č. 311/2001Z. z. - Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
Uviedol, že podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu
došlo. Ustanovenie § 74 vymedzuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným
odborovým orgánom alebo zástupcom zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru ako hmotnoprávnu podmienku platnosti týchto právnych úkonov zo strany zamestnávateľa,
nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť.

Preto účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého
skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu
obsahuje náležitosti výpovede určené v ustanovení § 61 ods. 2 Zákonníka práce, to znamená, že
dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keďže

tento nemožno dodatočne meniť. Uvedené ustanovenie nie je možné interpretovať izolovane, ale v
nadväznosti na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pretože nie je samoúčelné, ale smeruje
k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne neprepúšťal
zamestnancov z pracovného pomeru. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaný chcel
skončiť pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou, ktorú jej doručil dňa 31.3.2010. Žalobkyňa

nesúhlasila s postupom žalovaného a súdnou žalobou sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z
dôvodu nedodržania povinnosti žalovaného prerokovať výpoveď podľa § 74 Zákonníka práce, ako
aj nenaplnenia znakov porušenia pracovnej disciplíny jej konaním. Súd prvej inštancie vychádzal
z ustanovenia § 74 Zákonníka práce, podľa ktorého, ak mal postup zamestnávateľa podľa § 74Zákonníka práce nedostatky, ktoré spôsobujú neplatnosť výpovede je bez ďalšieho významu skúmať
výpovedné dôvody a je potrebné určiť, že výpoveď je neplatná. V prejednávanej veci žalovaný
(zamestnávateľ) nepreukázal, že zástupcovia zamestnancov mali v čase prerokovania výpovede

žalobkyne žiadosť, alebo návrh výpovede spĺňajúci náležitosti, podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce
k dispozícii. Vykonaným dokazovaním táto pochybnosť nebola zo strany žalovaného odstránená, a
preto súd prvej inštancie opierajúc sa o právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 74 Zákonníka
práce rozhodol, že prejednávaná výpoveď je neplatná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žiadosť
o prerokovanie výpovede z 25.2.2010 neobsahuje žiadne skutkové vymedzenie konania žalobkyne,

ktoré možno hodnotiť vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce
a v konaní nebolo preukázané, akými skutkovými dôvodmi sa zástupcovia zamestnancov stotožnili pri
vyslovení nesúhlasu s výpoveďou žalobkyne. Z obsahu listiny nevyplýva, že by obsahovala prílohu
a takýto záver vyplýva aj zo záznamu o prerokovaní výpovede z 31.3.2010. Podľa názoru súdu prvej
inštancie opakované prerokovanie výpovede, ktoré mali tí istí zástupcovia už prerokovať najneskôr dňa
26.2.2010jenelogické,keďsažalobkyňa užnemaladopustiťďalšiehoporušeniapracovnejdisciplínypo

26.2.2010, teda nedošlo k rozšíreniu možných dôvodov výpovede po ich prvom prerokovaní. Výpoveď
svedkyne Y. U. potvrdila uvedený záver, že členovia zástupcov zamestnancov nemali pri prerokovaní k
dispozícii návrh výpovede alebo písomne uvedené skutkové okolnosti súvisiace s konaním žalobkyne
vo vzťahu k úmyslu žalovaného rozviazať s ňou pracovný pomer. Žalovaný preto nepreukázal splnenie
povinnosti podľa § 74 Zákonníka práce prerokovať výpoveď, a tento nedostatok podľa názoru súdu

má za následok neplatnosť výpovede. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená,
zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo
vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Vo výpovedi z pracovného pomeru je
potrebné nielen citáciou právneho predpisu, ale aj skutkovo vymedziť výpovedný dôvod tak, aby nebol
zameniteľný, inak je takáto výpoveď neplatná (§ 61 ods. 2 ZP). Výpoveď z pracovného pomeru je

skutkovo vymedzená nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú v nej uvedené okolnosti výpovedného
dôvodu tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že
súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je
viazaný. Dôvod je nevyhnutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63
Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné v čom spočíva.

Bez tejto konkretizácie výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú
pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a že dôvod
nebude možné dostatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré predmetná výpoveď neobsahuje.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že výpovedné dôvody uvedené na zázname z prerokovania sa
nezhodovali s výpovednými dôvodmi uvedenými v samotnej výpovede. Z výpovede svedkov konajúcich

v mene zástupcu zamestnancov je zrejmé, že iné dôvody ako tie uvedené v zázname im uvedené
neboli. Súd prvej inštancie skonštatoval, že výpoveď daná žalobkyni bola zástupcovi zamestnancov
len oznámená a nebola s ním prerokovaná, keďže mu neboli oznámené výpovedné dôvody rovnaké,
ako boli vo výpovedi dané žalobkyni. O nároku žalobkyne na náhradu trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej

aj CSP).

