Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010332
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718010332.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného H.

G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 16. 01. 2019 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný H. G., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom J. XXXX/XD, P.,

uznáva sa za vinného, preto že

v období od mesiaca október 2017 do 16.01.2019, v mieste svojho trvalého bydliska v obci P. a na
iných miestach, úmyselne neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom, deklarovanú
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/279/2014 zo dňa 24.03.2015, právoplatným dňa
01.04.2015, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu mal. P. G., nar. XX.XX.XXXX a Z. G., nar.
XX.XX.XXXX, sumou vo výške 40,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
k rukám matky, H. G., pričom obvinený v danom období uhradil na výživnom celkovo sumu 720,- Eur a

to aj napriek tomu, že má príjem ako zamestnanec z titulu dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa
07.03.2017, ktorá trvá do súčasnosti, so zamestnávateľom MIB Slovakia, s.r.o., so sídlom P., R. XXX,
IČO: XX XXXXXX, nie je evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá
dávky v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej H. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., J. XXXX/XD, vo výške 560,- Eur,
pričom takto konal aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn.
5T/103/2017 zo dňa 27.09.2017, právoplatným dňa 25.10.2017, uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v

trvaní 6 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci

bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3, písm. c) Trestného zákona.Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 31. 05. 2018 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/431/16/6611 obžalobu na H. G. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný H. G. sa na hlavné pojednávanie dňa 16. 01. 2019 nedostavil, súd preto v súlade s § 252

ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku bola vzhľadom na neprítomnosť obžalovaného na hlavnom
pojednávaní prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania, v rámci ktorého po zákonnom
poučení uviedol, že k tomu, čo sa mu kladie za vinu, sa nebude vyjadrovať, ale je si vedomý svojej

vyživovacej povinnosti a bude sa snažiť dlh splácať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa H. G., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že
obžalovaný jej od podania obžaloby uhradil len 600,- Eur, o čom je v spise aj doklad, žiadne ďalšie
výživné jej neuhradil.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/279/2017 (č.l. 22 - 24),
rodné listy (č.l. 25 - 26), potvrdenie o návšteve školy (č.l. 27), poštové poukazy (č.l. 29 - 30), správa
ÚPSVaR (č.l. 31), správa Sociálnej poisťovne (č.l. 33 - 34), Dohoda o pracovnej činnosti (č.l. 35 - 36),

výpisy LV (č.l. 38 - 42), práva Okresného úradu Zvolen (43), správy na obžalovaného a odpis registra
trestov obžalovaného (č.l. 44 - 46), trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/103/2017 (č.l. 47
- 48), pripojený spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/103/2017.

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a

právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď, ako aj výpoveď svedkyne H. G., ako aj vzhľadom
na listinné dôkazy bez akýchkoľvek dôvodných pochybností jednoznačne preukázaná. Ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania, obžalovaný si je vedomý svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, a tiež

uviedol, že dlh na výživnom sa bude snažiť uhradiť. Obžalovaný si ale neplnil svoju zákonnú povinnosť
vyživovať iného od októbra 2017, pričom po podaní obžaloby uhradil na zameškanom výživnom len
sumu 600,- Eur. Súd potom uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, pričom v zmysle § 122
ods. 13 Trestného zákona musel upraviť skutkovú vetu obžaloby, a to vo vzťahu ku obdobiu neplnenia
zákonnej povinnosti vyživovať iného, ktoré obdobie musel upraviť ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu

prvého stupňa. Súd taktiež upravil výšku zameškaného výživného, pričom zohľadnil jednotlivé sumy,
ktoré obžalovaný uhradil po podaní obžaloby.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c)Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím

slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 alebo 2hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosťv minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný H. G. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v §
34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa ku spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval.
Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že
už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na uvedené je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností v rovnováhe, trestná sadzba trestu odňatia slobody sa tak nijakým spôsobom neupravovala,
a predstavuje tak 1 rok až 5 rokov.

Zosprávnaobžalovanéhovyplýva,ževminulostisadopustildvochpriestupkov.Zodpisuregistratrestov
obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti jeden krát súdne trestaný.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej
dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uvedený trest je podľa názoru súdu postačujúci,
pričom spĺňa jednak výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a
zároveň postihuje len obžalovaného. Súd pri určovaní výmery trestu prihliadol na čas, po ktorý

obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj na výšku zameškaného výživného. Súd nemohol
rozhodnúť o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu, pretože tomu bránilo ustanovenie §
49 ods. 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný trestný čin páchal počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia (z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/103/2017 zo dňa
27. 09. 2017, právoplatným dňa 25. 10. 2017).

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
pre výkon trestu musel zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.