Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216759
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: G. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. I.,

E.XX,zastúpená:JUDr.IgorŠafranko,advokát,sosídlomvoSvidníku,Sovietskychhrdinov163/66,pro
tižalovanému:AB2B.V.,s.r.o.,sosídlom1077Amsterdam,Strawinskylaan933,Holandskékráľovstvo,
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín,
o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 27.6.2017 sa domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
685,66 Eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedla, že v konaní
vedenom na tomto súde pod sp. zn. 8Cb/104/2015 bola ako spotrebiteľka žalovaná, pričom súd žalobe
žalovaného (v pôvodnom konaní žalobcu) vyhovel len čiastočne a to ohľadom sumy 1265,84 Eur
a žalobu vo zvyšku t.j. o sumu 685,66 Eur zamietol z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto platila fikcia o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Úspešne teda uplatnila porušenie svojho práva na súde a výšku
požadovaného finančného zadosťučinenia, ktoré má relutárnu, ale aj sankčnú funkciu, ustálila podľa
sumy, o ktorú sa chcel žalovaný obohatiť.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pretože v pôvodnom konaní sa žalobkyňa nedomáhala porušenia jej
práv spotrebiteľa, pričom podľa jeho názoru musel by byť v tejto súvislosti porušený zákon o ochrane

spotrebiteľa. Poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, ktorého účelom v zmysle nej je
poskytovanie služieb bez vád spotrebiteľovi, čo znamená, že žalobkyni by vznikol tento nárok, ak by
finančná služba zo strany právneho predchodcu žalovaného jej bol poskytnutá vadne, čo sa však
nestalo, keďže žalobkyňa dostala peniaze z úverovej zmluvy riadne a včas. Bezodplatnosť úverovej
zmluvy vyplýva z právnej fikcie, ktorá súvisí s právnymi vadami zmluvy a nie s vadami poskytnutej
finančnej služby.

3. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania vzhľadom na uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej
lehoty, ktorá plynie od uzavretia zmluvy 14.12.2012. Navyše žalobkyni ani nemohla vzniknúť nejaká
ujma, keďže doposiaľ nevrátila ani poskytnutú sumu, pričom poukázal na § 3 Občianskeho zákonníka.
Výkon práva žalobkyne považoval za rozporný s dobrými mravmi s ohľadom na pôvodnú hospodárskukauzu zmluvného vzťahu a to požičanie peňazí za odplatu a teda je v rozpore s dobrými mravmi postaviť
veriteľa do role dlžníka, ak sám dlžník ani nevráti požičané peniaze. Podľa žalovaného nie je možné
hovoriť o úspešnom uplatnení práva spotrebiteľa, keďže žalobkyňa v pôvodnom konaní bola procesne

neúspešná a zaviazaná k náhrade trov konania. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutím Okresného súdu
Prešov 8Cb/104/2015 bola nastolená v predmetnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a bolo de facto
a de iure už priznané finančné zadosťučinenie žalobkyni, ktorá získala bezúročné finančné prostriedky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomným vyjadrením žalovaného, spisom tohto

súdu 8Cb/104/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5.VsporevedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.8Cb/104/2015uplatnilaobchodnáspoločnosť
AB 1, B.V. proti G. R. nárok na zaplatenie 1.951,50 Eur s úrokmi z omeškania žalobou z XX.XX.XXXX.
Rozsudkom č.k. 8Cb/104/2015-65 zo dňa 14.4.2016 bola žalobkyňa (v pôvodnom konaní žalovaná)
zaviazaná zaplatiť 1.265,84 Eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 29.8.2014 do zaplatenia v

mesačných splátkach po 50 Eur počnúc mesiacom júnom 2016 pod následkom straty výhody splátok
a žaloba v prevyšujúcej časti bola zamietnutá.

6. Z uvedeného spisu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá formulárová písomná úverová zmluva
medzi veriteľom HOME CREDIT Slovakia a.s. a žalobkyňou, ktorou jej bol poskytnutý bezúčelový úver

2.000 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 13,52%. Žalobkyňa mala úver splatiť 84 mesačnými splátkami po
39,30 Eur, teda celkovo 3.276 Eur. Do podania žaloby vo veci 8Cb/104/2015 však zaplatila len 734,16
Eur.

7. Pôvodne vo vyššie uvedenej veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému dala žalobkyňa odpor,

v ktorom uviedla, že úverová zmluva neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, k/
zákona č. 129/2010 Z.z. a preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Vyslovila tiež názor o neprijateľných
zmluvných podmienkach ohľadom poplatku za poskytnutie úveru, poplatku za vedenie účtu, ako aj
zmluvnej podmienky predstavujúcej neoprávnený zber a nakladanie s osobnými údajmi a vyhlásenie
o oboznámení sa so zmluvnými podmienkami. Na nasledujúcom pojednávaní žalobkyňa zotrvala na

