Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 7, 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416200700
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8416200700.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu Obec Stará

Lesná, IČO: 00 326 577, so sídlom Hlavná 29, 059 52 Stará Lesná, právne zastúpený JUDr. Miroslavou
Vandákovou, advokátkou so sídlom Šúrska 136, 900 01 Modra, proti žalovaným: žalovaný v 1. rade X..
O.. N. W. P.., T. D. XXX, XXX XX I. Q., žalovaná v 2. rade K. Š. J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. D. X, XXX
XX D., obaja právne zastúpení JUDr. Annou Líškovou, advokátkou so sídlom Šafárikova námestie 7,
Bratislava, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalujúca strana j e p o v i n n á uhradiť v prospech žalovaných na účet JUDr. Liškovej trovy konania
v plnej výške.

III. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca Obec Stará Lesná v zastúpení JUDr. Miroslavy Vandákovej, advokátky so sídlom Šurská 136
Modra podala návrh voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade. Ide o žalobcu týkajúcu sa vlastníckeho práva. Na
základe tejto žaloby sa žalobca dožadoval, aby bolo určené, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a

to pozemku - parcely registra "C" s parcelným číslom XXX o výmere 407 m2 - ostatné plochy, vedeného
katastrálnym odborom Okresného úradu J., nachádzajúceho v katastrálnom území I. Q., v obci I. Q.,
okres J., LV č. XXX. Žalobca ďalej žiadal trovy konania. Žalovaní v 1. - 3. rade s podaným návrhom na
začatie konania s návrhom nesúhlasili a žiadali návrh zamietnuť.

2. Z podaného návrhu na začatie konania súd zisťuje, že žalobca Obec Stará Lesná v žalobe uvádza, že
ako predávajúci so žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, uzatvorili v roku 1997 kúpnu zmluvu na základe

ktorej mala Obec do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade previesť pozemok - parcelu registra "C"
s parcely číslo XXX o výmere 407 m2 - ostatné plochy, nachádzajúce sa v katastrálnom území obce I.
Q.. Pozemok bol zapísaný na LV č. XXX, pričom pôvodne išlo o pozemok s parcelným číslom XXX/XXX.
Podľa žalobcu z údajov z katastra nehnuteľností a z údajom zapísaných v súčasnosti na uvedenom
LV vyplýva, že žalovaný neznámou darovacou zmluvou, neznámou pre Obec Stará Lesná, previedol
vlastnícke právo k predmetnému pozemku na žalovanú v 2. rade, teda jeho dcéru.

3. Žalobca ďalej v žalobe uvádza, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a to preto, že
obecné zastupiteľstvo Obce Stará Lesná nikdy neudelilo súhlas na predaj pozemku žalovanému v 1.
rade v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. c). Na zasadnutí, konanom dňa 15.10.1993 obecné zastupiteľstvoschválilo prevod uvedeného pozemku z výlučného vlastníctva obce do výlučného vlastníctva spoločnosti
"TATRANIA", teda osoby odlišnej od žalovaného v 1. rade.

4. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), kde je uvedené "neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, ale sa prieči
dobrým mravom". Žalobca z vyššie uvedených dôvodov odvodzuje zámer, že zmluva je absolútne
neplatným právnym úkonom, teda, že sa na ňu hľadí ako keby nikdy nebola a z toho dôvodu uvádza,
že vlastníctvo obce nebolo nikdy prevedené na žalovaného v 1. rade, a že preto je Obec aj naďalej, a

po celý čas, teda aj v súčasnosti, jeho výlučným vlastníkom. Ďalej žalobca poukázal už na ukončené
konanie vedené Okresným súdom Kežmarok pod sp. značkou 4C 527/2000 a na dokazovanie vykonané
v tomto konaní.

5. Žalobca v žalobe poukazuje a zdôrazňuje zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam
ipse habet. Z toho vyvodil záver, že je absolútne neplatnou aj darovacia zmluva, torou mala pozemok

nadobúdať žalovaná v 2. rade od žalovaného v 1. rade. Podľa žalobcu, ak totiž žalovaný v 1. rade
pozemok nikdy nenadobudol, nemohol ho ani platne previesť na žalovanú v 2. rade.

5. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že sa dožaduje určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, pričom podmienkou je v zmysle ust. § 80 c) OSP, existencia naliehavého právneho záujmu, žalobca

poukázal na to, že je potrebné zosúladiť evidovaný stav so stavom právnym.

