Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010001
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817010001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.

Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. E., nar.
XX.X.XXXX v C., trvale bytom S., t. č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, trestne stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 4 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. e) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 24. júla 2019, prejednal odvolanie obžalovaného A. E. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 25. marca 2019, sp. zn. 2T/1/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. E., nar. XX.X.XXXX

u z n á v a v i n n ý m , že

dňa 27.04.2016 v bližšie nezistenom čase od 08.00 hod. do 19.00 hod. v S. na ulici S. horou na
parcele č. XXXX/X vnikol do riadne uzamknutého, neobývaného, rozostavaného rodinného domu tak,
že nezisteným spôsobom a predmetom za použitia násilia vypáčil plastové balkónové dvere, následne
vošiel dnu na stavbu rodinného domu, odkiaľ odcudzil 1 ks vŕtačku zn. Triton, nezisteného výrobného
čísla a 1 ks dvojbaterkovú šrobovačku nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla, ďalej sa
presunul do pivnice rodinného domu, odkiaľ odcudzil 1 ks bicykel značky Merida s označením Kalahari
590, nezisteného výrobného čísla rámu, 1 ks indukčnú zváračku nezistenej značky a výrobného čísla a
1 ks karbobrúsku značky Bosh, nezisteného výrobného čísla, čím spôsobil poškodenému R. L. škodu

poškodením vo výške 110,- euro a škodu odcudzením vecí v celkovej výške 415,- euro,
pričom bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1T/18/2016 zo dňa 18.04.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trenčín č. 3To/89/16 zo dňa 13.02.2017 uznaný vinným z pokračovacieho
zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona sčasti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e :

podľa § 212 ods. 3, § 36 písm. k), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa obžalovaný zaraďuje do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. marca 2019, sp. zn. 2T/1/2017 bol obžalovaný A. E.
uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona v spojení s §
138 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 27.04.2016 v bližšie nezistenom čase od
08.00 hod. do 19.00 hod. v S. na ulici S. horou na parcele č. XXXX/X vnikol do riadne uzamknutého,

neobývaného, rozostavaného rodinného domu tak, že nezisteným spôsobom a predmetom za použitia
násiliavypáčilplastovébalkónovédvere,následnevošieldnunastavburodinnéhodomu,odkiaľodcudzil
1 ks vŕtačku zn. Triton, nezisteného výrobného čísla a 1 ks dvojbaterkovú šrobovačku nezistenej značky
anezistenéhovýrobnéhočísla,ďalejsapresunuldopivnicerodinnéhodomu,odkiaľodcudzil1ksbicykel
značky Merida s označením Kalahari 590, nezisteného výrobného čísla rámu, 1 ks indukčnú zváračku

nezistenej značky a výrobného čísla a 1 ks karbobrúsku značky Bosh, nezisteného výrobného čísla,
čím spôsobil poškodenému R. L. škodu poškodením vo výške 110,- euro a škodu odcudzením vecí v
celkovej výške 415,- euro,
pričom bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 1 T 18/2016 zo dňa 18. 04. 2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu Trenčín č. 3 To 89 /16 zo dňa 13. 02. 2017 uznaný vinným z pokračovacieho

zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona sčasti
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 5, § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého trestu bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu v zákonnej
lehote podal písomne odvolanie obžalovaný. Dodatočne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil
prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Týmto ako zvolený obhajca obžalovaného A. E. bližšie odôvodňujem naše odvolanie (odvolanie voči
rozsudku sme písomne podali v zákonom stanovenej lehote s možnosťou jeho ďalšieho zdôvodnenia)
voči rozsudku Okresného súdu v Prievidzi Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 25.03.2019 v konaní č.
k. 2T 1/2017 a to z dôvodov uvedených v
§ 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku. Z hľadiska rozsahu odvolania, toto odvolanie smeruje len

voči výroku o treste, výrok o vine týmto odvolaním nie je dotknutý. Odvolanie nesmeruje proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Podanie odvolania odôvodňujem nasledovne:

