Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/239/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201124
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4318201124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava,
Dvořákovonábrežie4,IČO:31340890,zastúpenej:AdvokátskakanceláriaRELEVANSs.r.o.,sosídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: H. E., nar. XX. XX. XXXX,
bydlisko T. L. XXX, o zaplatenie 490,26 eura s príslušenstvom , o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Levice zo dňa 27.júna 2018 pod č.k. 14 Csp /5/2018-126 v zamietajúcej časti takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu vo výške
460 eur, poplatok za poistné vo výške 4,50 eura a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 20
eur od 16. 11. 2014 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 12. 2014 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od
16. 01. 2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 02. 2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16.
03. 2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 04. 2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 05.
2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 06. 2015 do 18. 06. 2015 a vo výške 5,05% ročne zo sumy

460 eur od 19. 06. 2015 do zaplatenia, a to v opakujúcich sa a v budúcnosti splatných splátkach po 30
eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobkyni do 25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou
od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného
zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia Vo
zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88%.

V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14. 03. 2018 sa žalobkyňa
voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 490,26 eura s príslušenstvom.
Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 06. 08. 2014 bola uzatvorená zmluva o úvere, dobrá
pôžička medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, predmetom ktorej bol záväzok
žalobkyne poskytnúť dlžníkovi úver v zmysle parametrov - výška schváleného úveru 500 eur, počet
mesačných splátok 36 mesiacov, dátum konečnej splatnosti úveru 15. 08. 2017, výška mesačnej úhrady

21,50 eura, z toho výška mesačnej anuitnej splátky 20 eur, náklady spojené s poistením schopnosti
splácať úver 1,50 eura, úroková sadzba 22,90 % ročne, RPMN banky 25,46 % ročne, priemerná
RPMN na trhu 49,67 % ročne, celková čiastka úveru 691,70 eura, poistenie schopnosti splácať úver
- základný súbor poistenia, dátum prvej platby do 15. 09. 2014, splácanie mesačne vždy k 15 dňu vmesiaci. V bode 3.1 v predposlednej a poslednej vete bolo upravené, že poskytnutím prostriedkov zo
ZoÚ vzniká dlžníkovi a spoludlžníkovi záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku banky
(vrátane zmluvných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania) vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle

OP. Všetky osoby podpisujúce túto ZoÚ sú zaviazané na splatenie pohľadávky banky spoločne a
nerozdielne. Okrem toho v bode 3.16 žalovaný zaškrtol áno, ako potvrdenie súhlasu, že súhlasí, aby sa
jeho platby započítali v nasledujúcom poradí: a) poplatky podľa ZoÚ, b) úrok z omeškania, c) zmluvný
úrok z úveru, d) splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok sa platby dlžníka
započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné. Súčasťou zmluvného vzťahu bol Sadzobník poplatkov

s platnosťou od 01. 02. 2014, Všeobecné obchodné podmienky, účinné od 28. 06. 2014, a tiež Obchodné
podmienky pre spotrebiteľské úvery. Podaním zo dňa 18. 06. 2015 žalobkyňa zaslala žalovanému
výzvu na úhradu dlžnej sumy, v rámci ktorej uviedla, že žalovaný svojím konaním podstatným spôsobom
porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06. 08. 2014 a obchodných podmienok,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, preto sa úverová pohľadávka k 18. 06. 2015 stala
predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy ku dňu predčasnej splatnosti predstavovala

istinu 490,26 eura, úroky 70,11 eura, poplatky za upomienky 39,51 eura a poistné 4,50 eura. Výzvu
na úhradu dlžnej sumy žalovaný prevzal dňa 22. 06. 2015. Uvedenému podaniu predchádzalo podanie
zo dňa 02. 06. 2015, nazvané upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru, v rámci ktorého
žalobkyňa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaného upozornila, že ku dňu 01. 06. 2015
je pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 180,51 eura,

