Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/8/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107200946
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8107200946.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu P. M.,

G.. XX. X. XXXX, K. L., Y.. Z.. I. XXX, L., Č. P., právne zastúpený JUDr. Petrom Poledníkom, advokátom
v Bratislave, Grösslingova 58, P. O. Box 36 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody
podľa Zákona č. 58/1969 Zb. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 Co 62/2010 zo dňa 29. 3. 2012 bol zrušený rozsudok

Okresného súdu Prešov v predmetnej veci zo dňa 20. 8. 2010, keď vytýkal súdu, že sa náležite
nevysporiadal s úlohami v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 22. 10. 2010 a nevyhodnotil
náležite, či žalobca mohol využiť reálne možnosť odvrátiť prípadnú hroziacu škodu a takisto sa mal
zaoberať otázkou neskončeného exekučného konania vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
škody. Úlohou prvostupňového súdu je vyhodnotiť obranu žalobcu súvisiacu s jeho prevenčnou
povinnosťou podľa § 415 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na časovú a miestnu situáciu,
vyhodnotiť,čijemožnéodžalobcuspravodlivopožadovaťzabránenieprípadneobmedzeniarizikaškody

a tiež vyhodnotiť spôsobilosť žalobcu vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a okolnosti, že prebiehlo
súdne konanie predvídať možný vznik škody. Až po náležitom vyhodnotení týchto skutočností a tvrdení
žalobcu môže spoľahlivo vyvodiť záver o porušení jeho prevenčnej povinnosti. Ďalej súd zistí, či reálne
môže byť uspokojená pohľadávka žalobcu v exekučnom konaní, akým majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť pohľadávku žalobcu disponuje povinná.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O. s. p. doplnil dokazovanie o výsluch

svedkov U. A., B.. T. B., M. P., výpisom zo živnostenského registra, spisovým materiálom Správy katastra
Bardejov pod č. Z. XXXX/XXXX, správou Okresného súdu Bardejov ohľadne prehľadu exekúcií a ich
výšky, ktoré sa vedú voči M. P. od roku 2000, oznámením zo Správy katastra Bardejov a po vyhodnotení
dôkazov doposiaľ vykonaných zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobca dňa 23. 1. 1998 doručil na Krajský súd Prešov návrh, ktorý bol vedený pod sp. zn. 3 Cb 6/2003,
ktorým sa domáhal zaplatenia 440.500,- Kč s príslušenstvom proti M. P.. Zákonný sudca vyzval žalobcu,

aby doplnil návrh a uviedol, aký právny vzťah medzi účastníkmi existoval, na základe akého právneho
titulu (č. listu 29).Pôvodne podaný žalobný návrh obsahoval len popis skutkového stavu bez právneho zdôvodnenia.
Právny zástupca žalobcu oznámil, že ide o bezdôvodné obohatenie z nepoctivých zdrojov a škodu
opäť bez právneho zdôvodnenia žaloby. Na základe toho konajúci sudca odstúpil spis Okresnému súdu

Bardejov, keď mal za to, že nejde o právomoc založenú podľa § 9 ods. 3 písm. c) O. s. p. a zároveň
prípisom zo dňa 25. 3. 1998 upovedomil žalobcu i žalovanú o tomto postúpení žaloby.

Po postúpení veci na Okresný súd Bardejov zákonný sudca doručil žalobu žalovanej k vyjadreniu, ktorá
v písomnom vyjadrení (čl. 31 - 33) popierala skutkové tvrdenia žalobcu, doklady považovala za falošné

a jeho nárok neuznávala. Na prvom pojednávaní konanom dňa 10. 5. 1999 žalobca zdôvodňoval pri
výsluchusvojnároktak,žeideonáhraduškodystým,ženešlomedzinímažalovanouopracovnoprávny
vzťah (čl. 39 - 40). Žalovaná pre neho mala zabezpečovať nábor pracovných síl a vyplatiť im mzdy a
že ich vzťah bol založený na ústnej dohode. Žalovaná nároky žalobcu popierala (viď výpoveď čl. 40
- 43). Okresný súd Bardejov vo veci rozhodol dňa 18. 5. 2001, voči rozsudku bolo žalovanou podané
odvolanie, preto Okresný súd Bardejov spis predložil Krajskému súdu v Prešove dňa 23. 5. 2002 ako

vecne príslušnému súdu, ktorý rozsudkom zo dňa 13. 5. 2004 rozhodol tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi 440.500,- Kč so 16 % úrokom z omeškania od 21. 12. 1997 do zaplatenia, nahradiť
trovy konania 56.429,80 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 29. 10. 2004.