6. Žalovaný napadol rozsudok v celom rozsahu včas podaným odvolaním z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písmená b) e), f), h) Civilného sporového poriadku. Je toho názoru, že súd prvej inštancie, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vytýka, že mu svojím postupom znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,aženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,respektíve,že
z vykonaných dôkazov pri svojom rozhodovaní nevychádzal. Žalovaný poukazuje na to, že ustanovenie
§ 74 Zákonníka práce sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru

výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené
ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti
uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie
§ 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť (t j. neplatnosť výpovede a okamžitého skončenia

pracovného pomeru). Smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie
a nedôvodné neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 2 M Cdo 21/2009 z 30. marca 2010). Zákonník práce upravuje z pohľadu formálnych náležitostí
len žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie, pričom vyžaduje jej písomnú podobu, nestanovuje všakdoložku neplatnosti. Keďže Zákonník práce formu prerokovania neustanovuje, možno sa domnievať,
že je prípustné využiť akúkoľvek podobu, ktorá nevzbudí pochybnosti o tom, že k prerokovaniu došlo.
Preto je toho názoru, že skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov žalovaného výpoveď prerokovali,

nie je sporná. O uvedenom svedčí najmä žiadosť o prerokovanie výpovede z 25.02.2010, záznam
z prerokovania výpovede z 31.03.2010, ale uvedené potvrdili predovšetkým samotné zástupkyne
zamestnancov, keď na jednotlivých pojednávaniach v tejto právnej veci uviedli: Svedkyňa Q. K.: „Ja som
bola zástupkyňa odborov, bola som pozvaná p. T. do zasadačky úradu, kde sme boli oboznámení s
prípadom pani W..“ (zápisnica z pojednávania zo dňa 25.11.2016, str. 2). Svedkyňa Mária Kintlerová:

„Do zasadačky som bola zavolaná aj ja, bol tam aj pán primátor T.. Boli p. W. vytýkané nejaké body, ale
p. W. nepovedala ani slovo. Bola som tam za odbory.“ (zápisnica z pojednávania zo dňa 25.11.2016,
str. 2). Svedkyňa V. T.: „Už si z toho moc nepamätám, bolo to prerokované s odbormi, pamätám si,
že sa p. KĽ. k tomu nevyjadrovala. Ten časový odstup je ale strašne dlhý.“ (zápisnica z pojednávania
zo dňa 25.11.2016, str. 2). Žalovaný s poukazom na uvedené tvrdí, že skutočnosť, či zástupcovia
zamestnancov prerokovali výpoveď danú žalovaným žalobkyni je nesporná, a preto považuje záver

súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal, že zástupcovia zamestnancov mali v čase prerokovania
výpovede takú žiadosť alebo návrh výpovede, ktorá by spĺňala náležitosti podľa ustanovenia § 61
ods. 2 Zákonníka práce a teda, že zástupcovia zamestnancov nemali byť o dôvodoch výpovede
dostatočne, respektíve vôbec upovedomení, za nesprávny. Predmetom dokazovania na súde prvej
inštancie bola najmä skutočnosť, či zástupcovia zamestnancov pri prerokovaní výpovede (o ktorej v

konaní, ako vyplýva z vyššie uvedených citácií niet pochybností) vedeli, z akých dôvodov žalovaný
žalobkyni výpoveď dáva. Dokazovanie bolo sústredené na zodpovedanie tejto otázky aj z toho dôvodu,
že odvolací súd už v roku 2015 v rámci tohto súdneho konania zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 28.6.2013, č. k. 6CÍ114/2010-192, ktorým určil výpoveď za neplatnú. Dôvodom,
pre ktorý odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie bolo najmä to, že súd prvej

inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré mohli ozrejmiť, či zástupcovia zamestnancov pri prerokovaní
výpovede mali možnosť sa s týmito dôvodmi oboznámiť. Napriek tomu, že z vykonaného doplňujúceho
dokazovania na súde prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že zástupcovia zamestnancov o dôvodoch
výpovede vedeli, súd prvej inštancie dospel v odôvodnení rozsudku k odlišnému záveru a konštatoval,
že dôvody výpovede nie sú jednoznačne dané. Skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov mali v čase

prerokovania výpovede pre účely naplnenia ustanovenia § 74 Zákonníka práce vedomosť o dôvodoch
výpovede, bola v konaní na súde prvej inštancie preukázaná predovšetkým výpoveďami samotných
zástupkýň zamestnancov pani Q. K. H. T. W. na pojednávaniach konaných dňa 24.6.2016 a 28.11.2016,
a to dokonca formou konfrontácie uvedených svedkýň. Svedkyňa Q. K. na pojednávaniach na otázku, či
bola ako zástupkyňa zamestnancov oboznámená s výpovednými dôvodmi, uviedla, že „áno“, (zápisnica

z pojednávania zo dňa 24.06.2016, str. 3), na otázku, či boli tieto dôvody zrozumiteľné a prehľadné,
aby sa vedela rozhodnúť, či s nimi vysloví súhlas alebo nesúhlas, uviedla, že „áno, inak by som to
nepodpísala"(zápisnicazpojednávaniazodňa24.06.2016,str.3),naotázku,čimalavytvorenúmožnosť
o týchto výpovedných dôvodoch komunikovať dokonca so samotnou žalobkyňou, svedkyňa uviedla,
že „diskusia bola, ale návrh, (žalobkyňa) sa k ničomu nevyjadrila“ (zápisnica z pojednávania zo dňa