tom, čo uviedla v odpore voči platobnému rozkazu a následne bol vyhlásený už citovaný rozsudok, v
ktorom sa konštatuje, že strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorú je potrebné posúdiť podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že v zmluve chýba povinný
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v zmluve boli uvedené rôzne sadzby
RPMN (od 16,2% do 16,8%) s tým, že presná výška závisí od dňa poskytnutia úveru a klient súhlasí

s tým, že presnú výšku RPMN mu oznámi spoločnosť po poskytnutí úveru. S poukazom na § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z.z. preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkový a žalobkyňu zaviazal
zaplatiť spoločnosti AB 1, B.V. sumu 1.265,84 Eur predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom
2.000 Eur a úhradami žalobkyne 734,16 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni povolil mesačné
splátky po 50 eur pod následkom straty výhody splátok. Odvolanie voči tomuto rozsudku nebolo podané,

takže rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.6.2016.

8. Ku dňu 18.10.2016 došlo k zániku obchodnej spoločnosti AB 1 B.V. v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou AB 2 B.V., ako to vyplýva z pripojeného výpisu z obchodného registra vedeného
Holandskou obchodnou komorou.

9. Žalobkyňa napriek právoplatnému rozsudku žalovanému a ani jeho právnemu predchodcovi k
prisúdenej sumy nič neuhradila, preto oprávnený podal voči nej návrh na exekúciu a až v dôsledku tejto
exekúcie zaplatila žalobkyňa žalovanému dňa 31.10.2017 prisúdenú istinu.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v čase uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy ju zaujímala len výška úveru, výška mesačnej splátky a suma, ktorú musela veriteľovi za úver
zaplatiť. Vôbec pritom nevedela čo znamená RPMN a tento údaj bol preto pre ňu irelevantný.

11. Súd vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 11Csp/158/2017-48 zo dňa 15.11.2017 tak, že žalobu

zamietol. Vyslovil totiž názor, že primerané finančné zadosťučinenie sa má chápať ako nástroj na
odstránenie spôsobenej ujmy, či už majetkovej alebo nemajetkovej, čo napokon vyplýva aj z dôvodovej
správy k príslušnému zákonnému ustanoveniu, pričom žalobkyni žiadna ujma v dôsledku pochybenia
žalovaného, ktorý uviedol v zmluve RPMN v rozpätí s rozdielom 0,6%, nevznikla.12. S týmto názorom nesúhlasil odvolací súd, ktorý tento rozsudok zrušil s poukazom na § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP. Vyslovil totiž názor, že pokiaľ žalobkyňa sa úspešne domohla ochrany svojho práva

na súde v predchádzajúcom spore 8Cb/104/2015, nárok na primerané finančné zadosťučinenie je daný
a súd má rozhodnúť len o jeho výške.

13. Súdu prvej inštancie nedá nepoukázať na to, že podľa jeho názoru sa súd nedopustil žiadneho
nesprávneho procesného postupu kvalifikovaného v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého musia

byťsplnenéviacerézákonnépodmienkyprezrušenierozsudkuarozhodnenepostačujepretentopostup
len nesprávne právne posúdenie veci, k čomu dospel súd druhej inštancie. Aj pri dôvode uvedenom v
§ 389 ods. 1 písm. c/ CSP opäť nepostačuje len nesprávne právne posúdenie pre to, aby súd druhej
inštancie mohol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie, pretože musí byť splnená aj ďalšia zákonná
podmienka nevykonania navrhnutých dôkazov, čo opäť nebol tento prípad. Strany totiž žiadne dôkazy
nenavrhli a ani nenavrhujú.

14. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesením č.k. 17Co/17/2018-78 zo dňa 10.4.2018 uviedol, že
pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej
resp. hroziacej ujmy, okolností na strane oboch strán sporu a okolností, za ktorých došlo k porušeniu
práva žalobkyne. Žalobkyňa nárok uplatnila vo výške sumy, o ktorú sa chcel žalovaný obohatiť, teda o

ktorú bola jeho žaloba zamietnutá. Súd druhej inštancie však s takouto kvantifikáciou nároku nesúhlasil.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. V danom prípade niet pochýb, že predmetná úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom

žalovaného a žalobkyňou je spotrebiteľskou zmluvou a teda žalobkyňa má nepochybne v zmysle nej
status spotrebiteľa.

20. Podľa 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Žalobkyňa podľa názoru súdu preukázala splnenie základných formálnych predpokladov v zmysle
citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., keďže má postavenie spotrebiteľa v

príslušnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, od ktorej odvíja nárok a v predchádzajúcom súdnom
spore úspešne uplatnila porušenie povinnosti vo vzťahu k nej ako spotrebiteľke, ktoré boli upravené
inými osobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, v tomto prípade konkrétne v zákone
č. 129/2010 Z.z. Nepochybne zákonodarca mal na mysli porušenie práv a povinností vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa alebo osobitných predpisov, ktoré však

slúžia na ochranu práv spotrebiteľov, za ktoré možno považovať aj spomínaný zákon č. 129/2010 Z.z.,
ale aj všeobecný právny predpis, ktorým je Občiansky zákonník, ale v ňom len osobitné ustanovenia
slúžiace na ochranu spotrebiteľov, čiže § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Rozhodne zákonodarca
nemohol mať na mysli porušenie akéhokoľvek právneho predpisu, pretože v takom prípade byspomínané zákonné ustanovenie naformuloval inak, použil by len všeobecnú formuláciu, že by malo ísť
o porušenie práva alebo povinností ustanovenej právnymi predpismi, teda bez tejto špecifikácie ako to
urobil vo forme zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitných predpisov.

22. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že muselo by ísť o vadné poskytnutie finančných
prostriedkov zo strany žalovaného, zákon totiž jasne uvádza, že rozhodujúce je porušenie práva alebo
povinností vo vzťahu k spotrebiteľovi ustanovenej už spomínanými predpismi a nepochybne týmto
porušením je aj neuvedenie všetkých povinných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona. V tomto prípade právny predchodca žalovaného porušil svoju povinnosť vo vzťahu k žalobkyni
akospotrebiteľke,akprispracovanízmluvyospotrebiteľskomúvereneuviedoldostatočneurčitopovinnú
náležitosť zmluvy a to RPMN.

23. Nesprávny je tiež názor žalovaného o tom, že musí dôjsť k porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa,
pretože v spomínanom zákonnom ustanovení sa neuvádza len citovaný zákon, ale aj iné osobitné

predpisy.

24. Súd nesúhlasí ani s premlčaním nároku. Je pravdou, že jedná sa o majetkové právo, ktoré podlieha
všeobecnej premlčacej lehote upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia
lehota plynie od doby, kedy sa právo mohlo uplatniť prvýkrát. Toto právo však žalobkyňa mohla

prvýkrát uplatniť úspešne až po vyhlásení rozsudku vo veci 8Cb/104/2015, keďže uplatneniu nároku
na primerané finančné zadosťučinenie musí predchádzať súdne konanie, v ktorom spotrebiteľ úspešne
uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti, aj keď zároveň podľa názoru súdu to neznamená, že
muselo by ísť o samostatné súdne konanie a nič nebráni tomu, aby v jednom súdnom konaní spotrebiteľ
uplatňoval spomínané porušenie svojho práva a zároveň primerané finančné zadosťučinenie, ktoré by

mu však nemohlo byť priznané skôr ako súd rozhodol o porušení spomínaného práva.

25. Súd nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že rozhodujúci je procesný úspech v predchádzajúcom
spore odvíjajúci sa od priznania nároku na náhradu trov konania. V pôvodnom konaní totiž úspešnejší
bol právny predchodca žalovaného a práve žalobkyňa bola zaviazaná na náhradu trov konania. Opäť

tento záver nevyplýva zo znenia § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Vzhľadom na to, že súd druhej inštancie vyslovil v už citovanom rozhodnutí svoj právny názor, súd
prvej inštancie je ním viazaný a teda jeho úlohou bolo rozhodnúť už len o výške nároku. V danom prípade
súd vychádzal z tej skutočnosti, že ako bolo zistené v pôvodnom súdnom konaní 8Cb/104/2015, došlo k
porušeniu povinnosti zo strany právneho predchodcu žalovaného pri uzatváraní zmluvy so žalobkyňou
spočívajúcom v tom, že v zmluve uviedol rozpätie RPMN od 16,2% do 16,8% z dôvodu, že presná výška

sa ustáli podľa dátumu poskytnutia úveru. Túto skutočnosť v kontexte s tým, že pre žalobkyňu údaj o
RPMN nič neznamenal a neovplyvnil ju pri uzatváraní zmluvy, súd považoval za nie vážne porušenie
právažalobkyneakospotrebiteľsky.Zohľadnilajto,žezauvedenýnedostatokbolužžalovanýpostihnutý
tým, že žalobu o doplatenie úveru nad jeho istinu súd zamietol. Zohľadnil aj správanie sa žalovanej,
ktorá napriek tomu, že súdom bola zaviazaná zaplatiť len nedoplatok istiny úveru, pričom súd jej povolil

50 Eur mesačné splátky, právoplatný rozsudok nerešpektovala a dlh vyrovnala až na základe exekúcie.
Žalobkyňa sa teda nezachovala poctivo a preto pri zohľadnení všetkých týchto skutočností v kontexte s
vysloveným právnym názorom odvolacieho súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu
50 Eur. Z uvedených dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V spore
bol úspešnejší žalovaný a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia by mu vznikol nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni, napriek tomu súd mu náhradu trov konania nepriznal s poukazom
§ 257 CSP. Zohľadnil pritom pomery oboch strán, skutočnosť, že žalobkyňa je bez pravidelného príjmu
ako študentka, ale vychádzal aj z charakteru tohto sporu, keďže bolo zistené porušenie jej práva ako

spotrebiteľky zo strany právneho predchodcu žalovaného, podľa názoru súdu druhej inštancie nárok bol
uplatnený dôvodne a rozhodnutie o jeho výške bolo ponechané na úvahe súdu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.