Žalovaná voči tomuto rozhodnutiu podala dovolanie, ktoré sa viedlo pod č. 7 Obo 405/2004,
avšak nezaplatila súdny poplatok za dovolanie, preto uznesením zo dňa 5. 10. 2004 súd konanie
o dovolaní zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 10. 2004.

V exekučnom konaní, sp. zn. Ex 69/2005, ktoré sa začalo na návrh žalobcu dňa 6. 6. 2005 súd vydal

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie a dňa 14. 9. 2005 vydal súdny exekútor uznesenie o
prikázaní pohľadávky z účtu, pričom bolo zistené, že povinná nemá nijaký účet ani majetok. Túto
skutočnosť oznámil súdny exekútor žalobcovi dňa 2. 9. 2005, keď ho oboznámil, že povinná nedisponuje
žiadnym hodnotným majetkom. Pri zisťovaní tohto majetku bolo však zistené, že povinná previedla spolu
so svojim manželom darovacou zmluvou dňa 27. 6. 2000 svoj rodinný dom na sestru svojho manžela

N. P. a v súvislosti s tým povinnej a jej manželovi bolo zriadené právo vecného bremena vo forme
doživotného bývania.

Zo spisu Okresného úradu Bardejov, katastrálneho odboru č. V 1284/2000 mal súd preukázané, že dňa
3. 7. 2000 M. P., O. P. Q. N. P. doručili návrh na vklad do katastra prevod nehnuteľnosti darovacou

zmluvou, ktorú účastníci uzatvorili dňa 27. 6. 2000, predmetom ktorej bolo odovzdanie daru M. P.
Q. O. P. svojej sestre - švagrinej N. P. do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti patriace do BSM,
zapísané na L. XXX, k. ú. I., a to rodinný dom, č. súp. XXX s príslušenstvom postavený na parcele
C. XXXX, vonkajšie úpravy vodovodné a kanalizačné prípojky, vonkajšie schody, vonkajšie terasy,
spevnené plochy, žumpy, parcely C. XXXX, zastavaná plocha o výmere XXX M., vlastníctvo pod Q., X/

Xb, R., V. v celku a obdarovaná N. P. prevzala na seba ťarchu zapísanú na L. XXX časť C ohľadom
splatenia pôžičky Slovenskej sporiteľne, a. s. Bardejov č. R III 36/83. Zároveň bolo zriadené právo
vecného bremena spočívajúce v práve doživotného bývania v prevádzanom rodinnom dome a jeho
užívanie s príslušenstvom pre O. P. Q. M. P., ktoré sa im zriadilo bezodplatne.

Žalobca po tomto zistení doručil dňa 15. 1. 2007 žalobu, ktorou sa domáhal náhrady škody, ktorú
predstavuje výška priznanej istiny v konaní 3 Cb 6/2003, keď túto škodu žiadal od žalovaného z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, keďže pôvodnú žalobu podal správne na Krajský súd Prešov, ale
nesprávnym úradným postupom bola postúpená Okresnému súdu Bardejov, ktorý rozhodoval ako vecne
nepríslušný súd, pričom bol povinný vecnú príslušnosť skúmať ex offo z úradnej povinnosti a naviac

konal s prieťahmi. Žalobca už nemá v súčasnej dobe možnosť sa svojho nároku domôcť, lebo povinná
M. P. previedla svoj majetok na príbuznú v roku 2000 a nemôže už odporovať tomuto právnemu úkonu,
bolo tak možné len do 14. 7. 2003. Tým stratil žalobca možnosť svoju pohľadávku uspokojiť z výťažku
z predaja predmetnej nehnuteľnosti, pričom uspokojenie inými majetkovými hodnotami bolo súdnym
exekútorom vylúčené. Majetková ujma, ktorá nastala v jeho sfére súvisí s časovo aj vecne s nesprávnym

