Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617202865
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617202865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa Z. U., nar,
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XXX, adresa na doručovanie U. XX, XXX XX W., právne zastúpený
advokátkou JUDr. Evou Klemovou, so sídlom M.R. Štefánika 1, Pezinok proti odporcovi H. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, zastúpený H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, o
návrhu na zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k.
2Pc/12/2017 - 354 zo dňa 04.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. N e p r i p ú š ť a zmenu návrhu jeho rozšírenie o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči

odporcovi.

II. P o t v r d z u jrozsudok vo výroku II. a III.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného voči odporcovi, svojmu synovi, zo
sumy 200,- eur na 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.04.2016, s odôvodnením poklesu príjmov v

porovnaním so stavom v čase pôvodného rozhodnutia o výške výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/137/2013-22 zo dňa 23.05.2013
v časti o výživnom a to tak, že znižuje výživné zo strany otca Z. U., nar. XX.XX.XXXX na H. U., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 200,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne počnúc od 31.5.2017, ktoré je povinný
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám odporcu vopred pod následkami výkonu rozhodnutia. II. V
prevyšujúcomrozsahunávrh zamieta.III.Žiadenúčastníkov nemá nároknanáhradutrovkonania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.

z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zmenili
pomery na strane odporcu, ktorý je vekovo starší, navštevuje 4. ročník strednej školy, čo si vyžadujeoveľa väčšie výdavky na výživu či ošatenie, ako tomu bolo v čase posledného rozhodovania. Zmenili
sa však aj pomery na strane navrhovateľa, otca, u ktorého došlo oproti roku 2013, po ukončení prác v
Nemecku, k poklesu príjmu. V súčasnej dobe pracuje pre Zámočníctvo Granec, kde jeho čistý mesačný

príjem za rok 2016 predstavoval sumu 829,64 eur a v roku 2017 sumu 961,93 eur. Nakoľko navrhovateľ
nemôže plniť vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, súd jeho návrhu vyhovel a znížil výživné z
jeho strany na odporcu tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Výživné bolo znížené
od podania návrhu, t.j. od 31.05.2017. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, t.j. za obdobie od
01.04.2016 do 31.05.2017, keďže v zmysle ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov môže súd právo na výživné plnoletému oprávnenému priznať najskôr
odo dňa začatia súdneho konania, nie spätne. Uvedené analogicky platí aj pri rozhodovaní o znížení
výživného na plnoletú osobu.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania navrhovateľa

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. rozsudku odvolanie navrhovateľ, uvádzajúc, že pri
znížení výživného pred deň začatia konania mal súd postupovať analogicky ako v prípade, keď zrušuje
výživné. V tomto prípade taktiež nie je podstatný dátum začatia konania, pretože súd rozhodnutím

výživné zrušuje (deklaruje jeho zánik) ku konkrétnemu dňu v minulosti, hoci aj pre deň začatia konania.
Z ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine nemožno odvodzovať, že k zníženiu výživného môže dôjsť
najskôr počnúc dňom podania návrhu na jeho zníženie a u maloletých detí spätne pred tento deň iba
v prípade preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože skutočnosťou rozhodujúcou pre
jeho zníženie je kvalifikovaná zmena pomerov predpokladaná ustanovením § 78 ods. 1 Zákona o rodine,

ktorá zo zákona spôsobila čiastočný zánik práva vyživovanej osoby na výživné. Súd prvej inštancie
zmenupomerovk1.4.2016skonštatoval,výživnévšakodtohtodátumu,do30.05.2017,neznížil.Navrhol
rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že mení sa rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 23.5.2013, č. k. 8P/137/2013 - 22 v časti o výživnom na oprávneného a za obdobie od 1.4.2016
do 30.5.2017 zníži vyživovaciu povinnosť na oprávneného zo sumy 200 eur na sumu 100 eur mesačne.

7. Navrhovateľ v podanom odvolaní zároveň navrhol zmenu návrhu jeho rozšírením o zrušenie
vyživovacejpovinnostivočiodporcovi.Dňa04.09.2018odmatkyodporcunadobudolvedomosťotom,že
odporcaukončilštúdiumnaSOŠI.voJ.nadX.avsúčasnostijezamestnaný,vdôsledkučohojeschopný
sámsaživiť.Dátum,kedysatakstalo,navrhovateľoviniejeznámy,pretonavrholdoplneniedokazovania

za účelom zistenia momentu zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa a vydanie rozhodnutie, ktorým
sa zmení rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.5.2013, č. k. 8P/137/2013 - 22, v
časti vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi tak, že táto sa zrušuje odo dňa, ku ktorému bol
zistený zánik nároku na výživné.

8. Odporca so znížením vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.04.2016 do 20.05.2017 nesúhlasil,
keďže navrhovateľ bol celé obdobie zamestnaný a napriek tomu, že mal príjem, vyživovaciu povinnosť
si neplnil. Zmena pomerov bola z jeho strany účelová a cielená.

