Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217201609
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217201609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Mesto Bardejov, Radničné nám. 16,
085 01 Bardejov, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Stašákom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01
Bardejov,protižalovaným:1.Y.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XXX,XXXXXF.,2.X.F.,nar.XX.X.XXXX,
bytom T. XXX, XXX XX F., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného v 1. rade takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade vypratať a vyprataný byt č. 2
nachádzajúci sa na ul. T. XXX v F., pozostávajúci z obytnej kuchyne a príslušenstva bytu o celkovej
výmere 32,94 m2 odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku II., ktorým

bol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať a vyprataný byt č. X nachádzajúci sa na ul. T.
XXX v F., pozostávajúci z obytnej kuchyne a príslušenstva bytu o celkovej výmere 32,94 m2 odovzdať

žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2017 žiadal,
aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať a vyprataný odovzdať žalobcovi byt č. X
nachádzajúci sa na ul. T. XXX v F., pozostávajúci z obytnej kuchyne a príslušenstva bytu o celkovej

výmere 32,94 m2, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní užívajú byt č. X nachádzajúci sa na ul. T. XXX v F.
pozostávajúci z obytnej kuchyne a príslušenstva bytu. Podľa nájomnej zmluvy bol nájomný pomer
uzavretý na dobu určitú do 30.06.2015. Nájom bytu skončil uplynutím dohodnutej doby. Keďže nájom
predmetnéhobytuskončiluplynutímdoby30.06.2015,žalovaníbolipísomnevyzvanínavyprataniebytu.
Žalovaní na výzvu nereagovali a z bytu sa doposiaľ nevysťahovali.
Konštatoval, že žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že z oznámenia o pridelení mestského nájomného bytu s
vybavenímnižšiehoštandarduvyplýva,žežalobcažalovanýmoznámilprideleniemestskéhonájomného
bytu s vybavením nižšieho štandardu a určil žalovaných za nájomcov na uzatvorenie nájomnej zmluvy
k bytu č. XB, ktorý sa nachádza v bloku T na ul. T. č. XXXX/XXX na 1. podlaží v F. a pozostáva zobytnej kuchyne a príslušenstva bytu s vybavením nižšieho štandardu o celkovej výmere 32,94 m2.
Z odôvodnenia oznámenia vyplýva, že nájomnú zmluvu podľa § 663 a § 685 Občianskeho zákonníka
uzavrú žalovaní so správcom, t.j. spoločnosťou BARDBYT s.r.o., Moyzesovej 7, Bardejov.

Zo zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi spoločnosťou BARDBYT, s.r.o., Moyzesova 7, 085 01
Bardejov ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami uzatvorenej dňa 18.03.2015 vyplýva, že po
predchádzajúcom súhlase vlastníka bytu Mesta Bardejov sa dohodli na predmetnej nájomnej zmluve.
Nájomcom bol prenechaný do užívania byt č. X nachádzajúci sa na 1. podlaží, pozostávajúci z 1 izby,
kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC v F. na ulici T. XXX o celkovej výmere 32,94 m2. Zmluvu o nájme

uzatvorili prenajímateľ a nájomcovia na dobu určitú do 30.06.2015.
Výzvou na vrátenie bytu zo dňa 26.10.2016 spoločnosť BARDBYT, s.r.o. vyzvala žalovaných v 1. a 2.
rade na vrátenie bytu, keďže dňom 30.06.2015 skončila platnosť nájomnej zmluvy k nájomnému bytu
na ul. T. XXX v F., pričom na uvedenom byte eviduje pohľadávku za služby spojené s užívaním bytu
k 30.09.2016 vo výške 2.234,48 Eur. Žalovaní boli vyzvaní, aby v lehote do 05.11.2016 nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa na ul. T. XXX v F. vypratali a odovzdali a uhradili pohľadávku za nájomné a služby

spojené s užívaním bytu.
Z prehľadov úhrad vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade k januáru 2017 mali celkový nedoplatok na
predmetnom byte vo výške 2.340,37 Eur a k decembru 2018 vo výške 2.404,- Eur.
Súd uviedol, že na prejednanie sporu a jeho rozhodnutie nariadil viaceré pojednávania, a to aj vzhľadom
na to, že žalobca uviedol, že ak žalovaní začnú riadne a včas platiť bežné nájomné a uhradia aspoň časť

dlžného nájomného, zváži späťvzatie žaloby. Keďže k úhradám ani časti dlžného nájomného v priebehu
súdneho konania nedošlo, žalobca na podanej žalobe zotrval.
Pri právnom posúdení poukázal súd prvej inštancie na to, že žalovaní po ukončení dojednanej doby
nájmu byt žalobcu užívajú napriek tomu, že k predĺženiu nájomného vzťahu nedošlo. Za tejto situácie
vyhovel žalobe žalobcu ako vlastníka bytu a žalovaným uložil byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi,

keďže každý vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje. Uviedol, že žalovaným pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nevzniklo právo na bytovú
náhradu, pričom toto právo im nevzniklo ani podľa § 4 zákona č. 181/1972 Zb., na ktorý odkazuje
poznámka pod čiarou h) v ustanovení § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Uviedol taktiež, že
žalovaným v priebehu konania bol poskytnutý dostatočný časový priestor na to, aby žalovaní mohli

