Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710204239
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1710204239.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom v právnej veci žalobkyne: H. W.,

B.. XX.XX.XXXX, X. L.W. XX, T., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Slavomír Trnkócy, so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 71, P. O. BOX 199, IČO: 30868831, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Modra,
Dukelská 38, Modra, IČO: 00 304 956, zastúpený: RR Legal Corp, s. r. o., Humenské nám. 4, Bratislava,
IČO: 46 789 634, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 31.03.2010 daná žalobkyni
je neplatná a pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2007 a jej dodatkov
naďalej trvá.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru z 31.03.2010.

2. Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 6C 114/2010 - 192 zo dňa 28.06.2013 vo veci rozhodol tak, že
určil výpoveď z pracovného pomeru zo strany žalovaného z 31.03.2010 daná žalobkyni je neplatná a
zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobkyni.

3. Voči rozsudku súdu prvého stupňa žalovaný podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd
Uznesením č.k. 2Co 468/2013 - 214 zo dňa 28.10.2015, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že nepreskúmateľnosťou rozsudku súdu prvého stupňa došlo k
nerešpektovaniu zásad uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. a § 132 O.s.p. a teda konanie bolo
zaťažené takou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

4. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 31.03.2010 jej bola doručená výpoveď podľa §

63 ods. 1 písm. e/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len "ZP"). Žalobkyňa listom z
01.04.2010 oznámila žalovanému, že považuje výpoveď za nezákonnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Žalobkyňa poprela, že by sa dopustila akéhokoľvek konania, ktorým by závažným spôsobom porušila
pracovnú disciplínu. Skutočnosť bola taká, že zo strany zamestnávateľa bol na ňu vyvíjaný nesmierne
veľký tlak, tzv. bossing. Voči jednotlivým tvrdeným porušeniam pracovnej disciplíny, ktoré boli uvedené
vo výpovedi z pracovného pomeru uviedla konkrétne dôvody, ktorými preukazovala, že konanie
nemohlo byť závažným porušením pracovnej disciplíny. Vyjadrenie ZV ZO Sloves považovala za

absolútne neplatné, nakoľko účinky splnenia povinnosti podľa § 74 ZP nastanú iba vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo priložený návrh na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou obsahujú náležitosti výpovede určené § 61 ods. 2 ZP.Z obsahu záznamu vyplýva, že zástupcovia nemali k dispozícii text a obsah výpovede, ktorú mali
schvaľovať.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že dal dňa 31.03.2010 žalobkyni výpoveď pre jej
opakované konania, ktoré žalovaný vyhodnotil ako menej závažné a závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 31.03.2010 ešte predtým ako
bola výpoveď doručená žalobkyni.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkyne Y. U., V. T., oboznámením
návrhu, pracovnej zmluvy, dohôd o zmene pracovnej zmluvy, výpovede, nesúhlasu s výpoveďou,
záznamu o prerokovaní výpovede, žiadosti o prerokovanie výpovede a zistil nasledujúci skutkový a
právny stav:

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že zo žiadosti o prerokovanie výpovede je zrejmá

možnosť dodatočného vytvorenia tohto dôkazu a to z disproporcie medzi prerokovaniami porušenia
pracovnej disciplíny zo strany zástupcu zamestnancov, ktoré bolo vykonané 25.02.2010, teda v ten istý
deň ako mal žalovaný požiadať o prerokovanie výpovede.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že výpoveď prevzala dňa 31.03.2010 v poobedňajších hodinách

z dôvodu, aby mala v rukách doklad. Žiadala, aby súd rozhodol o neplatnosti výpovede.

9. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa sa
dopustila porušenia pracovnej disciplíny konaním uvedeným vo výpovedi. Žalovaný dal vždy žalobkyni
priestor a možnosť zjednania nápravy, čo sa však už v roku 2010 nedalo udržať vzhľadom na

predchádzajúce obdobie a vznikali naďalej zo strany žalobkyne porušenia pracovnej disciplíny. Výpoveď
bola prerokovaná zástupcom zamestnancov na základe oslovenia predsedníčky zástupcov zo strany
primátora mesta. Jediným výstupom je záznam z 31.03.2010, z ktorého vyplýva, že zástupcovia úkon zo
strany žalovaného prijímajú. Priebeh prerokovania bol preukazovaný aj svedkyňou Jozefou Slávikovou.
Neskôr predložil žiadosť o prerokovanie výpovede z 25.02.2010.

