Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200141
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200141.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek
senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu: DREVO BB - EXPORT,
s.r.o., Lipová 279/29, 985 26 Málinec, IČO: 36 647 985, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného č. 102552949/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102552677/2017 zo dňa 11.12.2017,
č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102555698/2017 zo dňa 12.12.2017, č. 102552134/2017 zo
dňa 11.12.2017, č. 102556184/2017 zo dňa 12.12.2017 a č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 102552949/2017 zo dňa
11.12.2017, č. 102552677/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017, č.
102555698/2017 zo dňa 12.12.2017, č. 102552134/2017 zo dňa 11.12.2017, č. 102556184/2017 zo
dňa 12.12.2017 a
č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017 z r u š u j e a veci vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť
ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania
bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu štyri
daňové kontroly. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie
január, február, marec a apríl 2012 bola začatá 19.09.2012 a bola ukončená doručením Protokolu č.
104066107/2016 zo dňa 10.10.2016 (ďalej len „Protokol január až apríl 2012“) s výzvou na vyjadrenie
k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 20.10.2016. Daňová kontrola DPH za zdaňovacie
obdobie jún 2012 bola začatá 19.09.2012 a bola ukončená doručením Protokolu č. 104005295/2016
(ďalej len „Protokol jún 2012“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi
dňa 20.10.2016. Daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 bola začatá 10.10.2012 a
bola ukončená doručením Protokolu č. 104005852/2016 (ďalej len „Protokol júl 2012“) s výzvou na
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 20.10.2016. Daňová kontrola DPH za
zdaňovacie obdobie september 2012 bola začatá 18.12.2012 a bola ukončená doručením Protokolu č.
104006265/2016 (ďalej len „Protokol september 2012“) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v
Protokole žalobcovi dňa 20.10.2016. Žalobca sa k Protokolom za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia v
lehote stanovenej správcom dane vyjadril písomne podaním z 11.11.2016. Správca dane v následných
vyrubovacích konaniach prerokoval žalobcove pripomienky a dôkazy ním predložené dňa 30.11.2016,
o čom spísal zápisnice. Následne správca dane doplnil spisy o podpísané Zápisnice o výsluchu
svedkov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica listom zo dňa

03.04.2013 (výsluch svedka P. F. zo dňa 08.11.2012, A. D. zo dňa 08.11.2012, K. I. zo dňa 29.09.2012
a 08.11.2012, A. L. zo dňa 29.09.2012 a M. M. zo dňa 23.11.2012). Vo vyrubovacích konaniach bol
vykonaný výsluch žalobcom navrhnutého svedka U. D. a svedka A. D. dňa 10.02.2017, o čom boli
spísané zápisnice. Správca dane zabezpečil prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Nitra,
pobočka Levice Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 26.09.2012 vykonaného u daňového subjektu
KEVOLA s.r.o. Šahy, predmetom ktorého bolo preverenie obchodných transakcií spoločnosti KEVOLA
s.r.o. so žalobcom za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2011. Správca dane následne 12.06.2017
so žalobcom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov
predložených žalobcom k Protokolom z daňovej kontroly, pri ktorom žalobca žiadal správcu dane, aby
preveril formou dožiadania alebo svedeckej výpovede prepravcov uvedených na prepravných dokladoch
CMR, ktorí vykonali prepravu do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR, Mamming, SRN. Správca
dane následne vykonal dňa 22.06.2017 miestne zisťovanie u A. D. Autodoprava, Lučenec vo veci
preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR, Mamming, SRN v období január
až apríl 2012, o čom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní a dňa 15.06.2017 vykonal miestne
zisťovanie v spoločnosti RAPČAN SERVIS DETVA s.r.o., Hriňová za účelom preverenia prepravy do
Nemecka pre odberateľa tovaru D. B. & B. GBR, Mamming, SRN za zdaňovacie obdobie jún, júl a
september 2012, o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní. Následne správca dane dňa 03.08.2017
na pojednávaní so žalobcom prerokoval pripomienky a predložené dôkazy, na ktorom informoval žalobcu
o vykonanom miestnom zisťovaní u vyššie uvedených prepravcov za účelom preverenia prepravy
tovaru do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR, výsledkom ktorého bolo potvrdené dodanie
tovaru od dodávateľa (žalobcu) pre odberateľa (D. B. & B. GBR) v zdaňovacích obdobia január až
apríl 2012, jún, júl a september 2012, v dôsledku čoho správca dane vo vyrubovacom konaní uznal
žalobcovi uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „zák. č. 222/2004 Z.z.“). Správca dane
v predmetných zápisniciach skonštatoval, že ide o posledné zápisnice o ústnom pojednávaní vo
veci prerokovania pripomienok žalobcu ku kontrolným zisteniam správcu dane uvedeným vo vyššie
uvedených Protokoloch (daňové kontroly za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012, jún 2012, júl
2012 a september 2012) v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“). Správca dane následne vyrubil žalobcovi rozdiel dane, resp. určil rozdiel dane v jednotlivých
zdaňovacích obdobiach január až apríl 2012, jún 2012, júl 2012 a september 2012 nasledovne:

2. Rozhodnutím č. 101771235/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume
nadmerného odpočtu 25.798,03 € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012, znížil nadmerný odpočet
zo sumy 29.298,05 € na sumu 3.500,02 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane január 2012“), rozhodnutím
č. 101771604/2017 zo dňa 16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 30.244,37 € na DPH za zdaňovacie obdobie február 2012, nadmerný odpočet nepriznal v
sume 26.781,69 € a vyrubil daň v sume 3.462,68 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane február 2012“),
rozhodnutím č. 101772075/2017 zo dňa 16.08.2017 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16.556,18
€ za zdaňovacie obdobie marec 2012, znížil nadmerný odpočet zo sumy 23.861,04 € na sumu 7.304,86
€ na DPH (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane marec 2012“), rozhodnutím č. 101772349/2017 zo dňa
16.08.2017 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 21.187,14 € na DPH za
zdaňovacie obdobie apríl 2012, znížil nadmerný odpočet zo sumy 27.139,74 € na sumu 5.952,60 €
(ďalej aj „rozhodnutie správcu dane apríl 2012“), rozhodnutím č. 101774373/2017 zo dňa 16.08.2017
správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 26.667,86 € na DPH za zdaňovacie
obdobie jún 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 26.434,41 € a vyrubil daň v sume 233,45 € (ďalej
aj „rozhodnutie správcu dane jún 2012“), rozhodnutím č. 101774518/2017 zo dňa 16.08.2017 správca
dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 37.171,68 € na DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 29.584,82 € a vyrubil daň v sume 7.586,86 € (ďalej aj
„rozhodnutie správcu dane júl 2012“) a rozhodnutím č. 101774653/2017 zo dňa 16.08.2017 správca
dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu15.249,70 € na DPH za zdaňovacie obdobie
september 2012, nadmerný odpočet nepriznal v sume 15.239,33 € a vyrubil daň v sume 10,37 € (ďalej
aj „rozhodnutie správcu dane september 2012“).

3. Správca dane v rozhodnutí za mesiac január 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom
popísal úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane
platiteľom v zmysle § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z., pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie

január 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. odpočítal DPH z dodávateľských
faktúr nasledovne:
a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. Šahy č. 09012012/03, 10012012/02,
11012012/03, 12012012/05, 16012012/02, 18012012/04 a 20012012/04 za dodávku tovaru: dubové,
orechová a čerešňové prizmy v celkovej sume 23.094,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o.
január 2012“),
b/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom A. D., A. č. 015/01/2012 za dodanie služby: zapožičanie
kamióna, odpočet vo výške 316,03 € (ďalej len „dodávateľská faktúra A. D. január 2012“),
c/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120105 a 120107 za
dodanie služby: spracovanie priziem, odpočet spolu vo výške 2.388,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra
EURO-WOOD-SK s.r.o. január 2012“)
a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnenie uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004
Z.z. z faktúr vystavených odberateľovi STORM SUN Kft., Szakolyi utca 22, 4233 Balkány, Maďarsko
č. 004/01/2012, 005/01/2012, 006/01/2012, 008/01/2012, 009/01/2012, 010/01/2012, 011/01/2012 a
012/01/2012 za dodávku tovaru: dubové a bukové prírezy, jaseňové a dubové prizmy a dubová guľatina
v celkovej výške 123.232,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko január 2012“).

4. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 23.094,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými
faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac január 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia
za mesiac január 2012 uviedol, že pri preverovaní skutočností týkajúcich sa tohto zdaniteľného obchodu
nahliadol do spisu daňového subjektu KEVOLA s.r.o., z ktorého zistil, že tento subjekt obchoduje s
drevom a potravinárskymi komoditami. Nemá nehnuteľný majetok, nemá vo vlastníctve dopravné ani
manipulačné prostriedky, nemá skladové priestory, v komodite drevo vystupuje ako sprostredkovateľská
spoločnosť, disponuje len daňovými dokladmi od spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava, ktoré sú
vystavené na sprostredkovanie, kúpu a predaj tovarov a služieb. Konateľom spoločnosti je občan
Rumunska, splnomocneným zástupcom je p. I.. Ďalej uviedol, že zo správy dožiadaného Daňového
úradu Nitra, ktorý preveroval skutočnosti týkajúce sa obchodného vzťahu žalobcu a spoločnosti
KEVOLA s.r.o. zistil, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. bola registrovaná za platiteľa DPH od 01.08.2010 do
28.02.2013, registrácia bola zrušená, daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktný,
nemal predmetný fakturovaný tovar prijatý na sklad, neviedol skladovú evidenciu, nemal zamestnancov,
ani technické vybavenie na skladovanie predmetného tovaru. Z uvedeného dožiadaný správca dane
vyvodil, že nebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťami KEVOLA
s.r.o. a DREVO BB - EXPORT s.r.o. Správca dane ďalej v odôvodnení poukázal na to, že disponuje
informáciami a kópiami dokumentov poskytnutých PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica,
konkrétne výsluchom svedka P. F., ktorý bol v období od 17.03.2010 do 14.11.2011 spoločníkom a
konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o., výsluchom svedka A. D., ktorý bol v období od 14.11.2011 do
06.05.2012 spoločníkom a konateľom spoločnosti KALIPO s.r.o., výsluchom svedka K. I., ktorý bol v
období od 30.11.2010 do 12.09.2012 spoločníkom a konateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o., výsluchom
svedkyne A. L., ktorá bola účtovníčkou spoločnosti KEVOLA s.r.o. Správca dane odcitoval obsah
zápisníc o výsluchu, z ktorých zistil, že konateľ A. D. sa vyjadril, že všetko bolo na neho iba písané,
dostával pokyny z neznámeho čísla, nič nerobil sám, všetky informácie dostal telefonicky. Počas jeho
konateľstva v spoločnosti KALIPO s.r.o. samostatne žiaden obchod neurobil, obchody riadil niekto iný,
doklady robil podľa pokynov alebo ich iba na pokyn podpísal. Peniaze za tovar vyberal na pokyn z banky,
potom ich odviezol na benzínku, kde ich nechal neuzamknutom aute na palubnej doske. Z výsluchu
konateľa P. F. zistil, že tento nevie po slovensky, nevie pracovať na počítači, vodičské oprávnenie
mal odobraté, nepamätal si podrobnosti, ani na predmet obchodov so spoločnosťou KEVOLA s.r.o.,
nevedel uviesť názvy prepravných spoločností, s ktorými spoločnosť KALIPO s.r.o. spolupracovala.
Z výsluchu K. I. správca dane zistil, že dodávateľom spoločnosti KEVOLA s.r.o. bola spoločnosť
KALIPO s.r.o., jednalo sa väčšinou o potravinársky tovar, ale aj o dubové prírezy. Obchod prebiehal
telefonicky, kontaktoval konateľa spoločnosti KALIPO s.r.o., ktorý všetko zabezpečil, vrátane dopravy.
úhrady prebiehali bezhotovostne a mal plnú moc na preberanie poštových zásielok spoločnosti KALIPO
s.r.o. Nikdy nebol v sídle spoločnosti KALIPO s.r.o., listy odovzdával p. F., predložil čestné prehlásenie o
tom, že W. B., rumunský štátny občan (nový konateľ spoločnosti KEVOLA s.r.o.) prevzal účtovnú agendu.
Na základe uvedeného správca dane vyvodil, že faktúry boli vystavené formálne dodávateľom, avšak
tieto nezakladajú podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočet z prijatých faktúr, pričom daňová
kontrola nepreukázala relevantné dôkazy o skutočnom nadobudnutí tovaru od tuzemských dodávateľov.
Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 316,03 € za dodanie služieb fakturovaných
dodávateľskou faktúrou od dodávateľa A. D., A. za mesiac január 2012 (zapožičanie kamióna),

uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca nepreukázal dodanie
služieb - zapožičanie automobilov a vykonanie prepravy v dňoch uvedených na faktúre, ani vykonanie
manipulácie na sklade a zároveň, že preverením odberateľských faktúr od dodávateľa DREVO BB -
EXPORT s.r.o. bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru od dodávateľa DREVO BB - EXPORT s.r.o. pre
odberateľa STORM SUN Kft. Nakoľko nedošlo k dodaniu fakturovaného tovaru pre odberateľa STORM
SUN Kft., nemohlo dôjsť ani k preprave fakturovaného tovaru, a teda žalobca nemal právo odpočítať
daň z faktúry č. 015/01/2012 za prepravu. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 2.388,- €
za dodanie služieb fakturovaných dodávateľskými faktúrami vystavenými dodávateľom EURO-WOOD-
SK s.r.o. za dodávku služieb (spracovanie priziem) správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac
január 2012 uviedol, že preveroval predmetnú dodávku služieb, vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa
EURO-WOOD-SK s.r.o., pričom zistil, že deklarovaný dodávateľ má prevádzku vybavenú štvorstrannou
frézou, ktorá je potrebná na spracovanie priziem, pričom žalobca mal priviesť prizmy na spracovanie
svojím vozidlom, následne sa malo rezivo spracovať a žalobca mal svojimi dopravnými prostriedkami
spracované rezivo odviesť do Málinca. Správca dane ďalej zistil, že žalobca deklaroval nákup tovaru -
priziem (dubové a jaseňové prírezy, priebežky a prizmy) pre odberateľa STORM SUN Kft. Preverením
odberateľských faktúr od dodávateľa DREVO BB - EXPORT s.r.o. zistil, že nedošlo k daniu tovaru od
dodávateľa (žalobcu) pre odberateľa (STORM SUN Kft.). Správca dane neuznal žalobcovi uplatnený
nárok na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr, aj keď dodávateľ EURO-WOOD-SK s.r.o. potvrdil
dodanie služieb v zmysle vystavených faktúr. Správca dane neuznal uplatnený nárok na odpočet dane
z dôvodu, že fakturované práce mali byť vykonané na tovare od dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom
nedošlo k dodaniu tovaru a k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare a taktiež nebolo potvrdené
dodanie spracovaného tovaru pre odberateľa STORM SUN Kft. Správca dane v rozhodnutí za mesiac
január 2012 poukázal na úkony vykonané správcom dane vo vyrubovacom konaní, v ktorom doplnil spis
z daňovej kontroly o podpísané zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP,
Expozitúra Stred Banská Bystrica, ako aj na vykonanie výsluchov žalobcom navrhnutých svedkov U. D.
a A. D.. Správca dane odcitoval výpovede uvedených svedkov tak, ako boli uvedené v zápisniciach o
ústnom pojednávaní z 10.02.2017 so záverom, že vypočutím svedkov vo vyrubovacom konaní neboli
zistené nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v Protokole z
daňovej kontroly.

5. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr
vystavených v januári 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Balkány, Maďarsko za dodávku dubových
a bukových prírezov, jaseňových a dubových priziem a dubovej guľatiny v celkovej hodnote 123.232,-
€ správca dane uviedol, že na predmetných faktúrach nebol uvedený odkaz na § 42 alebo 43,
odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v
znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 (ďalej len „Smernica“) alebo informáciu, že dodanie
tovaru je oslobodené od dane. Ďalej správca dane v odôvodnení poukázal na to, že za účelom
preverenia odberateľských faktúr pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko za mesiac január 2012
zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) dožiadanému členskému štátu
Maďarsko, pričom z odpovede na uvedenú žiadosť zistil, že maďarská spoločnosť nepredložila počas
kontroly svoje účtovníctvo, predchádzajúca štatutárna zástupkyňa spoločnosti p. U. M. a splnomocnený
zástupca spoločnosti p. I. Y. uviedli, že maďarská spoločnosť objednala rezivo a stavebný materiál
od zahraničných partnerov priamo pre maďarských zákazníkov, spoločnosť však nevlastnila priestory
ani vozidlá na prepravu. Maďarská spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti voči maďarskej daňovej
správe. Z vyjadrenia p. M. vyplýva, že len ona pozná p. J. W. zo slovenskej spoločnosti, ktorý je
z P., ktorý má právo disponovať s bankovým účtom spoločnosti STORM SUN Kft. a ktorá osoba
vyberala peniaze z účtu a platila peniaze na bankový účet tejto spoločnosti. Ďalej uviedla, že na
Slovensku bola len raz, nesprevádzala žiaden tovar. Počas svojho vyjadrenia poskytla vzájomne si
odporujúce stanovisko. Súčasný štatutárny zástupca maďarskej spoločnosti nepotvrdil nadobudnutie
podielu maďarskej spoločnosti. Z odpovede ďalej vyplýva, že vyjadrenie predchádzajúceho a súčasného
štatutárneho zástupcu neposkytli dostatočné informácie na účely kontroly, pričom maďarská daňová
správa môže založiť svoje vyhodnotenia výlučne na základe informácií poskytnutých daňovými správami
zainteresovaných členských štátov a na základe vyjadrení poskytnutých zákazníkmi maďarskej
spoločnosti, pričom nie sú k dispozícii informácie týkajúce sa okolností prepravy. Maďarská daňová
správa ďalej uviedla, že miesto vykladania uvedené na prepravnom doklade je adresa, na ktorej
sa nachádza rodinný dom, ktorý je nevhodný na vykladanie tovaru uvedeného na faktúrach, pričom
maďarská spoločnosť v preverovanom období ekonomickú činnosť na uvedenej adrese nevykonávala.
Ďalej správca dane uviedol, že za účelom preverenia obchodného vzťahu žalobcu so spoločnosťou