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný uznaný súdom za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 212
ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že "dňa 27.04.2016 v bližšie

nezistenom čase od 08.00 hod. do 19.00 hod. v S. na ulici S. horou na parcele č. XXXX/X
vnikol do riadne uzamknutého, neobývaného, rozostavaného rodinného domu tak, že nezisteným
spôsobom a predmetom za použitia násilia vypáčil plastové balkónové dvere, následne vošiel dnu
na stavbu rodinného domu, odkiaľ odcudzil 1 ks vŕtačku zn. Triton, nezisteného výrobného čísla a
1ks dvojbaterkovú šrobovačku nezistenej značky a nezisteného výrobného čísla, ďalej sa presunul do

pivnice rodinného domu, odkiaľ odcudzil 1 ks bicykel Merida s označením Kalahari 590, nezisteného
výrobného čísla rámu, 1 ks indukčnú zváračku nezistenej značky a výrobného čísla a 1 ks karbobrúsku
značky Bosh, nezisteného výrobného čísla, čím spôsobil poškodenému R. L. škodu poškodením vo
výške 110,- Eur a škodu odcudzením veci v celkovej výške 415,- Eur, pričom bol rozsudkom Okresného
súdu Prievidza č. 1T/18/2016 zo dňa 18.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.

3To/89/2016 zo dňa 13.02.2017 uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2písm. a), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona", za čo bol v napadnutom rozsudku odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 38 ods. 5, §
39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podanie odvolania odôvodňujeme tým, že ako obhajoba máme zato, že napadnutým rozsudkom boli
porušené ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa zásad ukladania trestov a že teda uložený trest

sa nám javí ako trest neprimerane prísny a teda nie spravodlivý. Zároveň súdu vyčítame, že sa
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie vo vzťahu k uloženému trestu.

Podľa § 34 ods. 4) Trestného zákona „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy".

Máme zato, že s prihliadnutím na priznanie obvineného a úprimné oľutovanie svojej trestnej činnosti
tomuto svedčí poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Súd v rámci odsudzujúcej výrokovej
vety nezobral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu počas konania
pred súdom prvého stupňa uzatvoril s poškodeným dohodu o náhrade škody, na základe ktorej

dobrovoľne v tam dohodnutom rozsahu nahradil spôsobenú škodu (o tejto skutočnosti sme predložili
súdu písomný doklad v menovanej dohody). Súd tak podľa nášho názoru obžalovanému mal správne
priznal najmenej dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona, čím by
došlo k zmene pomeru medzi poľahčujúci a priťažujúcimi okolnosťami s následnou potrebou aplikácie §
38 ods. 3 Tr. zákona (dávame súdu do pozornosti tú skutočnosť, že ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného

zákonavylučujesúčasnépoužitie§38ods.4Tr.zákona,avšaknevylučujepoužitie§38ods.3Trestného
zákona v prípade, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi).

Pri hodnotení konania obžalovaného je potrebné zobrať do úvahy aj okolnosti, ktoré ho spočiatku
viedli k čiastočnému popieraniu svojej trestnej činnosti a to snaha preukázal spoluúčasť svedka Z. na

predmetnej trestnej činnosti.

Je síce pravdou, že súd uložil obžalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody za použitia §
39 ods. 1 Trestného zákona pod dolnú hranicu zákonného rozpätia trestnej sadzby, sme však toho
názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, pomery páchateľa, nízku výšku spôsobenej škody a

skutočnosť, že škoda bola nahradená nie je v rámci jeho prevýchovy potrebné na neho pôsobiť uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody a to hoc pri samej dolnej hranici resp. v takej výmere, aký bol
uložený napadnutým rozsudkom.

Napriek tomu, že súd pozná právo ako i legislatívny proces si obhajoba dovolí pred krajským súdom

zdôrazniť, že v praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti nejasnosti s právnou
kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej bola spôsobená škoda malá, pričom podľa stanoviska NS SR,
publikovaného pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012 takéto konanie sa malo
kvalifikovať ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona.

Od roku 2018 sa objavujú legislatívne pokusy o prelom vyššie uvedeného stanoviska NS SR a to formou
návrhu na zmenu zákona, pričom túto zmenu mal priniesť vládny návrh zákona o výkone rozhodnutia
o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná
tlač 854, dátum doručenia 09.02.2018), ktorý navrhoval, aby § 138 písm. e) znelo "e) vlámaním okrem
trestného činu krádeže podľa § 212". Vyššie uvedený legislatívny návrh k dnešnému dňu neuspel.

