Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/165/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201925
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716201925.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - S. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/XX, Q. Q. - C. R., v zastúpení právne - Advokátska kancelária
Mrázovský & partners s.r.o., IČO: 36 855 278, so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 2, proti žalovanej
- Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, R., o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/56/2016-126 zo dňa
14.3.20218 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa dňa
22.2.2016 domáhal žalobca voči žalovanej „určenia neúčinnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy V
343/2015 uzavretej medzi záložným veriteľom Q. M., nar. XX.XX.XXXX a záložcom, zároveň záložným
dlžníkom H. M., týkajúca sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Q. Q., katastrálne územie C. R.,
zapísaných na LV XXX u Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálny odbor, ako : rodinný dom
sup. č. XXXX, postavený na parcele registra C-KN č. 247/2 a pozemok parcela registra C-KN č. 247/1

- záhrady o výmere 258 m2, C-KN č. 247/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2.

2. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že 11.12.2014 uzavrel žalobca ako budúci kupujúci s H.
M., nar. XX.XX.XXXX ako budúcim predávajúcim zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, na základe
ktorej sa dohodli, že do 31.3.2015 uzatvoria kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností za dohodnutú kúpnu
cenu 70.000 eur.

3. Žalobca vyzval výzvou zo dňa 17.4.2015 budúceho predávajúceho H. M. na uzatvorenie kúpnej
zmluvy v lehote do 23.4.2015. Žalovaná ako záložný veriteľ s H. M. ako záložcom aj záložným dlžníkom
uzatvorila záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia pôžičky poskytnutú ňou záložcovi ako dlžníkovi vo
výške 75.000 eur dňa 5.5.2015. Predmetom zálohy boli totožné nehnuteľnosti ako sa uvádzajú v zmluve
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vytvoreného cez katastrálny portál dňa 13.03.2018 vyplynulo, že

vlastníkom sporných nehnuteľností je v celosti žalovaná titulom kúpnej zmluvy V-30/2017, ktorej vklad
bol povolený dňa 17.2.2017. Zároveň je na LV XXX pod č. V-131/2017 vyznačená plomba.5. Okresný súd zistil ďalej, že S. A. v procesnej pozícii žalobcu voči H. M. u Okresného súdu
Martin č.k. 16C/381/2015 sa domáhal žalobou dňa 12.5.2015 nahradenia prejavu vôle k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 16C/381/2015-181 zo dňa 5.9.2016 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/262/2016-265 zo dňa 28.6.2017 jeho žaloba bola
zamietnutá. Hoc Okresný súd Martin vyhovel žalobe žalobcu, avšak v čase rozhodovania odvolacieho
súdu už H. M. nehnuteľnosti, ktoré mali tvoriť predmet kúpnej zmluvy už nevlastnil a práve preukázaná
zmena vlastníckeho práva viedol odvolací súd k zmene rozsudku prvoinštančného súdu, v rámci nej
k zamietnutiu žaloby o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu. Odvolací súd v uvádzanom

konaní zdôraznil, že výrok rozsudku, ktorým by bol nahradený prejav vôle, by nijako nemohol regulovať
sporné vzťahy strán konania a nemali by žiaden reálny význam, H. M. totiž sporné nehnuteľnosti v
dobe rozhodovania odvolacieho súdu už nevlastnil a preto ani nemôže byť nahradená jeho vôľa uzavrieť
zmluvu o ich prevode.

6. V aktuálnej veci o určenie neúčinnosti právneho úkonu okresný súd v rovine právnej vychádzal z

ustanovení § 42a ods. 1, ods. 2, § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Uviedol, že žalobe môže vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti alebo on sám je nositeľom práva, teda ten, kto je nositeľom

subjektívneho práva (aktívne vecne legitimovaný) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne
vecne legitimovaný) o ktorých sa v spore rozhoduje. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej
žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, takou
pohľadávkou sa rozumie taká, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia. V spore o
odporovateľnosť právneho úkonu vecná legitimácia musí byť založená na existencii záväzkového

vzťahu žalobcu a jeho dlžníka a vzťahu dlžníka a tretej osoby, ktorá sa má stať nástupcom majetkových
hodnôt dlžníka. Jednou z podmienok pre ktorú možno odporovať právnemu úkonu je, že pohľadávka
veriteľa je vymáhateľná, t.j. predpokladá sa, že žalobca má voči dlžníkovi, ktorý uskutočnil úkon,
vymáhateľnú pohľadávku. Keďže v čase rozhodovania v aktuálnej veci bolo v spore vedenom
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 16C/381/2015 právoplatne judikované, že žalobca nemá

vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi a z tohto dôvodu jeho žaloba o nahradenie prejavu vôle
bola zamietnutá, žalobca nesplnil v aktuálnom spore základnú podmienku, ktorou je preukázanie
existencie vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi. Konštatovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu vedúci k zamietnutiu žaloby viedol súd riadiac sa princípom procesnej ekonómie, že procesný
návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom žalovanej neakceptoval, tento dôkaz nevykonal,