úradným postupom súdov, lebo ku zmareniu predaja nehnuteľnosti v rámci exekučného konania a
následne uspokojenia žalobcu došlo v dôsledku zlej aplikácie procesných predpisov zo strany súdov.
Je tu daná príčinná súvislosť v postupe súdnych orgánov a prevodom majetku žalovanej v priebehu
zdĺhavého súdneho konania, keď žalobcovi vznikla škoda vo výške uplatnenej pohľadávky. Pokiaľby súdne orgány konali a rozhodli v súlade so zákonom, a teda bez prieťahov spojených s porušením
právnych noriem, nevznikla by zodpovednosť štátu podľa Zákona č. 58/1969 Zb. K nesprávnemu
úradnému postupu došlo na oboch inštanciách súdov, lebo nedošlo k vydaniu rozhodnutia v primeranej

lehote, ktoré v konaní vydané mohlo byť a malo a následkom týchto skutočností sa nedostalo ochrany
žalobcovho subjektívneho práva a jeho nárok nemohol byť vymáhaný, čo je v priamom vzťahu príčiny a
následku. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnení úloh orgánov verejnej moci za nesprávny
úradný postup tých, ktorí tieto úlohy plnia a tiež aj za nečinnosť orgánov verejnej moci a zbytočné
prieťahy v konaní, poprípade iné zásahy do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických

osôb.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a k tvrdeniu žalobcu, že mu vznikol nárok na náhradu škody
poukázal na to, že podľa § 18 Zákona č. 58/1969 Zb. z. je potrebné, aby boli splnené všetky tri
podmienky súčasne, a to nesprávny úradný postup štátnych orgánov, vznik skutočnej škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom

podľa okolností tohto prípadu môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku
porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného
postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Existencia prieťahov však
musí byť objektívne zistená a samotná existencia prieťahov ešte nezakladá právny nárok na náhradu

škody podľa § 18, lebo jej posúdenie závisí od okolnosti prípadu. Žalobca síce tvrdí, že súdy dlho
rozhodovali, ale nepredložil o svojich tvrdeniach nijaký doklad, najmä neuniesol bremeno dôkazov, či
urgoval, kedy a s akým výsledkom meritórne rozhodnutie v pôvodnom spore, či využil všetky opravné
prostriedky, ak sa mu javili procesné rozhodnutia súdov mylné a zanedbanie potrebného postupu zo
strany žalobcu mohlo potom znamenať nevyužitie možnosti odvrátiť hroziacu škodu, poprípade zmenšiť

jej rozsah. Zo samotného žalobného návrhu vyplýva, že v pôvodnom spore proti M. P. menovaná už v
roku 2000 zrejme účelovo previedla na svoju príbuznú nehnuteľnosť, ktorú vlastnila, a preto exekúcia
vedená proti nej v roku 2005 bola neúspešná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zapieraciu žalobu voči M. P. v
roku 2000 nemohol dať, lebo pôvodne jeho žaloba o peňažnú pohľadávku 440.500,- Kč vinnou súdov
nebola skončená, je takýto názor chybný a neprijateľný, lebo bez ohľadu, či jeho peňažný spor voči

M. P. trval alebo bol skončený, bolo jeho povinnosťou ako starostlivého hospodára s jeho majetkom,
a teda aj s jeho nárokmi voči iným osobám, sledovať ich majetkový stav a ihneď urobiť potrebné a
zákonné opatrenia pri zistení, že sa chcú zbaviť zodpovednosti za svoje dlžoby. Neaktivita žalobcu pri
zabezpečovaní jeho práv nesvedčí o dostatočnej starostlivosti o uspokojovanie jeho nárokov. Žalobca
sa nepokúsil zapieracou žalobou zabezpečiť svoje práva voči dlžníčke a okrem formálneho návrhu na

exekúciu predajom rodinného domu M. P. sa nijakým iným spôsobom, čo len urgenciami voči dlžníčke
alebo exekúciou na jej iný majetok nedomáhal uspokojenia jeho pohľadávky. Žalobca si takto sám
spôsobil túto škodu, ktorú musí aj sám znášať. Neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom údajnej
škody a údajným nesprávnym úradným postupom súdov a samotné prieťahy v konaní nie sú škodnou
udalosťou, v dôsledku ktorej by mohol súd rozhodnúť o náhrade podľa Zákona č. 58/1969 Zb. Tento

