Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115214355
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115214355.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: G.. P. P., A..XX.XX.XXXX, W. O., M. Č..XXX/X,

zastúpenýadvokátomAKJUDr.OndrejLučivjanský,Murgašova3,Košice,protižalovaným:1.Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra, Pribinova 2, Bratislava, 2. Slovenská republika - Generálna prokuratúra
SR, Štúrova 2, Bratislava, v konaní o zaplatenie 826,31 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovanému v 1.rade z a s t a v u j e .

Žalovanému v 1.rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Žalobu voči žalovanému v 2.rade z a m i e t a .

Žalovanému v 2.rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 26.5.2015 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 826,31 € s príslušenstvom,
5,05% ročným úrokom z omeškania od 23.4.2015 do zaplatenia. Požadoval aj náhradu trov konania.

2. Uviedol, že na základe nezákonných rozhodnutí - uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 18.12.2012,
uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 2.9.2013 a uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 29.10.2014

vydaného vyšetrovateľkou policajného zboru, OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície Košice
pod sp.zn. ČVS: ORP-1071/7-OEK-KE-12 sa začalo trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy a
odstupného podľa § 214 ods.1, ods.2 písm.a) Tr. zákona. Udelením plnomocenstva dňa 11.2.2013
si zvolil obhájcu JUDr.Lučivjanského, ktorú skutočnosť žalobca oznámil podaním uvedeným dňom.
Žalobca mal za to, že nedal príčinu na vznesenie obvinenia a hneď po jeho vydaní v prípravnom konaní
podal sťažnosť voči predmetným uzneseniam, v ktorých poukázal na nedôvodnosť trestného stíhania.
Uvedené sťažnosti boli zamietnuté uznesením zo dňa 25.9.2013. Až uznesením Okresnej prokuratúry

Košice I, sp.zn. 4Pv 266/12/8802-64 zo dňa 5.1.2015 bolo zastavené trestné stíhanie z dôvodu, že
je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 ods.1 písm.a) Tr. zákona. Preto mal za preukázané, že sú
splnené všetky zákonné predpoklady pre poskytnutie náhrady škody, ktoré podmieňuje zákon 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. S
poukazom na
§ 4 ods.1 písm.b) cit. zákona bol toho názoru, že v mene štátu koná Ministerstvo vnútra SR. V súvislosti
s nezákonným rozhodnutím mu vznikla finančná škoda vo výške 826,31 € a to z dôvodu nutnosti úhrady

odmeny a náhrady hotových výdavkov za obhajobu v trestnom konaní obhajcovi JUDr.Lučivjanskému,
ktorú by nevynaložil v prípade, ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu o vznesení obvinenia.
Odmena obhajcovi bola vyúčtovaná v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca mal za to, že trestnýčin nespáchal, že trestné stíhanie voči jeho osobe nemalo byť začaté a teda v rámci spoločnosti utrpel
ujmu, ktorá má byť nahradená. Svoj nárok podporil judikatúrou v žalobe uvedenou.

3. Písomnou žiadosťou zo dňa 27.2.2015 sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný mu listom zo dňa 14.4.2015 oznámil, že žiadosť
považuje za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť, z ktorého dôvodu bol nútený domáhať sa
uspokojenia náhrady škody súdnou cestou.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedol v písomnom podaní zo dňa 7.7.2015.
S poukazom na zákonné ustanovenia zák.č. 514/2003 Z.z. mal za to, že dôvodom, pre ktorý neuznal
nárok žalobcu na náhradu škody a ani ho neuznáva je, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých
podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu tak, ako sú vymedzené zák. č. 514/2003 Z.z..
Uznesením zo dňa 18.12.2012 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods.1, 2 písm.a) Tr. zákona. Uznesením 2.9.2013 bolo obvinenie žalobcu zo

spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného rozšírené. K rozšíreniu obvinenia žalobcu
došlo aj uznesením zo dňa 29.10.2014. Po podrobnom preštudovaní všetkých uvedených rozhodnutí
žalovaný považoval za odôvodnený záver, že ani jedno z týchto rozhodnutí nie je možné považovať
za nezákonné. Trestné konanie vedené proti žalobcovi bolo dozorované Okresnou prokuratúrou Košice
I, ktorá dohliadala na dodržiavanie ustanovení trestného poriadku. Všetky uznesenia boli vydané v