24.06.2016, str. 3), na otázku, či boli zo strany žalovaného vykonané kroky smerujúce k zahmlievaniu
výpovedných dôvodov, uviedla, že „nie“ (zápisnica z pojednávania zo dňa 24.06.2016, str. 3). Na
otázku, ako prebehlo prerokovanie výpovede, uviedla: „ Ja som bola zástupkyňa odborov, bola som
pozvaná p. T. do zasadačky úradu, kde sme boli oboznámení s prípadom p. W.. Spomínam si, že
tam bola okrem mňa vedúca p. T., L.. W.rová, bola tam ja p. W. a viac si nepamätám kto tam bol.“

Boli nám predložené všetky podklady, ktoré naznačovali porušenie pracovnej morálky (domnievame
sa, že svedkyňa zrejme myslela pracovnú disciplínu) zo strany žalobkyne. Mali sme dosť času na to,
aby si to pozreli a p. W. nepovedala na svoju obhajobu ani slovo.“ (zápisnica z pojednávania zo dňa
25.11.2016, s 2). V spojitosti s výpoveďami svedkyne T. W. žalovaný uviedol, že tieto sa v priebehu
konania na súde prvej inštancie menili, na základe čoho pristúpil súd prvej inštancie dňa 25.11.2016,

pre účely odstránenia rozporov vo výpovediach svedkýň Q. K. H. T. W. k spoločnému výsluchu podľa
ustanovenia § 199 ods. 2 CSP, pričom svedkyňa Mária KN. na uvedenom pojednávaní na otázku, ako
prebehlo prerokovanie výpovede uviedla: „Do zasadačky som bola zavolaná aj ja, bol tam aj primátor
T.. Boli p. W. vytýkané nejaké body, ale p. W. nepovedala ani slovo. Bola som tam za odbory.“ (zápisnica
z pojednávania zo dňa 25.11.2016, str. 2). Na otázku, či vedela o tom, čo je dôvodom výpovede,

svedkyňa uviedla „Na základe predložených podkladov, nejaké bližšie vzťahy neviem.“ (zápisnica z
pojednávania zo dňa 25.11.2016, str. 2) . Na otázku, či v čase podpisovania záznamu o prerokovaní
výpovede vedela o tom, čo je dôvodom výpovede, svedkyňa uviedla: „Áno, vedela som.“ (zápisnica z
pojednávania zo dňa 25.11.2016, str. 2). Vzhľadom na citované výpovede svedkýň žalovaný tvrdí, žez nich bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že zástupcovia zamestnancov disponovali vedomosťou
o tom, prečo žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru dáva. Akýkoľvek iný záver by bol v
rozpore s vyššie citovanými tvrdeniami samotných zástupcov zamestnancov. Pokiaľ teda súd prvej

inštancie dospel k celkom odlišným záverom, bol podľa názoru žalovaného povinný túto skutočnosť v
odôvodnení rozsudku ozrejmiť. Súd prvej inštancie však spôsob, akým dospel k záverom, ktoré sú v
striktnom rozpore s tvrdeniami samotných zástupcov zamestnancov, neozrejmil. Na základe uvedeného
preto žalovaný namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalovaný poukazuje aj na výpoveď svedkyne Y. U. na pojednávaní dňa 9.1.2012,

na ktorom uviedla: „Nechcem klamať, neviem, či na druhý deň alebo za dva som bola za navrhovateľkou
osobne a povedala som jej: „H. vyjadri sa k tomu povedz na svoju obhajobu niečo. Nepovedala nič."
Z citovanej výpovede svedkyne Y. U. vyplýva, že dokonca nielen pri prerokovaní dôvodov výpovede,
ale aj neskôr po tomto prerokovaní, bola samotná zástupkyňa zamestnancov za žalobkyňou a žiadala
ju, aby sa k výpovedným dôvodom vyjadrila. S poukazom na uvedené je preto nesporné, že tak
samotná žalobkyňa, ale najmä zástupcovia zamestnancov museli mať dostatočnú vedomosť o tom,

akých porušení pracovnej disciplíny sa žalobkyňa dopustila. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka
práce musí byť dôvod výpovede vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným výpovedným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Žalovaný namieta, že samotná žalobkyňa v podanej žalobe zo
dňa 16.04.2010 neuvádza, že výpovedné dôvody uvedené vo výpovedi je možné zameniť s inými
výpovednými dôvodmi, na základe čoho by mala byť výpoveď neurčitá a teda aj neplatná. Práve naopak,