zákon ani nepozná ani nemá ustanovenia, ktoré by zakladali právo na priznanie zadosťučinenia za
samotné prieťahy v konaní z dôvodov nemajetkovej ujmy. O takýchto nárokoch pred platnosťou Zákona
č. 514/2003 Z. z. rozhodoval len Ústavný súd SR. Zákon č. 58/1969 Zb. umožňuje rozhodnúť o náhrade
škody vzniknutej v dôsledku prieťahov v konaní pred všeobecným súdom, ak medzi prieťahmi v konaní
a vznikom skutočnej škody je daná príčinná súvislosť.

V priebehu procesného dokazovania žalovaný poukázal na nesplnenie prevenčnej povinnosti žalobcu
v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal právo žalovať odporovateľnosť právneho
úkonu darovacej zmluvy zo dňa 27. 6. 2000, ktorou dlžníčka previedla svoj dom v I. do výlučného
vlastníctva N. P., ktorej vklad bol povolený dňa 14. 7. 2000 a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 3 Cdo 102/1999 zo dňa 23. 12. 1999 bol prijatý právny názor, že text zákona (§ 42a Občiansky
zákonník) a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo
veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím
(exekučnýmtitulom,aletak,žeideovymáhateľnúpohľadávku,tedatakú,ktorúmožnoúspešnevymáhať
pred súdom v základnom konaní). Žalovaný odporovaciu žalobu do 14. 7. 2003 nepodal. Ďalej žalovaný

vzniesol námietku premlčania, keď mal za to, že žaloba bola doručená po uplynutí trojročnej lehoty, lebo
túto treba počítať od zrušenia rozsudku Okresného súdu Bardejov dňom 31. 12. 2002 a nebolo potrebné
čakať na meritórne rozhodnutie vo veci, keďže už vtedy žalobca vedel, že na základe nesprávnehoúradného postupu Krajský súd Prešov tento postup považoval za nesprávny a teda vedel, že celá vec
bola nesprávne posúdená, pokiaľ ide o vecnú príslušnosť súdu.

Z výsluchu svedka U. A. vyplynulo, že vykonával funkciu starostu v obci I. v období rokov 1990 - 2006. M.
P.poznalakospoluobčianku,pričomneriešilnijakúzáležitosťzpodnetužalobcutýkajúcusajejvlastného
majetku a pokiaľ by sa žalobca v pozícii cudzinca na neho obrátil s informáciou o majetok M. P. pre
účely vymáhania dlhu, ak by to zákon umožňoval, dal by mu o tom informáciu, prípadne by sa obrátil na
katastrálny úrad a tam by aj poslal tohto cudzinca, pretože aj tam majú informácie o nehnuteľnostiach.

O tom, že sa voči pani Raticovej začalo exekučný konanie obecný úrad nemal vedomosť v čase jeho
pôsobenia vo funkcii. Pani P. býva v dedine, v rodinnom dome, nevie, či jej patrí tento majetok.

Svedok B.. T. B. vypovedal, že bol pôvodný právnym zástupcom žalobcu a je to už asi 15 rokov, čo
podali žalobu na Krajský súd v Prešove, ale vec sa dostala na Okresný súd. So žalobcom
jednali na katastrálnom úrade, ale nič tam nezistili. Bolo im vtedy oznámené, že nemajú žiadny dôvod im

oznámiť, aký majetok M. P. vlastní. Až keď budú mať rozsudok môžu s ním prísť a potom im povedia viac.
Asi po troch rokoch, keď Okresný súd v Bardejove vydal rozsudok, s ktorým sa dostavili na katastrálny
úrad, rozsudok nemali v písomnej forme, dostali rovnakú odpoveď. Proti tomuto rozsudku bolo podané
odvolanie, rozsudok bol zrušený z dôvodu, že rozhodoval nepríslušný súd. Nakoniec sa konanie podarilo
ukončiť.Potombolazahájenáexekúcia.Exekútorimposlalvýpiszkatastranehnuteľností,zktoréhobolo