súlade týmto právnym predpisom, preto žalobca nepreukázal, že by v priebehu trestného konania, v
ktorom vystupoval v pozícii obvineného došlo k takým pochybeniam, ktoré by ho oprávňovali domáhať
sa náhrady škody podľa zákona 514/2003 Z.z.. Nezákonnosť rozhodnutí o vznesení obvinenia nemožno
v žiadnom prípade odvodzovať iba z toho, že trestné konanie neskončilo právoplatným odsúdením
žalobcu, ale bolo zastavené rozhodnutím prokurátora.

5. Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie
smerujúce k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po
vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo
by nelogické predpokladať, že už pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný,

keďže zadováženie dôkazov je cieľom následného vyšetrovania v prípravnom konaní ako aj súdneho
konania nasledujúceho po podaní obžaloby. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave 8Co/251/2010 zo dňa 22.5.2012, aj na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III.ÚS 163/02.

6. Poukázal aj na znenie uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 7.11.2012 I.ÚS 548/2012-13, v ktorom

Ústavný súd vyhodnotil názor Krajského súdu v Bratislave ako plne akceptovateľný a korektný, podľa
ktorého je potrebné posudzovať zákonnosť, či nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vždy aj z
ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V prípade žalobcu nedošlo k zrušeniu uznesenia o vznesení
obvinenia z dôvodu, že by sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu, príp. že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu navrhovateľom ako obvineným, ale z dôvodu, že trestné stíhanie

bolo premlčané. Zastavenie trestného stíhania má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť, ale len v tom prípade, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu
žalobcom, čo v danom prípade splnené nie je. Vyšetrovateľ v trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí
trestného stíhania o vznesení obvinenia konkrétnej osobe vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k
dispozícii v tom čase, t.j. pred vykonaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania,

po vykonaní vyšetrovacích úkonov nie je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie,
že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné skutok kvalifikovať. Na
základe týchto skutočností sa žalovaný domnieval, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného
rozhodnutia, ktoré by odôvodňovalo ním uplatnený nárok na náhradu škody. Podľa žalovaného žalobca
v konaní nepreukázal ani samotný vznik škody. Škoda, ktorá mala pozostávať z uhradených trov

právneho zastúpenia advokáta v trestnom konaní, jej vznik preukazoval iba vyúčtovaním zo strany
advokáta. Skutočná škoda mu však nemohla vzniknúť tým, že trovy právneho zastúpenia vyúčtoval, ale
až ich úhradou, kedy mohlo reálne dôjsť k zmenšeniu majetku žalobcu.

7. V neposlednom rade žalovaný uviedol aj to, že pred samotným prejednaním veci je potrebné ujasniť

a ustáliť otázku osoby oprávnenej vystupovať v konaní ako zástupca SR. V tomto smere poukázal na
§ 4 zák.č. 514/2003 Z.z., konkrétne ust. § 4 ods.1 písm.b), v ktorých prípadoch v mene štátu koná
Ministerstvo vnútra SR, § 4 ods.1 písm.f), v ktorých prípadoch koná v Generálna prokuratúra.8. Tak ako vyplýva zo žalobcom predložených listinných dôkazov, ten podal sťažnosť proti uzneseniu
zo dňa 2.9.2013, ako aj proti uzneseniu zo dňa 29.10.2014. Okresná prokuratúra uznesením zo dňa
25.9.2013 sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 2.9.2013 odmietla

ako nedôvodnú. Nakoľko v trestnom konaní prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia voči žalobcovi, neboli splnené zákonné predpoklady na to, aby
orgánom konajúcim v mene štátu bolo Ministerstvo vnútra SR, nakoľko nedošlo k naplneniu podmienok
vymedzených v § 4 ods.1 písm.b) zák.č. 514/2003 Z.z.. Pokiaľ by súd napriek uvedenému konal v
ministerstvom vnútra ako orgánom konajúcim v mene štátu, došlo by k porušeniu ustanovení O.s.p. a

odňatiu možnosti štátu ako účastníka konania konať pred súdom podľa § 221 ods.1 písm.f) O.s.p.. Z
uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd ustálil, že orgánom verejnej moci oprávneným konať za
štát je v danom prípade Generálna prokuratúra SR.