STORM SUN Kft., Maďarsko vykonal ústne pojednávanie s A. D., konateľom žalobcu, o čom spísal
Zápisnicu zo dňa 18.12.2012, v ktorej A. D. potvrdil dodanie tovaru pre odberateľa STORM SUN
Kft., pričom uviedol, že dodávaný tovar zodpovedal opisu podľa jednotlivých faktúr, za dodávateľa
vždy jednal A. D., avšak neuviedol telefonický kontakt na zástupcu odberateľa, ani e-mail. Dojednanie
obchodov prebiehalo osobne v Lučenci, pričom tovar objednával osobne p. I. Y.. Vozidlá na prepravu
boli MAN ev. č. Z a SCANIA ev. č. Z ktoré si žalobca zapožičiaval od A. D. ako fyzickej osoby
bez uzatvorenia zmluvy. Tovar sa nakladal väčšinou v A., niekedy v P., používali sa VZV Desta a
hydraulická ruka na vozidle MAN, pričom vodičmi boli zamestnanci na dohodu U. D., A. D., A. S..
Tovar sa vykladal v Šalgotariáne, kde sa na parkovisku prekladal na kamióny odberateľa. Správca
dane konštatoval, že napriek skutočnosti, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole
faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, z ktorých si uplatnil oslobodenie od
dane podľa § 43 Zákona o DPH, predložil prepravné doklady a doklady o úhrade, v prípade odberateľa
STORM SUN Kft., Maďarsko nedošlo k skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým
subjektom z iného členského štátu ako odberateľom (STORM SUN Kft., Maďarsko). Ďalej konštatoval,
že spoločnosť STORM SUN Kft. nepredložila daňovej správe priznanie, neposkytla požadované údaje
ani svoje účtovníctvo, nebolo priznané nadobudnutie tovaru, nemá vhodné priestory na vykládku tovaru
a na adrese uvedenej v prepravných dokladoch sa nachádza rodinný dom, ktorý nie je vhodný na
vykládku deklarovaného tovaru. Ďalej konštatoval, že spoločnosť STORM SUN Kft. nepredložila žiadne
relevantné doklady, ktorými by preukázala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nebolo preukázané,
že došlo k nadobudnutiu tovaru. Zároveň podľa zistení správcu dane ani slovenská dodávateľská
spoločnosť KEVOLA s.r.o. nedodala tovar platiteľovi - žalobcovi. Správca dane preto prijal záver, že
zdaniteľné obchody medzi dodávateľskými spoločnosťami KEVOLA s.r.o. a DREVO BB - EXPORT
s.r.o. (žalobca) neboli reálne uskutočnené. Následne správca dane skonštatoval, že tovar reálne platiteľ
nedodal, pričom daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a daňovému subjektu KEVOLA
s.r.o. reálne nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o.
nevzniklo právo na odpočítanie dane, taktiež nakoľko kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) tovar reálne
nenakúpil, z uvedeného dôvodu ho podľa správcu dane nemohol ďalej predať spoločnosti STORM
SUN Kft. Správca dane uzavrel, že zo strany zúčastnených spoločností sa nepreukázala skutočná
ekonomická podstata takéhoto podnikania. Pretože zdaniteľné obchody medzi dodávateľmi žalobcu
neboli reálne uskutočnené, nie je podľa správcu dane naplnená podstata § 43 Zákona o DPH, v zmysle
ktorého je od dane oslobodené dodanie tovaru. Fakturovaný tovar platiteľ (žalobca) nemohol dodať
odberateľom, len vystavil faktúry za deklarované dodanie tovaru. Zistenia správcu dane nepreukázali,
že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v
inom členskom štáte, uvedenú na odberateľských faktúrach pre STORM SUN Kft. Z uvedeného správca
dane vyvodil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr
vystavených pre odberateľa STORM SUN Kft. v mesiaci január 2012 vo výške 123.232,- €. Zároveň
správca dane konštatoval, že žalobca porušil ust. § 72 ods. 2 písm. g/ Zákona o DPH, pretože faktúry
neobsahovali odkaz na § 42 alebo § 43, na čl. 136 alebo 138 Smernice, alebo informáciu, že dodanie
tovaru je oslobodené od dane.

6. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za január 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu
v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosti a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať
rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax. Správca dane vzhľadom na uvedenú judikatúru
skonštatoval, že spoločnosť žalobcu mala za cieľ získanie daňovej výhody - nárokovanie si vrátenia
nadmerných odpočtov, pričom v prípade tejto spoločnosti riadenej p. A. D. nešlo o vykonávanie bežných
obchodných transakcií za účelom dosahovania zisku z podnikania. Správca dane zároveň poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte, pričom povinnosťou daňového subjektu je preukázanie, že nárok si uplatňuje
odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na
ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH
uznaný ako oprávnený. Správca dane ďalej uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní
nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Konštatoval,
že nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je
platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Zo zistení vyplýva, že tovary dodané pre
daňový subjekt nemohli byť dodané spoločnosťami uvádzanými na preverovaných faktúrach. Daňový
subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a

správne. Správca dane zároveň v odôvodnení rozhodnutia za mesiac január 2012 poukázal na výklad
Šiestej Smernice, v zmysle ktorého pravidlá DPH majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou
zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Správca dane sa napokon v rozhodnutí za mesiac január 2012
vyjadril k vyjadreniu žalobcu ku skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly nasledovne: K
námietke, že správca dane opiera svoje zistenia o skutočnosti uvedené v Protokole z daňovej kontroly
vykonanej u daňového subjektu A. D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, ktorý Protokol
je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej lehoty na
výkon daňovej kontroly (s poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici), správca dane
uviedol, že skutočnosti uvedené v Protokole z predmetnej daňovej kontroly, neboli použité ako dôkaz
pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 u žalobcu. K námietke
žalobcu, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na
správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) (s poukazom na judikatúru
ESD vo veciach Optigen Ltd. Fulcrum Elektronics), správca dane poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, ako aj na rozhodnutia ESD vo veci Genius Holding a Schmeink a Strobel.
K námietke o absencii Zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej na DÚ Nitra dňa 26.09.2012 správca
dane uviedol, že skutočnosti zistené pri miestnom zisťovaní dňa 26.09.2012 a ústnom pojednávaní
dňa 11.10.2012 týkajúce sa obchodných transakcií spoločnosti KEVOLA s.r.o. a žalobcu sú uvedené v
odpovedi na dožiadanie DÚ Nitra z 30.04.2013. Z uvedenej výpovede vyplýva, že spoločnosť KEVOLA
s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady k daňovým kontrolám DPH za príslušné zdaňovacie
obdobia, t.j. aj za zdaňovacie obdobie jún 2012. Vo vzťahu k informáciám poskytnutým PPZ, NAKA,
NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica, list z 03.04.2013, ktorého súčasťou sú zápisnice z výsluchu
svedkov, pričom žalobca tvrdil, že zápisnica nie je svedkami podpísaná a nemôže byť použitá ako
dôkazný prostriedok, pretožežalobca, (ani jeho zástupca) nebol prítomný pri vypočutí svedkov, nemohol
si uplatniť právo klásť svedkom otázky, v dôsledku čoho bolo porušené jeho právo podľa Daňového
poriadku, správca dane uviedol, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. K návrhu žalobcu na vypočutie
svedkov správca dane uviedol, že vyjadrenia K. I. sú uvedené v konkrétnych častiach Protokolu, k
návrhu vypočuť ako svedka U.. A. A., správca dane uviedol, že miestneho zisťovania v spoločnosti
EURO-WOOD-SK s.r.o. sa za tento daňový subjekt zúčastnil konateľ spoločnosti X. A.. V súvislosti
s návrhom na vypočutie vodiča p. D. správca dane uviedol, že maďarská daňová správa nepotvrdila
dodávky pre spoločnosť STORM SUN Kft., spoločnosť si nesplnila svoje povinnosti. Ďalej uviedol,
že fakturované služby od dodávateľov A. D. (preprava) pre žalobcu mali byť vykonané na tovare od
dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom nebolo potvrdené dodanie tovaru od tejto spoločnosti. Preverením
daňového subjektu KEVOLA s.r.o. nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu tovaru od dodávateľa KEVOLA
s.r.o. pre žalobcu a nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare. Pokiaľ deklarovaný tovar mal
byť žalobcom nakúpený od spoločnosti KEVOLA s.r.o., ktorá však tento tovar reálne nedodala, uvedený
tovar nemohol byť reálne dodaný ani žalobcom pre odberateľa STORM SUN Kft. Vo vzťahu k námietke
týkajúcej sa intrakomunitárnej dodávky pre odberateľa D. B. & B. GBR a žiadosťou o vypočutie zástupcov
prepravných spoločnosti správca dane uviedol, že vychádzal z poskytnutej odpovede na žiadosť o
MVI, podľa ktorej nebolo potvrdené dodanie fakturovaného tovaru pre odberateľa D. B. & B. GBR.
Správca dane uviedol, že nespochybnil odoslanie a prepravu z tuzemska do Nemecka, ale spochybnil,
že tovar bol dodaný práve tomuto odberateľovi. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia
za mesiac január 2012 odcitoval obsah písomného vyjadrenia žalobcu k Protokolu z daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012, ako aj úkony vykonané zamestnancami správcu dane v
priebehu vyrubovacieho konania. Ďalej odcitoval obsah výpovede žalobcom navrhnutých svedkov U. D.
(ktorý bol v r. 2011 až 2012 vodičom nákladnej prepravy pre žalobcu a ktorý potvrdil, že prepravoval
tovar - drevo, opísal miesto nakládky a vykládky, avšak nevedel uviesť, či to bolo drevo pre žalobcu
DREVO BB - EXPORT s.r.o. alebo pre fyzickú osobu A. D., uviedol, že evidencia jednotlivých prepráv sa
viedla na tachografových kartách a vypisoval záznamy o prevádzke motorového vozidla, opísal priebeh
prepravy, nevedel sa však vyjadriť k spoločnostiam jednotlivých dodávateľov ani odberateľov) a A. D.
(ktorý uviedol, že všetky doklady, ktoré boli vystavené pre žalobcu, boli vystavené na základe reálnych
dodávok tovarov a služieb), správca dane uviedol, že vypočutím svedkov vo vyrubovacom konaní neboli
zistené nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenia správcu dane uvedené v Protokole z
daňovej kontroly. Napokon konštatoval, že výsledok preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa B.
D. nemá vplyv na výsledky daňovej kontroly za január 2012, pretože v tomto období nedošlo k dodaniu
tovaru pre tohto odberateľa.