pozostávajúcazomeškanejsplátkyvovýške140eur,poplatkovvovýške36,01euraapoistné4,50eura.
Výška sankčného úroku za každý deň omeškania je 0,02 eura. Odoslanie zásielky žalobkyňa preukázal
podacím hárkom.
Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 28. 02. 2018 vyplývalo, že žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 500
eur, žalovaný túto sumu vyčerpal a uhradil 2 x po 21,50 eura, následne uhradená suma bola započítaná

vo výške 3 eurá na poplatky - poistenie, vo výške 30,26 eura na úroky a vo výške 9,74 eura na istinu.
Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 ,§502 ods. 1Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1,2,§ 53 ods. 1,§ 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,§ 2 písm. g) ,§ 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy) ,§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

neskorších predpisov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) ,§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2
Občianskeho a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v danej veci išlo o vzťah
medzi spotrebiteľom (žalovaným) a dodávateľom (žalobkyňou), v dôsledku čoho bolo potrebné zmluvu
o úvere považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a podriadiť pod
režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po ustálení právnej úpravy, ktorú je potrebné

aplikovať na zmluvný vzťah, sa zaoberal skúmaním náležitosti zmluvy o úvere, podnázov dobrá pôžička
a ustálil, že pri súdnom prieskume neobstála žalobcom uvedená RPMN a tiež celková čiastka úveru
splatná spotrebiteľom. Mal za to, že žalobkyňa v zmluve síce uviedla RPMN vo výške 25,46%, avšak
uvedené nezodpovedalo ostatným údajom uvedeným v zmluve o úvere. Bolo potrebné vychádzať najmä
z toho, že v zmluve o úvere bolo uvedené, že celková čiastka úveru predstavovala sumu 691,70 eura,

avšak matematickým výpočtom 36 splátok x 20 eur (splátka predstavujúca mesačnú anuitnú splátku),
predstavovala sumu 720 eura, a teda uvedený výpočet nezodpovedal sume uvedenej v zmluve ako
celková čiastka úveru. Dokonca z priloženého výpočtu RPMN žalobkyňou vyplývalo, že výška RPMN
uvedenávzmluvezodpovedalaúdaju34splátokvovýške20eura1splátkevovýške11,70eura,čovšak
nekorešpondovalosúdajmiuvedenýmivzmluve,akoanižalovanýotejtoskutočnostinebolinformovaný.

Pri zadaní údajov uvedených v zmluve je výpočet RPMN pri splátke vo výške 20 eur v rozsahu 28,64%,
čo nezodpovedalo údaju uvedenému v zmluve o úvere a bolo nepriaznivejšie pre spotrebiteľa, a preto
uvedenému údaju nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu. Do splátky úveru nezahrnul poistné vo
výške 1,50 eura, nakoľko žalovaný prehlásil, že nebolo súčasťou zmluvy o úvere, ako ani ho nemusel
podpísať, a teda s poukazom na § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch ho nebolo potrebné

zahrnúť do výpočtu RPMN. S poukazom na vyššiu výšku RPMN ako bola uvedená v zmluve o úvere
bolo potrebné vyhodnotiť údaj o RPMN uvedený v zmluve o úvere za v neprospech spotrebiteľa, a
teda zo strany žalobkyne ako veriteľa došlo ku klamaniu spotrebiteľa ohľadom výhodnosti úveru a
taktiež bola nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú by mal ako spotrebiteľ zaplatiť. Preto súd musel
ustáliť, že zmluva neobsahuje zákonom stanovenú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. j), t.j. ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho bolo potrebné
v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvu o úvere považovať za bezúročnú
a bez poplatkov, t.j. žalobkyni nevznikol nárok na úhradu zmluvného úroku (či už kapitalizovaného,alebo nekapitalizovaného) a tiež ani nárok na zaplatenie poplatkov súvisiacich so zmluvným vzťahom
vo výške 39,51 eura (výnimkou je poistné a to z dôvodu, že žalovaný poistenie uznal ako samostatný
zmluvný záväzok). V zmysle uvedeného žalovaný bol povinný uhradiť žalobkyni istinu po odpočítaní