9. K tomuto stanovisku sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 27.8.2015, kde okrem iného z dôvodu
opatrnosti navrhol konajúcemu súdu, aby v súlade s § 92 ods.1 O.s.p. pripustil do konania na strane

žalovaného v 2.rade SR, zastúpenú Generálnou prokuratúrou ako ďalšieho účastníka. Súd tomuto
návrhu vyhovel, keď uznesením zo dňa 9.10.2015 pripustil, aby na strane žalovaného pristúpil do
konania ďalší účastník: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR Bratislava ako žalovaný v
2.rade. Na pojednávaní dňa 5.10.2017 pripustil aj zmenu návrhu v zmysle písomného podania právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 27.8.2015.

10. Aj táto strana sporu žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 5.9.2016.
Keďže predmetom konania v prejednávanej veci je náhrada škody, ktorá žalobcovi mala vzniknúť na
základe uvedených uznesení, zastávala názor, že za štát má konať výlučne ministerstvo vnútra. V
tomto smere bližšie konkretizovala, keď uviedla, že v súvislosti s uznesením Okresného riaditeľstva PZ

zo dňa 18.12.2012 o vznesení obvinenia prokurátor nezamietol sťažnosť obvineného G.. P., žalobcu,
smerujúcu proti tomuto uzneseniu, nakoľko obvinený proti tomuto uzneseniu ani sťažnosť nepodal.
Pokiaľ obvinený toto uznesenie považoval za nezákonné, mohol využiť riadny zákonom mu daný
opravný prostriedok na zvrátenie rozhodnutia. Obvinený takýmto spôsobom nepostupoval a sťažnosť
proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodal. Žalovaný v 2.rade zdôraznil, že prokurátor v tejto trestnej

veci obžalobu príslušnému súdu nepodal. Aj v prípade druhého napadaného uznesenia OR PZ Košice
zo dňa 2.9.2013, v uvedenej veci konajúci prokurátor síce sťažnosť podanú proti tomuto uzneseniu
vyšetrovateľa zo dňa 25.9.2013 uznesením Okresnej prokuratúry Košice I zamietol, avšak nepodal v
danej trestnej veci obžalobu príslušnému súdu ako kumulatívnu podmienku upravenú v ust. § 4 ods.1
písm.b) zák.č. 514/2003 Z.z., bez naplnenia ktorej stále prináleží zákonná povinnosť konať v mene štátu

- Slovenskej republiky Ministerstvu vnútra SR.

11. Tretie napadané uznesenie Okresného riaditeľstva PZ o vznesení obvinenia zo dňa 29.10.2014
prokurátor na základe sťažnosti obvineného Ing. Mikloša dňa 5.1.2015 uznesením Okresnej prokuratúry
Košice I zrušil, teda prokurátor nezamietol sťažnosť obvineného proti danému uzneseniu, ale sťažnosti

obvineného vyhovel. Vzhľadom k uvedenému aj vo vzťahu k prípadnej náhrade škody vzniknutej v
súvislosti s týmto uznesením má v mene štátu výlučne konať Ministerstvo vnútra SR.

12. Dňa 5.1.2015 uznesením Okresnej prokuratúry Košice I, č.k. 4Pv 266/12/8802-64 vo veci konajúci
prokurátor trestné stíhanie obvineného G.. P. P., vedené na základe uznesenia o vznesení obvinenia

zo dňa 18.12.2012 a uznesenia OR PZ o vznesení obvinenia zo dňa 2.9.2013 zastavil. Z uvedeného
vyplýva, že vo veci konajúci prokurátor konal v danom trestnom konaní zohľadňujúc práva obvineného
a svojim konaním, ktoré bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami trestného poriadku obvinenému
žiadnu škodu nespôsobil. Žalovaný v 2.rade považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že konštrukciu
spočívajúcu v tom, že nezákonným je uznesenie o vznesení obvinenia s poukazom na to, že trestné