žalobkyňa sa v podanej žalobe, ku všetkým výpovedným dôvodom vyjadrila a tieto spochybnila nie
po stránke ich možnej zameniteľnosti s inými, ale iba po tej stránke, či konkrétne konanie respektíve
nekonanie bolo porušením pracovnej disciplíny alebo nebolo, a teda, či jej konanie alebo nekonanie
mohol žalovaný vyhodnotiť ako natoľko závažné, aby s ňou pracovný pomer ukončil výpoveďou. Máme
za to, že pokiaľ žalobkyňa v konaní na súde prvej inštancie začala po podaní žaloby neskôr namietať

porušenie ustanovenia § 74 Zákonníka práce a možnú zameniteľnosť výpovedných dôvodov, jedná
sa zjavne o účelové a tendenčné tvrdenia využívajúce formálnejší výklad ustanovenia § 74 Zákonníka
práce. Výklad, ktorý súd prvej inštancie aplikoval na ustanovenie § 74 Zákonníka práce, sa vzhľadom ku
skutkovému stavu v tomto súdnom konaní a najmä svedeckým výpovediam zástupcov zamestnancov
javí, ako negatívny dôsledok zásady „Qui haeret in litera, haerer in cortice“ („kto lipne na litere, lipne

na povrchu“), ale tiež, ako prejav prílišného formalizmu, ktorý je v zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe slovenských, ale aj českých súdov potrebné považovať za neprípustný a v rozpore so samotnou
podstatou materiálneho právneho štátu (Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II ÚS 1774/08 z 09. júla
2009). Žalovaný namieta, že odvolací súd v prvom zrušujúcom rozhodnutí danú vec vrátil súdu prvej
inštancienaďalšiekonanie,pričompoukázalnato,žesúdprvejinštancienevykonalvšetkydôkazy,ktoré

mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a k objasneniu toho, či zástupcovia zamestnancov
skutočne výpoveď prerokovali. Uvedený nedostatok mal súd prvej inštancie odstrániť najmä výsluchom
svedkov, t.j. zástupcov zamestnancov pani Q. K. H. T. W.. Napriek tomu, že výsluch uvedených
svedkýň sa uskutočnil na pojednávaniach konaných dňa 24.6.2016 a 25.11.2016, súd prvej inštancie
vykonanie týchto dôkazov v odôvodnení rozsudku vôbec neuvádza a žiadnym spôsobom sa s týmito

nevysporadúva, pričom práve uvedené svedecké výpovede sú kľúčové vo vzťahu k preukázaniu, či
zástupcovia zamestnancov prerokovali výpoveď v súlade s ustanovenia § 74 Zákonníka práce, a či boli
s dôvodmi výpovede riadne oboznámení. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
v bodoch 10. a 11. bližšie rozoberá svedecké výpovede svedkýň Y. U. a V. T. ešte z roku 2010, žiadnym
spôsobomsaužnevenujevýpovediamataktiežanikonfrontáciísvedkovvykonanýchnapojednávaniach

dňa 24.6.2016 a 25.11.2016, pričom práve tieto výpovede mali prispieť k odstráneniu nedostatku, ktorý
odvolací súd už predtým vytkol súdu prvej inštancie. V tejto časti preto považuje žalovaný odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a tvrdí, že súd prvej inštancie prijal záver v striktnom
rozpore s uvedenými tvrdeniami, keď konštatoval, že žalovaný nepreukázal naplnenie ustanovenia §
74 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie však nielenže prijal záver, ktorý je v rozpore s výpoveďami

svedkov, ale dokonca vôbec neozrejmil dôvody, prečo prijal záver, ktorý je celkom odlišný od tvrdení
zástupcov zamestnancov. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku týmto výpovediam zástupcov
zamestnancov ani len čiastočne nevenoval, pričom nie je zrejmé, či tieto pri svojom rozhodovaní vôbec
vzal do úvahy, respektíve, či o týchto výpovediach vzhľadom k zmene zákonného sudcu mal vedomosť.
Z uvedených dôvodov žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil

a žalobu žalobkyne zamietol, alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď prvé
zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 63 odsek 1 písmeno e) zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce v znení neskorších
predpisov zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca
dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej

závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať
zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej
disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

10. Podľa § 17 odsek 2 Zákonníka práce je právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,

právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

11. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do
desiatich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených
lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

12. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a z obsahu
súdneho spisu, pričom pre danú vec považoval za rozhodujúce, že žalobkyňa pracovala u žalovaného
v riadnom pracovnom pomere, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2007, v znení jej dodatkov na
pozícii referent miezd a personalistiky. Dňa 25. 2.2010 sa zástupcovia zamestnancov - Y. U., Q. K. H.