zrejmé, že žalovaná previedla majetok na sestru manžela a vlastnila len pozemky, ktoré boli nepredajné.
Žalobca až do doby, než obdržal tento list od exekútora nemal v podstate žiadne informácie o majetku M.
P.. Osobne na Obecnom úrade v I. G.eboli, ani by tento úrad neoslovovali písomne za účelom zistenia
vlastníctva rodinného domu pani P., lebo vychádzali z praxe, aká bola v Českej republike, že obecné
úrady neposkytujú žiadne informácie o vlastníctve svojich obyvateľov. M. sa báli ísť do I., lebo im bolo

vyhrožované v súdnej budove žalovanou. Nespomína si, či mali k dispozícii list vlastníctva, lebo prehľad
pozemkov od exekútora, informácie o vlastníctve žalovanej a o prevode pozemkov na pani P. získali
od exekútora až potom, čo zahájili exekučné konanie. Informácie od exekútora získali až po 3 alebo
4 rokoch potom, čo došlo k prevodu nehnuteľností, takže nebolo možné uplatniť na súde odporovaciu
žalobu.

Svedkyňa M. P. vypovedala, že keď začala podnikať v roku 1998 požičala jej matka jej manžela peniaze
na rozbehnutie podnikania vo výške 450.000,- Kč s tým, že za požičané peniaze chcela
záruku. Nič okrem domu nemala, o svokru sa v tom čase starala jej dcéra N. P., ktorá s ňou bývala v
dome. Svokra preto žiadala, aby dom prepísali na jej dcéru, keďže ona, ako vravela, bola stará s tým,

že keď peniaze vrátia, dom opätovne získajú späť do svojho vlastníctva. Konkrétny dátum splatnosti
nebol dohodnutý. P. M. sa nevyhrážala, pomáhala mu zháňať ľudí na prácu v Čechách, spočiatku mali
dobrý vzťah, no vzťahy sa zhoršili potom, potom čo zistila, že jej za jej služby nevyplácal peniaze. U
nej majetkové pomery žalobca nezisťoval, zisťoval ich súdny exekútor JUDr. Ladislav
Bezaniuk, a to z dôvodu, prečo ešte nebol zhabaný jej dom. Nemá vedomosť o tom, či žalobca zisťoval

na obecnom úrade alebo u obyvateľov obce jej majetkové pomery. Voči nej je vedené viacero exekúcií.
Svoje dlhy nemá z čoho vyrovnať. Dom previedli potom, čo sama skončila podnikanie v roku 2001. Cenu
domu nevie, bol postavený v roku 1988. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Bardejov
súd zistil, že M. P. ukončila svoju podnikateľskú činnosť dňa 4. 12. 2001 v rozsahu všetkých živností,
ktoré mala evidované.

Z Okresného súdu Bardejov súd ďalej zistil exekúcie vedené voči M. P., a to: sp. zn. 1 Er 5/2001 začatá
dňa 3. 1. 2011 o 232.986,- Sk s prísl., oprávnený P., A.. P.. U.., sp. zn. 1 Er 1895/2001 začatá dňa
8. 10. 2001, oprávnený R. J. O. Q. (archív), sp. zn. 2 Er 996/2002 začatá dňa 3. 9. 2002 o 500,- Sk,
oprávnený NÚP - Okresný úrad práce (archív), sp. zn. 1 Er 264/2002 začatá dňa 8. 2. 2002 o 107.515,-

Sk, oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa (archív), sp. zn. 2 Er 230/2005 začatá dňa 8. 12. 2005 o
9.723,- Sk s prísl. Sociálna poisťovňa (archív), sp. zn. 4 Er 227/2005 začatá dňa 25. 6. 2009 o 440.500,-
Kč oprávnený P. M., sp. zn. 4 Er 458/2005 začatá dňa 2. 7. 2009 o 9.601,- Sk s prísl. oprávnený U. A.,
Q.. A.. (archív), sp. zn. 1 Er 28/2004 začatá dňa 26. 6. 2014 o 13.953,- Sk s prísl., oprávnený A. O., O.
K., sp. zn. 2 Er 68/2004 podaná dňa 7. 2. 2012 o 302.647,- Sk s prísl. oprávnený A. O. K., sp. zn. 7 Er