6. Žalovaná strana s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasila, pričom zdôrazňovala, že
žalovaný v 1. rade získal vlastnícke právo k predmetnému pozemku na základe kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 10.11.1997. Odpredávateľom bola Obec Nová Lesná, kupujúcim bol žalovaný v 1. rade. Žalovaná

strana ďalej poukázala, že je pravdou, že prebiehal spor ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej
medzi Obcou Stará Lesná a žalovaným v 1. rade Ing. arch. Pavlom Repkov CSc., na tunajšom súde pod
číslom 4C 527/2000, ďalej pripustila, že je pravdou aj, že prvostupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa
06.04.2001. No pravdou je aj to, že tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu bolo
podané odvolanie a následne štatutár obce Stará Lesná zobral návrh späť a žiadal, aby druhostupňový

súd zrušil rozsudok prvého stupňa a konanie vo veci zastavil. Uznesením Krajského súdu v Prešove,
pod spisovou značkou 3Co 367/2001-56 zo dňa 16.01.2002, pripustil späťvzatie návrhu žalobcu, zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. To znamená, že žalobca bol naďalej vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na základe darovacej
zmluvy pod číslom V800/02-81/02 v roku 2002 do vlastníctva žalovanej v 2. rade, teda do vlastníctva

svojej dcéry. Podľa žalovaného, dcéra žalovaného v 1. rade v tom čase žila 9 rokov v Bratislave, a
o problémoch okolo kúpnej zmluvy nemala žiadnu vedomosť. S otcom sa nikdy o tom nerozprávala.
Darovacia zmluva zo dňa 24.05.2002 bola riadne zavkladovaná dňa 17.06.2002. Žalovaná v 2. rade
cestou svojej právnej zástupkyne teda vzniesla námietku, resp. podala vzájomnú žalobu v tomto spore
tak, aby v prípade, že nebude uznaná argumentácia v predchádzajúcich odsekoch, aby bolo priznané

vlastnícke právo žalovanej v 2. rade titulom vydržania, nakoľko splnila všetky zákonné podmienky
vydržania. Žalovaná strana v tejto súvislosti poukazuje na to, že od právoplatnosti rozhodnutia vo veci
4C 527/2000 žalovaná strana, predtým žalobca v 1. rade, následne žalovaná v 2. rade predmetnú
nehnuteľnosť užívali bez akéhokoľvek rušenia zo strany žalobcu, pričom toto rušenie nebolo prerušené
minimálne do doby podania žalobného návrhu na súd, t.j. 11.02.2016.

7. V tejto súvislosti žalovaná strane cestou právnej zástupkyne poukazuje na to, že podľa § 129 ods. 1
OZ držiteľom nehnuteľnosti je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo ten kto vykonáva právo pre
seba. Ďalej poukázala žalovaná strana na ust. § 130 ods. 1 OZ v tom zmysle, že ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, o tom že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri

pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, zároveň poukázala žalovaná strana na ust.
§ 134 v tom smere, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnú vec a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Žalovaná strana
zároveň poukázala, že pozemok je predmet spôsobilý byť predmetom vydržania. Žalovaná v 2. rade
zároveň poukázala aj na to, že má naliehavý právny záujem na prípadnom určení jej vlastníckeho práva

z dôvodov, že tým, že bola podaná žaloba na súde sa jej právne postavenie zneistilo.

8. Pokiaľ ide rušenie, alebo nerušenie žalovanej v 2. rade v jej užívaní predmetnej parcely, žalovaná
strana poukazuje napríklad na stanovisko žalobcu zo dňa 15.07.2013, kde je jasne uvedené, že obecStará Lesná, listom podpísaným starostom Viliamom Regitkom deklaruje, že obec nie je vlastníkom
pozemku, ktorý je predmetom sporu a taktiež, že nie je vlastníkom kanalizácie. To je listina z 15.07.2013.

9. V priebehu pojednávania bolo vypočutých niekoľko svedkov, ktorí v podstate deklarovali, či už vo
väčšej alebo menšej miere, že istým spôsobom predmetnú nehnuteľnosť užíval žalovaný 1. rade alebo
žalovaná v 2. rade, aj keď stav nehnuteľnosti nebol vždy v takom náležitom poriadku, ako by to
prislúchalo z hľadiska miestnych zvyklostí v obci alebo podobne.