považoval ho totiž za právne bezvýznamný vo vzťahu k meritu veci.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania postupoval okresný súd podľa § 255 ods.
1 CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. S odkazom
na § 262 ods. 2 CSP súd dodal, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namieta najmä nesúlad medzi právnymi
závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, hodnotí za nesprávne odôvodnenie rozhodnutia aj zistenie
skutkového stavu. Podľa názoru odvolateľa absentuje povinnosť súdu hodnotiť a zdôvodniť všetky

dôkazy v zmysle § 191 CSP. Vytýka, že hoc navrhoval a predkladal pre účely konania nespočetné
množstvo dôkazov, ktoré majú nespochybniteľnú procesnú váhu, vypovedaciu schopnosť, obsahový
význam a argumentačnú presvedčivosť, okresný súd sa s nimi vôbec nezaoberal, nevyhodnotil, odmietol
ich vziať do úvahy pri formulovaní rozhodnutia, čo zakladá aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

10. Konajúcemu súdu dňa 14.3.2018 navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej Q. M., pretože
v právnej veci o určenie neúčinnosti právneho úkonu považoval jej výsluch za potrebný pre zistenie
rozhodujúcich skutočností, navyše súd nevyvinul ani minimálnu aktivitu na vysporiadanie sa s takýmto
nepochybným dôkazom.

11. V súhrne všetkých horeuvedených skutočností sa odvolateľ domáha zrušenia rozsudku a vrátenia
veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.12. Žalovaná v písomnom vyjadrení prioritne poukazovala na význam sudcovskej koncentrácie konania,
ktorou sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku ( medzi ktoré
sa radia aj návrhy strán na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Žalobca prvé pojednávanie

spolu s právnym zástupcom odignoroval, druhé pojednávanie neprebehlo, nakoľko žalobca v zastúpení
navrhli prerušenie konania a až na treťom pojednávaní na ktorom malo dôjsť k vyneseniu rozsudku, keď
právny zástupca žalobcu zistil, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, navrhli vykonanie dôkazu.

13. Navyše, aj keby bol návrh na vykonanie dôkazu podaný včas, súd by ho nemohol vykonať z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, vzhľadom na právoplatné zamietnutie jeho
žaloby v konaní 16 C/381/2015. Žalovaná cituje zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k.
2 Cdo/109/2007 podľa ktorých existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v konaní o neúčinnosť
právneho úkonu je nevyhnutná pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Odkazuje v otázke „ aktívnej
vecnej legitimácie účastníka v spore „ na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo
205/2009.

14. Žalobca bol v súdenej veci nositeľom dôkazného bremena na preukázanie existencie vymáhateľnej
pohľadávky zakladajúcej jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore, čo nepreukázal.

15. Žalobcom tvrdená potreba vykonania dôkazu výsluchom jej - žalovanej postráda akúkoľvek právnu

logiku, vzhľadom na výsledok právoplatne skončeného konania 16 C/381/2015 čo znamená právnu
záväznosť pre súd v aktuálnej veci. Pokiaľ už bola v občianskom právnom konaní právoplatne vyriešená
určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má istú otázku posúdiť
ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením, s uvedeným súvisí aj otázka ústavného princípu
právnej istoty. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný odkazuje aj na závery ( ich aj cituje ) Najvyššieho

súdu SR prijaté v obdobných otázkach v rozhodnutiach napr. 6 Cdo 253/2012, 3 Cdo/ 61/2008, 5 Cdo/
188/2010.

16. Rozhodnutie je zdôvodnené v súlade s právom a je z neho zrejmé, že súd poskytol odpoveď na
všetky kľúčové otázky sporu. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6

ods.1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.

17. V súhrne uvádzaných argumentácií žalovaná žiada potvrdenie rozsudku.

18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, procesným postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP potvrdil v
celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie pre vecnú správnosť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za nedôvodné.

20. V sporovom konaní ako je tomu v súdenej veci, je okresný súd viazaný skutkovým vymedzením
žaloby aj žalobným návrhom.