stíhanie obvineného bolo zastavené, alebo obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený a vzhľadom
na zastavenie, alebo oslobodenie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím nie
je možné akceptovať a to najmä s prihliadnutím na to, že takáto konštrukcia nemá oporu v žiadnom
ustanovení zák.č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 15.10.2015, č.k. 8C/10/2013. Preto bol toho názoru, že v danom prípade nie je splnená základná

podmienka úspešného uplatnenia náhrady škody a to existencia nezákonného rozhodnutia, z ktorého
dôvodu neexistuje právny titul pre priznanie náhrady škody podľa § 514/2003 Z.z..13. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 25.1.2018, vzhľadom na označenie žalovaných, v súlade
s ustálenou judikatúrou bol právny zástupca žalobcu vyzvaný na odstránenie vád žaloby, keďže
žalovaným subjektom je Slovenská republika, označený ako žalovaný v 1. aj 2.rade, ktoré označenie nie

je správne, z ktorého dôvodu žalobca písomným podaním zo dňa 26.1.2018 žalobu voči žalovanému
1.rade zobral späť, konanie žiadal zastaviť s tým, že mal za to, že žalovanou v mene Slovenskej
republiky, ktorá je zodpovedná za spôsobenú škodu je Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR.

14. Táto strana sporu so späťvzatím žaloby súhlasila.

15. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

16. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 11.7.2007, č. ČVS: ORP-519/OEK-
RS-2017 podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie, lebo na podklade zistených
skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že štatutárny orgán spoločnosti MAIA, s.r.o. so sídlom

Garbiarska 5, Košice za obdobie mesiacov október 2006 až apríl 2007 nevyplatil zamestnankyni O. X.
mzdu, na ktorú mala ako zamestnanec nárok na vyplatenie v deň ich splatnosti vo výške 34.397,-Sk
a taktiež nevyplatil mzdu zamestnancovi Y. H. za obdobie október 2006 až do 13.3.2007, na ktorú mal
zamestnanec nárok na ich vyplatenie v deň ich splatnosti v celkovej výške 127.345,-Sk.

17. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Košice zo dňa 18.12.2012, ČVS:
ORP-1071/7-OEK-KE-2012 bolo vznesené obvinenie proti Ing. P. P., W. O., M. Č..XXX/XX pre prečin
nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1, ods.2 písm.a) Tr. zákona, keďže ako konateľ
spoločnosti MAIA s.r.o. Košice za obdobie február až apríl 2007 nevyplatil zamestnankyni O. X. mzdu vo
výške 18.361,-Sk/585,14 € a rovnako nevyplatil mzdu zamestnancovi Y. H. za obdobie mesiacov február

až marec 2007, na ktorú mal ako zamestnanec nárok vo výške 2.443,73 €.

18. Proti tomuto uzneseniu žalobca sťažnosť nepodal.

19. Uznesením zo dňa 2.9.2013 Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Košice bolo voči

žalobcovi vznesené obvinenie rovnako pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného, keďže ako konateľ
uvedenej spoločnosti nevyplatil svojej zamestnankyni O. X. mzdu vo výške 218,45 € a rovnako nevyplatil
mzdu zamestnancovi Y. H. za obdobie november 2006, na ktorú mal nárok vo výške 238,70€. Proti
tomuto uzneseniu žalobca cestou právneho zástupcu podal sťažnosť, o ktorej rozhodoval prokurátor
Okresnej prokuratúry Košice I, keď uznesením zo dňa 25.9.2013, č. 4Pv 266/32 sťažnosť obvineného

G.. P. zamietol, keďže nebola dôvodná.

20. Aj uznesením zo dňa 29.10.2014, OR PZ, odbor kriminálnej polície Košice č.: ČVS:ORP-1071/7-
OEK-KE-2012 voči G.. P. vyšetrovateľ PZ vzniesol obvinenie pre prečin nevyplatenia mzdy a
odstupného, keďže na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že ako konateľ

spoločnosti MAIA s.r.o. Košice nevyplatil zamestnancovi U. P. mzdu, na ktorú ako zamestnanec mal
nárok vo výške 1.218,15 € za 10-11/2014 a 2-7/2017 a taktiež nevyplatil mzdu zamestnankyni O. S. za
obdobie október, november 2006 a február až apríl 2007, na ktorú mala ako zamestnankyňa nárok vo
výške 982,97€.