Ďalším, avšak už úspešným pokusom bol zákon zo dňa 26.06.2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (išlo o vládny návrh zákona
vparlamentnejtlačipodč.1427sdátumomdoručenia23.04.2019),podľaktoréhoprispáchanítrestného
činu krádeže vlámaním, pri ktorom je spôsobená škoda malá, tento skutok nebude kvalifikovaný ako

zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona (pozn. nová úprava) v spojení s § 138 písm.
e) Trestného zákona.

Podľa predkladateľa predmetného návrhu pôvodná prax nezodpovedala požiadavkeprimeranosti trestu z hľadiska jeho výmery a bolo potrebné odstrániť pochybnosti pri určovaní trestu a
jeho výmery.

Obhajoba uvádza, že vyššie uvedený zákon bol schválený NR SR zo dňa 26.06.2019,
podpísaný prezidentkou dňa 10.07.2019 s tým, že dátum účinnosti predmetného zákona je 01.08.2019.

Napriek tomu, že v čase písania tohto podania zákon zo dňa 26.06.2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 300/2005 Z.z. ešte nie je účinný (avšak je schválený, podpísaný a zaslaný na zverejnenie v zbierke

zákonov SR) obhajoba má zato, že súd v prípade obžalovaného by mal už brať do úvahy vytýkané
námietky a to najmä z hľadiska požiadavky primeranosti a teda by mal posudzovať skutok obžalovaného
ako prečin a nie ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, čo by v konečnom
dôsledku malo za následok aj odpadnutie potreby použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona.

Poukazujeme nato, že z aktuálneho odpisu registra trestov obvineného ako i samotného výkonu trestu

odňatia slobody u obvineného vyplýva, že tento v súčasnosti vykoná trest odňatia slobody mu uložený
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 1T/18/2016 zo dňa 18.04.2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trenčín č. 3To/89/2016 zo dňa 13.02.2017 v trvaní 3 (tri) roky.

Nemožno opomenúť aj tú skutočnosť, že aj v konaní 1T/18/2016 išlo o skutok krádeže vlámaním so

spôsobenou škodou malou, ktorý by podľa legislatívy platnej od 1.08.2019 bol kvalifikovaný ako prečin
a nie ako zločin, čo by malo za následok výrazne nižšiu trestnú sadzbu a miernejší trest.

S poukazom na vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Prievidza a doteraz ešte
pomerne dlhý nevykonaný zvyšok nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako i legislatívnu

zmenu v podobe zákona zo dňa 26.06.2019 máme zato, že obžalovanému v rámci tohto konania nie
je potrebné ukladať ďalší nepodmienečný trest a že trest uložený skorším rozsudkom je na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný a že súd mal- zvoliť postup podľa § 44 Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššieuvedené navrhujeme teda odvolaciemu súdu v Trenčíne, aby napadnutý rozsudok

podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku v časti výroku o treste zrušil a sám vo veci v zmysle
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol a to tak, že podľa § 44 Trestného zákona upustí od uloženia
ďalšieho trestu s poukazom na predchádzajúci odsudzujúci rozsudok.

Ak podľa názoru súdu v prípade obžalovaného postup podľa § 44 Trestného zákona

neprichádza do úvahy, navrhujeme uloženie trestu odňatia slobody v nižšej výmere ako pôvodne
uloženej, pričom navrhujeme prioritne zvažovať uloženie podmienečného trestu.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval

na písomných dôvodoch odvolania a navrhol vyhovieť podanému odvolaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

V súvislosti s podaným odvolaním obžalovaného vo vzťahu k rozsahu prieskumnej povinnosti
odvolacieho súdu podľa § 317 ods. 1 Tr. por. považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že
hoci obhajoba výslovne vymedzila rozsah odvolania len na výroky o uloženom treste, v zmysle § 62
ods. 2 Tr. por. odvolací súd z titulu podaného odvolania bol povinný preskúmavať aj správnosť výrokuo vine, keďže v dôvodoch odvolania bolo namietané aj právne posúdenie skutku, zo spáchania ktorého
bol obžalovaný uznaný vinným napadnutým rozsudkom okresného súdu.
Pokiaľ ide o odvolateľom namietané právne posúdenie zisteného skutku v predmetnej trestnej veci,

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na znenie nasledovných zákonných ustanovení:
Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku, ako aj v čase vyhlásenia tohto
rozsudku (ďalej len „Tr. zák.“, ak nie je uvedené inak), na okolnosť, ktorá je zákonným znakom
trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá
podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť,

ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Ustanovenie § 212 Tr. zák. uvádza nasledovné:
(1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody
až na dva roky.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním,
b)bezprostrednepočinesapokúsiuchovaťsivecnásilímalebohrozboubezprostredného násilia,
c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo

drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku

1 alebo 2
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
c) z osobitného motívu.