10. Svedkyňa Y. U. na pojednávaní uviedla, že záznam o prerokovaní výpovede z 25.02.2010 je ten,
ktorý sa týkal prejednania výpovede žalobkyne, sú tam podpisy. Nie je štandardom prerokúvať výpoveď,
ktorániejedanápísomne,totoboljedinýprípad,ktorýnazávodnomvýboreprejednávali.Nevedela,čisa
závodný výbor k písomnej výpovedi žalobkyne niekedy vyjadril. Pri prerokovaní výpovede bol prítomný

primátor, prednosta, vedúca aj žalobkyňa, ktorí potom odišli a členovia výboru prerokovali a v ten istý
deň spísali záznam. Nevedela uviesť v akú časť dňa bola výpoveď prerokovaná. Keď sedeli tak im bolo
predložené, čo porušila žalobkyňa. Boli oboznámení čo bolo dôvodom výpovede, boli to body, ktoré tam
boli uvedené údajne toho bolo viacej o týchto veciach navyše nevedeli.

11. Svedkyňa V. T. na pojednávaní uviedla, že bola prítomná pri prerokovaní výpovede žalobkyne, boli
prítomní členovia výboru, ktorí sa pýtali prečo dostáva výpoveď a k tomu sa mala vyjadriť žalobkyňa.
Podľajejnázorumalaodborováorganizáciadostatočnúvedomosťčojedôvodomskončeniapracovného
pomeru zo strany žalovaného. Výpoveď sa žalobkyni doručovala až po jej prerokovaní.

12. Na pojednávaní dňa 26.02.2018 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že jej
bola dňa 31.03.2010 doručená výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 61 ods. 1 písm. e) Zák.
č. 311/2001 k dátumu platnom a účinnom ku dňu výpovede. Žalobkyňa v zákonnej lehote podala na
súd žalobu o neplatnosť výpovede, o čom ešte pred podaním žaloby na súd informovala žalovaného a
oznámila mu, že na svojom ďalšom zamestnávaní trvá a požaduje od neho prideľovanie práce. V konaní

bolo preukázané, že výpoveď žalovaného nespĺňa právnym poriadkom požadované náležitosti a tak je
v zmysle platného právneho poriadku táto výpoveď neplatná a pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovaným trvá. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa sa stala obeťou manipulatívneho správania
sa svojich nadriadených, ktorých zmätočné pokyny a príkazy vyústili do psychického znevažovania
žalobkyne a následne neplatného skončenia pracovného pomeru. Nadriadený žalobkyne v konaní

vystupujúci v pozícii svedkov boli navyše na základe ich výpovedí usvedčení z klamstiev ohľadom
situácii ktoré predchádzali skončeniu pracovného pomeru. Bolo to napr. v otázkach náplne práce
žalobkyne, svedkov, vo veciach týkajúcich sa platobných príkazov údajne zadaných žalobkyňou na
účet a v mene žalovaného, napriek tomu, že nemala nikdy takéto oprávnenie ani v zmysle pracovnejzmluvy, ani v zmysle oprávnených dispozícii s účtom žalovaného. Zadávanie zmätočných pokynov na
plnenie si pracovných povinností nesúvisiacich s pracovnou náplňou žalobkyne, vyhrážanie sa nátlak
zo strany nadriadených potvrdených napr. zvukovou nahrávkou, ktorá sa nachádza v spise. Žalobkyňa

dostala výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, ale dôvody, ktoré boli uvedené vo výpovedi na
žiadne porušenie pracovnej disciplíny nepoukazujú a ani ich neobsahujú, spomínajú sa len dôvody,
ktoré by sme extenzívnym výkladom mohli označiť za dôvody nesplnenia si pracovných povinností
zamestnanca. Z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je zrejmé, že výpovedné dôvody
a obsah výpovede nie je možné meniť a zamieňať a výpovedné dôvody musia byť jasné, nemenné