21. Aj proti tomuto uzneseniu žalobca podal dňa 20.11.2014 sťažnosť - čl. 11 spisu, o ktorej rozhodol
prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I dňa 5.1.2015, sp.zn. 4 Pv 266/12/8802-63 (čl. 93 až 95 spisu),
keď prokurátor vyhovel sťažnosti obvineného G.. P. a zrušil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Košice z
29.10.2014 o vznesení obvinenia podľa § 206 ods.5 Tr. poriadku pre prečin podľa § 214 ods.1, ods.2
písm.a)Tr.zákona.Zodôvodneniauvedenéhouzneseniajezrejmé,žeobvinenývsťažnostipoukázalna

skutočnosť, že pri uvedenom trestnom čine spáchanom v roku 2007 je zákonom stanovená premlčacia
doba v trvaní päť rokov, z ktorého dôvodu navrhol zrušiť uznesenie, keďže trestné stíhanie je premlčané.
Prokurátor konštatoval, že z opisu skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný je zrejmé, že k nemu došlo,
resp. bol dokonaný v deň splatnosti mzdy zamestnancov dňa 31.5.2007 a teda premlčacia doba uplynula
v súlade s ust. § 136 Tr. zákona dňa 1.6.2012. Prokurátor zrušil uznesenie vyšetrovateľa a vyhovel

sťažnosti obvineného práve z dôvodu podľa § 9 ods.1, písm.a) Tr. poriadku, podľa ktorého trestné
stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je
trestné stíhanie premlčané.22. Rovnako uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 5.1.2015 (čl. 14 spisu), ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.2.2015 bolo zastavené trestné stíhanie obvineného G.. P. P. na
tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti MAIA s.r.o. Košice za obdobie mesiacov november

2006 a február až apríl 2007 nevyplatil O. X. mzdu vo výške 803,59 € a rovnako nevyplatil mzdu Y. H.
za obdobie november 2006, február až marec 2007, na ktorú by mal ako zamestnanec nárok vo výške
2.682,47 €, pretože je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 ods.1 písm.a) Tr. poriadku. Aj z obsahu
tohto rozhodnutia je zrejmé, že trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu premlčania.

23. V zmysle vyúčtovania odmeny obhajoby (čl.17 spisu) súd zistil, že JUDr.Lučivjanský, advokát
vyúčtoval odmenu za poskytovanie právnych služieb v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č.655/2004 Z.z. v celkovej výške 826,31 €. O uvedenej skutočnosti svedčí aj predložená faktúra
adresovanážalobcovi,keďcelkováfakturovanásumabezDPHpredstavuje688,59€+20%DPH137,72
€. Advokát JUDr.Lučivjanský fakturoval žalobcovi celkovú sumu k úhrade 826,31 € ako tarifnú odmenu
za poskytnuté právne služby podľa pripojeného vyúčtovania odmeny advokáta v trestnej veci pre prečin

nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods.1, 2 písm.a) Tr. zákona, vedenej na Okresnom
riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície, Rampova 7, Košice, pod sp.zn. ČVS: ORP-1071/7-OEK-
KE-2012, ktoré uznesením Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 5.1.2015 bolo zastavené z dôvodu,
že je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9 ods.1 písm.a) Tr. zákona. O zaplatení fakturovanej sumy
žalobca predložil súdu originál príjmového pokladničného dokladu (čl. 156 spisu) preukazujúci úhradu

fakturovanej sumy vo výške 826,31 €.

24. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu prípisom zo dňa 27.2.2015 žiadal Ministerstvo vnútra
SR o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o
vznesení obvinenia, keď požadoval vyplatenie náhrady škody vo výške 826,31 € titulom náhrady trov

obhajoby, ktoré by nebol nútený vynaložiť v prípade, ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu o
vznesení obvinenia, a ktoré boli počas trestného konania preukázané.