10. V každom prípade svedkovia, ako napríklad Š. H., ďalej W. K. vedeli o tom, kto je vlastníkom a
pripustili istú mieru užívania predmetnej nehnuteľnosti. Ďalší svedok D. N. uviedol, že nie je mu známy
stav vlastníckeho práva, ale uviedol, že za posledné tri roky videl, že pozemok bol kosený, toho roku raz
a minulého roku raz. Predpokladal, že pozemok je obecný. Ďalej pripustil, že na parcele videl dva - tri
stromčeky, ktoré zrejme musel niekto vysadiť, išlo o ihličnany. Svedok pán A. Z. uviedol, že je mu jedno
kto je vlastníkom predmetnej parcely, chce aby bol nehnuteľnosť riadne užívaná, keďže toho času sa

tak nedeje. Ďalej pripomenul, že pôvodný zámer, vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti bol ten, že pozemok
odkúpi pán H., pán W. a on svedok, teda A. Z., no nestalo sa takto.

11.Procesnýsúdpovykonanomdokazovaní,pozhodnotenídôkazovjednotlivoivovzájomnejsúvislosti,
po posúdení konania vo veci 4C 527/2000 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku; a návrh na určenie, že predmetná parcela je výlučnom vlastníctve obce zamietol.

12. Procesný súd predovšetkým poukazuje na konanie vo veci 4C 527/2000, ide o konanie, kde bol
rozsudok vyhlásený 06.05.2009. Uznesenie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 18.02.2002. Z
predmetného spisu je zrejmé, že prvostupňový súd určil neplatnosť predmetnej zmluvy, teda zmluvy

uzavretej medzi žalobcom, ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, avšak pravdou je aj
to, že tento rozsudok nikdy nenadobudol právoplatnosť, pretože v konaní pred krajským súdom štatutár
obce Stará Lesná zobral návrh späť a žiadal konania zastaviť a zrušiť predmetný rozsudok.

13. Následne bola nehnuteľnosť prevedená do výlučného vlastníctva žalovanej v 2. rade, darovacou

zmluvou. Ďalej má súd za nesporne preukázané, že od podpísania darovacej zmluvy uplynula doba
dlhšia ako 10 rokov, keď žalovaná nebola v užívaní nikým a nijakým spôsobom rušená.

14. Procesný súd teda ako druhý argument odmietnutia návrhu žalobcu udáva, že v prípade, že ak
by neobstála argumentácia žalovaných o tom, že rozsudok o neplatnosti zmluvy nenadobudol nikdy

právoplatnosť, do úvahy prichádza vydržanie obdarovanou, teda žalovanou v 2. rade, ktorá predmetnú
nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere v rokoch 2002 - 2016, kedy bola podaná žaloba.

15. Procesný súd pripúšťa, že s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ),
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň (úkon),

akoby nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zahojená dodatočným schválením (retihabíciou) a
nemôže konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

16. Procesný súd v tejto súvislosti uvádza, že ani prípadná absolútna neplatnosť úkonu nemôže byť na
ujmuanaškodužalovanejv2.rade,ktorápredmetnúnehnuteľnosťnadobudladarom,tútonehnuteľnosť

dlhodobo užívala bez akéhokoľvek rušenia.

17. V tejto súvislosti procesný súd poukazuje na ustanovenie § 129 OZ týkajúcej sa držby a ďalej na
ustanovenie § 130 OZ týkajúcej sa dobromyseľnosti držby, vrátane ustanovenia § 134 OZ.

18. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
práva pre seba.

19. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, aj ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.21. Procesný súd po vykonanom dokazovaní návrh na určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti zamietol, aj s poukázaním na námietku, resp. protižalobu žalovanej, týkajúcej
sa vydržania. Je nesporné, že žalovaná v 2. rade dlhodobo nerušene predmetnú nehnuteľnosť užívala

ako vlastnú, pričom aj s citovaného potvrdenia Obecného úradu v súvislosti s kanalizačnou prípojkou
vedúcou cez predmetný pozemok, mohla byť utvrdená v tom zmysle, že ide o výlučne jej nehnuteľnosť,
keďže žalobca toto práva rešpektuje, uznáva a žalobca považuje žalovanú za výlučnú vlastníčku
nehnuteľnosti.

22. Z dôvodov vyššie uvedených bolo preto rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

23. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 262 a nasledujúcich Zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok. Súd priznal žalovaným právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o trovách konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti

rozsudku v merite veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).