T. W. vyjadrili k prerokovaniu porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou spočívajúceho v tom, 1.)
že žalobkyňa pri vyhotovení rozhodnutia o funkčnom plate zamestnankyne TIK N.. H. D. menovanú
zaradila do nesprávneho platového stupňa a uviedla nesprávnu dĺžku praxe menovanej, 2.) že dňa
8.2.2010 bola vedúcou ekonomického útvaru mailom požiadaná o uverejnenie inzerátu na pracovnú
pozíciu právnik na webovú stránku www.profesia.sk . s oznámením termínu

na prihlásenie uchádzačov do 23.2.2010. Po predložení faktúry od dodávateľa Profesia, spol. s r.o.,
bolo zistené, že v uvádzanom inzeráte žalovaná bez predchádzajúcej konzultácie a svojvoľne zmenila
termín zverejnenia pracovnej ponuky od 9.2.2010 do 16.2.2010, a 3.) že dňa 9.2.2010 jej vedúca
ekonomickéhoútvarumailomzadalaúlohu,urobiťprepočetmiezdjednotlivýchútvarovMestskéhoúradu
Modra o valorizáciu na rok 2010. Tento prepočet bol potrebný pre kontrolu jednotlivých mzdových

položiek a položiek na poistenie k návrhu rozpočtu mesta Modra na rok 2010. Termín bol stanovený na
11.2.2010 o 9.00 hod. Odpoveď od žalovanej dostala dňa 15.2.2010 o 14:21 hod. Uvádzaný prepočet
pri niektorých položkách na poistenie nebol správne vyčíslený podľa Zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Napr. 625001 na nemocenské poistenie suma 400
Eur (správna suma 3. 997 Eur),625002 na starobné poistenie suma 4. 000 Eur (správna suma 39. 972

Eur), 625004 na invalidné poistenie suma 855 Eur (správna suma 8. 565 Eur), 625005 na poistenie v
nezamestnanosti suma 285 Eur (správna suma 2. 855 Eur), 625007 na poistenie do rezervného fondu
suma 1. 355 Eur (správna suma 13. 562 Eur ). Ak by sa len vyššie uvádzané prepočty uviedli do
rozpočtu mesta Modra na rok 2010, došlo by k niekoľko násobnému nedostatku finančných prostriedkov
a k opätovnému procesu schvaľovania zvýšenia spomínaných položiek. Správne a včas vykonávať

finančné kalkulácie podobného druhu sú základným predpokladom pre výkon práce mzdovej referentky
ekonomického úseku a sú v súlade s jej pracovnou náplňou. O prerokovaní týchto skutkových podstát
porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou boli spísané záznamy, z ktorých vyplynulo, že tieto skutky
žalovaný hodnotí ako porušenie pracovnej disciplíny a v zmysle ustanovenia § 63 odsek 1 písmeno
e) Zákonníka práce preto žalobkyňu upozorňuje, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej

disciplíny je zamestnávateľ oprávnený dať žalobkyni výpoveď. Zástupkyne zamestnancov do záznamu
uviedli, že na základe vypočutia oboch strán súhlasia so záznamom. Dňa 26.2.2010 doručil žalovaný
zástupcom zamestnancom žiadosť číslo 2081/2010, o prerokovanie výpovede žalobkyni v znení, že
chce dať žalobkyni výpoveď podľa § 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce a to s dvojmesačnouvýpovednou lehotou. Listina obsahuje záznam vyjadrenia zástupcov zamestnancov, že s výpoveďou
súhlasia. Dňa 31.3.2010 bol vystavený záznam o prerokovaní výpovede žalobkyne, podľa ktorého sa
dňa 31. 3.2010 konalo zasadnutie zástupcov zamestnancov, na ktorom za prítomnosti primátora mesta

Modra prerokovali rozviazanie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou zo strany žalovaného podľa
§ 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce, s ktorou súhlasili. Záznam podpísali Y. U., Q. K. H. T. W..

13. Žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer listom zo dňa 31.3.2010, so znením: ... „V
mesiacoch december 2009 až február 2010 ste sa dopustili nasledovných porušení pracovnej disciplíny:

1. Pri vyhotovení rozhodnutia o funkčnom plate zamestnankyne TIK Ing. H. D. ste menovanú zaradili
do nesprávneho platového stupňa a uviedli ste nesprávnu dĺžku praxe menovanej. Na základe toho ste
boli dňa 8.12.2009 písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny, s možnosťou rozviazania
pracovného pomeru výpoveďou v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Zákonníka
práce. Toto upozornenie bolo dňa 25.2.2010 prerokované so zástupcami Závodného výboru základnej
organizácie SLOVES pri MsÚ Modra, ktorí súhlasili s týmto upozornením.