a zrozumiteľné, aby nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam. V prípade nedostatočného alebo plnenia
si povinností zamestnanca nie riadne zákon vyžaduje poskytnutý priestor na nápravu, ktorý musí byť
primeraný daným okolnostiam. V konaní nebolo žiadnou listinou ani svedeckou výpoveďou preukázané,
že v prípade poskytnutého priestoru na nápravu by tak nebolo zo strany žalobkyne vykonané k
spokojnosti zamestnávateľa. Ďalším nedostatkom predmetnej výpovede bola v čase jej doručenia
riadne prerokovanie so zástupcom zamestnancov, ktorý v predmetnom čase mohol spôsobiť neplatnosť

takejto výpovede, ak by takéto prerokovanie nebolo vykonané zákonom predpísaným spôsobom. Z
výpovede svedkov je zrejmé, že výpoveď žalobkyne bola prerokovaná, ale výpovedné dôvody uvedené
na zázname z prerokovania sa nezhodovali s výpovednými dôvodmi uvedenými v samotnej výpovede. Z
výpovede svedkov konajúcich v mene zástupcu zamestnancov je zrejmé, že iné dôvody ako tie uvedené
v zázname im uvedené neboli. Znovu poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov konštatoval,

že výpoveď daná žalobkyni bola zástupcovi zamestnancov len oznámená a nebola s ním prerokovaná,
keďže mu neboli oznámené výpovedné dôvody rovnaké ako boli vo výpovedi dané žalobkyni. Aj na
základe uvedeného je možné skonštatovať, že takáto výpoveď je neplatná. Aj napriek skutočnosti, že
súd sa nevyporiadal so zvukovým záznamom komunikácie žalobkyne a jej nadriadeným, poznamenal,
že k zákonnosti vyhotovovania zvukového záznamu zamestnanca s rokovania so zamestnávateľom bez

súhlasu zamestnávateľa sa opakovane niekoľkokrát vyjadril Ústavný súd ČR, keď v zmysle platného
právneho poriadku ČR, ale aj medzinárodne upravenej ochrany práv a slobôd skonštatoval, že na
základe princípu proporcionality a neexistencie dôslednej právnej úpravy pre používanie zvukových
záznamov v netrestnom konaní priznal ochranu zamestnancovi ako slabšej strane tým, že mu umožnil
vyhotoviť si zvukový záznam bez súhlasu zamestnávateľa.

13. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.02.2018 uviedol, že
s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú, má za to, že výpoveď zo
strany žalovaného žalobkyni bola daná dôvodne, pričom došlo k naplneniu všetkých náležitostí v zmysle
zákonníka práce. Má za to, že pri výpovedi danej zamestnávateľom je potrebné skúmať najmä dva

aspekty a to či došlo k naplneniu formálnych náležitostí výpovede a súčasne či výpovedné dôvody
predstavujú také skutočnosti, ktoré oprávňujú zamestnávateľa na to, aby pracovný pomer výpoveďou
skončil. Čo sa týka formálnych náležitostí, zákonník práce predpokladá písomnú formu výpovede,
doručenie zamestnancovi a prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Čo sa týka písomnej formy
výpovede a jej doručenia, tieto sú nepochybné zo samotnej výpovede z 31.03.2010, z ktorých je zrejmé,

že bola vyhotovená písomne, dňa 31.03.2010 bola osobne prevzatá žalobkyňou, čo potvrdila svojim
podpisom. Sporným v konaní bola otázka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Už
v minulosti okresný súd v tejto veci konštatoval v rozsudku, že nedošlo k splneniu tejto podmienky,
pričom krajský súd následne konštatoval, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré mohli jednoznačne
vyvrátiťalebopotvrdiťabsenciuprerokovaniavýpovedezástupcamizamestnancov.Vopätovnomkonaní

na okresnom súde bolo vykonané rozsiahle dokazovanie predovšetkým výpoveďami svedkov, pričom
svedkami boli zástupcovia zamestnancov. Pre otázku, či teda skutočne došlo k prerokovaniu výpovede
poukázal na svedecké výpovede samotných zástupcov na pojednávaní dňa 25.11.2016, v ktorom
zástupcovia zamestnancov bez výhrad uviedli, že výpovedné dôvody im boli predložené, s týmito boli
oboznámení, mali možnosť sa k nim vyjadriť a pýtať sa, pričom tohto prerokovania sa zúčastnila aj

