Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 16Pc/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218208180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218208180.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci

navrhovateľky: U. L. K.. D., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XX, XXX XX L. proti odporcovi: K. L., X.. XX.XX.XXXX,
L. J. XX, XXX XX L. o rozvod manželstva takto,

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 02.11.2018 domáhala rozvodu manželstva s
odporcom z dôvodu, že medzi manželmi došlo k odcudzeniu sa, rozvrat ich vzťahu trvá už dlhšiu dobu
a nie je predpoklad, že by manželstvo opäť plnilo svoj spoločenský účel. V návrhu ďalej uviedla, že z

manželstva pochádza jedna dcéra, ktorá je už plnoletá. Navrhovateľka zároveň uviedla, že ako manželia
sa postupom času odcudzili a viac ako 3 roky nežijú spolu intímne. Manželia nemajú žiadny spoločný
bankový účet a ani nevlastnia žiadny hnuteľný majetok.

2. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne, pričom uviedol, že s návrhom na rozvod v celom rozsahu
súhlasí.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom
svedka A. R., oboznámil sa s obsahom sobášneho listu, rodného listu dcéry účastníkov a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľka s odporcom sú slovenskí štátni občania. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé a
z manželstva pochádza dcéra G. X.. XX.XX.XXXX, t.č. plnoletá. Posledné spoločné bydlisko manželov
je Y. L., N.. J. XX, XXX XX L., čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II na konanie

o rozvod podľa § 92 CSP.

5. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti,
nehospodária spolu a intímne sa nestýkajú. Manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval vo februári
2019. Navrhovateľka sa dozvedela, že odporca si zobral úvery, ktoré neboli použité na spoločnú
domácnosť. O obnovenie manželského spolužitia sa navrhovateľka pokúšala, avšak odporca nesúhlasil
s tým, aby problémy rozoberali spolu. Navrhovateľka taktiež uviedla, že v minulosti, keď bol manžel

odsťahovaný zo spoločnej domácnosti si ich problém týkajúci sa intímneho života vydiskutovali a začalo
to fungovať. S návštevou manželskej poradne navrhovateľka nesúhlasila.6. Odporca pred súdom uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Zdôraznil, že manželstvo účastníkov
trvá 21 rokov. Potvrdil, že s navrhovateľkou sa intímne nestýkajú zhruba 3 roky, pričom už po narodení
dcéry v roku XXXX mali s manželkou v tejto oblasti problémy. S navrhovateľkou prestal žiť intímne z

dôvodu, že prestala o neho prejavovať záujem ako o muža. Nakoľko je pre odporcu intímny život spojený
s láskou rozhodol sa, že bez lásky nemá intímny život zmysel. Manželka od roku XXXX kedy sa im
narodila dcéra G. sa do práce nevrátila a po hmotnej stránke zabezpečoval rodinu on. Napriek tomu,
že ich manželstvo momentálne prechádza krízou je presvedčený o tom, že aj táto kríza sa dá prekonať.
K tvrdeniam navrhovateľky, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti uviedol, že k tomu došlo nasilu,

keď mu navrhovateľka oznámila, že sa musí odsťahovať, lebo s ním už žiť nechce. Odporca s návštevou
manželskej poradne súhlasil.

7. Svedok A. R., ktorý je nevlastným otcom navrhovateľky, vo výpovedi pred súdom uviedol, že s
účastníkmi žije spolu v jednom dome avšak svedkom toho, že by navrhovateľka odporcovi nadávala
nebol. Potvrdil, že keď navrhovateľka kričala na odporcu povedal : ,, ja by som to dievča niekedy mohol

zastreliť“.

8. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov

medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa § 24 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pri
rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadnuť najmä na záujmy maloletých detí.

17. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľka, nie sú v súlade
s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zákona o rodine, podľa ktorých súd môže manželstvo
účastníkov rozviesť. Preto súd návrh na rozvod manželstva zamietol.

18. Súd poukazuje hlavne na ustanovenie § 22 Zákona o rodine, podľa ktorého k rozvodu manželstva

možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

19. V tomto prejednávanom prípade je nesporné, že kríza v manželstve účastníkov konania existuje.
Samotná skutočnosť, že jeden z manželov bez vážnejších dôvodov ukončí faktické spolužitie, aže manželia sa po určitý čas intímne nestýkajú, však nie je sama o sebe zákonným dôvodom na
rozvod manželstva. Platí hlavne v prípadoch, keď druhý manžel ešte nedospel k presvedčeniu, že
manželská kríza vyvolala úplnú stratu záujmu o partnera. Súd poznamenáva, že aj v minulosti už

došlo k obdobnému stavu, keď odporca opustil spoločnú domácnosť a po určitej dobe si manželia
problém vykomunikovali a ďalej spolu žili, pričom spolužitie prebiehalo aj v intímnej sfére. Súd ďalej
poznamenáva, že navrhovateľka nepreukázala, že by v prípade osoby odporcu a jeho správania
došlo k takým neprimeraným prejavom vo vzťahu k osobe navrhovateľky, alebo k porušeniu takých
mravných spoločenských zásad, ktoré by odôvodňovali ukončenie spolužitia účastníkov. Podľa názoru

súdu v danom prípade by bola vhodná psychologická intervencia u oboch účastníkov konania v záujme
zmenyichvzájomnýchpostojovanáslednévnútornéprehodnoteniepotrebyukončeniaspolužitiaformou
manželstva s dôrazom aj na ďalšie následky spojené s rozvodom manželstva.

20. Nie zanedbateľnou je aj tá skutočnosť, že manželstvo účastníkov trvá 21 rokov a po takto dlhú
dobu manželia určite prechádzali viacerými situáciami, v ktorých mali rôzne názory na spoločný život a

prechádzali rôznymi krízami. Akékoľvek zľahčovanie, alebo podceňovanie manželstva treba odmietnuť,
preto manželstvo možno skončiť rozvodom iba vtedy, ak tento postup má svoje zákonné opodstatnenie.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom súd návrh navrhovateľky zamietol.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového

poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.