2. Dňa 8.2.2010 Vás vedúca ekonomického útvaru mailom žiadala o uverejnenie inzerátu na pracovnú
pozíciu právnik na webovú stránku www.profesia.sk . Zadala Vám oznámiť
termín na prihlásenie uchádzačov do 23.2.2010. Po predložení faktúry od dodávateľa Profesia, spol.
s r.o. zistila, že v uvádzanom inzeráte ste bez predchádzajúcej konzultácie a svojvoľne zmenili termín
zverejneniapracovnejponukyod9.2.2010do16.2.2010Nazákladetohostebolidňa18.2.2010písomne

upozornenánaporušeniepracovnejdisciplíny,smožnosťourozviazaniapracovnéhopomeruvýpoveďou
v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) zákona 311/2001 Zákonníka práce. Toto upozornenie bolo dňa 25.2.2010
prerokované so zástupcami Závodného výboru základnej organizácie SLOVES pri MsÚ Modra, ktorí
súhlasili s týmto upozornením.
3. Dňa 9.2.2010 Vám vedúca ekonomického útvaru mailom zadala úlohu, urobiť prepočet miezd

jednotlivých útvarov Mestského úradu Modra o valorizáciu na rok 2010. Tento prepočet bol potrebný pre
kontrolu jednotlivých mzdových položiek a položiek na poistenie k návrhu rozpočtu mesta Modra na rok
2010. Termín bol stanovený na 11.2.2010 o 9.00 hod. Vašu odpoveď dostala dňa 15.2.2010 o 14:21
hod. Uvádzaný prepočet pri niektorých položkách na poistenie nebol správne vyčíslený podľa zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Napr. 625001 na nemocenské

poistenie suma 400 Eur (správna suma 3. 997 Eur), 625002 na starobné poistenie suma 4. 000 Eur
(správna suma 39. 972 Eur), 625004 na invalidné poistenie suma 855 Eur (správna suma 8. 565
Eur), 625005 na poistenie v nezamestnanosti suma 285 Eur (správna suma 2. 855 Eur), 625007 na
poistenie do rezervného fondu suma 1. 355 Eur (správna suma 13. 562 Eur ). Ak by sa len vyššie
uvádzané prepočty uviedli do rozpočtu mesta Modra na rok 2010, došlo by k niekoľko násobnému

nedostatku finančných prostriedkov a k opätovnému procesu schvaľovania zvýšenia spomínaných
položiek. Správne a včas vykonávať finančné kalkulácie podobného druhu sú základným predpokladom
pre výkon práce mzdovej referentky ekonomického úseku a sú v súlade s Vašou pracovnou náplňou.
Zistený stav zamestnávateľ vyhodnotil, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny z Vašej strany a v
zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších

predpisov Vás preto upozornil, že v prípade opakovaného porušenia pracovnej disciplíny závažným
spôsobom je zamestnávateľ oprávnený dať Vám výpoveď v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm.
b) citovaného zákona. Toto upozornenie bolo dňa 25.2.2010 prerokované so zástupcami Závodného
výboru základnej organizácie SLOVES pri MsÚ Modra, ktorí súhlasili s týmto upozornením.
4. Dňa 25.3.2010 Vám prednosta mestského úradu Modra zadal cez e-mailovú poštu úlohu, ktorá

spočívala v dodaní zoznamu všetkých zamestnancov, ktorí si požiadali o ročné zúčtovanie dane z
príjmov, mzdové listy týchto zamestnancov, potvrdenie o príjme dotknutých zamestnancov a zvyšnú
dokumentáciu, ktorá bola danou elektronickou správou (e-mail) zo dňa 25.3.2010 presne špecifikovaná.
Danú úlohu ste mali splniť v termíne do 26.3.2010 do 12.00 hodiny a to spôsobom osobného doručenia
prednostovi mestského úradu Modra. Aj napriek predĺženiu lehoty na splnenie tejto úlohy do 29.3.2010

do 10.00 hodiny, ste úlohu nesplnili, čím ste opakovane porušili pracovnú disciplínu menej závažným
spôsobom, a nakoľko ste boli v predchádzajúcich šiestich mesiacoch v súvislosti s inými porušeniami
pracovnej disciplíny písomne upozornená na možnosť výpovede, rozväzujem s Vami pracovný pomer
výpoveďou v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) zákona 311/2001 Zákonníka práce .
Predmetnávýpoveďboladňa31.3.2010,vsúlades§74zákona311/2001Zákonníkapráceprerokovaná

so zástupcami Závodného výboru základnej organizácie SLOVES pri MsÚ Modra, ktorý súhlasil s
rozviazaním pracovného pomeru.14. Súd prvej inštancie v súdenej veci prijal záver, že predmetná výpoveď nebola riadne v zmysle § 74
Zákonníka práce prerokovaná so zástupcami zamestnancov, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

15. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede okrem písomnej formy, nezameniteľného
skutkového vymedzenia jej dôvodov a jej doručenia druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu je
aj povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov v zmysle §
74 Zákonníka práce.