(4) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 alebo 2
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) na mieste požívajúcom pietu alebo všeobecnú úctu alebo na mieste konania verejného zhromaždenia

alebo obradu,
d) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,
e) tým, že taký čin zorganizuje, alebo
f) na chránenej osobe.

(5) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1 alebo 2
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.

Podľa § 138 Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa §
147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,

c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,
e) vlámaním,
f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,

h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona,
i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma

dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu,
hodnoty veci a rozsahu činu.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že účelom ustanovenia § 212 Tr. zák. je chrániť

vlastnícke právo k veciam každého pred konaním iných osôb, ktoré by si chceli tieto veci prisvojiť tým,
že sa týchto vecí zmocnia.

Pokiaľ ide o formuláciu odsekov 1 a 2 ustanovenia § 212 Tr. zák., je nepochybné, že tieto ustanovenia
upravujú podmienky, za splnenia ktorých deliktuálne konanie, ktorým je prisvojenie si cudzej veci jej
zmocnením, sa po formálnej stránke napĺňa znaky činu, sankciovateľného podľa ustanovení Trestného

zákona, teda znaky trestného činu. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť,
že nie každé prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. (viď § 50 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov - Zákon o priestupkoch), nakoľko k prisvojeniu si cudzej veci jej zmocnením sa musia pristúpiť
minimálne ďalšie skutkové okolnosti, uvedené v ustanovení § 212 ods. 1, 2 Tr. zák., aby bolo možné

prisvojenie si cudzej jej zmocnením sa veci kvalifikovať ako trestný čin krádeže.

Keďže s poukazom obsah citovaných ustanovení § 212 ods. 1, 2 Tr. zák. a s poukazom na vyššie
uvedené je nepochybné, že ustanovenia odsekov 1 a 2 §-u 212 Tr. zák. upravujú len ďalšie skutkové
okolnosti, za splnenia ktorých prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa deliktuálne konanie sa má

formálne kvalifikovať ako trestný čin, podľa názoru odvolacieho súdu nemôže ísť v prípade ustanovení
odseku 1 a odseku 2 §-u 212 Tr. zák. o vzťah špeciality, ale ide len o vyjadrenie alternatív, za splnenia
ktorých je možné prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa po formálnej stránke kvalifikovať ako delikt,
sankciovateľný podľa Trestného zákona, teda ako trestný čin. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,
že samotné prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa (ako nepochybne protiprávne konanie) bez

naplnenia ďalších skutkových okolností, uvedených v odsekoch 1 a 2 §-u 212 Tr. zák. nemôže byť v
zmysle § 6 Tr. zák. posúdené po formálnej stránke ako trestný čin.

Pokiaľ ide o podmienky uvedené v ustanoveniach § 212 ods. 1, 2 Tr. zák., niet zrejme pochýb o tom,
že podmienky uvedené v ustanovení § 212 ods. 2 Tr. zák. môžu byť splnené aj kumulatívne (napríklad

páchateľ si prisvojí cudziu tým, že sa jej zmocní, čin spácha vlámaním - písm. a), bezprostredne po
čine sa pokúsi uchovať vec násilím - písm. b) a čin spácha, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý - písm. f). Preto niet žiadneho rozumného, logického a ani právneho
argumentuzhľadiskaajústavnekonformnéhovýkladuúčeluustanovení§212ods.1,2Tr.zák.vymedziť
podmienky, za ktorých prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa je po formálnej stránke nevyhnutné

posudzovať ako trestný čin (§ 6 Tr. zák.) aj pri kumulatívnom splnení podmienky uvedenej v § 212 ods.
1 Tr. zák. (spôsobenie malej škody) vo vzťahu k podmienkam vymedzeným v ustanovení § 212 ods.
2 Tr. zák.