824/2013 podaná dňa 27. 6. 2014 o 213,33 EUR s prísl., oprávnený A. C., sp. zn. 4 Er 573/2013 podaná
dňa 7. 10. 2013 o 46,93 EUR s prísl., oprávnený V. O. K., a. s. a sp. zn. 2 Er 177/2003 podaná dňa 26.
6. 2014 o 348.319,- Sk, oprávnený Z. J. O., O. K..Z oznámenia Správy katastra Bardejov bolo oznámené súdu, že na základe katastrálneho zákona č.
162/1995 Z. z., v znení neskorších zmien podľa § 69 ods. 1, správa katastra vyhotoví na požiadanie
výpis alebo kópiu zo súboru geodetických informácií, výpis alebo kópiu zo súboru popisných informácií,

kópiu z pozemkových kníh ako aj identifikáciu parciel. Výpis alebo kópia ako aj identifikácia parcely sú
verejné listiny a vyhotovenie výpisu alebo kópie si môže vyžiadať každý od ktorejkoľvek správy katastra.

Podľa oznámenia JUDr. Eriky Beňovej, ktorá je nastupujúcou exekútorkou odvolaného exekútora JUDr.
Ladislava Bezaniuka od dňa 21. 4. 2010 oznámila, že vo veci exekúcie žalobcu nebola zatiaľ vymožená

žiadna finančná čiastka.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde
o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych
orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom

tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia

(oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Zodpovednosť v zmysle § 18 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. z. je založená na splnení troch podmienok,
a to nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Z pojmu nesprávny úradný postup
možno vyvodiť, že podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s právomocí
určitého štátneho orgánu, ak pri výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť oneskorené vydanie
rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie alebo i
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v
lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR).

K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny
orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.

Zákon taktiež nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah náhrady, preto sa používa príslušná
všeobecná úprava (§ 442 Občiansky zákonník). Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia
predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej veci ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu
za nesprávny úradný postup musí byť škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Zákon takisto neobjasňuje príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a tento
vzťah príčinnej súvislosti je, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a

následku. Otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou riešená v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní príčiny súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju
vyvolala. Nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.V zmysle § 415 Občianskeho zákonníka je každý počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o všeobecnú povinnosť fyzických i právnických

osôb odvracať porušovanie právnych povinností, ktoré podľa nadobudnutých skúseností môžu mať za
následok vznik škody, poprípade i vznik bezdôvodného obohatenia.

Prevenčná povinnosť znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno
od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne okolnosti rozumne očakávať a ktorý je spôsobilý

zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd.

Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že v dôsledku toho, že vo veci rozhodol Okresný súd
Bardejov ako vecne nepríslušný súd, došlo k zrušeniu rozsudku Okresný súd Bardejov, sp. zn. 4
C 330/1998 zo dňa 18. 5. 2001 v odvolacom konaní, sp. zn. 3 Co 16/2002 dňa 31. 12. 2002 pre
neodstraniteľnú vadu konania v zmysle § 104 ods. 1 O. s. p a teda došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, pretože Okresný súd Bardejov mal v každom štádiu konania skúmať, či je vecne príslušným
na konanie. Pokiaľ ide o pôvodný postup krajského súdu, v tomto smere sám žalobca spôsobil, že
podal neúplnú žalobu, pokiaľ ide o právne zdôvodnenie žaloby a ani na výzvu súdu náležitým spôsobom
neozrejmil, či M. P. žaluje ako podnikateľku, pretože túto skutočnosť neoznačil v žalobe, neoznačil ju
ani v ďalšej výzve a teda konajúci sudca vyhodnotil na základe tohto návrhu, že sa jedná o občiansky

právny spor a z tohto dôvodu vec postúpil Okresnému súdu Bardejov. Je však pravdou, že
Okresný súd Bardejov pri procesnom postupe zistil ďalšie skutočnosti a mal sa vysporiadať, či je daná
jeho vecná právomoc vec prejednať.