9. Navrhovateľ považoval vyjadrenia odporcu o účelovosti zmeny pomerov za nepreukázané. Z

vyjadrenia odporcu nevplývajú žiadne skutočnosti podporujúce správnosť právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. rozsudku ani stanovisko k návrhu o zrušenie vyživovacej
povinnosti.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako
„CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

11. Skôr než odvolací súd pristúpil k prieskumu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pozornosť
venoval zmene návrhu jeho rozšírením o zrušenie vyživovacej povinnosti. Pri riešení otázky prípustnosti
zmeny návrhu aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.12. Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

13. Podľa § 28 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

14.Podľa§28ods.2CMP,zmenunávrhusúdnepripustí,akbyvýsledkykonanianemohlibyťpodkladom

pre konanie o zmenenom návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje
v konaní o pôvodnom návrhu.

15. Po oboznámení sa s obsahom zmeny návrhu odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie
vykonanédokazovanieneposkytujeodvolaciemusúdupodkladprerozhodnutieozmenenomnávrhu.Pri
prejednaní dôvodnosti zmeneného návrhu sa vyžaduje dokazovanie predovšetkým listinnými dôkazmi,

ktoré nie sú obsahom súdneho spisu, preto odvolací súd zmenu návrhu v odvolacom konaní nepripustil
v zmysle ust. § 28 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

16. K vecnej správnosti napadnutého výroku II. rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie správne právne posúdil návrh navrhovateľa o zníženie výživného voči odporcovi počnúc

dňom 01.04.2016, teda za obdobie pred podaním návrhu. Odvolací súd zohľadnil navrhovateľom
argumentované relevantné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“),
týkajúce sa výkladu ustanovenia §§ 77 ods. 1, 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), v znení účinnom v čase rozhodovania ÚS

SR, obsahovému zneniu ktorého zodpovedá ustanovenie § 231 CSP.

17. Pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní otca, z rozhodnutia ÚS SR odvolací súd vyberá:
„Pre posúdenie námietky sťažovateľky, v rámci ktorej uvádza, že krajský súd rozhodol nad rámec
zákona, a teda svojvoľne, je rozhodujúce, či právny názor krajského súdu o možnosti žiadať zmenu

vyživovacej povinnosti (v podobe jej zníženia alebo zrušenia) od zmeny pomerov, a nie až od podania
návrhu (za predpokladu, že návrh na začatie konania z časového hľadiska nasledoval až po zmene
pomerov), vyplýva ako jeden z možných interpretačných alternatív zo vzájomného vzťahu § 163 ods. 1
OSP a § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona o rodine. Ustanovenia § 163 ods. 1 OSP vymedzujú okamih,
od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny

pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že §
77ods.1a§78ods.1zákonaorodineneobsahujúosobitnúúpravudoby,naktorúmožnouplatniťzmenu
pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z
uvedeného potom vyplýva, že právna úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods.
1 OSP a bola aj východiskom krajského súdu pre posúdenie dôvodnosti na čiastočnú zmenu rozsudku

okresného súdu.“

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uvádza, že možnosť zníženia výživného za obdobie
predchádzajúce podaniu návrhu o zníženie výživného je len jednou z možných alternatív výkladu
ustanovení §§ 77 ods. 1, 78 ods. 1 zákona o rodine, nie jeho jediným výkladom, ktorý by vylučoval

rozhodnutie všeobecných súdov o znižovaní výživného voči plnoletým osobám od podania návrhu,
odhliadajúc pritom od momentu zmeny pomerov, predchádzajúcej podaniu návrhu. Z tohto dôvodu
je právne posúdenie veci súdom prvej inštancie racionálne, zodpovedajúc pritom účelu vyživovacej
povinnosti, chrániacej záujmy oprávnenej osoby na riadnom zabezpečovaní základných životných
potrieb.

19. Je potrebné zároveň zdôrazniť, že otcovi nič nebránilo podať návrh o zníženie výživného už skôr,
dňom, kedy zmena pomerov, predstavujúca pokles jeho príjmov, nastala. Pokiaľ zmyslom úpravy v
ustanovení § 77 ods. 1 druhá a tretia veta zákona o rodine je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje
zákonné nároky včas a nepoužívali ich účelovo, odvolací súd nevidí dôvod, prečo by uvedená zásada

nemala analogicky platiť aj pre povinné osoby. Napokon, na spätné zníženie výživného by v konečnom
dôsledku doplatilo dieťa navrhovateľa, ktoré nebolo schopne samostatne sa živiť, a bolo tak odkázané
na finančnú pomoc rodičov. Odporuje spravodlivosti, aby otec profitoval z toho, že si v minulosti neplnil
vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Keďže bezodkladne po zmene pomerov nepodal návrho zníženie výživného, odporca mal nárok na výživné vo výške 200,- eur, pričom ak by si otec túto
povinnosť riadne plnil, nespotrebované výživné by sa mu vrátilo, ale za stavu, že otec výživné riadne
neplatil, nezaplatené výživné by v prípade jeho spätného zníženia už ani doplatiť nemusel. V takomto

prípade by rozhodnutie súdu konvalidovalo svojvoľné porušovanie súdom určenej povinnosti zo strany
otca, čo považuje odvolací súd za neprípustné.

20. Odvolací súd je toho názoru, že zohľadnil všetky otcom uplatnené odvolacie námietky, ktoré
vyhodnotil ako nedôvodné pre navrhovanú zmenu rozsudku vo výroku II. o zamietnutí návrhu v

prevyšujúcej časti.

21. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku II. a súvisiacom výroku III.
ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 2 ods. 1 CMP.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).