Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202117
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816202117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8,
810 00 Bratislava proti žalovanému: L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, o zaplatenie 1.066,21 eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10C/68/2016-54
zo dňa 13.06.2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanému nepriznáva
náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.066,21 eur pozostávajúcej z dlžnej istiny úveru vo výške 978,49 eur a zmluvných úrokov vo
výške 82,72 eur spolu s príslušenstvom. Nárok odvodzoval od zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XX-
XXXXXXXXXX. zo dňa 10.08.2012, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou M.
banka, a.s. a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur za
dohodnutých podmienok. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 52 ods. 1, 2; § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka; § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poukazujúc na články 6 ods. 1, 16
ods. 1 Základných princípov CSP a § 153 a § 154, § 290 a § 296 CSP, § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z.
o bankách zistil, že dňa 10.08.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu - M. banka a.s. so žalovaným
ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000 eur. So žalovaným

dohodol výšku úrokovej sadzby 20,9 %, výšku ročného RPMN 31,27 %, výšku priemernej RPMN 26,58
%, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dohodnutá do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej
anuitnej splátky a pravidelné mesačné splátky boli dohodnuté v počte 72. Výška pravidelnej mesačnej
anuitnej splátky mala predstavovať 24,65 eur. Ku dňu 06.04.2013 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru,čolistomzodňa08.04.2013oznámilažalovanému.Požiadalaho,abyvcelostiuhradilpohľadávku
z úveru vypočítanú k 06.04.2013 vo výške 1.127,28 eur členenú na istinu v sume 978,49 eur, riadny úrok
v sume 85,20 eur, úrok z omeškania vo výške 1,59 eur a poplatok vo výške 62 eur. Žiadala o okamžité

zaplatenie tejto pohľadávky. Listom z 08.10.2015 banka oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky
vo výške 1.134,40 eur spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. - žalobcovi.3. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom splnenia
zákonných podmienok pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti bankovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal
a neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tej skutočnosti, či pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti

bol dlžník v omeškaní so zaplatením splátky najmenej 3 mesiace a či súčasne upozornil žalovaného
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zo samotného oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyplýva, že banka mala žalovanému zasielať nejaké predchádzajúce
písomné výzvy, avšak v tomto súdnom konaní tieto výzvy a splnenie uvedených zákonných podmienok
nepreukázala.

4. Rovnako nebolo preukázané, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno aj ohľadom splnenia
podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 ZOB a teda či k postúpeniu
pohľadávky predchádzala písomná výzva banky žalovanému na úmysel postúpiť túto pohľadávku tretej
osobe po tom, čo by bol spotrebiteľ v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením, či už časti
svojho peňažného záväzku voči banke, alebo celého peňažného záväzku voči banke po zosplatnení.

5. Súd prvej inštancie nespochybnil právo banky postúpiť svoju pohľadávku z celého úverového vzťahu
a to aj prípadne na nebankový subjekt. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZOB môže byť pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná avšak len za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Ide o zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
splnenia tejto zákonnej podmienky. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2015 zaslaného
právnym predchodcom žalobcu - M. bankou, a.s. ako postupcom nevyplýva preukázanie splnenia týchto
zákonných predpokladov. Z uvedených dôvodov je spochybnená aj samotná aktívna legitimácia žalobcu

na nárokovanie si uvedenej pohľadávky súdnou cestou. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu bez
ďalšieho vedie k zamietnutiu uplatneného nároku bez toho, aby bol súd povinný skúmať a dokazovať
ďalšie tvrdenia žalobcu, od ktorých odvodzuje svoj nárok.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že v konaní úspešnému žalovanému

trovy nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli, ani si ich neuplatnil.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní
namietal nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že jeho aktívna legitimácia v spore je preukázaná
oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané doporučene dňa 08.10.2015, čo

vyplýva z predloženého podacieho hárku. Uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky preukazuje
jeho aktívnu legitimáciu v spore. Rovnako o uvedenom predložil zmluvu o postúpení pohľadávok spolu
s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Na preukázanie tvrdeného predložili aj výzvu jeho právneho
predchodcu zo dňa 08.04.2013, preukazujúcu splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Uvedená výzva bola žalovanému doručená na adresy S. XXX a U.