25. Ministerstvo vnútra SR písomne, listom zo dňa 14.4.2015 právnemu zástupcovi odpovedalo,
keď žiadosť žalobcu považovalo za nedôvodnú, ktorej nebolo možné vyhovieť. Z obsahu uvedeného

podaniavyplýva,žeskutočnosť,keďtrestnéstíhaniebolorozhodnutímprokuratúryzastavenénezakladá
predpoklad na uplatnenie nároku na náhradu škody a to najmä z dôvodu, že k jeho zastaveniu došlo v
dôsledku premlčania. V prípade žalobcu nedošlo k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia z dôvodu,
že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu, prípadne, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestnéhočinuakoobvineným,alezdôvodu,žetrestnéstíhaniebolopremlčané.Vtomtosmerepoukázal

na judikatúru v tomto podaní uvedenú - rozhodnutie NS SR sp.zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.8.2010,
v ktorom je síce konštatované, že zastavenie trestného stíhania má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ale len v prípade, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, čo v danom prípade splnené nebolo.

26. Podľa ust. § 27 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

27. Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňom 1.7.2004.

28. Podľa ust. § 3 ods.1,2 cit.zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

29. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

30. Podľa ust. § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.31. Podľa ust. § 6 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

32. Podľa ust. § 15 ods.1,2 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

33. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

34. Podľa ust. § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

35. Podľa ust. § 18 ods.1,3 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

36. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

37. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami -
uznesením OR PZ Košice zo dňa 18.12.2012, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie pre prečiny
neplatenia mzdy a odstupného zamestnancom X. Y. H., uznesením zo dňa 2.9.2013 pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného zamestnancom O. X. Y. Y. H. za ďalšie obdobie november 2006, i
uznesením zo dňa 29.10.2014 pre prečin nevyplatenia mzdy zamestnancom U. P. Y. O. S. za obdobie

november 2006 a február až apríl 2007 s poukazom na skutočnosť, že trestné stíhanie bolo voči nemu
zastavené.

38. Keďže uvedené rozhodnutia boli vydané po účinnosti zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, uznesenie zo dňa 18.12.2012, i po účinnosti novely uvedeného

zákona č.412/2012 Z.z., ktorou bol pôvodný zákon doplnený a zmenený s účinnosťou od 1.1.2013 súd
posúdil danú vec podľa uvedeného zákona.

39. Pokiaľ bola sporná otázka orgánu zastupujúceho konať v mene štátu, v tomto smere súd poukazuje
na to, že právo na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 Z.z. spôsobenú nezákonným rozhodnutím

možno uplatňovať len voči štátu. Štát je subjektom zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány,
z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu vzniknúť.

40. Novelou zákona č.412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zodpovednosti s účinnosťou od
1.1.2013 došlo k zmene ust. § 4 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z., ktorý určoval orgán konajúci v mene štátu.

Nová právna úprava účinná od 1.1.2013 v prípade uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného
rozhodnutia v trestnom konaní jednoznačne rieši, ktorý štátny orgán je oprávnený konať v jeho mene v
prípadnom súdnom konaní o náhradu škody spôsobenej týmto rozhodnutím.

41. Podľa § 4 ods.1 písm.a) zák.č.514/2003 v znení účinnom od 1.1.2013 vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

42. Podľa ust. § 4 ods.1 písm.b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

43. Podľa ust. § 4 ods.1 písm.f), tohto zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

44. Keďže uvedenou novelou neboli dané prechodné a záverečné ustanovenia a ide o procesnoprávny

predpis, ktorý upravuje zastupovanie Slovenskej republiky (§ 4), potom v zmysle zásady lex posterior
derogat legi priori pre ďalšie konanie od 1.1.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zákonom číslo
412/2012 Z.z. aj pre určenie orgánu konajúceho v mene štátu po 1.1.2013 od uvedeného dňa.

