Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/212/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200880
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7819200880.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu RTD HE s.r.o., so sídlom Rožňava,
Čučmianska Dlhá 26, IČO: 36 678 759, zast. Mgr. Marcelom Fandákom, LL.M., advokátom, so sídlom
Košice, Kováčska 40, proti žalovanému STEFE Rožňava, s.r.o., so sídlom Rožňava, Páterová 8, IČO:
31 673 660, o zaplatenie úrokov z omeškania a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní

žalobcu proti uzneseniu 11C/12/2019-31 z 26.4.2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v spore vo veci samej, predmetom ktorého je zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25
% zo sumy 1.120.124,60 € od 22.3.2016 do zaplatenia, podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach vo

vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní i
pohľadávky 1.187.725,- € istiny uplatnenej v konaní sp. zn. 12C 169/2011 vedenom na Okresnom súde
Rožňava,titulomnáhradyškodyvyčíslenejvovýškerozdielumedzivšeobecnouhodnotounehnuteľností
vrozhodnomčaseakúpnoucenoupodľazmluvyobudúcejkúpnejzmluve,ktorámumalabyťspôsobená
žalovaným zásahom do pozemku ich právnych predchodcov v dôsledku odstúpenia od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve budúcim kupujúcim a zmarením možnosti predať predmetné nehnuteľnosti za výhodnú

cenu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (ďalej tiež len „ZO“) a zriadenie záložného práva podľa
žalobcu je spôsobilé zabezpečiť ochranu uplatňovaných peňažných nárokov, nakoľko zabráni tomu, aby
sa žalovaný účelovo zbavoval majetku v snahe predísť vymožiteľnosti pohľadávok žalobcu.

2. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Návrh právne posúdil podľa ustanovení § 343 ods. 1, 2 a 3 a

§ 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), definoval základné predpoklady pre nariadenie
ZO ako prostriedku preventívnej povahy, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa vtedy,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a uviedol, že navrhovateľ musí k návrhu pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva a osvedčiť všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie
ZO, ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako

aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobcom navrhované predbežné
(správne zabezpečovacie - pozn. odvolacieho súdu) opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu
rozhodnutia a v takom prípade okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného
opatreniabybolprípadnýbudúcivýkonrozhodnutiaohrozený,pričomnebezpečenstvozmareniavýkonu
musíbyťreálneamusíhroziťbezprostredne.Existenciadlhueštesamaosebenemôžebyťdôvodompre
nariadenie neodkladného (správne zabezpečovacieho - pozn. odvolacieho súdu) opatrenia; dôvodom

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý jemožné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho
majetkovépomery(cit.zrozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Obo144/97,zverejnenéhovZbierke
súdnychrozhodnutíastanovískpodč.R20/1998).Pooboznámenísasobsahomnávrhuapredložených

listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady pre
nariadenie ZO z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, keďže neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje
svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, pričom
samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok a pristúpil k predaju
dlhodobého majetku, resp. že dosahuje nižší, resp. záporný hospodársky výsledok, nie je dôkazom toho,

že to robí s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia (exekúciu) na majetok spoločnosti.
Okrem toho podľa názoru súdu prvej inštancie záložné právo v navrhovanom rozsahu značnou mierou
prevyšuje hodnotu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní, pričom podľa zákona a ustálenej judikatúry
vyšších autorít súd nemá možnosť moderácie návrhu. Tvrdenia žalobcu sú len dohadmi a predpokladmi,
ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na nariadenie ZO. Rovnako ani možná existencia viacerých
veriteľov žalovaného nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie ZO, ktoré predstavuje výrazný zásah

do majetkových práv žalovaného. Z uvedených dôvodov súd nemal preukázané splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1
písm. d) a h) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

a uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že podaným návrhom neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, žalobcovi najmä nie je vôbec zrejmé, na základe akých skutočností, dôkazov, prípadne
okolností všeobecne známych dospel súd k záveru, že navrhovaný rozsah záložného práva -
zabezpečovacieho opatrenia značnou mierou prevyšuje hodnotu uplatnenej pohľadávky, keď súd

nemá v podstate žiadne informácie ani len v odhadnej hodnote nehnuteľností, ktorých sa malo ZO
týkať, a jednak žiadnym spôsobom sa nezaoberal povahou uplatňovanej pohľadávky. Za normálnu a
opodstatnenúpokladalpožiadavkunazriadeniezáložnéhoprávanaviacerénehnuteľnostivovlastníctve
žalovaného, pričom skutočnosť, že ide o viacero nehnuteľnosti v žiadnom prípade automaticky
neznamená, že by tieto mali mať nejakú „astronomickú“ hodnotu. Rovnako vytkol súdu, že nezohľadnil

výšku úrokov z omeškania, ktoré požaduje podanou žalobou vo výške 9,25 % ročne zo sumy
1.120.124,60 €, pričom už ku dňu podania žaloby výška žalovanej pohľadávky v úrokoch činila sumu
viac ako 300.000,- €, ktorá sa bude za každý ďalší rok od podania žaloby zvyšovať minimálne o cca
100.000,- €. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetľuje, na základe akých úvah dospel k
záveru, že navrhovaný rozsah záložného práva značnou mierou prevyšuje uplatňovanú pohľadávku.

Nesúhlasil ani so záverom súdu, že ak žalovaný predáva svoj dlhodobý majetok v značnej hodnote,
uvedené nie je dôkazom o tom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon exekúcie.
Mal za to, že pokiaľ žalovaný predal svoj dlhodobý nehnuteľný majetok v značnej hodnote, hoci aj
išlo o predaj za primeranú cenu, získa z tohto predaja nemalé finančné prostriedky, ktoré mohli
byť potom v nasledujúcich rokoch napríklad prerozdelené ako zisk spoločníka, čím by žalovaný v

podstate jednoduchým spôsobom v súlade so zákonom sa svojho majetku zbavil tak, aby v čase
výkonu rozhodnutia jeho majetok už nepostačoval na úhradu žalovanej pohľadávky. Skutočnosť, že od
r. 2012 do r. 2017 mal žalovaný značne vysoké plusové hospodárske výsledky a následne zrejme po
vyčerpaní finančných prostriedkov získaných predajom nehnuteľností v r. 2012 sa tieto hospodárske
výsledky „zrazu“ prepadli do „hlbokého mínusu“, napokon tomuto postupu žalovaného aj celkom zjavne

nasvedčuje. Z uvedeného žalobcovi vyplynulo, že aj do budúcnosti hrozí podobný postup, kedy žalovaný
predá (hoci aj za primeranú kúpnu cenu) jemu patriace nehnuteľnosti a príjmy z ich predaja postupne
prerozdelí spoločníkovi, a to až do takej miery, že v žalovanej spoločnosti neostane majetok postačujúci
na úhradu žalovanej pohľadávky. Keďže je možné predpokladať do času právoplatného skončenia tohto
konania časový horizont aj niekoľko rokov, bez požadovanej ingerencie zo strany súdu je takýto scenár

celkom zjavne reálny, nehovoriac už o tom, že za čas trvania súdneho konania sa výška žalovanej
pohľadávky s veľkou pravdepodobnosťou podstatne zvýši. Súd prvej inštancie však tejto skutočnosti
a vyššie uvedeným jednoduchým súvislostiam nevenoval žiadnu pozornosť a nevyhodnotil ich, práve
naopak, úplne rezignoval na vyvodenie logicky prepojených úvah a celkom stroho skonštatoval, že
pokiaľ žalovaný predal nehnuteľnosti - dlhodobý majetok za primeranú cenu, nemožno za žiadnych