už uhradenej sumy vo výške 40 eura (2x 20 eur) spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, keďže sa
preukázateľne dostal s úhradou dlžnej sumy do omeškania a to ku dňu zosplatnenia s jednotlivými
splátkami dňom nasledujúcim splatnosťou jednotlivých splátok a po zosplatnení s celou dlžnou sumou
dňom nasledujúcim po zosplatnení.
Pokiaľ išlo o dojednané poistenie, vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného, ktorý potvrdil, že uzatvorenie

poistenia nebolo podmienkou zmluvného vzťahu, mal za to, že poistné nebolo možné zahrnúť ani do
výpočtu RPMN a taktiež ho bolo potrebné posudzovať ako samostatný zmluvný vzťah, preto priznal tri
splátky vyčísleného a nezaplateného poistného vo výške 4,50 eura.
Zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaný je povinný v zmysle bezúročného a
bezpoplatkového zmluvného vzťahu zaplatiť žalobkyni sumu 460 eur (500 eur - 40 eur /uhradené dve
splátky/), poplatok za poistné vo výške 4,50 eura (3 x 1,50 eura) a úrok z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 20 eur od 16. 11. 2014 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 12. 2014 do 18. 06.
2015, zo sumy 20 eur od 16. 01. 2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 02. 2015 do 18. 06.
2015, zo sumy 20 eur od 16. 03. 2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 04. 2015 do 18. 06.
2015, zo sumy 20 eur od 16. 05. 2015 do 18. 06. 2015, zo sumy 20 eur od 16. 06. 2015 do 18. 06.
2015 a vo výške 5,05% ročne zo sumy 460 eur od 19. 06. 2015 do zaplatenia, a to v opakujúcich sa

a v budúcnosti splatných splátkach po 30 eur mesačne, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobkyni do
25. dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti, t.j. istine vo výške 30,26 eura, v bankových poplatkoch vo výške 39,51 eura, v

kapitalizovaných úrokoch a úrokoch z omeškania a nekapitalizovaných úrokoch z omeškania nad
priznaný rozsah a tiež nekapitalizovaných úrokoch v celom rozsahu, žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni proti žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %, majúc pritom za to, že žalobkyňa mala úspech v spore
v rozsahu 94%, neúspech 6%, teda rozdiel predstavoval 88% (94-6).

2.Žalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Namietala, že zmluva o úvere bola uzatvorená na základe odlišnej úpravy, pretože od
01.01.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov. Toto súd prvej inštancie nezohľadnil. Suma

RPMN uvedená v zmluve je uvedená správne. Internetový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia
zmluvy výpočet jednotlivých splátok anuity bez desatinného miesta, preto sa mohlo stať, že výška
poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto
vzniknutý sa spotrebiteľovi vráti na základe 5.4 VOP. Ďalej namietala, že v bode 2.1 zmluvy presne
vyčíslila celkovú čiastku úveru a úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti. Rozhodnutie žiadala v

napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

3.Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom

stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že odvolanie
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny

právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom
k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací súd nepovažuje za
potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku, vrátane
citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5.Žalobkyňa v odvolaní namietala nesprávne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie a následne
nesprávne právne posúdenie veci. Poukazovala na interný výpočtový systém majúci za následok
nesprávnu výšku poslednej splátky a presnú výšku celkovej čiastky úveru. Neuviedla, v čom spočíva
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti. Odvolací súd sa stotožnil

so zamietajúcou časťou rozsudku. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobkyňa zahrnula do celkových
nákladov náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver. Žalovaný však prehlásil, že poistné
nebolo súčasťou zmluvy a nemusel ho podpísať. Preto poistné nemalo byť zahrnuté do celkových
nákladov spotrebiteľa. To znamená, že výpočet žalobkyne celkových nákladov spotrebiteľa vyjadrené
ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (RPMN) nebolo vypočítané správne.
Súd prvej inštancie preto správne konštatoval uvedený nedostatok majúci za následok bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru.
Vzhľadom na neopodstatnenosť dôvodov odvolania v časti zisteného skutkového stavu, nesprávneho
právneho posúdenia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 ,
256 ods.1,262CSPa žalovanému úspešnému v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).