7. Správca dane v rozhodnutí za február 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal
úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH , pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie február 2012
neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:
a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. Šahy č. 01022012, 02022012,
06022012/02, 08022012/02, 10022012/01, 14022012/03, 16022012/02, 22022012/03 a 27022012/05/
A za dodávku bukových, dubových, čerešňových, javorových a jaseňových priziem, odpočet v celkovej
sume 26.266,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. február 2012“),
b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom Martinom Kanckom, A. č. 028/02/2012 a 030/02/2012
za dodanie služieb: zapožičanie kamióna, odpočet vo výške 90,44 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A.
D. február 2012“),
c/ dodávateľská faktúra č. 120206 vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec za dodanie
služby: skracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie/dubové, javorové, čerešňové prizmy,
odpočet vo výške 3.900,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. február 2012“)
a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z
faktúr vystavených pre odberateľov nasledovne:
A/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa D. B. & B. GBR. Mamming, SRN č. 013/02/2012 vo
výške 1.817,- € za drevo - palety (ďalej aj „odberateľská faktúra D. B. & B., SRN február 2012“) a
B/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 021/02/2012 za
dodávku dubových priziem v celkovej výške 19.819,80 € (ďalej aj „odberateľská faktúra STORM SUN
Kft., Maďarsko február 2012“).

8. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 26.266,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými
faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac február 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia
za mesiac február 2012 uviedol, že pri preverovaní skutočností týkajúcich sa zdaniteľného obchodu
medzi žalobcom a daňovým subjektom KEVOLA s.r.o. nahliadal do spisu daňového subjektu KEVOLA
s.r.o. tak, ako sú opísané v bode 4. tohto rozsudku (vo vzťahu k spoločnosti KEVOLA s.r.o. a KALIPO
s.r.o.). Zároveň z dokumentov poskytnutých PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica,
konkrétne z výsluchov svedkov P. F., A. D., K. I., A. L. a M. M. (obsah výpovedí svedkov správca
dane odcitoval v odôvodnení rozhodnutia) zistil skutočnosti tak, ako sú uvedené v bode 4. tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správca dane konštatoval, že neuznal odpočítanie
dane z uvedených faktúr, pretože spoločnosťou KEVOLA s.r.o. nebolo potvrdené dodanie tovaru
pre žalobcu, žalobca nemal predmetný fakturovaný tovar prijatý na sklad, neviedol ani nepredložil
zamestnancom správcu dane skladovú evidenciu, nemal zamestnancov ani technické vybavenie
potrebné na skladovanie predmetného tovaru. Správca dane poukázal na to, že daňový subjekt KEVOLA
s.r.o. deklaroval nákup predmetného tovaru od dodávateľa KALIPO s.r.o., avšak vzhľadom na zistené
skutočnosti súvisiace s daňovým subjektom KALIPO s.r.o. tak, ako bolo uvedené v bode 4. tohto
rozsudku, správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KEVOLA s.r.o. Vo
vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 90,44 € za dodanie služieb (zapožičanie kamióna)
fakturovaných dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A. D., A. za mesiac február 2012, správca
dane uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie služieb - zapožičanie automobilov, a preto nemal právo
odpočítať daň z uvedených faktúr. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012 vo
vzťahu k dodávateľovi A. D., A. uviedol argumentáciu zhodnú, ako v rozhodnutí za mesiac január 2012
uvedenú v bode 4. tohto rozsudku vo vzťahu k dodávateľovi A. D., A.. Vo vzťahu k neoprávnenému
odpočtu DPH vo výške 3.900,- € za dodanie služieb fakturovaných dodávateľskou faktúrou vystavenou
dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012
poukázal na zistenia zhodne, ako je uvedené v bode 4. tohto rozsudku vo vzťahu k dodávateľovi EURO-
WOOD-SK s.r.o. so záverom, že správca dane neuznal žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane
z faktúr od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o., hoci tento potvrdil dodanie služieb v zmysle vystavených
faktúr, z dôvodu, že fakturované práce mali byť vykonané na tovare od dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom
nedošlo k dodaniu tovaru a k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare a taktiež nebolo potvrdené
dodanie spracovaného tovaru pre odberateľa STORM SUN Kft. Správca dane ďalej v odôvodnení
rozhodnutia za február 2012 poukázal na to, že v priebehu vyrubovacieho konania doplnil spis z
daňovej kontroly o podpísané zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli poskytnuté z PPZ, NAKA, NJFP,
Expozitúra Stred Banská Bystrica a ďalej na vykonanie výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov (U.
D. a A. D.). V odôvodnení rozhodnutia odcitoval výpovede uvedených svedkov tak, ako boli uvedené v
zápisniciach o výsluchu svedkov zo dňa 10.02.2017 so záverom, že vypočutím svedkov vo vyrubovacom

konaní neboli zistené nové relevantné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zistenie správcu dane uvedené v
Protokole z daňovej kontroly.

9. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúry č.
013/02/2012 vystavenej vo februári 2012 pre odberateľa D. B. & B., GBR, Mamming, SRN za dodávku
dreva - paliet v celkovej hodnote 1.817,- € správca dane uviedol, že na predmetnej faktúre nebol uvedený
odkaz na § 42 alebo § 43, odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice alebo informácia, že dodanie tovaru
je oslobodené od dane. Ďalej uviedol, že za účelom preverenia uvedených odberateľských faktúr zaslal
žiadosť o MVI, pričom z odpovede na túto žiadosť vyplýva, že nebolo možné odpovedať na žiadosť z
dôvodu, že nemecká daňová správa nemá k dispozícii žiadne doklady od spoločnosti Kerscher GBR,
ktoré by mohli domnelé dodania zo Slovenska tomuto odberateľovi potvrdiť alebo vyvrátiť. Správca
dane v tejto súvislosti v odôvodnení konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a
predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, z ktorých si
uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, predložil prepravný doklad a doklad o úhrade,
v prípade tohto odberateľa nedošlo k žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom
a daňovým subjektom z iného členského štátu ako odberateľom, pretože nemecká daňová správa
nepotvrdila dodanie tovaru pre tohto dodávateľa. Správca dane ďalej konštatoval, že žalobca porušil §
72 ods. 2 písm. h/ Zákona o DPH, keď predmetné faktúry neobsahovali odkaz na § 42 alebo § 43, odkaz
na čl. 136 alebo 138 Smernice, alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Z uvedeného
správca dane vyvodil záver, že žalobca si z predmetných faktúr neoprávnene uplatnil oslobodenie od
dane podľa § 43 Zákona o DPH. Následne správca v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012 v
časti, v ktorej opisoval úkony vykonané správcom dane vo vyrubovacom konaní, uviedol, že za účelom
preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa tovaru D. B. & B., GBR, Mamming, SRN vykonal
miestne zisťovanie u A. D. - Autodoprava Cinobaňa, o čom spísal zápisnicu a miestnym zisťovaním
zistil, že uvedený prepravca potvrdil vykonanie prepravy tovaru od žalobcu pre odberateľa D. B. & B.,
GBR, Mamming, SRN, uviedol okolnosti tejto prepravy a na základe toho správca dane konštatoval,
že bolo potvrdené dodanie tovaru od žalobcu tomuto odberateľovi, v dôsledku čoho správca dane vo
vyrubovacom konaní žalobcovi uznal uplatnené oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúry
vystavenej pre tohto odberateľa v zdaňovacom období február 2012.

10. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca
dane v odôvodnení rozhodnutia za február 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období
február 2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúru č. 021/02/2012 za dodávku dubových
priziem v hodnote 19.819,80 €. Ďalšia argumentácia voči tomuto odberateľovi je úplne zhodná ako v
rozhodnutí za mesiac január 2012 tak, ako je uvedená v bode 5. tohto rozsudku s tým rozdielom, že
správca dane uzavrel, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o B.
z faktúry vystavenej pre odberateľa STORM SUN Kft. v mesiaci február 2012 vo výške 19.819,80 €.

11. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za február 2012 konštatoval, že na daňovú
kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno
aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax, so zhodnou argumentáciou ako v
bode 6. tohto rozsudku, vrátane poukazu na rozhodnutia NS SR a Ústavného súdu SR. Správca dane
konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom
nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom
priznaní, sú úplné a správne. Správca dane zároveň v odôvodnení rozhodnutia za mesiac február 2012
poukázal na výklad šiestej Smernice, v zmysle ktorého pravidla DPH majú byť vykladané v súlade so
všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva spoločenstva. Správca dane sa napokon v rozhodnutí za
mesiac február 2012 vyjadril k vyjadreniu žalobcu k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly
a v ňom uvedeným jednotlivým námietkam zhodne, ako je uvedené v bode 6. tohto rozsudku s tým
rozdielom, že výsledkom preverenia prepravy do Nemecka pre odberateľa D. B. & B., GBR, Mamming,
SRN je potvrdenie dodania tovaru od žalobcu ako dodávateľa pre tohto odberateľa v Nemecku, v
dôsledku čoho správca dane vo vyrubovacom konaní žalobcovi uznal uplatnené oslobodenie od dane
podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre tohto odberateľa v zdaňovacom období február 2012.

12. Správca dane v rozhodnutí za marec 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal
úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie marec 2012
neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:

a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 01022012/02, 03022012/02,
07022012/03, 14022012/04, 20022012/02, 01032012/02, 02032012/02, 03032012/02 za dodávku
tovaru: palivové drevo dubové a jaseňové prizmy, odpočet v celkovej výške 12.003,60 € (ďalej aj
„dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. marec 2012“),
b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom A. D., A. č. 043/03/2012 a 042/03/2012 za dodanie
služby: zapožičanie kamióna, odpočet vo výške 352,58 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A. D. marec
2012“),
c/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec za dodanie služby:
spracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie, odpočet vo výške 4.200,- € (ďalej aj
„dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. marec 2012“)
a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z
faktúr vystavených pre odberateľov nasledovne:

A/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN č. 017/03/2012 a 026/03/2012
za dodávku tovaru: buk drevo vo výške 3.634,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry D. B. & B. GBR marec
2012“) a
B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 022/03/2012,
023/03/2012, 024/03/2012, 029/05/2012, 030/03/2012, 031/03/2012, 034/03/2012 a 035/03/2012 za
dodávku tovaru: dubové a čerešňové prizmy, orechové, javorové, jaseňové, čerešňové a dubové prírezy
v celkovej výške 198.072,91 € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko marec 2012“).
13. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 12.003,60 € za tovar fakturovaný
dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac marec 2012, vo vzťahu k
neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 352,58 € za služby fakturované dodávateľskými faktúrami od
dodávateľa A. D., A. za mesiac marec 2012 a vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 4.200,-
€ za služby fakturované dodávateľskou faktúrou od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac
marec 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac marec 2012 uviedol úplne totožnú
argumentáciu, ako je uvedená vo vzťahu k týmto dodávateľom v rozhodnutí za mesiac január a február
2012 a v bode 4. a 8. tohto rozsudku.

14. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr
vystavených v mesiaci marec 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva v celkovej
hodnote 3.634,- € správca dane uviedol rovnakú argumentáciu, ako je uvedené v rozhodnutí správcu
dane za mesiac február 2012 a v bode 9. tohto rozsudku.

15. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca
dane v odôvodnení rozhodnutia za marec 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období marec
2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku priziem
a prírezov v celkovej hodnote 198.072,91 €. Ďalej uviedol argumentáciu, ako je vo vzťahu k tomuto
odberateľovi uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 5. tohto
rozsudku.

16. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za marec 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu
v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať
rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax s tým, že ďalšia argumentácia je zhodná ako v
rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.

17. Správca dane v rozhodnutí za apríl 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal
úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie apríl 2012
neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:
a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 06032012/03, 08032012/01,
12032012/03, 02042012/01, 05042012 a 12042012/01 za dodávku tovaru: jaseňové a dubové prizmy,
odpočet vo výške 17.740,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. apríl 2012“),
b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom A. D., A. č. 058/04/2012 a 061/04/2012 za dodanie
služby: zapožičanie kamióna, odpočet vo výške 347,14 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A. D. apríl
2012“),

c/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120408 za dodanie
služby: spracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie, odpočet vo výške 3.100,- € (ďalej
aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. apríl 2012“)
a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z
faktúr vystavených pre odberateľov:
A/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa Kerscher B. & B. GBR, SRN č. 036/04/2012 za dodanie
tovaru: buk drevo vo výške 1.794,- € (ďalej aj „odberateľská faktúra D. B. & B. GBR, SRN apríl 2012“) a
B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 038/04/2012,
039/04/2012, 041/04/2012, 042/04/2012, 043/04/2012, 044/04/2012, 045/04/2012 a 046/04/2012 za
dodávku tovaru: dubové prírezy v celkovej výške 184.942,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM
SUN Kft., Maďarsko apríl 2012“).

18. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 17.740,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými
faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac apríl 2012 vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu
DPH vo výške 347,14 € za služby fakturované dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A. D., A. za
mesiac apríl 2012 a vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 3.100,- € za služby fakturované
dodávateľskou faktúrou od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac apríl 2012 správca dane
v odôvodnení rozhodnutia za mesiac apríl 2012 uviedol zhodnú argumentáciu vo vzťahu k týmto
dodávateľom, ako je uvedené v rozhodnutiach za mesiace január, február a marec 2012 a v bodoch 4.,
8. a 13. tohto rozsudku.

19. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr
vystavených v apríli 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, Mamming, SRN za dodávku dreva vo výške
1.794,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutiach správcu dane za
mesiace február a marec 2012 a v bodoch 9. a 14. tohto rozsudku.

20. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca
dane v odôvodnení rozhodnutia za apríl 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období apríl
2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku
prírezov v celkovej hodnote 184.942,- €. Ďalej uviedol argumentáciu zhodne ako je uvedená v rozhodnutí
správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 5. tohto rozsudku.

21. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za apríl 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu
spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať
rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax a ďalej uviedol zhodnú argumentáciu, ako je
uvedená v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.

22. Správca dane v rozhodnutí za jún 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony
vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v
zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly za jún 2012 zistil, že žalobca
si za zdaňovacie obdobie jún 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH
z dodávateľských faktúr nasledovne:
a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 05062012/01, 07062012/02,
08062012/07, 11062012/02, 12062012/04 a 14062012/01 za dodávku tovaru: dubové prizmy a VZV,
odpočet vo výške 23.129,- € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. jún 2012“),
b/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom A. D., A. č. 090/06/2012 za dodanie služby: zapožičanie
vozidiel - kamión MANN Z TATRA 815, odpočet vo výške 298,86 € (ďalej aj „dodávateľská faktúra A.
D. jún 2012“),
c/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120614 za dodanie
služby: spracovanie priziem/rozmietanie, vykracovanie, hobľovanie/dubové prizmy, odpočet vo výške
3.240,- € (ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK s.r.o. jún 2012“)
a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z
faktúr vystavených pre odberateľov:
A/ odberateľská faktúra vystavená pre odberateľa Kerscher B. & B. GBR, SRN č. 067/06/2012 za dodanie
tovaru: drevo - palety vo výške 1.896,- € (ďalej aj „odberateľská faktúra Kerscher B. & B. GBR, SRN
jún 2012“) a
B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 079/06/2012,
080/06/2012, 081/06/2012, 082/06/2012, 083/06/2012, 084/06/2012 a 085/06/2012 za dodávku tovaru:

dubové prírezy priebežky v celovej výške 171.501,85 € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft.,
Maďarsko jún 2012“).

23. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 23.129,- € za tovar fakturovaný dodávateľskými
faktúrami od dodávateľa KEVOLA s.r.o. za mesiac jún 2012 vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH
vo výške 298,86 € za dodanie služby od dodávateľa A. D., A. za mesiac jún 2012 a vo vzťahu k
neoprávnenému odpočtu DPH, vo výške 3.240,- € za služby fakturované dodávateľskou faktúrou od
dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac jún 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za
mesiac jún 2012 uviedol zhodnú argumentáciu ako je uvedená v rozhodnutiach správcu dane vo vzťahu
k týmto dodávateľom za mesiace január a február 2012, ako aj v bodoch 4. a 8. tohto rozsudku.

24. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr
vystavených v júni 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva - paliet v celkovej výške
1.896,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac február
2012 a v bode 9. tohto rozsudku.

25. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca
dane v odôvodnení rozhodnutia za jún 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období jún
2012 pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku
dubových prírezov priebežiek v celkovej hodnote 171.501,85 €. Ďalej uviedol zhodnú argumentáciu ako
v rozhodnutí správcu dane voči tomuto odberateľovi za mesiac január 2012 a v bode 5. tohto rozsudku.

26. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za jún 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu
spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať
rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax s tým, že ďalej uviedol zhodnú argumentáciu ako
v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.

27. Správca dane v rozhodnutí za júl 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal úkony
vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom v
zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly za júl 2012 zistil, že žalobca
si za zdaňovacie obdobie júl 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o DPH odpočítal DPH
z dodávateľských faktúr nasledovne:
a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom REK s.r.o. Tornaľa č. 15072012, 16072012 a 17072012
za dodávku tovaru: dubové prírezy, bukové prírezy hobľované, odpočet spolu vo výške 9.920,40 € (ďalej
aj „dodávateľské faktúry REK s.r.o. júl 2012“),
b/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom A. D., A. č. 104/07/2012 a 106/07/2012 za dodanie
tovaru: dubové priebežky a dodanie služby: zapožičanie TATRA, MAN, SCANIA odpočet spolu vo výške
5.227,04 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry A. D. júl 2012“),
c/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom KEVOLA s.r.o. č. 02072012/10, 04072012/05,
06072012/02, 09072012/03, 10072012/06, 11072012/06, 11072012/07, 12072012/03, 12072012/04,
16072012/04 a 18072012/04 za dodávku tovaru: smreková guľatina kálané drevo, dubové prizmy,
odpočet spolu vo výške 17.511,54 € (ďalej aj „dodávateľské faktúry KEVOLA s.r.o. júl 2012“)
d/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom EURO-WOOD-SK s.r.o. Tisovec č. 120705 za dodávku
služby: sušenie priziem, odpočet vo výške 4.698,- € ((ďalej aj „dodávateľská faktúra EURO-WOOD-SK
s.r.o. júl 2012“)
a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z
faktúr vystavených pre odberateľov:
A/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa Kerscher B. & B. GBR, SRN č. 076/07/2012,
093/07/2012 a 097/07/2012 za dodanie tovaru: drevo - palety v celkovej výške 5.692,- € (ďalej aj
„odberateľské faktúry D. B. & B. GBR, SRN júl 2012“) a
B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko č. 102/07/2012,
118/07/2012, 119/07/2012 a 120/07/2012 za dodávku tovaru: dubové prírezy priebežky v celovej výške
91.161,75 € (ďalej aj „odberateľské faktúry STORM SUN Kft., Maďarsko júl 2012“).
28. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 9.920,40 € za tovar fakturovaný dodávateľskými
faktúrami od dodávateľa REK s.r.o. za mesiac júl 2012 správca dane v odôvodnení rozhodnutia za
mesiac júl 2012 uviedol, že pri preverovaní skutočností týkajúcich sa tohto zdaniteľného obchodu
nahliadal do spisu daňového subjektu REK s.r.o., z ktorého zistil, že tento subjekt neposkytoval správcovi
dane súčinnosť, bolo u neho vykonané určovanie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie

júl 2012, došlo u neho k zmene sídla spoločnosti dňa 10.04.2013, k zmene spoločníka a konateľa
spoločnosti dňa 26.02.2013. Po zmene konateľa daňový subjekt zostal nekontaktný. Spoločnosť REK
s.r.o. nepredložila správcovi dane doklady, neumožnila mu vykonať daňovú kontrolu, z čoho správca
dane vyvodil, že spoločnosť REK s.r.o. nepreukázala, že predmetný tovar, prípadne službu, z ktorej si
odpočítala daň, nadobudla, nakoľko nemala k daňovej kontrole faktúru, na základe ktorej by vznikol
nárok na odpočítanie dane. Správca dane ďalej zistil, že bývalý konateľ spoločnosti REK s.r.o. p. S.
X. predložil správcovi dane Zmluvu o prevode obchodného podielu z 09.10.2012, účtovné doklady
nemal k dispozícii a tvrdil, že tieto boli odovzdané novému konateľovi M. M.. Nový konateľ oznámil, že
doklady pravdepodobne zhoreli pri požiari. Na základe uvedených skutočností správca dane vyvodil,
že nie je potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou DREVO BB - EXPORT s.r.o.
Správca dane ďalej v odôvodnení poukázal na to, že disponuje informáciami a kópiami dokumentov
poskytnutými PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred Banská Bystrica, konkrétne výsluchom svedka P.
F., A. D., K. I., A. L. a M. M., ktorý bol od 26.02.2013 konateľom spoločnosti REK s.r.o. Správca dane
odcitoval obsah zápisnice o výsluchu M. M., z ktorej je možné zistiť okolnosti, za ktorých získal obchodný
podiel spoločnosti REK s.r.o. od bývalého konateľa S. X., pričom doteraz nezaplatil dohodnutú cenu,
písomnosti podpísal u notára, avšak tieto nemá k dispozícii. Tvrdil, že všetky doklady, ktoré mal, boli
uskladnené v priestoroch spoločnosti E-STAV (zamestnávateľa G.M.), avšak tieto zhoreli pri požiari.
K podnikaniu spoločnosti REK s.r.o. sa nevedel konkrétne vyjadriť, nevedel, či má zamestnancov a
nepoznal obchodných partnerov. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 5.227,04 € za
dodanie tovaru a služieb fakturovaných dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A. D., A. za mesiac júl
2012 správca dane uviedol, že kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca nepreukázal dodanie
služieb zapožičanie automobilov a vykonanie prepravy nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly A. D. za
zdaňovacie obdobie júl 2012 zistil, že k dodaniu tovaru pre daňový subjekt A. D. od daňového subjektu
REK s.r.o. (ako aj iných dodávateľov) v skutočnosti nedošlo a pokiaľ teda tovar uvedený na faktúrach
A. D. nenadobudol, nemohol ho ďalej predať žalobcovi, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri tomto
tovare a správca dane uplatnený návrh na odpočet dane neuznal. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu
DPH vo výške 17.511,54 € za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KEVOLA
s.r.o. za mesiac júl 2012 a vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 4.698,- € za služby
fakturované dodávateľskou faktúrou od dodávateľa EURO-WOOD-SK s.r.o. za mesiac júl 2012 správca
dane v odôvodnení rozhodnutia za mesiac júl 2012 uviedol rovnakú argumentáciu, ako je uvedená v
rozhodnutí správcu dane za mesiace január a február 2012 a v bodoch 4. a 8. tohto rozsudku.

29. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr
vystavených v júli 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva - paliet v celkovej výške
5.692,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac február
2012 a v bode 9. tohto rozsudku.

30. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca
dane v odôvodnení rozhodnutia za júl 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období júl 2012
pre odberateľa STORM SUN Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku dubových
prírezov priebežiek v celkovej hodnote 91.161,75 €. Ďalej uviedol vo vzťahu k tomu odberateľovi zhodnú
argumentáciu, ako bola uvedená v rozhodnutí správcu dane za január 2012 a v bode 5. tohto rozsudku.

31. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za júl 2012 konštatoval, že na daňovú kontrolu v
spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno aplikovať
rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax, pričom uviedol zhodnú argumentáciu, ako je
uvedená v rozhodnutí správcu dane za január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.