Žalobca vznik škody spája s tým, že v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu bola zmarená

vymáhateľnosť jeho pohľadávky.

V súvislosti so skúmaním príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody
súd zistil, že žalobca až dňa 2. 9. 2005 zistil v rámci exekučného konania, že povinná M. P.
nemá žiaden majetok ani finančnú hotovosť, ktorou by sa mohla pokryť jeho vymáhaná pohľadávka, lebo

rodinný dom, v ktorom býva nie je v jej vlastníctve a dlhodobo nepodniká ani nikde nepracuje. Vlastní len
ornúpôduatrvalétravnatéporasty nalistevlastníctvač.XXX,k.ú.I.,ktorésúvregiónenepredajné.
Žalobca žiadal pokračovať aj po tomto zistení v exekučnom konaní a ako vyplýva z oznámenia súdnej
exekútorky B.. N. K., pri exekúcii, sp. zn. N. XX/XXXX nie je vymožená žiadna suma. Ako vyplynulo z
dokazovania výsluchom B.. T. B., vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu, žalobca nesledoval majetok

povinnej, lebo sa mu dostalo odpovede na katastrálnom úrade, že im nemá tento úrad žiaden
dôvod oznamovať aký majetok vlastní povinná a aj po vyhlásení rozsudku, ktorý nemali v písomnom
vyhotovení dostali rovnakú odpoveď po troch rokoch. Takže žalobca až do doby, keď dostal listinu od
exekútora nemal žiadne informácie o majetku povinnej M. P. a ani ho osobne na Obecnom úrade v I.
nezisťoval.

Takýtopostupžalobcusúdnepovažujezapostupvsúladesustanovením§415Občianskehozákonníka.
Katastrálny úrad má povinnosť vydať žiadateľovi výpisy listov vlastníctva za poplatok aj na žiadosť
tretích osôb riadne vydával v zmysle Zákona č. 162/1995 Zb. podľa § 69 ods. 1, ktorý platil aj v
období rokov 1999 - 2004 na požiadanie za poplatok 100,- Sk, lebo ide o verejnú listinu. Žalobca k tomu,

aby zistil stav majetku povinnej nepotreboval zbierku listín, ktorá zachytáva úkony súvisiace s prevodom
zapísanej nehnuteľnosti, pretože aj na výpise listu vlastníctva kataster uvádzal titul nadobudnutia a tento
titul nadobudnutia bol aj zapísaný na predmetnom liste vlastníctva. Z tohto údaja mohol zistiť žalobca,
že došlo k prevodu vlastníckeho práva a mohol na to reagovať podaním odporovacej žaloby. Výpisy
listu vlastníctva vydáva ktorýkoľvek zamestnanec katastrálneho úradu a teda v každom momente mohol

žalobca sledovať, či dochádza k zmene vlastníckeho práva. Výpisy z listu vlastníctva a predtým aj
výpisy z pozemkových kníh železničných, vodných a pod. aj podľa predchádzajúceho Zákona
č. 22/1964 Zb. boli vždy verejné. Údaj o tom, či povinná vlastní majetok a aký, žalobca veľmi ľahko
mohol získať návštevou alebo písomnou žiadosťou Obecného úradu v Hažlíne od starostu obce, kde sa
takisto nachádzajú všetky údaje z katastrálnej mapy a s týmito údajmi obecný úrad disponuje práve pre

účely daňové a má zaznamenané všetky zmeny vlastníkov pri nehnuteľnostiach práve preto, aby mohol
správne vyrubiť daň príslušnému daňovníkovi. Teda má k dispozícii aj listy vlastníctva, identifikácie
a katastrálne mapy, pretože tieto súbory popisných informácií dostáva ročne od katastrálneho úradu.
Len súbory popisných informácií súvisiacich so zbierkou listín nie sú verejne prístupné, ale tieto neboliverejne prístupné aj podľa predchádzajúcich zákonných úprav. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že sa
nemohol k týmto informáciám dostať, že mu boli neprístupné a odmietnuté. Je možné, že pri návšteve
žalobcu s B.. T. B., príslušný zamestnanec katastrálneho úradu mu nesprístupnil zbierku listín, na čo

ani žalobca nemal nárok, ale pokiaľ by chcel zistiť rozsah nehnuteľného majetku, toto bolo možné
zistiť priamo dotazom na obecnom úrade, výzvou povinnej a na základe takejto identifikácie majetku
si vyžiadať príslušné listy vlastníctva. Žalobca však žiaden z takýchto úkonov neurobil a nedotazoval
ani povinnú, ani obecný úrad, ani katastrálny úrad o predloženie vyššie uvedených informácií. Žalobca
napokon mal právneho zástupcu a nemôže sa ani odvolávať na to, že ako občan cudzieho štátu