okolností v tomto postupe vidieť snahu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia. V nadväznosti
na uvedené pochybenia súdu žalobca namietal aj inú vadu konania, majúcu za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,keďžeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutianespĺňazákonnénáležitostivzmysle
ust. § 236 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP a nie je v súlade s ústavnoprávnymi požiadavkamina riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa absolútne
nevysporiadáva so skutočnosťou, že navrhovaný rozsah záložného práva by mal celkom zjavne
prevyšovať uplatňovanú pohľadávku, ani s tým, že aj samotný predaj dlhodobého nehnuteľného majetku

môže vzhľadom na následný postup spočívajúci v odčerpaní získaných finančných prostriedkov z
majetku spoločnosti, predstavovať postup ohrozujúci budúci výkon rozhodnutia. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhol napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť a návrhu na návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu a k návrhu na nariadenie ZO uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu
uvedenévžalobeorozpredajimajetkuapostupnomhospodárskomúpadkužalovanéhoakonepravdivé.
Za nepravdivé označil aj tvrdenia žalobcu o existencii pohľadávok voči nemu. Vzhľadom na to, že
informácie na internetovom portáli o jeho hospodárení obsahujú iba strohé čísla, považoval za potrebné
vysvetliť súvislosti a poukázať na to, že je súčasťou skupiny patriacej pod akciovú spoločnosť STEFE
SK, a.s., založenú v r. 2004, podniká v oblasti výroby, predaja a dodávky tepelnej energie na území

Mesta Rožňava, predtým takto podnikal pod obchodným menom TEKO - R, spol. s r.o. Rožňava už
od 15.6.1993 s trvale priaznivými hospodárskymi výsledkami a bez exekúcií postihujúcich majetok a
mieni takto v podnikaní pokračovať aj naďalej s perspektívou ďalšieho rozvoja firmy. V žalobe uvedený
nehnuteľný majetok nie je predmetom zálohu v prospech žiadneho veriteľa, čo vyplýva z výpis z
obchodného registra žalovaného, v obchodnom registri uložených a zverejnených účtovných uzávierok

žalovaného a LV č. 4409 v k.ú. Rožňava. Poukázal na to, že v r. 2011 realizoval v Rožňave rozsiahlu
investičnú akciu zameranú na centralizáciu výroby tepla, a tým aj jeho efektívnejšiu výrobu a predaj. Na
sídlisku Stred zcentralizoval výrobu do jedného zdroja tepla - kotolne K 104 a prevádzku kotolne K 107
ukončil, na sídlisku Juh a Družba bola výroba tepla zcentralizovaná z pôvodných 6 tepelných zdrojov
na zemný plyn do jedného zdroja tepla - kotolne K 108. V r. 2012 z dôvodu ekonomickej zmysluplnosti

a rentability projektu a nedostatku vlastných finančných prostriedkov predal kotolňu K 108 spoločnosti
STEFE ECB, s.r.o. Banská Bystrica za účelom jej dobudovania a sprevádzkovania ako zdroja na výrobu
tepla na báze spaľovania biomasy, čím boli vytvorené podmienky pre doplnenie centrálneho zdroja na
plyn o zariadenie na spaľovanie biomasy ako súčasti ekologizácie výroby tepla v Rožňave. V r. 2017
zrealizoval ďalšiu etapu centralizácie výroby tepla na Vargovom poli v Rožňave do jedného zdroja -

kotolne K 105 s tým, že ukončil prevádzku kotolne K 106. Poukázal na to, že jeho investičným zámerom
je modernizácia a rekonštrukcia tepelného hospodárstva v Meste Rožňava, odzrkadľujúci zodpovedný
prístupkpodnikaniu,ktoréhopodstatnýmcieľomjemaťfunkčnúaspoľahlivúdistribučnúsieťnadodávku
tepla, zníženie počtu zdrojov znečisťovania ovzdušia a zníženie energetickej náročnosti na výrobu.
Po centralizácii nevyužívané a odstavené kotolne postupne aj s pozemkami a zastaralou technológiou