32. Správca dane v rozhodnutí za september 2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal
úkony vykonané správcom dane počas daňovej kontroly, ktorými preveroval odpočítanie dane platiteľom
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Správca dane v rámci daňovej kontroly za september 2012 zistil,
že žalobca si za zdaňovacie obdobie september 2012 neoprávnene v rozpore s § 49 ods. 1 Zákona o
DPH odpočítal DPH z dodávateľských faktúr nasledovne:
a/ dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom REK s.r.o. Tornaľa č. 02092012, 04092012, 11092012,
15092012 a 19092012 za dodávku tovaru: dubové prizmy, odpočet v celkovej výške 15.079,02 € (ďalej
aj „dodávateľské faktúry REK s.r.o. september 2012“),

b/ dodávateľská faktúra vystavená dodávateľom A. D., A. č. 140/09/2012 za dodanie služby: zapožičanie
vozidiel - kamión MANN Z SCANIA Z odpočet vo výške 1700,68 € (ďalej aj „dodávateľská faktúra A.
D. september 2012“)
a zároveň zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH z
faktúr vystavených pre odberateľov:
A/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN č. 136/09/2012, 143/09/2012 a
145/09/2012 za dodanie tovaru: drevo - palety v celkovej výške 5.237,- € (ďalej aj „odberateľské faktúry
D. B. & B. GBR, SRN september 2012“) a
B/ odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa PREFÉT KERESKEDELMI SZOLGÁLTÁTÓ Korlátolt
Felelőségű Társaság, Balkány, Maďarsko č. 149/09/2012, 151/09/2012, 152/09/2012, 153/09/2012,
154/09/2012, 155/09/2012, 156/09/2012 a 157/09/2012 za dodávku tovaru: bukové prírezy priebežky,
dubové prírezy priebežky, prizmy, dubové prizmy v celovej výške 133.233,20 € (ďalej aj „odberateľské
faktúry PREFÉT Kft., Maďarsko september 2012“).

33. Vo vzťahu k neoprávnenému odpočtu DPH vo výške 15.079,02 € za tovar fakturovaný
dodávateľskými faktúrami od dodávateľa REK s.r.o. za mesiac september 2012 správca dane v
odôvodnení rozhodnutia za mesiac september 2012 uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená
v rozhodnutí správcu dane za mesiac júl 2012 vo vzťahu k tomuto dodávateľovi a v bode 28.
tohto rozsudku. Vo vzťahu k oprávnenosti odpočtu DPH vo výške 1.700,68 € za služby fakturované
dodávateľskou faktúrou od dodávateľa A. D. za mesiac september 2012 správca dane v odôvodnení
rozhodnutia za mesiac september 2012 uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí
správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 4. tohto rozsudku.

34. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH z faktúr
vystavených v septembri 2012 pre odberateľa D. B. & B. GBR, SRN za dodávku dreva - paliet v celkovej
výške 1.237,- € správca dane uviedol zhodnú argumentáciu, ako je uvedená v rozhodnutí správcu dane
za mesiac február 2012 a v bode 9. tohto rozsudku.

35. Vo vzťahu k neoprávnenému uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 Zákona o DPH správca
dane v odôvodnení rozhodnutia za september 2012 uviedol, že žalobca vystavil v zdaňovacom období
september 2012 pre odberateľa PREFÉT Kft., Maďarsko faktúry špecifikované v rozhodnutí za dodávku
dubových a bukových prírezov, priebežiek a dubových priziem v celkovej hodnote 133.233,20 €. Ďalej
uviedol, preverením predmetných faktúr formou MVI nebolo potvrdené dodanie tovaru od dodávateľa
(žalobcu) pre odberateľa PREFÉT Kft., Maďarsko. Správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce z
odpovede maďarskej daňovej správy v rámci MVI, podľa ktorých preverovaná spoločnosť PREFÉT
Kft., Maďarsko poprela prijatie tovaru, uviedol, že nerealizoval žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu,
nebola vykonaná žiadna preprava, nebola vykonaná žiadna platba, nebola zadaná žiadna objednávka,
DPH nebola priznaná/zaplatená. Podľa vyhlásenia p. I. Y., ktorý konal v mene tejto spoločnosti, medzi
žalobcom a touto spoločnosťou žiadna transakcia neprebehla, maďarský daňový subjekt nebol v
kontakte so slovenským daňovým subjektom, nevedel nič o dokladoch, nikdy predtým ich nevidel,
nepripustil transakciu uvedenú na dokladoch, ktoré mu boli predložené a prepravné doklady neboli v
skutočnosti vystavené dotknutým subjektom. Správca dane zistil, že deklarovaný tovar pre odberateľa
PREFÉT Kft., Maďarsko mal byť dodávateľom (žalobcom) nakúpený od spoločnosti REK s.r.o., ktorá
však tento tovar reálne nedodala, a teda tento deklarovaný tovar nemohol byť reálne dodaný pre
odberateľa v Maďarsku. Správca dane konštatoval, že napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve
a predložil v daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru v tuzemsku a do iného členského štátu,
z ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, predložil prepravné doklady
o úhrade, správca dane konštatoval, že v prípade odberateľa PREFÉT Kft., Maďarsko nedošlo k
žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom z iného členského
štátu ako odberateľom. Spoločnosť PREFÉT Kft., Maďarsko poprela prijatie tovaru od žalobcu, neboli
realizované žiadne transakcie medzi daňovými subjektami. Správca dane konštatoval, že ani spoločnosť
REK s.r.o. nedodala tovar žalobcovi, deklarované obchody medzi týmito spoločnosťami neboli reálne
uskutočnené. Z dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na fyzické dodanie tovaru a spoločnosti REK
s.r.o. reálne nevznikla daňová povinnosť a odberateľovi - žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane,
žalobca tovar reálne nenakúpil a z uvedeného dôvodu ho nemohol ďalej predať spoločnosti PREFÉT
Kft. Zo strany zúčastnených spoločností sa podľa správcu dane nepreukázala skutočná ekonomická
podstata takéhoto podnikania. Zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a

prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú
na odberateľských faktúrach.

36. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia za september 2012 konštatoval, že na daňovú
kontrolu v spoločnosti DREVO BB - EXPORT s.r.o., na jej činnosť a deklarované dodávky tovaru možno
aplikovať rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax a ďalej uviedol argumentáciu zhodnú,
ako v rozhodnutí správcu dane za mesiac január 2012 a v bode 6. tohto rozsudku.

37. Proti vyššie uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane za obdobie január až apríl,
jún, júl a september 2012 podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutiami: č.
102552949/2017 zo dňa 11.12.2017 (zdaňovacie obdobie január 2012), č. 102552677/2017 zo dňa
11.12.2017 (zdaňovacie obdobie február 2012), č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017 (zdaňovacie
obdobie marec 2012), č. 102552134/2017 zo dňa 11.12.2017 (zdaňovacie obdobie apríl 2012), č.
102555698/2017 zo dňa 12.12.2017 (zdaňovacie obdobie jún 2012), č. 102556184/2017 zo dňa
12.12.2017 (zdaňovacie obdobie júl 2012) a č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017 (zdaňovacie
obdobie september 2012), (ďalej len „napadnuté rozhodnutia žalovaného“) tak, že rozhodnutia správcu
dane potvrdil. Napadnuté rozhodnutia žalovaného boli odôvodnené zhodne, pričom žalovaný v ich
odôvodnení v podstate odcitoval text odvolaní žalobcu a jednotlivé zistenia správcu dane tak, ako
boli podrobne popísané v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí správcu dane. Opísal podrobne
priebeh daňových kontrol i vyrubovacích konaní, opísal zistenia vyplývajúce z daňových kontrol, ako aj
jednotlivé úkony, ktoré správca dane v rámci daňových kontrol vykonal. Poukázal na to, že správca dane
o výsledku daňových kontrol vyhotovil Protokoly (špecifikované v bode 1/ tohto rozsudku), ktoré boli
žalobcovi doručené 20.10.2016, spolu s výzvami na vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v predmetných
Protokoloch. Žalobca podal dňa 11.11.2016 vyjadrenia k zisteniam uvedeným v Protokoloch, v ktorých
o.i. navrhol, aby správca dane vo vyrubovacích konaniach vypočul svedkov - konateľov dodávateľských
spoločností K. I., S. X., A. D. a vodiča U. D. a navrhol doplniť preverenie prepravy tovaru dodaného
pre odberateľa D. B. & B. GBR. Správca dane následne vo vyrubovacích konaniach vypočul svedkov -
vodiča U. D. a A. D. za prítomnosti zástupcu žalobcu, o čom spísal zápisnice. Žalovaný v odôvodnení
napadnutých rozhodnutí za obdobie marec, apríl a máj 2012 uviedol, že správca dane za účelom
preverenia prepravy tovaru od žalobcu do Nemecka pre odberateľa D. B. & B. GBR vykonal dňa
22.06.2017 miestne zisťovanie u dopravcu A. D. - Autodoprava Cinobaňa, ktorý potvrdil vykonanie
predmetnej prepravy. Zároveň v rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún, júl a september
2012 žalovaný uviedol, že správca dane za účelom preverenia prepravy tovaru do Nemecka od žalobcu
pre odberateľa D. B. & B. GBR vykonal dňa 15.06.2017 miestne zisťovanie u dopravcu RAPČAN
SERVIS DETVA s.r.o., Hriňová, ktorý potvrdil vykonanie predmetnej prepravy. Následne žalovaný
poukázal na zápisnice o ústnom pojednávaní spísané so žalobcom vo veci prerokovania pripomienok
a dôkazov žalobcu k Protokolom z daňových kontrol (zápisnice z 12.06.2017 a 03.08.2017). Správca
dane následne vydal vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia správcu dane, ktorými určil žalobcovi
rozdiel dane vo výškach v nich uvedených. Žalovaný konštatoval, že správca dane zistil, že žalobca
svojím konaním porušil § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. tým, že v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach január až apríl, jún, júl a september 2012 si neoprávnene odpočítal DPH z faktúr vystavených
jeho dodávateľmi, pričom žalovaný v odôvodneniach jednotlivých napadnutých rozhodnutí špecifikoval
jednotlivých dodávateľov (v zdaňovacom období január, február, marec, apríl a jún 2012: KEVOLA
s.r.o., EURO-WOOD-SK s.r.o., A. D., v zdaňovacom období júl 2011: KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD-
SK s.r.o., REK s.r.o., A. D. a v zdaňovacom období september 2012 REK s.r.o. a Martin Kancko) a
súčasne, že správca dane zistil, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43
Zákona o DPH z faktúr vystavených jeho odberateľom (odberateľ STORM SUN Kft., Balkány, Maďarsko v
kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, február, marec, apríl, jún a júl 2012 a odberateľ PREFÉT
KERESKEDELMI SZOLGÁLTÁTÓ Kft., Balkány, Maďarsko za zdaňovacie obdobie september 2012).
V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný podrobne opísal zistenia a závery správcu dane tak,
ako sú uvedené v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí správcu dane (a v bodoch 3-36 tohto
rozsudku), pričom o.i. poukázal na skutočnosti zistené z dokumentov poskytnutých správcovi dane z
PPZ, NAKA, NJFT, Expozitúra Stred Banská Bystrica a doslovne odcitoval obsah výsluchov svedkov
L. F., M. D., Š. I. a M. L.. Ďalej poukázal na zistenia vyplývajúce z MVI (o.i. obsah výpovedí štatutárnej
zástupkyne spoločnosti STORM SUN Kft. Istvánné Gondor a splnomocneného zástupcu I. Y.). Následne
žalovaný konštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí správcu dane nezistil
žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutých rozhodnutí, pričom tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem podľa

