Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Pc/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200182
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8819200182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci navrhovateľky: H.

S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. Š. XXX/XX, Z. K. I. proti odporcovi: Y. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. Š. XXX/
XX, Z. K. I. o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 23.01.2019 domáhala, aby súd zaviazal odporcu
platením manželského výživného v sume 30 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred od
01.10.2018. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 07.04.2006. Z manželstva

sa im narodili štyri deti. Ona je toho času nezamestná, je evidovaná v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a sama sa osobne stará o maloleté deti. Nemá žiadny príjem, je poberateľkou prídavkov
na deti. Odporca opustil spoločnú domácnosť a nadviazal novú známosť s ktorou v súčasnosti žije v Č.
Y.. Jej od októbra 2018 na výživu neprispieva. Neprispieva ani na starostlivosť a výchovu ich maloletých
detí. Odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako svojej manželke.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom,
správou Sociálnej poisťovne z 22.02.2019, potvrdením o výplate dávok z 21.02.2019, správou Úradu
práce soc. vecí a rodiny z 26.02.2019, z 10.01.2019, potvrdením o poberaní dávok v hmotnej núdzi na
čl. 25 -28, správou Okresného riaditeľstva PZ z 27.02.2019 a správami o pobyte odporcu.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 7.4.2006 obaja ako
slobodní.

6. Zo správy Sociálnej poisťovne z 22.02.2019 vyplýva, že navrhovateľka nie je poberateľkou dávky v
nezamestnanosti, nemocenskej dávky ani dôchodkovej dávky. Nie je evidovaná v registri poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec ani

ako SZČO. Odporca mal v období od 01.08.2018 do 17.12.2018 vyplatenú dávku v nezamestnanosti,
potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti zaslali súdu v prílohe. Nie je poberateľom
nemocenskej dávky ani dôchodkovej dávky. Nie je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec ani ako SZČO.7. Z potvrdenia o výplate dávok z 21.02.2019 vyplýva, že odporca poberal dávku v nezamestnanosti od
01.08.2018 do 17.12.2018.

8.ZosprávyÚradeprácesoc.vecíarodinyz26.02.2019vyplýva,ženavrhovateľkajevedenávevidencii
UoZ od 15.02.2013 doposiaľ ( viď.prílohy), je poberateľkou dávky pomoci v hmotnej núdzi od 01.04.2013
doposiaľ a prídavku na dieťa od 01.01.2004 doposiaľ (viď. prílohy). Odporca nie je vedený v evidencii
UoZ - vyradený 18.12.2018, nie je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi a ani iného úradom

poskytovaného príspevku.

9. Zo správy ÚPSVaR z 10.01.2019 vyplýva že odporca bol vyradený z evidencie uchádzačov o
zamestnanie dňom 18.12.2018.

10. Z potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi na čl. 25-28 vyplýva, že navrhovateľka poberala v

roku 2018 dávky v hmotnej núdzi za celý rok v sume 2347,60 eur. V roku 2019 v mesiaci január 2019
v sume 321 eur.

11. Navrhovateľka ako aj odporca boli vyzvaní, aby predložili všetky doklady o svojich príjmoch,
výdavkov, aké dávky poberajú. Na výzvu súdu ani jeden z nich nereagoval, súdu žiadne doklady

nepredložili. Odporca sa k veci nevyjadril. Ani jeden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavili bez
ospravedlnenia.

12. Uvedené konanie súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 71 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,, Zákon o rodine“), manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého
z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia
povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

14. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zakotvená medzi manželmi vzájomná vyživovacia
povinnosť. Je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich

z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odôvodnením z ich majetkových,
zárobkových pomerov. Treba skúmať potreby oprávneného a aj výkon starostlivosti o domácnosť.
Manželia majú povinnosť vzájomne si pomáhať a starať sa o potreby rodiny. To, ako si manželia upravia
túto povinnosť je ich v praxi vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje len na návrh jedného
z nich. Zákon predpokladá, že manželia majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Preto aktívnu

legitimáciu na podanie takého návrhu má manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň
druhého manžela, respektíve, ak druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Povinným je manžel a
preto táto zákonná povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Preto, ak manželstvo
zanikne napr. rozvodom, zaniká aj táto manželská vyživovacia povinnosť. Manželské výživné možno
priznať najskôr len od začatia súdneho konania.

16. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z
manželov svoju povinnosť neplní. Akú so osobné, majetkové a zárobkové pomery manželov. Akú sú
odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí
zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou

práce, spôsobom života a zdravotným stavom manžela. Súd sa musí zaoberať aj otázkou starostlivosti
o domácnosť.17. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania
súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

18. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú manželia. Ani jeden z nich svoje osobné,
zárobkové a majetkové pomery nepreukázal. Súd ich zisťoval len z vyžiadaných správ. Ako je vyššie
uvedené a ako to z dokazovania vyplynulo, súd dospel k záveru, že životná úroveň a majetkové
pomery oboch manželov sú rovnaké, ani jeden z nich nepracuje. Teda v zásade u oboch manželov
je rovnaká situácia. Svoje tvrdenia a ani nič iné navrhovateľka v konaní nepreukázala. Preto v zmysle

citovaných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy nárok na určenie vyživovacej povinnosti. Obaja
sú nezamestnaní. Ani jeden z nich nevlastní majetok vyššej hodnoty. Súd nezistil, že by sa na súde
viedlo nejaké konanie týkajúce sa rozvodu alebo inej vyživovacej povinnosti.

19. Súd preto po vykonanom dokazovaní z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované
zákonné ustanovenia návrh navrhovateľky ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

20. Súd poukazuje, že pokiaľ ide neprispievanie odporcu na výživu mal. detí je potrebné, aby
navrhovateľka podala návrh na určenie výživného na maloleté deti, pričom každý rodič je povinný
prispievať minimálnym výživným bez ohľadu na príjem.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.