V..Uvedenouvýzvousasúdprvejinštancievôbecnezaoberal.Vzmysleust.§92ods.8prvávetazákona
o bankách je banka oprávnená postúpiť svoju pohľadávku ak a) klient bol na zaplatenie omeškanej časti
peňažného záväzku písomne vyzvaný, b) jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní. Uvedené bolo splnené. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR z 01.04.2015, sp. zn. I.
ÚS/640/2014 pri výklade právnych úkonov je potrebné preferovať výklad v prospech platnosti právneho

úkonu. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok,
ale o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Jeho účelom
je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku., V tejto
súvislosti poukázal aj na výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12.06.2002,
ako aj na nález Ústavného súdu SR z 03.07.2008 sp. zn. I. ÚS/242/07 a rozhodnutie Ústavného súdu

ČR sp. zn. II. ÚS/87/04, tiež závery rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/11/2015 z
25.08.2016. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť v súlade s petitom odvolania a priznať žalobcovi
žalovanú sumu. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako
aj pred súdom druhej inštancie.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli

súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.04.2019 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

10. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie odvolateľ vymedzuje aj to, v akých medziach je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie a to aj
čo sa týka jeho právneho posúdenia. Preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu
stotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,pretosaobmedzujeibanaskonštatovaniesprávnosti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti , ako aj k odvolacím

dôvodom uvádza nasledovné.
12. Je potrebné konštatovať, že právne posúdenie veci, ako aj postup súdu prvej inštancie, po
preskúmaní odvolací súd považuje za správny. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu
zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie
tejto žaloby.

13. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že v danej veci žalobca odvodzuje svoje právo
od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvorili s M. bankou a.s., ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách. Túto pohľadávku voči žalovanému mal získať žalobca na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015.
14. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu

v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný
veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi, a to i bez súhlasu
dlžníka.
15. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že M. banka, a.s., ako banka a
pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovaného na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných

ustanovení OZ aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý umožňuje
banke postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po splnení určitých podmienok. Jedná sa
o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky garantované § 91 spomínaného
zákona č. 483/2001 Z. z., preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť postúpenia pohľadávky banky
potrebné splniť prísnejšie kritériá, keďže k postúpeniu pohľadávky ako takému môže dôjsť aj bez súhlasu

dlžníka. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, tak predpokladom postúpenia
pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň
aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka
nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom
v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.

16. V danom prípade ak žalobca tvrdil, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, mal riadne
preukázať splnenie podmienok platného postúpenia (v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona o bankách ),
čo je predpokladom na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie je toho názoru, že len samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, ani oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 08.04.2013 nepostačuje. Žalobca nepreukázal, že uvedené

listiny boli žalovanému aj doručené. Vôbec však nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru písomnou výzvou, že je v omeškaní tak,
ako to vyžaduje zákon. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že pohľadávku banky bolo možné
postúpiť na žalobcu, mal aj odvolací súd za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015,
na ktorú žalobca navyše iba poukazuje a do spisu ju ani nepredložil, na základe ktorej podľa tvrdenia

žalobcu nadobudol pohľadávku voči žalovanému od M. banky, a.s., treba považovať za neplatný právny
úkon, nakoľko tento právny úkon je v rozpore so zákonom.
17. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby žalobca nadobudol platne pohľadávku M. banky, a.s.,
voči žalovanému, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, súd prvej inštancie správne žalobu
zamietol, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie tejto žaloby.

Aj podľa odvolacie súdu nepostačuje na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu iba oznámenie
o postúpení pohľadávky žalovanému. Je však treba súhlasiť s tvrdením žalobcu, že banka má právo
postúpiť svoju pohľadávku, no iba za splnenia všetkých zákonných podmienok, čo v prejednávanomprípade nebolo preukázané. Na uvedenom závere nemohlo zmeniť nič ani poukazovanie na iné
rozhodnutia súdov.
18. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, napr. č. k. IV. ÚS/115/03,
III. ÚS/209/04 a tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/347/2014 zo dňa 30.09.2015.
19. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o náhrade trov konania a preto sa v tejto časti odvolací súd
tiež stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie tak, ako to predpokladá ust. § 387 ods. 2 CSP.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemôže mať nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému odvolací súd tiež nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, nakoľko aj keď bol v odvolacom konaní plne úspešný, žiadne trovy mu nevznikli, ani mu zo

spisu nevyplývajú a ani si žiadne trovy neuplatnil. Bolo by preto v rozpore o zásadou hospodárnosti
konania v zmysle čl. 17 Základných princípov CSP, inak rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).