žalobkyňa ako aj jej nadriadená p. T. ako aj primátor Mesta Modra štatutár žalovaného. Na základe
uvedeného je zrejmé, že zástupcovia zamestnancov prerokovali výpovedné dôvody ako aj porušenie
pracovnej disciplíny, pričom tieto dôvody žiadnym spôsobom nespochybnili. Na základe uvedeného mal
za to, že došlo k splneniu podmienky prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Druhou
skutočnosťou, ktorú bolo potrebné v konaní skúmať boli samotné výpovedné dôvody a ich relevancia.

Mal za to, že tieto výpovedné dôvody boli jednoznačne zadokumentovaná a obsiahnuté vo výpovedi
doručenej žalobkyni. Tieto sú nezameniteľné, niet o nich akýchkoľvek pochýb. Žalovaný rozviazal so
žalobkyňou pracovný pomer v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. e) zákonníka práce. Dôvodom boli
opakované menej závažné porušenia pracovnej disciplíny. Zákonník práce konkrétne nedefinuje aký jerozdiel medzi menej závažným a závažným porušením pracovnej disciplíny, pričom definovanie intenzity
porušenia pracovnej disciplíny ponecháva na zamestnávateľovi. Čo je menej závažným porušením
pracovnej disciplíny a čo je závažným porušením pracovnej disciplíny upravuje pracovný poriadok

zamestnancov mesta Modra zo dňa 01.07.2005, ktorého v § 8 ods. 2, 3 je uvedené, čo zamestnávateľ
považuje za menej závažné a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z uvedeného je zrejmé, že
za menej závažné porušenie prac. disciplíny a považuje aj nekvalitný výkon pracovných činností a za
závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje nesplnenie termínovaného príkazu alebo pokynu
nadriadeného. PZ - žalobkyne uviedol námietku, že žalovaný počas celej dĺžky konania nepreukázal,

že by predmetný dokument bol súčasťou pracovnoprávnej dokumentácie so žalovaným alebo že by
bola s takýmto dokumentom oboznámená. S poukazom na uvedené zakotvenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny v pracovnom poriadku má žalovaný za to, že porušenia pracovnej disciplíny, ktorých
sa žalobkyňa dopustila a ktoré boli dôvodmi skončenia pracovného pomeru predstavujú porušenia
pracovnej disciplíny v súlade s citovanými ustanoveniami pracovného poriadku. Má za to, že jednotlivé
porušenia pracovnej disciplíny nemožno posudzovať, ako nedorozumenia alebo nejasné príkazy, ako sa

snažil naznačiť v konaní žalobca, ale jednalo sa o zrejmé neuposlúchnutie príkazov nadriadeného ako aj
nekvalifikované,nesprávneplneniepracovnýchpovinností.Čosatýkanámietkyžalobcuprednesenejna
pojednávaní v súvislosti s neoboznámením sa žalobkyne s pracovným poriadkom, jednalo sa o internú
smernicu mesta Modra, ktorá bola bez výnimky záväzná pre všetkých zamestnancov, bola verejne
prístupná a žalovaný ma za to, že žalobkyňa ako zamestnanec s ňou bola oboznámená.

14. Žalobkyňa dňa 28.02.2007 uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú do 29.02.2008
s pracovným zaradením referenta školstva, zdravotníctva s náplňou práce - vybavovanie ucelených
odborných agend vo vymedzenej oblasti.