Tomuto výkladu v celom rozsahu zodpovedá aj znenie ustanovení § 212 ods. 3, 4 a 5 Tr. zák., ktoré

svojou formuláciou stavajú bez akýchkoľvek pochybností na rovnocennú úroveň ustanovenia odsekov
1 a 2 § 212 Tr. zák.

S poukazom na uvedené sa preto tento senát odvolacieho súdu nemôže stotožniť s právnym názorom
okresného súdu v napadnutom rozsudku, podľa ktorého v prípade spôsobenia škody (§ 125 ods. 1 Tr.

zák.), kvalifikovanej ako malá škoda, by mala prichádzať do úvahy jedine kvalifikácia takéhoto činu podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zák., vylučujúca aplikáciu aj ustanovení § 212 ods. 2 Tr. zák. Takémuto výkladu zjavne
bráni aj samotné znenie kvalifikovaných skutkových podstát, uvedených v ustanoveniach odsekov 3, 4,
5 §-u 212 Tr. zák., ktoré ustanovenia nepochybne a celkom jednoznačne prikazujú to, že podľa týchto
ustanovení sa posudzujú aj konania páchateľa, napĺňajúce pojmové znaky ustanovenia § 212 ods. 2

Tr. zák. („... ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ...“ - bez akejkoľvek výnimky spáchania činu aj
vlámaním podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).Na základe vyššie uvedených úvah a po preskúmaní veci preto odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. posúdil skutok, spáchaný obžalovaným ako trestný čin
krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. Podľa právneho

názoru tohto senátu odvolacieho súdu právne posúdenie činu podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. pod
seba subsumuje všetky pojmové znaky predmetného činu obžalovaného bez nutnosti použitia odseku
4 písm. b) v spojení s ustanovením § 138 písm. e) Tr. zák.

Tento senát odvolacieho súdu si v tomto prípade uvedomuje, že sa týmto svojím rozhodnutím odkláňa

od právnych záverov stanoviska, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 116/2012 (ďalej len R 116/2012, ak nie
je uvedené inak). Podľa názoru tohto senátu v uvedenom stanovisku absentuje, ako sa vyporiadať so
zákonnou úpravou kvalifikovaných skutkových podstát v odsekoch 3, 4, 5 §-u 212 Tr. zák., ktorá zákonná
úprava prikazuje tieto kvalifikované podstaty aplikovať alternatívne na odsek 1 alebo 2 § 212 Tr. zák.
Podľa názoru tohto senátu pri výklade použitom v publikovanom stanovisku by mohla nastať situácia,

vykazujúca rozpor s článkom 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, kedy podľa tohto výkladu
páchateľovi, ktorý si prisvojil cudziu vec, čin spáchal vlámaním a spôsobil malú škodu, by podľa osobitnej
časti Trestného zákona hrozil trest odňatia slobody na tri roky až desať rokov a páchateľovi, ktorý si
prisvojil cudziu vec, čin spáchal vlámaním a spôsobil väčšiu škodu (väčšia škoda fakticky konzumuje
malú škodu), ktorý čin napĺňa všetky pojmové znaky trestného činu podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3

písm. a) Tr. zák., by podľa osobitnej časti Trestného zákona napriek spôsobeniu vyššej škody paradoxne
(a podľa názoru tohto senátu aj v rozpore s článkom 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie)
hrozil trest podstatne nižší trest, a to trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok trpí vadou podľa § 321

ods. 1 písm. d) Tr. por., pre ktorú bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

S poukazom na to, že podľa názoru odvolacieho súdu nové rozhodnutie možno v prejednávanom
prípade urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený,
odvolací súd rozhodol sám rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti. Pri svojom rozhodnutí

odvolací súd vychádzal z rozhodných správnych skutkových zistení okresného súdu, uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty
rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa. Odvolací súd v danom prípade s poukazom najmä na
kriminálnu minulosť obžalovaného, majúc na zreteli spôsobenie pomerne nízkej škody, ktorá bola
uhradená, dospel k záveru, že miernejší, než nepodmienečný trest odňatia slobody pri strede trestnej

sadzby, by v prípade obžalovaného nezodpovedal účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.