Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913216188
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6913216188.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému D. O. (predtým G. H.),
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.026,64 Eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad
so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 1382/2013, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/1202/2013-27 zo dňa 26.
októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/1202/2013-27 zo dňa 26.
októbra 2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 15Er/1202/2013-27 zo dňa 26. októbra 2018 žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenú
Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 03.10.2013 pod sp.zn. EX 1382/2013 zamietol.

2. Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a
mediácie, so sídlom v Bratislave, sp.zn. SR 00306/12 zo dňa 16.04.2012.

3. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie zistil, že exekučným titulom v danom prípade je
rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný oprávnenému ako nárok zo
zmenky. Rozhodcovská zmluvu, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v

spore medzi účastníkmi, uzavretú na samostatnej listine súd prvej inštancie nepovažoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá by bola neplatná s ohľadom na znenie ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

4. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 03.12.2010 súd prvej inštancie posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj ako zmluvu o

spotrebiteľskom úvere podľa ut. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“).

5. Konštatoval, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti zmenkových úrokov
uplatnených vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, tieto priznal v uplatnenej výške. Z predloženej

fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vyhotovená na predtlačenom formulári, pričom zmluvné strany si
dojednali 0,25 % denný zmenkový úrok. Ide o nárok, ktorý oprávnenému z uzavretej zmluvy o úverenevyplýva - v zmluve sa povinný zaviazal zaplatiť úver prevzatý v sume 800,-- Eur zvýšený o príslušný
poplatok v sume 772,-- Eur. O inej zmluvnej odplate za používanie úverových prostriedkov v zmluve niet
zmienky. Súčasťou dobrých mravov je okrem iného aj pravidlo hospodárskej vyváženosti postavenia

zmluvných strán dvojstranných právnych úkonov a aj zásada, že nikto sa nesmie nemorálne (bez
náležitého hospodárskeho alebo iného zreteľného dôvodu) nadmerne obohacovať na úkor iného. V
právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 %
denné zmenkové úroky, t.j. 91,25 % ročné úroky nemôžu byť považované za primerané a v súlade so
zásadou poctivého obchodného styku a ani s dobrými mravmi. Ďalej konštatoval, že v rozhodcovskom

konaní nebolo zohľadnené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto
sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku zo zákonom
a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Proti
uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že súd prvej inštancie v

prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok.
Podľa jeho názoru exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie
tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd
prvej inštancie sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného

titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. Konštatoval, že postupom súdu prvej inštancie v tejto veci
a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v

rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.

8. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, keďže
dospel k záveru, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Uviedol,
že oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine.
Z uvedeného dôvodu poukázal na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie
ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci súd prvej inštancie konal nad rámec zákonných
ustanovení. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 19.09.2013 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice
spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave
sp. zn. SR 00306/12 zo dňa 16.04.2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe blankozmenky
vystavenejdňa03.12.2010,ktoroužalobca(oprávnený)ažalovaný(povinný)zabezpečilisvojzáväzkovývzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že v čase vystavenia
zmenky nebolo možné v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho

splnenie zmenkou alebo šekom a z dôvodu, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol
žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že rozhodcovský súd sa nezaoberal otázkou primeranosti

zmenkových úrokov a nezohľadnil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, t.j. že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor uplatneného nároku so zákonom
a na rozpor uplatneného nároku s dobrými mravmi. Oprávnený však v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil nesprávnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní len namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
a že medzi účastníkmi bola dojednaná platná rozhodcovská zmluva, t.j. odvolacie námietky nesúviseli

s predmetom prejedávanej veci v tomto konaní. Vzhľadom na to, že podľa § 380 CSP odvolací súd je
odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie
predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, odvolací
súd sa týmito dôvodmi oprávneného nezaoberal.

13. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).