Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6305203654
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Bakošová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6305203654.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne PETROL, s. r. o., so sídlom v Brezne, SNP 49,
IČO: 36 025 402, zastúpenej JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta
47, proti žalovanej AUREA INVESTMENT, s.r.o., so sídlom v Brezne, Laskomerského 8, IČO: 47 233
125, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba, spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 41,
IČO: 36 859 095, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vednej na Okresnom súde Brezno pod sp.

zn. 4 C 99/2005, o dovolaní P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba, spol. s r.o., so sídlom v
Banskej Bystrici, Horná 41, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2016 sp. zn.
16 Co 594/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo 16. apríla 2015 č. k. 4 C
99/2005-899 uložil žalovanej nahradiť trovy konania žalobkyni vo výške 82,98 eur (súdny poplatok za
návrh na začatie konania) a vo výške 24 377,73 eur (trovy právneho zastúpenia) všetko do 30 dní, k
rukám advokátky.

2. Krajský sú v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. júna 2016 sp. zn. 16Co
594/2015 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že „P. (predtým O.), nar. XX.X.XXXX, bytom F.,
je povinná nahradiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania pozostávajúce zo
súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 82,98 EUR a z trov právneho zastúpenia
vo výške 24 377,73 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že za normálneho chodu vecí [t. j. keby nebolo špekulatívneho prevodu pohľadávky

v odvolacom konaní, keď pôvodne žalovaná, a ani súčasne žalovaná nedokázali v priebehu celého
konania preukázať existenciu zabezpečovaných a následne na žalovaného postúpených pohľadávok,
pričom významné je aj to, kedy k postúpeniu pohľadávok došlo a kedy bol podaný návrh na zmenu
účastníka na strane žalovanej odvolaciemu súdu, pretože z obsahu spisu nevyplýva len skutočnosť, že
k postúpeniu pohľadávok došlo až v odvolacom konaní, ale aj skutočnosť, že právny zástupca pôvodne
žalovanej (a neskôr aj súčasne žalovanej) zaslal odvolaciemu súdu návrh na zmenu účastníkov konania

faxom 27. februára 2012 a toto podanie písomne doplnil 28. februára 2012 o 8.42 hod., zatiaľ čo verejné
vyhlásenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej (o ktorom mal tento právny zástupca vedomosť)
sa malo uskutočniť len o 3 minúty na to (28. februára 2012 o 8.45 hod.)], by v konaní úspešná žalobkyňa
dosiahla, že by súd prvej inštancie na náhradu trov zaviazal P., ktorá by stále bola účastníčkou konania.
Len z dôvodu šikanózneho výkonu práva pôvodnou žalovanou bola v konečnom dôsledku na náhradu
trov konania v nie malej výške zaviazaná obchodná spoločnosť, ktorej hospodárske výsledky ani v

najmenšom nenaznačujú, že by bola schopná trovy konania nahradiť. Vzhľadom k potrebe vyložiť ust.
§ 142 O.s.p. v súlade s cieľom občianskeho súdneho konania je nevyhnuté na účely tejto prejednávanejveci ustáliť, že za špecifických okolnosti, aké nastali v tomto prípade, je možné zaviazať na náhradu
trov konania aj účastníka, ktorý z konania postupom podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. vystúpil, t. j. pôvodnú
žalovanú, ktorá sama zneužila právo na úkor žalobkyne. Nie je možné opomínať, že P. okrem toho, že

v konaní vystupovala ako pôvodná žalovaná, je zároveň jedinou konateľkou a spoločníčkou súčasne
žalovaného. Naviac, priznané trovy žalobkyňa vynaložila v čase, keď P. bola účastníčkou konania. Preto
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že náhradu trov konania uložil zaplatiť P..

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie P., ktorá jeho prípustnosť vyvodzovala

z § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/, b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), s tým,
že dovolanie podáva pre istotu a to napriek tomu, že podľa § 420 C.s.p. dovolanie je prípustné proti
rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, o ktorý prípad sa v danej veci nejedná a
podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky,
uvedenej pod písm. a/, b/, c/ tohto ustanovenia.

4. Žalobkyňa navrhla dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuť.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala osoba, v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.s.p.)

uvádza nasledovné:

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p.

7. Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 ods. 1 C.s.p. nie je v zmysle § 421 ods. 2 C.s.p. prípustné,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p. Odvolací súd
rozhodoval v zmysle ustanovenia § 357 písm. m/ C.s.p. o nároku na náhradu trov konania.

8.Zcitovanýchustanovenívyplýva,žeprípustnosťdovolaniaprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorým

odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 C.s.p.

9. Pokiaľ dovolateľka odvodzovala prípustnosť svojho opravného prostriedku na základe § 420 písm. f/
C.s.p., tento názor nie je správny. Podľa citovaného ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zmysel ustanovenia a motivácia zákonodarcu
obmedziť prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia sa dá jednoznačne vyvodiť z dôvodovej
správy k Civilnému sporovému poriadku: „Predkladateľ obmedzuje možnosť podať dovolanie len na
meritórne rozhodnutia (rozsudočné výroky) a z nemeritórnych rozhodnutí len voči tým, ktorými sa

konanie končí (odmietnutie, zastavenie a pod.). Dôvodom je dôsledné a koncepčné uplatňovanie
princípu mimoriadnosti opravných prostriedkov v tom zmysle, že na ich uplatnenie nie je právny nárok
a navrhovateľ musí splniť prísnejšie podmienky prípustnosti.“ Rozhodnutie o náhrade trov konania je v
zásade chronologicky posledným rozhodnutím v konaní a neznamená, že sa ním konanie končí, keďže
popri ňom nie je meritórne rozhodnutie. Samotné konanie je už právoplatne ukončené a dovolaním

napadnutým uznesením sa riešila len parciálna otázka náhrady trov konania, ktorá už nie je konaním vo
veci samej. Dovolací súd teda v tomto prípade nemohol preskúmavať napadnuté rozhodnutie a prípadné
konštatovanie nesprávneho posúdenia otázky náhrady trov konania zo strany dovolacieho súdu by bolo
v rozpore so základnou zásadou vyplývajúcou z Ústavy SR, že štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Prípadný prieskum zo strany

najvyššieho súdu by bol postupom kontra legem.

10. Najvyšší súd preto dovolanie P. odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné.

11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.