Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107200946
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Siebenstichová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8107200946.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu P. M., bývajúceho v L., F.V.I. č. XXX, Y. republika,
zastúpenéhoJUDr.PetromPoledníkom,advokátomsosídlomvBratislave,Grösslingovač.58.P.O.BOX
36, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 17 C 8/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. apríla 2016,

sp. zn. 21 Co 136/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. decembra 2014 č. k. 17

C 8/2007-338 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorú predstavuje jeho
pohľadávka, ktorú mal voči dlžníčke M. ktorá mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu a ktorú
už od nej nemôže vymôcť z dôvodu, že v priebehu zdĺhavého súdneho konania dlžníčka previedla svoje
nehnuteľnosti na inú osobu. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že v konaní nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdov. Žalobca mohol predvídať vznik
škody a neurobil nič na jej odstránenie. V súvislosti so skúmaním príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody súd konštatoval, že žalobca až dňa 02. septembra 2005 zistil v
rámci exekučného konania, že povinná M. nemá žiaden majetok ani finančnú hotovosť, ktorou by sa
mohla pokryť jeho vymáhaná pohľadávka. V súvislosti so skúmaním prevenčnej povinnosti žalobcu
podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že postup žalobcu nebol v súlade s
týmto ustanovením. Poukázal na viaceré možnosti žalobcu, ktoré mohol využiť, aby predišiel tomu, že
majetok jeho dlžníčky sa zmenšil. Uviedol, že Katastrálny úrad má povinnosť vydať žiadateľovi výpisy

listov vlastníctva za poplatok aj na žiadosť tretích osôb riadne vydával v zmysle zákona č. 162/1995
Zb. podľa § 69 ods. 1, ktorý platil aj v období rokov 1999 - 2004 na požiadanie za poplatok 100 Sk,
lebo ide o verejnú listinu. Žalobca k zisteniu stavu majetku povinnej nepotreboval zbierku listín, ktorá
zachytáva úkony súvisiace s prevodom zapísanej nehnuteľnosti, pretože aj na výpise z listu vlastníctva
kataster uvádzal titul nadobudnutia a tento titul nadobudnutia bol aj zapísaný na predmetnom liste
vlastníctva, z ktorého mohol zistiť, že došlo k prevodu vlastníckeho práva a mohol na to reagovať

podaním odporovacej žaloby. Údaj o tom, či povinná vlastní majetok a aký, žalobca veľmi ľahko mohol
získať návštevou alebo písomnou žiadosťou Obecného úradu v Hažlíne od starostu obce, kde sa takisto
nachádzajú všetky údaje z katastrálnej mapy a s týmito údajmi obecný úrad disponuje práve pre účely
daňové a má zaznamenané všetky zmeny vlastníkov pri nehnuteľnostiach za účelom vyrubenia dane
príslušnému daňovníkovi. Poukázal ďalej na to, že Občiansky súdny poriadok umožňoval účastníkovi
si zabezpečiť predbežným opatrením, aby dlžník nenakladal s určitými vecami alebo právami alebo sa

zdržal prevodu svojho nehnuteľného majetku kúpnou zmluvou, darovaním a ďalšími spôsobmi prevodu
práve predbežným opatrením v zmysle § 74 O.s.p., resp. po začatí súdneho konania v zmysle § 102O.s.p., lebo tento inštitút práve slúžna zaistenie majetku, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie.
Tiež sa žalobca mohol domáhať svojho nároku aj trestnoprávnym postupom. Žalobca mohol zistiť
aj na živnostenskom úrade, či dlžníčka vykonáva ešte podnikateľskú činnosť, mohol toto priebežne