15. Dodatkom č. 1 z 01.04.2007 k pracovnej zmluve bol druh práce zmenený na referenta miezd a
personalistiky.

16. Dodatkom č. 2 z 27.02.2007 bola pracovná zmluva zmenená na dobu neurčitú.

17. Výpoveďou z 31.03.2010 skončil žalovaný s žalobkyňou pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. e/
ZP. Predmetná výpoveď bola dňa 31.03.2010 v súlade s § 74 ZP prerokovaná so zástupcami Závodného
výboru základnej organizácie SLOVES pri MsÚ Modra, ktorý súhlasil s rozviazaním pracovného pomeru.

18. Zo žiadosti o prerokovanie výpovede z 25.02.2010 vyplýva, že žalovaný žiadal Slovenský odborový

zväz verejnej správy o prerokovanie výpovede na základe predchádzajúcich písomných upozornení za
opakované porušenie pracovnej disciplíny zamestnankyne H. W., ktorej chce dať výpoveď podľa § 63
ods. 1 písm. e/ ZP. Žiadosť bola prevzatá dňa 26.02.2010 a je opatrená podpismi s rukou dopísanými
slovami "súhlasíme s výpoveďou".

19. Zo záznamu o prerokovaní výpovede z 31.03.2010 vyplýva, že dňa 31.03.2010 sa konalo zasadnutie
Závodného výboru základnej organizácie SLOVES pri MsÚ Modra, na ktorom Y. U.P., Q. K. H. T. W., za
účasti primátora mesta Modra prerokovali rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zamestnankyne
H. W.. Závodný výbor súhlasil s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
e/ ZP zamestnankyne H. W..

20. Podľa § 17 ods. 1 ZP právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.

21. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,

právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

22. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na

ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu
škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.23. Podľa § 61 ods. 1 ZP výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.
Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

24. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

25. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

26. Podľa § 74 ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

27. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

28. V citovanom ustanovení § 74 ods. l ZP sa vymedzuje povinnosť zamestnávateľa pri
skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s
príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany

zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP spôsobuje ich
neplatnosť (t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru).

29. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa
o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého

skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu
obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 ZP (u okamžitého skončenia pracovného
pomeru § 70 ZP), to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť.

30. Ustanovenie § 74 ZP o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie
je možné interpretovať izolovane, ale v nadväznosti na uvedené ustanovenie § 61 ods. 2 ZP. Citované
zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ
nezneužil svoje postavenie a nedôvodné neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru.

31. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v nej môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom. Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou právneho
predpisu, ale aj skutkovo konkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak
je takáto výpoveď podľa § 61 ods. 2 ZP neplatná.

32. Výpoveď z pracovného pomeru je skutkovo vymedzená nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú v
nej uvedené okolnosti výpovedného dôvodu tak, že opísaný skutok je nezameniteľný s inými skutkami.
Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou (citáciou právneho predpisu), ktorú účastník
vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod je nevyhnutné uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z

dôvodov uvedených v § 63 ZP bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v
čom (skutkovo) spočíva.33. Bez tejto konkretizácie použitého výpovedného dôvodu zo skutkovej stránky nie je zabezpečené,
že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom pracovný pomer skončený, a
že dôvod nebude možné dodatočne meniť dopĺňaním skutkových údajov, ktoré výpoveď neobsahuje.

Skutočnosti, ktoré boli dôvodom výpovede z pracovného pomeru, pritom nie je potrebné rozvádzať do
všetkých podrobností (detailov), lebo pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je výpoveď z
pracovného pomeru neplatná len vtedy, keď by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle ustáliť, prečo bola
daná výpoveď. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je ale možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú
účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju.

34.Vprejednávanejvecibolonepochybné,žežalovanýzamýšľalskončiťpracovnýpomersožalobkyňou
výpoveďou, ktorú jej doručil dňa 31.03.2010. Žalobkyňa sa s postupom odporcu nestotožnila a
včasným návrhom na začatie konania sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z dôvodu nedodržania
povinnosti odporcu prerokovať výpoveď podľa § 74 ZP ako aj nenaplnenia znakov porušenia pracovnej
disciplíny v jej konaní. Z vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce vyplýva, že v prípade,

ak sa zamestnanec domáha určenia neplatnosti výpovede (nielen) tým, že spochybňuje správnosť
(zákonnosť) postupu zamestnávateľa pri prerokovaní výpovede, je potrebné najskôr skúmať splnenie
povinnosti odporcu podľa § 74 ZP. Ak mal postup zamestnávateľa podľa § 74 ZP nedostatky, ktoré
spôsobujú neplatnosť výpovede, je bez ďalšie významu skúmať výpovedné dôvodov a potrebné určiť,
že výpoveď je neplatná.