Českej republiky mu v tom bolo zabránené, lebo aj medzi právnymi zástupcami Českej a Slovenskej
republiky existuje spolupráca a súčinnosť, v rámci ktorej mohli byť tieto informácie na požiadanie
príslušného slovenského advokáta zabezpečené. Už od založenia pozemkových kníh boli výpisy z
pozemkových kníh a ďalších železničných, vodných kníh vždy verejne prístupné. Preto súd má za to,
že žalobca mal možnosť aj spôsobilosť aj schopnosti a aj k prebiehajúcim okolnostiam mal možnosť
sledovať majetkový stav účastníka, s ktorým sa súdil o peňažnú pohľadávku práve z posúdenia možnosti

následnej exekúcie a v tomto smere aj Občiansky súdny poriadok umožňuje takému účastníkovi si
zabezpečiť predbežným opatrením, aby dlžníčka nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo sa
zdržala prevodu svojho nehnuteľného majetku kúpnou zmluvou, darovaním a ďalšími spôsobmi prevodu
práve predbežným opatrením v zmysle § 74 O. s. p., resp. po začatí súdneho konania v zmysle § 102,
lebo tento inštitút práve slúži na zaistenie majetku, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie.

Taktiež, ak by sledoval majetok dlžníčky, mohol v prípade, že došlo k jeho darovaniu sa domáhať
odporovateľnosti voči tomuto právnemu úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka ods. 1 a 3a
citovaného ustanovenia, kde sa predpokladá, že v prípade, že ide o právny úkon,
ktorému sa odporuje uzavretý s blízkou osobou, že práve ona musí preukazovať, že nemohla poznať

úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pričom takúto žalobu mohol dať aj keď prebiehalo ešte jeho súdne
konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 102/99 zo dňa 23. 12. 1999.
Taktiež sa žalobca mohol domáhať svojho nároku aj trestnoprávnym postupom. Žalobca mohol zistiť
aj na živnostenskom úrade, či dlžníčka vykonáva ešte podnikateľskú činnosť, mohol toto
priebežne sledovať a už aj okolnosť zistenia, že zrušila živnostenskú činnosť ho mala viesť k zvýšenej

pozornosti ohľadne dispozície s jej majetkom. Žalobca si naviac mohol zistiť aj prostredníctvom svojho
právneho zástupcu informácie ohľadne vedenia exekúcií voči dlžníčke, ktoré začali už v roku 2001 a
následne pribúdali každý rok o ďalšie exekúcie, čo bolo tiež signálom k sledovaniu majetku
dlžníčky, a to priamo informáciou na súde, resp. u príslušných exekútorov. Z týchto dôvodov
súd hodnotí, že žalobca mohol predvídať vznik škody, mohol si zistiť stav majetku dlžníčky z vyššie

uvedených informácií a z toho dôvodu súd zotrváva na svojom závere, že nie je preukázaná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdov. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol, lebo žalobca mohol predvídať vznik škody a neurobil nič na jej odstránenie.

Námietku premlčania súd nepovažoval za dôvodne uplatnenú, lebo premlčacia lehota začína plynúť

podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za
ňu zodpovedá, preto až po doručení rozsudku, sp. zn. 3 Cb 6/2003 žalobcovi dňa 18. 6. 2004 a jeho
právoplatnosťou dňa 29. 10. 2004, resp. po začatí exekučného konania Ex 62/2005 dňa 2. 9. 2005 po
zistení nemajetnosti dlžníčky začala plynúť, pričom žaloba bola doručená v 2 - ročnej premlčacej lehote.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol úspešný, nevznikol
mu nárok na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd
vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.