predával,taktopredalkotolneK106,K107,K108,K109,K110,K111aajinýopotrebovaný,nepotrebný
a prebytočný majetok (napr. ojazdené motorové vozidlá) za obdobie od r. 2012 do r. 2018 za celkovú
kúpnu cenu 839 330,33 €, teda nie so stratou, ale výhodne. Predaj majetku v rokoch 2012 - 2018 teda
rozhodne nemožno spájať s ohrozovaním práv potenciálneho veriteľa a nezakladá dôvod na obavu
veriteľa z neúspechu pri výkone rozhodnutia. Z dôvodu realizácie uvedených investícií tie kotolne, ktoré

neboli využívané, boli pre žalovaného prevádzkovo nevyužiteľné a ekonomicky nevýhodné, totiž náklady
vynaložené na ich udržiavanie už nemohli byť ďalej zakalkulované do ceny tepla a v nasledujúcom
období by generovali ekonomickú stratu, pričom ich predaj za čo najvýhodnejšiu cenu bol logickým a z
ekonomického hľadiska správnym rozhodnutím, a nie naopak. Poukázal tiež na to, že majetok predával
za trhové, obvyklé ceny, nedaroval ich a ani ich nezamenil za vec nižšej hodnoty; hodnota protiplnenia

za nepotrebný majetok vychádzala z transparentných ponúk záujemcov v čase ich predaja. Po prečítaní
verejne dostupných informácií zo súvahy žalovaného by žalobca zistil, že hodnota neobežného majetku
v r. 2018 vo výške 8,394 mil. € oproti hodnote 7,859 mil. € v r. 2012 mierne stúpla, čo opäť dokazuje
starostlivosť žalovaného o vlastný majetok a jeho zhodnocovanie novými investíciami, modernizáciou
a rekonštrukciou. Žalobca pri svojich úvahách poukazuje v žalobe účelovo iba na časť zverejnených

výsledkov hospodárenia, z celkových zverejnených výsledkov vôbec nezohľadnil údaje o investíciách
žalovaného do dlhodobého majetku, ktoré za obdobie od r. 2012 do r. 2018 boli vynaložené v celkovej
výške 1.701.282 €. Z toho dôvodu nemožno v žiadnom prípade hovoriť o ohrozovaní prípadného výkonu
súdneho rozhodnutia kvôli úbytku majetku, ako to tvrdí žalobca. Žalobcom tvrdený negatívny výsledok
hospodárenia neznamená prepad, v skutočnosti žalovaný účtovnou operáciou v r. 2018 vytvoril rezervu

vo výške 200.000 € pre potrebu úhrady nákladov na súdny spor vedený na Okresnom súde Rožňava
pod sp. zn. 12C 169/2011 (na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 2Co 120/2019), pričom postupoval tak z
dôvodu,žeakbybolvsporeúspešný,prenemajetnosťžalobcu(žalobcanevlastnížiadnyreálnymajetok
a dokonca bol oslobodený aj od platenia súdneho poplatku v uvedenom konaní) bude jeho pohľadávkaz titulu náhrady trov konania reálne nevymožiteľná. Z uvedeného podľa tvrdení žalovaného je zrejmé, že
by dosiahol zisk aj za rok 2018, ak by nevytvoril popísanú rezervu. Nepochybne hospodáril v posledných
rokoch so ziskom so stúpajúcou tendenciou, takže argumentácia žalobcu o tom, že jeho hospodárske

výsledky sa „zrazu prepadli do hlbokého mínusu“ (bod 7 odvolania) je nepravdivá. Žalovaný uviedol, že
pohľadávku žalobcu z titulu náhrady škody uvedenú v bode 3. žaloby v celom rozsahu neuznáva, vo
vzťahu k žalobcovi taký záväzok neexistuje, pretože za prípadnú škodu z dôvodu absencie zákonných
podmienok nezodpovedá. Proti rozsudku podal odvolanie, v ktorom svoje tvrdenia preukazuje a nárok
žalobcu spochybňuje. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku považuje za