35. V prejednávanej veci bolo namietané, že zamestnávateľ nevie preukázať, že zástupcovia
zamestnancov mali v čase prerokovania výpovede žalobkyne žiadosť alebo návrh výpovede spĺňajúci
náležitosti podľa § 61 ods. 2 ZP.

36. Vykonaným dokazovaním táto pochybnosť nebola zo strany odporcu odstránená a preto súd musel
konštatovať neplatnosť výpovede podľa § 74 ZP.

37. Žiadosť o prerokovanie výpovede z 25.02.2010 neobsahuje žiadne skutkové vymedzenie konania
žalobkyne, ktoré možno hodnotiť vo vzťahu k tam uvedenému výpovednému dôvodu podľa § 63 ods.

1 písm. e/ ZP. Nie je preto dodnes zrejmé, s akými skutkovými dôvodmi sa zástupcovia zamestnancov
stotožnili pri vyslovení súhlasu s výpoveďou žalobkyne. Z obsahu tejto listiny ani nevyplýva, že by
mala akúkoľvek prílohu. Rovnaký záver plynie aj vo vzťahu k Záznamu o prerokovaní výpovede z
31.03.2010.Opakovanéprerokovanievýpovede,ktorúmalitíistízástupcoviaužprerokovať(najskôrdňa
26.02.2010) je nelogické, keď sa žalobkyňa už nemala dopustiť ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny

po 26.02.2010, teda nedošlo k rozšíreniu možných dôvodov výpovede po ich prvom prerokovaní.
Výpoveď svedkyne Jozefy Slávikovej potvrdila uvedený záver, že členovia zástupcu zamestnancov
nemali pri prerokovaní k dispozícii návrh výpovede alebo písomne uvedené skutkové okolnosti viažuce
sa ku konaniu žalobkyne vo vzťahu k úmyslu žalovaného s ňou z týchto dôvodov rozviazať pracovný
pomer.

38. Výpoveď z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená, zamestnávateľ v nej môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom. Vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citáciou
právneho predpisu, ale aj skutkovo vymedziť výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je

takáto výpoveď neplatná (§ 61 ods. 2 ZP). Výpoveď z pracovného pomeru je skutkovo vymedzená
nezameniteľným spôsobom vtedy, ak sú v nej uvedené okolnosti výpovedného dôvodu tak, že opísaný
skutok je nezameniteľný s inými skutkami. Je treba mať tiež na pamäti, že súd právnou kvalifikáciou
(citáciou právneho predpisu), ktorú účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Dôvod je nevyhnutné
uviesť nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 63 ZP bol uplatnený , ale súčasne

takým spôsobom, aby bolo nepochybné v čom spočíva. Bez tejto konkretizácie výpovedného dôvodu
zo skutkovej stránky nie je zabezpečené, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so
zamestnancom pracovný pomer skončený, a že dôvod nebude možné dostatočne meniť dopĺňaním
skutkových údajov, ktoré predmetná výpoveď neobsahuje.

39. Výpovedné dôvody uvedené na zázname z prerokovania sa nezhodovali s výpovednými dôvodmi
uvedenými v samotnej výpovede. Z výpovede svedkov konajúcich v mene zástupcu zamestnancov je
zrejmé, že iné dôvody ako tie uvedené v zázname im uvedené neboli.40. Poukazujúc na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov súd konštatuje, že výpoveď daná žalobkyni
bola zástupcovi zamestnancov len oznámená a nebola s ním prerokovaná, keďže mu neboli oznámené
výpovedné dôvody rovnaké ako boli vo výpovedi dané žalobkyni.

41. Na základe uvedeného súd konštatuje, že takáto výpoveď je neplatná.

42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.