21. Žalobca doručenou žalobou súdu dňa 22.2.2016 sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu,
záložnej zmluvy V 343/2015 uzatvorenej medzi záložným veriteľom - žalovanou Q. M. a záložcom,
zároveň záložným dlžníkom H. M. dotýkajúcej sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Q. Q.,
kat. územie C. R., zapísaných na LV XXX u Okresného úradu katastrálny odbor Turčianske Teplice,

a to rodinného domu súp. č. XXXX postaveného na parc. reg. C-KN evidované na katastrálnej mape
parc. č. 247/2 a pozemkov parcely registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 247/1 -
záhrady o výmere 258 m2 a parc. číslo 247/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2 (ďalej len
„nehnuteľnosti“). Tvrdil, že hoc 24.4.2015 zaslal budúcemu predávajúcemu písomný návrh na uzavretie
kúpnej zmluvy, ktorým vyslovil akceptáciu prijatia návrhu budúceho predávajúceho na uzatvorenie

kúpnej zmluvy budúci predávajúci s ním kúpnu zmluvu neuzavrel. Práve z tohto dôvodu podal žalobu o
nahradenie prejavu vôle na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 16C/3812015.22. Žalobca argumentoval v žalobe ďalej tým, že budúci predávajúci H. M. dňa 5.5.2015 so žalovanou
ako osobou blízkou uzatvoril zmluvu o pôžičke na poskytnutie sumy vo výške 75.000 eur, tie prostriedky
sa zaviazal vrátiť do 7 rokov a na zabezpečenie vrátenia pôžičky uzavreli 11.5.2015 aj záložnú zmluvu

o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti tvoriace predmet zmluvy o budúcej kúpe, následne aj
predmet kúpnej zmluvy k uzatvoreniu ktorej malo dôjsť medzi ním a H. M.. Všetky úkony vykonal H. M.
akotvrdížalobcasožalovanouakoblízkouosobou(vzťahsynaamatky)ažpoplatnomuzavretízmluvyo
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca uviedol ďalej, že po právoplatnom skončení konania vedenom
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 16C/381/2015 a nahradení prejavu vôle súdom sa on stane

vlastníkom predmetných nehnuteľností vrátane zriadeného záložného práva. Výkonom záložného práva
záložný dlžník na základe uzavretej záložnej zmluvy ho ukráti ako budúceho vlastníka nehnuteľnosti,
uzatvorením záložnej zmluvy V 343/2005-2 zo dňa 11.5.2015 došlo k odporovateľnému právnemu úkonu
podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže záložný dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť
uspokojeniepohľadávkyavprípadevýkonuzáložnéhoprávaukrátiho(žalobcu) akobudúcehomajiteľa
nehnuteľnosti.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vykonal všetky podstatné dôkazy, ktoré boli významné
pre meritórne rozhodnutie vo veci. Z vykonaných dôkazov súd skutkový stav ustálil v akceptovateľnom
rozsahu a v súlade s právom uzavrel, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v spore.

24. Vskutkovomvymedzenížalobyžalobcaochranusvojhoprávazaložilnavýsledkukonaniavedeného
u Okresného súdu Martin pod sp. zn. 16C/381/2015, v ktorom sa domáhal voči H. M. nahradenia prejavu
vôle súdom k uzavretiu kúpnej zmluvy k totožným nehnuteľnostiam, predmetné konanie napokon bolo
skončené zamietnutím žaloby po preukázaní, že H. M. už vlastníkom nehnuteľností nebol. Odvolateľ
nenamietal v odvolaní záver okresného súdu o viazanosti judikovanými závermi v konaní vedenom u

OS Martin pod sp. zn. 16C/381/2015, ďalej neuvádza/nekonkretizuje v odvolaní, či a akú vymáhateľnú
pohľadávku voči svojmu dlžníkovi H. M. má a eviduje.

25. Pokiaľ odvolateľ vytýka okresnému súdu, že sa nezaoberal jeho procesným návrhom a nevykonal
výsluch žalovanej, neuviedol ku akej podstatnej skutočnosti považuje výsluch žalovanej za skutkovo

a právne významný. Napokon okresný súd v dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval, prečo výsluch
žalovanej nevykonal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, že za
zisteného skutkového stavu, ďalej konštatovaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
spore, výsluch žalovanej by bol bez skutkového a právneho dopadu na meritórne rozhodnutie. V súdenej
veci okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy z ktorých skutkový stav veci ustálil v požadovanom

rozsahu a vyvodil z neho aj správny právny záver.

26.Rozhodnutieokresnéhosúduhodnotíodvolacísúdpoobsahovejstránkezazodpovedajúcekritériám
ust.§ 220 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva podstatný opis zisteného skutkového stavu, z
ktorých dôkazov súd pri zistení skutkového stavu veci vychádzal, podľa ktorých hmotnoprávnych

ustanovení postupoval ( tie aj zacitoval ), na akom skutkovom a právnom základe prijal záver o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby. Rozhodnutie
okresného súdu po obsahovej stránke garantuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie.

27. V súvisiacom výroku o nároku na náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie vychádzajúce

z princípu úspechu/neúspechu strán v spore má oporu v ustanovení § 255 ods. 1 CSP

28. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, úspech mala žalovaná. Odvolací súd vychádzajúc z
princípu úspechu/ neúspechu strán v spore rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396
ods.1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Dodáva, že podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške trov
tohto odvolacieho konania okresný súd.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.