fiktívny a vytvorený na základe vykonštruovaných fiktívnych zmlúv o budúcich zmluvách. Pohľadávku
žalobou uplatnenú na úrokoch z omeškania uvedenú v bode 4. žaloby neuznáva v celom rozsahu z
dôvodu neexistencie pohľadávky na istine. Poukázal na to, že vo svojom vyjadrení k žalobe v konaní
sp. zn. 11C/12/2019 vedenom na Okresnom súde Rožňava účinne vzniesol námietku premlčania práva
na úroky z omeškania ako celku, keďže od splatnosti pohľadávky z náhrady škody do uplatnenia
nároku o zaplatenie úrokov z omeškania na súde uplynula doba 7 rokov, pričom v konaní o zaplatenie

istiny žalobca neuplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobcom tvrdené pohľadávky
takto sú spochybnené, sporné, premlčané a nevymáhateľné. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný
považoval napadnuté uznesenie za zákonné a spravodlivé a uviedol, že súd prvej inštancie podrobne a
dostatočne argumentačne a právne presvedčivo zdôvodnil, prečo návrh na nariadenie ZO posúdil ako
nedôvodný s poukazom na zákonnú právnu úpravu, ako aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

zverejneného pod č. R 20/1998. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne
správne, dostatočné, argumentačne presvedčivé a správne právne posúdené a vyhodnotené. Žalobca
v návrhu neosvedčil ani v minimálnom rozsahu, okrem iných dva základné predpoklady na zriadenie
ZO v zmysle ust. § 343 CSP, a to: existenciu pohľadávky, pretože ide o pohľadávku nejudikovanú,
žalovaným spochybnenú, spornú, premlčanú a nevymáhateľnú, a existenciu reálnej a bezprostredne

hroziacej obavy z budúceho zmarenia exekúcie, keď žalobca neoznačil okrem seba samého žiadneho
iného potencionálneho veriteľa, na predloženom liste vlastníctva nie je vyznačené žiadne záložné
právo ani vyznačená žiadna exekúcia, pričom zo zverejnených výsledkov hospodárenia žalovaného
nevyplýva ani existencia žiadnych dlhodobo neplniacich záväzkov, nesplácaných bankových úverov a
pod. Dôvodom pre nariadenie ZO totiž nemôže byť len existencia tvrdeného dlhu sama osebe, ale také

konanie dlžníka, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR č. R 20/1998). Takúto skutočnosť žalobca v návrhu nepreukázal a žalovaný
také konanie nerealizoval a ani nerealizuje, pričom predaj svojho nepotrebného majetku následkom
realizácie efektívnych opatrení a za súčasného investovania do ďalšieho majetku, nie je dôvodom
pre nariadenie ZO, ale naopak jeho nariadenie by smerovalo k závažnému zásahu do ústavných

práv žalovaného. Odvolanie žalobcu podané proti uzneseniu považoval za nedôvodné, odkazujúc na
vyššie uvedenú argumentáciu. Dôkazy na preukázanie osvedčenia nároku na vydanie ZO bol povinný
predložiť žalobca. Súd rozhodnutie o zamietnutí návrhu odôvodnil tým, že žalobca dôvodnosť návrhu
nepreukázal, pričom nebol povinný odôvodňovať, čo ho viedlo k záveru, že predaj majetku žalovaného
budúci výkon rozhodnutia neohrozil. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny význam rozhodnutia (lV.ÚS 112/05, I.ÚS
110/03) a uznesenie napadnuté odvolaním je v uvedenom rozsahu odôvodnené. Vstupná hodnota
majetku žalovaného, ku ktorému žalobca navrhuje zriadiť sudcovské záložné právo, presahuje hodnotu
zabezpečovanej pohľadávky takmer dvojnásobne. Žalobca je v súdnom spore so žalovaným ohľadom