pristúpiť k realizácii svojich tvrdení o snahe platiť nájomné za byt. Konanie žalovaných v 1. a 2. rade,
ktorí dlhodobo užívajú byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu od 01.07.2015 je konaním, ktoré
porušuje právo žalobcu vlastniť majetok, ktorý obsahuje aj právo ho užívať. Zároveň neuhrádzajú riadne
a včas ani nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, čo súd považoval za konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Zásah do práva žalovaných na ochranu ich súkromného rodinného života,

ktorého súčasťou je aj právo na obydlie považoval preto za dôvodný a žalobe žalobcu vyhovel.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 685 ods. 1, § 710 ods. 2,
§ 712a ods. 1, § 123, § 126.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a odkazom na
§ 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade, ktorý žiadal, aby mu bola daná ešte jedna
šanca a príležitosť, aby to mohol napraviť. Poukázal na to, že nemohol sa zamestnať kvôli zdravotnému
stavu. Manželka dostávala iba aktivačný príspevok, potrebovali z niečoho žiť a nevedel, či majú platiť
nájom alebo stravu.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd „) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na verejnej tabuli, ako aj
na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 24.5.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o
tom, že odvolaniu žalovaného v 1. rade vyhovieť nebolo možné.

5. Predmetom konania bol žalobný návrh žalobcu ako subjektu realizujúceho jedno zo svojich práv
vlastníka vo vzťahu k osobám, ktoré do jeho vlastníckeho práva zasahujú tým, že napriek ukončeniu
nájomného vzťahu k bytu, ktorý je v žalobcovom vlastníctve, v ňom naďalej bývajú, užívajú ho, zaužívanie bytu naviac neplatia ani sumu, ktorú do času kým boli nájomcami, mali platiť ako bežné
nájomné, a neuhrádzajú ani dlh, ktorý im vznikol do času než k ukončeniu nájomného vzťahu došlo.

V priebehu konania žalobca, ako z obsahu zápisníc o pojednávaní, ktoré na prejednanie veci nariadil
súd prvej inštancie, vyplýva, prejavil ústretový postoj vo vzťahu k žalovaným, ktorí v byte žalobcu
bývajú, napriek ukončenému nájomnému vzťahu a napriek tomu, že za užívanie tohto bytu neplatia.
Pojednávanie bolo opakovane odročené vzhľadom na prísľub žalovaných, že svoje podlžnosti voči
žalobcovi vyrovnajú, čím sa vytvorí priestor na to, aby bolo možné jednať o vzniku nového záväzkového

vzťahu. Za týmto účelom bolo aj konanie uznesením č.k. 1C 13/2017 - 36 zo dňa 23.05.2018 prerušené,
avšak bezvýsledne.

6. Podľa článku 8 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného, rodinného života, obydlia a korešpondencie.

V zmysle článku 30 písm. b) Európskej sociálnej charty, ktorým sa Slovenská republika podľa jej
vyhlásenia pri uložení ratifikačnej listiny považuje zaviazanú, majú byť prijaté opatrenia na podporu
účinného prístupu k bývaniu osobám vystaveným riziku situácie sociálneho vylúčenia.
Význam ochrany obydlia je zrejmý aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „... akákoľvek
osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie by mala mať v princípe možnosť dať si preskúmať

proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa
článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo v byte bývať“ (McCann
V. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 19009/04, rozsudok z 13.05.2008).
Z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyplýva garancia na sociálne v obydlí za
každých okolností:

V rozsudku Barreto proti Portugalsku (rozsudok z 21.11.1995, č. 18075/91, § 24) Európsky súd pre
ľudské práva uviedol, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala
každej rodine vlastný domov.
Vo veci O`Rourke proti Spojenému kráľovstvu (rozhodnutie z 26.06.2011, č. 39022/97) Európsky súd
pre ľudské práva uviedol, že hoci všeobecné právo na bývanie podľa článku 8 neexistuje, môže vzniknúť

štátu povinnosť poskytnúť asistenciu s hľadaním bývania za osobitných okolností.

7. Vychádzajúc z názorov Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktoré odvolací súd odkázal v
predchádzajúcom bode tohto rozsudku, v kontexte so skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie, má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o vyprataní

žalovaných z bytu, nie je rozhodnutím, ktoré v danej situácii je neprimeraným vzhľadom na dostatočný
časový priestor v spojení s ústretovosťou žalobcu, v ktorom mali žalovaní možnosť jednať so žalobcom
o novej úprave práv a povinností k bytu, v ktorom žalovaní bývajú a mali aj možnosť dlh za užívanie
bytu zaplatiť. Ak ani napriek tomuto ústretovému postoju k riešeniu nedošlo, je zrejmé, že súdu prvej
inštancie nezostávalo iné, ako žalobe žalobcu domáhajúceho sa ochrany svojho vlastníckeho práva

vyhovieť. Odvolaniu žalovaného v 1. rade, ktorým správnosť rozhodnutia de facto ani nespochybnil, len
žiadal o tzv. druhú šancu, nebolo preto možné vyhovieť.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.