45. Vykonaným dokazovaním bolo dokázané, že uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ zo

dňa 18.12.2012, ktorým bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi tejto strane sporu bolo doručené dňa
28.12.2012. Voči tomuto uzneseniu žalobca sťažnosť nepodal. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ zo
dňa 2.9.2013 bolo žalobcovi doručené, resp. jeho právnemu zástupcovi 6.9.2013, proti ktorému podal
sťažnosť,oktorejrozhodovalprokurátorOkresnejprokuratúryKošiceI25.9.2013,keďzamietolsťažnosť
obvineného, pretože nebola dôvodná. Aj voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 29.10.2014

žalobca podal sťažnosť dňa 20.11.2014, ktorej prokurátor uznesením dňa 5.1.2015 vyhovel a uvedené
uznesenie zrušil a to v súlade s ust. § 9 ods.1 písm.a) Tr. poriadku, keďže trestné stíhanie bolo
premlčané. Obdobne bolo zastavené trestné stíhanie obvineného G.. P. aj z dôvodu nevyplatenia mzdy
a odstupného zamestnancom O. X. Y. Y. H. a to uznesením zo dňa 5.1.2015 a to z rovnakého dôvodu,
keďže podľa § 9 ods.1 písm.a) Tr. poriadku trestné stíhanie bolo premlčané.

46. Výkladom ust. § 6 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. vo vzájomných súvislostiach s ust. § 18 ods.1 cit.
zákona prvostupňový súd dospel k právnemu názoru, keď právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení
trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného

(prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Preto nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa
§ 514/2003 Z.z. v znení noviel. Je pravdou, že podľa doterajšej súdnej judikatúry zmyslu právnej

úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym,
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená a ak došlo k zastaveniu trestného stíhania,
alebo oslobodeniu spod obžaloby, je nutné prihliadnuť na konkrétne okolnosti a dôvody a vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Zastavenie trestného
konania a oslobodenie spod obžaloby majú pri aplikácii § 6 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. rovnaký význam

ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia. Takýto názor je v zásade správny. Nie je
tomu tak však každom prípade. Je nevyhnutné dôsledne skúmať dôvody zastavenia trestného konania,
alebo oslobodzujúceho rozsudku. K záveru, že fyzická osoba bola trestne stíhaná nezákonne možno
dospieť len vtedy, ak táto osoba bola oslobodená spod obžaloby preto, že skutok nespáchala, alebo
skutok, pre ktorý bola stíhaná nie je trestným činom. Iná situácia, čo je aj v danom prípade je vtedy,

keď došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo oslobodeniu obvineného z iných dôvodov, ktoré
nespochybňujú zákonnosť ich trestného stíhania.47. V danom prípade bolo voči žalobcovi zastavené trestné stíhanie len preto, že skutok, pre ktorý
bol trestne stíhaný bol premlčaný. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, výsluchu poškodených - X., H.,
S., P. bolo preukázané, že týmto zamestnancom mzda a odstupné za požadované obdobia, pre

ktoré bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi, ako konateľovi spoločnosti MAIA s.r.o. nebola riadne
vyplatená napriek tomu, že uvedená spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov, o čom svedčia
aj vypracované znalecké posudky, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu - znalecký posudok č.3/2012
G..F., znalecký posudok č.148/2014 G.. W.. Vykonané dokazovanie smerovalo k tomu, že skutku, pre
ktorý bol žalobca ako konateľ uvedenej spoločnosti trestne stíhaný sa skutočne aj dopustil. Bolo by

preto v rozpore s cieľom zákonodarcu v zákone č.514/2003 Z.z., aby štát zodpovedal za škodu aj v
prípadoch, ak sa dotknuté osoby skutočne dopustili činu, pre ktorý boli trestne stíhané, ale trestné
konanie bolo skončené z iných dôvodov zániku trestnosti skutku, napr. aj z dôvodu premlčania ako je to
v prejednávanej veci. Navyše súd poukazuje na ust. § 9 ods.3 Tr. poriadku, ktoré umožňuje obvinenému,
aby trval na pokračovaní v trestnom stíhaní, aj keď bolo zastavené z dôvodu jeho premlčania. Trestný
poriadok tak zabezpečuje, aby osoby, ktoré boli trestne stíhané nedôvodne, mali možnosť v ďalšom

trestnom konaní svoju nevinu preukázať. Žalobca v danom prípade takéto oprávnenie nevyužil.

48. Právo na náhradu škody nevznikne, ak bola osoba spod obžaloby oslobodená, alebo trestné stíhanie
zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť
činu, alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo

amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným
činom, alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest (§ 8 ods.6
písm.g) zák.č. 514/2003 Z.z.).

49. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo

právoplatným odsúdením, je judikatúrou súdov považovaný za špecifický prípad zodpovednosti štátu
za škodu podľa zák.č. 514/2003 Z.z., ktorý sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Základné podmienky vzniku tohto nároku ustanovuje § 6 ods.1 spomínaného
zákona a to jednak tým, že stanovuje ako predpoklad na náhradu škody (mimo iného) vydanie
nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zmenu alebo zrušenie pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z

právnej vety judikátu R37/2014 vyplýva, že zmyslu a účelu
§ 6 ods.1, veta prvá zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovedá taká interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle
ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení
obvinenia, má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Tento výklad považuje za ústavne konformný aj

Ústavný súd SR (porovnaj napríklad jeho nálezy sp.zn. II.ÚS 25/2011 a I.ÚS 320/2016). Z uvedeného
je zrejmé, že ustálená súdna prax považuje nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu
obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Táto podmienka je pritom splnená vždy, ak trestné
stíhanieobvinenéhobolozastavenézdôvodu,žeskutok,prektorýbolovznesenéobvineniesanestal,že

skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený. O nenaplnení predpokladu spáchania
trestného činu obvineným však nemožno hovoriť v prípade premlčania trestného stíhania, kedy dôvod
zastavenia trestného stíhania závisí len od splnenia objektívne zákonom stanovených podmienok (od
márneho uplynutia premlčacej doby), spáchanie skutku majúceho znaky trestného činu obvineným ale
nijako nespochybňuje. Pokiaľ je obvinený toho názoru, že trestné stíhanie bolo bez ohľadu na jeho

premlčanie proti nemu vedené nedôvodne, nič mu nebráni, aby v zmysle § 9 ods.3 Tr. poriadku trval
na pokračovaní trestného stíhania a následne dosiahol taký výsledok trestného konania, ktorý bude
znamenať jeho úplnú rehabilitáciu a zároveň mu otvorí cestu k náhrade škody vzniknutej v súvislosti s
nezákonným trestným stíhaním.

50. Správnosti vyššie uvedeného podaného výkladu nasvedčuje aj znenie ust. § 8 ods.6 zák.č. 514/2003
Z.z. vypočítajúcich prípady, kedy nevznikne právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste,
ochrannom opatrení, alebo väzbe, ktoré ustanovenie je potrebné najmä z hľadiska systematického
výkladu analogicky aplikovať aj vo vzťahu k nárokom na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obvineného. Zmyslom väčšiny

ustanovení obsiahnutých v § 8 ods.6 cit. zákona (konkrétne pod písm. c až g) je totiž vylúčiť vznik práva
na náhradu škody v prípadoch oslobodenia spod obžaloby, alebo zastavenia trestného stíhania z takých
dôvodov, ktoré nedokladajú, že obvinený sa protiprávneho konania kvalifikovaného ako trestný čin
nedopustil. Zohľadnenie vyššie uvedeného spoločného zmyslu ust. § 8 ods.6 písm.c) až g) nevyhnutnevedie ku konštatovaniu, že právo na náhradu škody nevznikne ani v situácii, ktorá nastala v danej veci,
teda ak trestné stíhanie bolo premlčané už v čase vznesenia obvinenia (uvedený právny názor vyslovil
NS SR v rozsudku sp.zn. 1Cdo/167/2016 zo dňa 23.7.2018).

51. Na základe vyššie uvedených skutočností, preukázaných dôvodov zastavenia trestného stíhania i
v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR súd žalobu žalobcu voči žalovanému
v 2.rade zamietol.

52. Keďže žalobca žalobu voči žalovanému v 1.rade v priebehu konania zobral späť a táto strana sporu
so späťvzatím súhlasila, súd konanie podľa § 145 ods.1 voči tejto strane sporu zastavil.

53. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca voči žalovanému

zobral žalobu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania voči tejto strane sporu, súd žalovanému
v 1.rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Žaloba voči žalovanému v 2.rade bola
zamietnutá, z ktorého dôvodu súd priznal žalovanému v 2.rade ako úspešnej strane sporu rovnako nárok
na náhradu trov konania v plnej výške.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.