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 72/2006 z 28.9.2006 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a
rozhodnutí súdov SR číslo 4, ročník 2007, na strane 37, pod poradovým číslom 47/2007, 1 Cdo 72/2006,
1 M Cdo 2/2008, 5 Cdo 255/2008, 5 Cdo 140/2010), poukázal na to, že ustanovenie § 74 Zákonníka
práce určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako
zástupcom zamestnancov) výpoveď z pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti

takéhoto právneho úkonu zo strany zamestnávateľa a nesplnenie tejto podmienky spôsobuje v
zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce jeho neplatnosť. Účinky splnenia tejto povinnosti
zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru alebo priložený návrh výpovede k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému
odborovému orgánu obsahuje náležitosti určené ustanovením § 61 Zákonníka práce, to znamená,

že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
keďže tento dôvod nemožno dodatočne meniť. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce o účasti zástupcov
zamestnancov (príslušného odborového orgánu ) pri skončení pracovného pomeru, platného v čase
doručenia výpovede žalobkyni žalovaným nemožno vykladať izolovane, ale v nadväznosti na uvedené
ustanovenie § 61 Zákonníka práce, pretože má za úlohu ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ

nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Objektívne
právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak
účastník právneho vzťahu len formálne koná v medziach svojho práva, prostredníctvom jeho realizácie
však sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide o chybný (zdanlivý) výkon práva.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v zmysle procesných návrhov strán sporu okrem
iného aj svedeckými výsluchmi zástupcov zamestnancov Y. U., Q. K. H. T. W.. Je síce pravdou,
že obsahový výsledok výsluchu svedkýň Q. K. H. T. W. nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyjadrený, avšak súd prvej inštancie v skutočnosti tieto dôkazy neprehliadol, pretože boli premietnuté do
konečného záveru zhodnotenia výsledkov dokazovania zaznamenaného v bode 39 odôvodnenia, podľa

ktorého výpovedné dôvody uvedené na zázname z prerokovania sa nezhodujú s výpovednými dôvodmi
uvedenými v samotnej výpovedi. Z výpovede svedkov konajúcich v mene zástupcu zamestnancov je
zrejmé, že iné dôvody ako tie uvedené v zázname im uvedené neboli. Absenciu samotného obsahu z
výpovedí týchto svedkýň (Q. K. H. T. W.) nespôsobuje takú vadu konania, pre ktorú by vzhľadom na
vecnú správnosť rozhodnutia bolo potrebné zrušiť rozhodnutie.

18. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 9.1.2012 na ktorom bola vypočutá svedkyňa Y. U. a
z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 24.6.2016 a 25.11.2016, ako aj z ich zvukového záznamu
vyplýva, že svedkyne mali v skutočnosti možnosť oboznámiť sa so skutkovými podstatami porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyňou len na zasadnutí dňa 25. 2.2010, ktoré zasadnutie, ale nesúviselo s

prerokovaním dôvodov výpovede, ale s prerokovaním upozornenia žalobkyne zo strany žalovaného na
oprávnenie žalovaného skončiť s ňou pracovný pomer výpoveďou, v prípade opakovaného porušenia
pracovnej disciplíny. Priebeh prerokovania je zaznamenaný v zápisoch nachádzajúcich sa v súdnom
spise pod č. l. spisu 91 - 94. Svedkyne tieto záznamy jednoznačne identifikovali ako tie, ktoré
prerokovávali ako „ výpoveď“. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že svedkyne o dôvodoch výpovede

v čase podpísania listinného záznamu dňa 31.3.2010 vedeli a mali možnosť o nich diskutovať,
dokonca so samotnou žalovanou, pretože svedkyňa Y. U.P. na pojednávaní dňa 9.1.2012 uviedla:...
„ Nechcem klamať, neviem, či na druhý deň alebo za dva dni som bola za navrhovateľkou osobne a
povedala som jej Anička vyjadrí sa k tomu, povedz na svoju obhajobu niečo“... odvolací súd udáva,
že predmetné vyjadrenie podľa obsahu zápisnice z pojednávania nadväzuje na popis prerokovania

porušenia pracovnej disciplíny práve dňa 25.2.2010. Zástupkyne zamestnancov na tomto zasadnutí
nadobudli vedomosť len o porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou a o tom, že žalovaný, pre ďalšie
porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou (teda porušenie pracovnej disciplíny po 25. 2. 2010) je
oprávnený so žalobkyňou skončiť pracovný pomer. Svedkyňa Q. K. na jednoznačnú otázku súdu prvejinštancie, aby sa vyjadrila k okolnostiam spísania záznamov zo dňa 25.2.2010 a dňa 31.3.2010 uviedla,
že si spomína na jednu udalosť, kedy boli žalovaným predvolané ako zástupcovia zamestnancov do
zasadačky, kde sa vyjadrovali k listinným dokladom, ktoré nakoniec aj identifikovala ako záznamy zo

zasadnutia dňa 25.2.2010. S takýmto výsledkom vypovedala aj svedkyňa T. W., ktorá uviedla aj to,
že im konkrétna výpoveď žalobkyni predložená nebola, iba listiny súvisiace s prerokovaním porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyňou dňa 25.2.2010, pričom záznam z 31.3.2010 im bol predložený len
na podpis. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či podpísala záznam bez toho, aby vedela o
dôvode výpovede, uviedla, že im to dali iba podpísať, s nimi to nikto neprerokovával (zápisnica z

pojednávania dňa 24.6.2016 a zvukový záznam z tohto pojednávania). Pri konfrontácii svedkýň na
pojednávaní dňa 25.11.2016, tieto nevedeli zodpovedať otázku, či dôvody výpovede, ktoré mali byť
prerokované 31.3.2010 sa zhodovali s dôvodmi výpovede. Z výsluchov zástupcov zamestnancov je
zrejmé, že síce mali vedomosť o tom, že žalobkyňa mala do 25.2.2010 porušiť pracovnú disciplínu, ale
touto vedomosťou skutkového stavu, ktorú v konkrétnej podobe nadobudli dňa 25.2.2010, nie je možné
nahradiť faktické prerokovanie výpovede z pracovného pomeru. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa

25.2.2010 nadobudli zástupcovia zamestnancov podľa vyhotovených záznamov informáciu jednak o
tom, že žalobkyňa mala porušiť pracovnú disciplínu, ale aj o tom, že výsledkom prerokovania dňa
25.2.2010boloupozorneniežalovanéhodanéžalobkyni,ževprípadeopakovanéhoporušeniapracovnej
disciplíny aj menej závažným spôsobom je žalovaný oprávnený dať jej výpoveď z pracovného pomeru.

19. Žiadosť žalovaného o prerokovanie výpovede žalobkyni vystavená dňa 25.2.2010 a zástupcom
zamestnancov doručená dňa 26.2.2010 neobsahuje skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu podľa
§ 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce a jej súčasťou nebol ani návrh výpovede, teda z predmetnej
žiadosti nie je možné ustáliť, pre aký alebo aké skutky žalovaný po 25.2.2010 dáva žalobkyni výpoveď.
Predmetom prerokovania po 26.2.2010 nemohol byť ani návrh výpovede v znení výpovede z 31.3.2010,

pretože táto výpoveď skutkovo stojí na porušení pracovnej disciplíny, ktorej sa žalovaná mala dopustiť
dňa 29.3.2010 (o mesiac neskôr) tým, že k tomuto dňu nesplnila termínovaný pokyn nadriadeného
(bod 4 výpovede, body 1 - 3 výpovede sú zhodné s prerokovaním dňa 25.2.2010). Vo vzťahu k
prerokovaniu výpovede z 31.3.2010 žalovaný písomnú žiadosť na prerokovanie výpovede zástupcami
zamestnancov nevyhotovil. Bez preukázania takejto žiadosti nie je preskúmateľné, aké informácie

žalovaný predložil odborovej organizácii na prerokovanie, pričom ich nie je možné odvodiť ani zo
záznamuzástupcovzamestnancovz31.3.2010.Ztakéhotozáznamu zrozumiteľneajasnenevyplývam,
čoboloskutkovýmzákladomvýpovedezpracovnéhopomeružalobkyni.Žalovanýsasvojimpostupovvo
vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou sám vystavil dôkaznej núdzi, ktorú znásobujú
závery zo svedeckých výsluchov zástupcov zamestnancov, keď svedkyne nevedeli uviesť, či sa

dôvody výpovede, ktoré mali prerokovať zhodovali s dôvodmi uvedenými vo výpovedi z pracovného
pomeru, keď svedkyňa T. W. vypovedala, že im listiny boli dané iba na podpis a svedkyňa V. T.,
bezprostredná nadriadená žalobkyne svedecky vypovedala, že mala byť prítomná pri prerokovaní
výpovede zástupcami zamestnancov dňa 31.3.2010, poznala skutky pre ktoré mala byť žalobkyni daná
výpoveď, pričom označila len tie, ktoré sú označené vo výpovedi pod bodmi 1 - 3 ( skutky do 25.2.2010),

ale nie skutkový základ výpovede zo dňa 29.3.2010 (výpoveď z 9.1.2012, č. l. 129).

20. Pre danú vec vyššie uvedené znamená, že súd prvej inštancie vyslovil správny právny záver o
nesplnení podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74 odsek 1 Zákonníka práce, ktorá
má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie, vo výroku, ktorým určil neplatnosť výpovede žalobkyni zo strany žalovaného dňa 31.3.2010
postupom podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

21. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 11.11.2010 (č. l. 102 - 103) žalobkyňa požiadala o súhlas so
zmenou žalobného petitu, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní dňa 28.6.2013 tak, že

predmetom sporu sa stalo určenie, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany žalovaného z 31.3.2010
daná žalobkyni je neplatná. Z nasledujúceho postupu súdu prvej inštancie v danej veci zaznamenaného
v súdnom spise iná zmena žalobného petitu nevyplýva. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
výroku, v ktorej rozhodol o tom, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.2.2007
a jej dodatkov naďalej trvá, je rozhodnutím, ktorým súd prvej inštancie priznal viac než bolo žalobou

uplatnené (ultra petitum). Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti podľa § 389
odsek 1 písmeno a ) CSP pre nesplnenie procesnej podmienky konania, zrušil a konanie zastavil.22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).