sledovať a už aj okolnosť zistenia, že zrušila živnostenskú činnosť ho mala viesť k zvýšenej pozornosti
ohľadne dispozície s jej majetkom. Žalobca si naviac mohol zistiť aj prostredníctvom svojho právneho
zástupcu informácie ohľadne vedenia exekúcií voči dlžníčke, ktoré začali už v roku 2001 a následne
pribúdali každý rok o ďalšie exekúcie, čo bolo tiež signálom k sledovaniu majetku dlžníčky. Námietku
premlčania nepovažoval za dôvodne uplatnenú, lebo premlčacia doba začína plynúť podľa § 106 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá; preto
až po doručení rozsudku, sp. zn. 3 Cb 6/2003 žalobcovi dňa 18. júna 2004 a jeho právoplatnosťou
dňa 29. októbra 2004, resp. po začatí exekučného konania Ex 62/2005 dňa 2. septembra 2005 po
zistení nemajetnosti dlžníčky začala plynúť premlčacia doba, pričom žaloba bola doručená v 2- ročnej
premlčacej dobe. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 26. apríla 2016 sp.
zn. 21 Co 136/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 219 O.s.p. Odvolací
súd po doplnení dokazovania konštatoval, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci a vec aj
správne právne vec posúdil (§ 153 ods.3 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožnil s náležitým a presvedčivým
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie na ktoré poukázal (§ 219 ods.2 O.s.p.) a na zdôraznenie

jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi uviedol nasledovné:
2.1. V danom prípade ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, správne uzavrel súd prvej inštancie,
že došlo k pochybeniu súdu, ktorý rozhodoval ako vecne nepríslušný v dôsledku čoho došlo k zrušeniu
rozsudku Okresného súdu Bardejov spisová značka 4Co/330/1998 zo dňa 18. mája 2001, čo možno
považovať za nesprávny úradný postup. V danej veci je teda zásadnou otázkou určenie, či žalobcovi

nesprávnym úradným postupom vznikla škoda a či medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom je príčinná súvislosť. Správny je záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal jeden
z predpokladov zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu a to príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a nesprávnym úradným postupom. V posudzovanej veci bolo významné, či nesprávny úradný postup
súdu bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že pohľadávka žalobcu nemohla byť v exekučnom

konaní uspokojená - vymožená z nehnuteľností ktoré dlžníčka žalobcu previedla darovacou zmluvou
v roku 2000. Správne postupoval súd prvej inštancie aj v zmysle záverov odvolacieho súdu, ak pri
skúmaní predpokladu príčinnej súvislosti preskúmaval aj otázku prevenčnej povinnosti zo strany
žalobcu. Súd prvej inštancie sa vyporiadal s viacerými možnosťami žalobcu predísť tomu, aby sa
jeho pohľadávka nestala nevymožiteľnou. Ak totiž možno vyvodiť záver o zanedbaní jeho všeobecnej

prevenčnejpovinnostipodľa§415Občianskehozákonníkavtom,že žalobcovivzniklaškodavdôsledku
skutočností, že nevyužil možnosti vyplývajúce mu zo zákona na zistenie majetku dlžníčky v čase
súdneho konania, neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom
škody tvrdenej žalobcom.
2.2. Žalobca spája vznik škody s tým, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu mu bola

zmarená vymáhateľnosť jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Tvrdí, že v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu došlo k prevodu majetku dlžníčky a teda je chybou súdu, že v exekučnom
konaní nemohla byť uspokojená jeho pohľadávka, keďže nehnuteľný majetok previedla dlžníčka na inú
osobu. Prvoinštančný súd správne posudzoval otázku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Konštatoval, že žalobca 02. septembra 2005 zistil v rámci exekučného

konania, že povinná (dlžníčka) nemá žiaden majetok ani finančnú hotovosť, ktorými by sa mohla pokryť
jeho vymáhaná pohľadávka, lebo rodinný dom nie je v jej vlastníctve, nepodniká dlhodobo a nikde
nepracuje. Konanie žalobcu nepovažoval za postup v súlade s ustanovením § 415 Občianskeho
zákonníka a v odôvodnení podrobne uviedol zhodne so súdom prvej inštancie možnosti žalobcu získať
informácie o majetku dlžníčky a sledovaní pohybu jej majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť

jeho pohľadávku. Na základe uvedenej argumentácie prvostupňového súdu odvolací súd konštatoval,
že prvoinštančný súd sa s otázkou preukázania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody primerane dostatočne argumentačne vyrovnal. Žalobca nepreukázal, aby
svoju prevenčnú povinnosť splnil. Prevenčná povinnosť teda znamená, že každý je povinný zachovávať
taký stupeň pozornosti, ktorý možno po ňom vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii

požadovať a ktorým objektívne posudzované je spôsobilý zabrániť či aspoň obmedziť vznik rizika vzniku
škody. Žalobca mohol aspoň predvídať vzhľadom na správanie žalovanej v súdnom konaní, že nie je
ochotná svoj dlh splniť dobrovoľne a možnosť predvídať jej snahu zbaviť sa majetku. Prvostupňový súd
sa dôsledne vyrovnal so všetkými do úvahy prichádzajúcimi možnosťami žalobcu ako predísť tomu, žemajetok dlžníčky sa zmenšil, čo malo spôsobiť nemožnosť uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom
konaní. Ustanovenie § 415 nemá len preventívnu povahu, ale povinnosť vyslovená týmto ustanovením
je záväznou právnou povinnosťou. Námietky odvolateľa k týmto záverom súdu prvej inštancie odvolací

súd nepovažoval za opodstatnené.
2.3. Žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať podmienky vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktoré sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo
aj len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. Správny je tak prijatý právny názor, že v danom
prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a škodou, ktorej

sa žalobca domáha. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil
nesprávnym právnym posúdením podľa § 421 ods. 1 CSP. Namieta, že súdy oboch inštancií sa dopustili

pochybenia pri riešení právnej otázky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdov a
vznikom škody účastníkovi konania, ktorý v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdov a prieťahov
v konaní stratil možnosť vymáhať svoju pohľadávku. Súdy tiež pochybili pri výklade pojmu vymáhateľná
pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka a pri výklade § 415 Občianskeho zákonníka
a rozsahu prevenčnej povinnosti žalobcu. Právne otázky, ktoré súdy oboch inštancií v tomto konaní

posudzovali, bývajú v právnej praxi rozhodované rozdielne, prípadne ešte riešené neboli. Preto sú
dané dôvody pre dovolanie v zmysle § 421 ods. l písm. a/, b/, c/ CSP. Žalobca uplatňuje dovolací
dôvod podľa § 432 ods. 1 CSP, lebo rozhodnutia súdov oboch inštancií spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení a súčasne vymedzil riešenie právnej otázky takto: a/ v prípade prieťahov súdneho
konania, prípadne nesprávneho úradného postupu súdov zodpovedá Slovenská republika - Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky za všetky škody, ktoré účastníkovi vzniknú so stratou vymáhateľnosti
pohľadávky, b/ vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je
vymáhateľná pohľadávka, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté súdom či iným príslušným orgánom. V
ďalšej časti dovolania žalobca zopakoval podstatnú časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a
následne zaujal stanovisko k právnym otázkam, pri riešení ktorých sa podľa jeho názoru súdy dopustili

pochybenia, a to pokiaľ ide o možnosť žalobcu podať odporovaciu žalobu v zmysle § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka, možnosť žalobcu zistiť prevod nehnuteľností dlžníčkou, možnosť žalobcu
požiadať o vydanie predbežného opatrenia, v otázke posúdenia nesprávneho úradného postupu súdov
a pokiaľ ide o prieťahy v rozhodovaní žalobcom uplatnených nárokov voči dlžníčke. Žalobca trval na
tom, že nesprávnym úradným postupom súdov a prieťahmi v súdnom konaní vznikla situácia, kedy mu

postupom súdov bola zmarená možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníčke. Mal za to, že je
nesporné,ževdobekonaniaopohľadávkežalobcubolaeštedlžníčkavlastníčkounehnuteľností,ktorých
predajom by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená v celom rozsahu, postupom súdov však žalobca
túto možnosť stratil, jeho pohľadávka nebola uspokojená a tiež už nikdy nebude dlžníčkou pohľadávka
žalobcu zaplatená. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu spolu s

rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná k dovolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nepodala.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že

dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie
rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava prípustnosti dovolania. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je
proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne)
napadnúť dovolaním.

7. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania. (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupujek podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti
dovolania (t.j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva
len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť

vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba
dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné)
je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je
nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420
CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1

CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolacím dôvodom nesprávne
právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

8. Dovolateľ v posudzovanej veci vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. V
zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnejotázky,a/priktorejriešení saodvolacísúdodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne.
8.1. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.

Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka);
môže ísť pritom tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu. V prípade dovolania podaného v
zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností
uvedených v § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj
napríklad 1 Cdo 126/2017, 1 Cdo 206/2017, 1 Cdo 208/2016, 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 235/2016, 3 Cdo

132/2017, 4 Cdo 14/2017, 4 Cdo 89/2017, 4 Cdo 207/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 186/2016, 8 Cdo
78/2017, 8 Cdo 221/2017).
8.2. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej

otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu“.
Ak dovolateľ odôvodňuje prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne
posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu

otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od
ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (R 83/2018).
8.3. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená
dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax
dovolacieho súdu.

8.4. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka,
ktoráužboladovolacímisenátmiriešená,prijejriešenísaalevyskytlanejednotnosťnavonokprejavenáv
prijatí odlišných právnych názorov. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 78/2017 v prípade dovolania,
prípustnosť ktorého dovolateľ vyvodzoval z predmetného ustanovenia, konštatoval, že dovolateľ je
„povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o

danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. Obdobný záver vyjadril najvyšší
súd aj v ďalších rozhodnutiach (3 Cdo 87/2017, 4 Cdo 14/2017, 6 Cdo 185/2016, 8 Cdo 141/2017).

9. K otázke možnosti súbežného uplatnenia prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a
c/ CSP už najvyšší súd uviedol, že uplatnenie všetkých alebo dvoch dôvodov prípustnosti dovolania

podľa tohto ustanovenia naraz sa logicky vylučuje - odvolací súd sa totiž nemôže odkloniť od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu za súčasnej existencie stavu, keď rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená. Rovnako nemôže súbežne obstáť argumentácia, že určitá otázka nebola ešte dovolacím
súdom vyriešená a (zároveň), že je táto otázka dovolacím súdom riešená rozdielne (pozri napríklad

rozhodnutia 6 Cdo 13/2017, 6 Cdo 21/2017, 6 Cdo 203/2016, 4 Cdo 14/2017, 3 Cdo 224/2017).

10. V danom prípade žalobca v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie právnej otázky príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdov a vznikom škody žalobcovi, ktorý v dôsledkunesprávneho úradného postupu súdov a prieťahov v konaní stratil možnosť vymáhať svoju pohľadávku,
ďalej nesprávny výklad pojmu vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
a nesprávny výklad prevenčnej povinnosti žalobcu v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka a rozsahu

prevenčnej povinnosti. V dovolaní uvádza, že uplatňuje „dovolací dôvod podľa § 432 ods.1 CSP, lebo
rozhodnutia súdov oboch inštancií spočívajú na nesprávnom právnom posúdení“.

11. Z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že dovolateľ v dovolaní uviedol všeobecnú
charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jeho názoru došlo v konaní pred prvoinštančným a

odvolacím súdom, vymedzil aj riešenie označených právnych otázok, avšak neoznačil konkrétny
dovolací dôvod (§ 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP) a ani konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu
vyjadrujúce právne názory, v ktorých by sa dovolací súd v označených právnych otázkach odklonil od
ustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu(§421ods.1písm.a/CSP),prípadnevktorýchotázkach
sa prejavila nejednotnosť ich riešenia dovolacími senátmi (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP), prípadne, ktorá
z označených právnych otázok nebola dovolacím súdom riešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).

12. Z tohto dôvodu dovolací dôvod nebol žalobcom vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435
CSP. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.

13. Najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c/

CSP.

14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.