náhrady škody vo forme ušlého zisku od r. 2011, nárok na platenie úrokov z omeškania uplatnil prvýkrát
na súde až žalobou v roku 2019. Od začatia sporu v priebehu ďalších siedmich rokov žalovaný, ak
by sa chcel zbaviť majetku s cieľom zmariť exekúciu, mohol tak urobiť dávno. Poukázal na to, že
naďalej podniká a so svojím majetkom nakladá úsporne a efektívne, pričom podnikanie vykonáva v
regulovanej oblasti, kontrolu nad jeho podnikaním vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR,

ktorý reguluje a kontroluje o.i. aj výsledky efektívneho využívania majetku z hľadiska tvorby ceny tepla a
prijíma na základe výsledkov kontroly opatrenia. Tvrdil, že práve žalobca postupuje tak, aby sa v prípade
neúspechu v spore vyhol exekúcii na vymoženie trov konania a súčasne nemusel platiť súdny poplatok z
hodnotysporu1,2mil.€,keďpôvodnížalobcoviaD.TutkováaTONEs.r.o.postúpilipeňažnúpohľadávku
na náhradu škody na svoju vlastnú nemajetnú firmu RTD HE s.r.o., personálne prepojenú konateľom a

spoločníkmi manželmi Dominikou Tutkovou a JUDr. Róbertom Tutkom. Žalovaný mal za to, že žalobca
absolútne neosvedčil základné predpoklady pre vyhovenie návrhu na zriadenie sudcovského záložného
práva,atodôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana,aniskutočnostiodôvodňujúce
obavu, že exekúcia bude ohrozená a z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť akovecne správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. K vyjadreniu na dôkaz
pripojil kolaudačné rozhodnutie Mesta Rožňava, Mestský úrad, odbor výstavby, územného plánovania,
ochrany a tvorby životného prostredia č. 6232/2011-02-Šr z 20.1.2012, právoplatné dňa 8.2.2012.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov [podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP] a s prihliadnutím na vady,

ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné a preskúmavané uznesenie je vecne správne, správne a zákonné sú i dôvody
uznesenia, a preto ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

6. Podľa ust. § 324 ods. 1, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP).

10. Zabezpečovacie opatrenie (od 1.7.2016 ide o nový inštitút v civilnom procesnom práve) je
opatrením súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej
predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom ZO je posilnenie pozície veriteľa,

resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už
bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo odvrátilo možné zmarenie uspokojenia peňažnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia ZO získava veriteľ postavenie
záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej

pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Zákonnými predpokladmi pre
nariadenie ZO sú okrem podania návrhu na jeho nariadenie: a) spôsobilý predmet záložného práva,
ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, b) zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a c) existencia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je

povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, a to každú jednotlivo a všetky v ich vzájomnej
súvislosti. Pretože pri nariaďovaní ZO prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených
navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia. Pre vydanie ZO je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých

sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie ZO (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené.
Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe
nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický.

11. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je
to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti

sa súdu so zreteľom na všetky okolností prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochranypráv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne
preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie

vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku
proporcionality (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1158).

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu, predložených listinných dôkazov a preskúmaní skutkových a
právnych dôvodov návrhu na nariadenie ZO odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal
pri rozhodovaní z cit. zákonných ustanovení a vyššie uvedených zásad súdnej praxe, v potrebnom

rozsahu zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich poklade dospel v danej veci k správnemu
právnemu záveru, že nie sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 a § 344 CSP. Súd prvej inštancie návrh podaný
žalobcom posúdil v plnom súlade so zákonom, dostatočné, vecne správne, výstižné a presvedčivé
sú i dôvody uvedené v napadnutom uznesení, pre ktoré návrh na nariadenie ZO zamietol. Odvolací

súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako
aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Aj podľa posúdenia
odvolacieho súdu žalobca tvrdenými skutočnosťami opísanými v návrhu a predloženými listinnými
dôkazmi hodnoverným spôsobom neosvedčil reálne ohrozenie uplatneného peňažného nároku, resp.
existenciu obavy z ohrozenia budúcej exekúcie, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadiť zabezpečovacie

opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalovanému. Ani skutočnosti,
ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, neumožňujú prijať záver, že žalovaný nemá dostatok
majetku, z ktorého by bolo možné prípadnú peňažnú pohľadávku žalobcu uspokojiť, resp. že sa účelovo
zbavuje majetku s cieľom ohroziť alebo zmariť budúcu exekúciu na svoj majetok pre uspokojenie
žalobcovej peňažnej pohľadávky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutkové okolnosti a

právnu argumentáciu žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení k odvolaniu a k podanému návrhu,
vylučujúce obavu žalobcu zo zmarenia uspokojenia jeho peňažnej pohľadávky v prípade jej prisúdenia
právoplatným súdnym rozhodnutím vzhľadom na hospodárske výsledky dosiahnuté v rámci podnikania
žalovaného, ktorý podniká v regulovanej oblasti tepelnej energetiky - výroby, predaja a dodávky tepelnej
energie, kontrolovanej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR, žalovaným vynaložené investície

do dlhodobého majetku, vykonané opatrenia za účelom budovania a rekonštrukcie distribučnej siete
na dodávku tepla na území Mesta Rožňava, riadne splácanie jeho záväzkov atď., ktoré skutočnosti
podľaposúdeniaodvolaciehosúdujednoznačnenesvedčiaopotrebeneodkladnejúpravypomerovstrán
navrhovaným zabezpečovacím opatrením.

15. Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru, že v danom prípade
neexistuje dôvodná a reálna obava z ohrozenia či zmarenia exekúcie, neodôvodňujú prijať iné
rozhodnutie o podanom návrhu, a preto podané odvolanie nemožno považovať za opodstatnené. Na
potvrdenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd zdôrazňuje, že zákon podmieňuje
vyhovenie návrhu a zriadenie záložného práva na majetok dlžníka existenciou reálnej a bezprostredne

hroziacej obavy zo zmarenia budúcej exekúcie, pričom je povinnosťou navrhovateľa osvedčiť existenciu
týchto obáv. Len samotná existencia peňažnej judikovanej pohľadávky či osvedčenie dôvodnosti a
trvania peňažného nároku, nie sú postačujúce na zriadenie záložného práva v prospech veriteľa, ale
všetky zákonné predpoklady pre nariadenie ZO (citované v bode 10.) musia byť splnené kumulatívne
a pri neexistencii čo i len jedného z nich nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia vyhovieť. V posudzovanom prípade žalobca dôvodnú obavu z možného ohrozenia budúcej
exekúcie neosvedčil. Okrem toho zriadením zabezpečovacieho opatrenia v ním navrhovanom znení
podľa názoru odvolacieho súdu by žalovanému vznikla neprimeraná ujma na jeho právach a navrhované
ZO neprípustne zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalovaného nad nevyhnutnú mieru vzhľadomna výšku pohľadávky (zatiaľ právoplatne nejudikovanej) a rozsah majetku žalovaného, vo vzťahu ku
ktorému žalobca žiada zriadiť záložné právo, preto i z hľadiska zásady primeranosti a proporcionality je
návrh nedôvodný a neopodstatnený. Súd bol pritom návrhom žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho

opatrenia viazaný (jeho predmetom i rozsahom navrhovaného záložného práva) a nemohol návrh
prekročiť, ani jeho rozsah moderovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

16. O trovách zabezpečovacieho opatrenia nebolo rozhodnuté, lebo o nich rozhodne súd prvej inštancie

v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí (§ 262 ods. 1 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.