žalovaného vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výrokov napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa stotožnil v celom rozsahu s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane považujúc právne
posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí odcitoval
príslušné ustanovenia Zákona o DPH a Daňového poriadku, ktoré boli aplikované v preskúmavaných
prípadoch.

38. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutých rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami
žalobcu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za mesiac január, február, marec, apríl a jún
2012 vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. K námietke, že správca dane svoje závery
opiera o zistenia, ktoré sú uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A.
D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, pričom Protokol z predmetnej daňovej kontroly
je v zmysle rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici považovaný za nezákonne získaný dôkazný
prostriedok, uviedol zhodne so správcom dane, že skutočnosti uvedené v Protokole z predmetnej
daňovej kontroly neboli použité ako dôkaz pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie
január až apríl 2012 u žalobcu, správca dane síce nahliadol do spisu z predmetnej daňovej kontroly,
avšak informácie a zistenia z nej neboli použité ako dôkazy v daňovej kontrole žalobcu. Správca dane
tak nepoužil nezákonné získané dôkazy. K námietke, že správca dane spochybnil dodanie tovaru a
služieb na základe zápisníc z výsluchov svedkov, ktoré poskytol PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra Stred
Banská Bystrica v prílohe listu z 03.04.2013, pričom uvedené zápisnice nie sú podpísané žiadnym
zo svedkov, a preto nemôžu byť použité ako dôkazný prostriedok v predmetnej daňovej kontrole,
ďalej k námietke, že žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri vypočutí svedkov a nemohli si
uplatniť právo klásť svedkom otázky, žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 24
ods. 4 Daňového poriadku, uvedené výsluchy mohol použiť ako dôkaz v daňovom konaní, pričom
tieto boli vykonané v zmysle ustanovení Trestného poriadku, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu § 45
ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Správca dane pritom nevychádzal len z poskytnutých informácií
a dokumentov poskytnutých OČTK, ale vykonal rozsiahle dokazovanie a jeho závery vychádzajú z
faktov získaných z rôznych zdrojov. Žalobca bol napokon s obsahom uvedených zápisníc oboznámený
a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť a predložiť dôkazy. V priebehu vyrubovacieho konania bol
spis doplnený o podpísané zápisnice o výsluchu svedkov. K námietke, že správca dane svoj záver
o nepriznaní nároku na odpočet opiera o rozsudky ESD C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98
Schmeink a Strobel, pričom neuviedol v čom sú tieto dva rozsudky zhodné s prejednávanou vecou,
pričom naopak poukázal na potrebu aplikovania iných rozsudkov ESD vo veciach C-354/04 (Optigen
Ltd.), C-353/03 (Fulcrum Electronics Ltd.), C-484/03 (Bond House System Ltd.) a C-439/04 (Kittel),
žalovaný uviedol, že s uvedenými námietkami nesúhlasí, mal za to, že správca dane správne poukázal
na predmetné rozsudky ESD vo veciach Genius Holding a Schmeink a Strobel, pričom ich zhodnosť
s posudzovanou vecou je v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane z faktúr, na
ktorých je síce daň uvedená, avšak táto je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a nie z dôvodu
uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Správca dane túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí riadne
odôvodnil. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu vo vzťahu k aplikácii ním uvedených rozsudkov
ESD z dôvodu, že v týchto prípadoch nebolo spochybnené materiálne plnenie a boli splnené vecné
a formálne podmienky práva na odpočet dane, pričom dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských
reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností subjekt, ktorý si neplnil
záväzky. K námietke žalobcu týkajúcej sa návrhu na vypočutie svedkov (K. I., U.. A. A., S. X., ktorých
správca dane nepredvolal, čím podľa žalobcu bolo porušené jeho právo klásť svedkom otázky podľa
§ 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že správca dane k uvedeným návrhom
zaujal stanovisko vo svojich rozhodnutiach, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Poukázal na to, že správca
dane vykonal výsluchy svedkov A. D. a U. D.. K námietke, že správca dane neuznal odpočítanie dane
z faktúr od fyzickej osoby A. D. za zapožičanie kamióna, pričom správcovi dane mali byť predložené
záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, ani z faktúr od spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o.,
pričom počas miestneho zisťovania boli overované skutočnosti dodávateľom potvrdené, rovnako vo
veci preverenia intrakomunitárnych dodávok pre odberateľa STORM SUN Kft. žalobca namietal, že
správca dane nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a skutočnosť, že maďarská spoločnosť si
neplnila daňové povinnosti, nemôže byť vyhodnotená na ťarchu žalobcu, žalovaný uviedol, že správca
dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3, pričom sa žalovaný stotožnil
so stanoviskom správcu dane, že pre vznik práva na odpočítanie DPH nepostačuje len existencia
konkrétnej faktúry, ale je nevyhnutné splniť aj hmotnoprávne podmienky, pričom dôkazná povinnosť
pre žalobcu nie je len povinnosťou, ale aj právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také
dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach. Správca dane

nespochybňoval predloženie dokladov, ale pravdivosť údajov uvedených na týchto dokladoch. Žalobca
nepreukázal vierohodne reálne dodanie fakturovaného tovaru a služieb od dodávateľov spoločnosti
KEVOLA s.r.o., A. D., A. a EURO-WOOD-SK s.r.o., a preto mu odpočet nebol priznaný. Správca dane
nepripisoval žalobcovi na ťarchu skutočnosť, že maďarská spoločnosť si neplnila daňové povinnosti voči
maďarskej finančnej správe. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na predmetných faktúrach neuviedol
odkaz na § 42 alebo § 43, odkaz na čl. 136 alebo 138 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006
o spoločnom systéme DPH v znení Smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 alebo informáciu, že
dodanie tovaru je oslobodené od dane, čím porušil § 74 ods. 1 písm. h/ Zákona o DPH.

39. Žalovaný uzavrel, že správca dane vierohodne a zákonným spôsobom preukázal, že žalobca
svojím konaním porušil § 49 ods. 1 Zákona o DPH tým, že v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach
január, február, marec, apríl a jún 2012 odpočítal DPH za tovar fakturovaný dodávateľskými faktúrami
vystavenými spoločnosťou KEVOLA s.r.o., pretože správca dane pri preverovaní zdaniteľného obchodu
medzi žalobcom a spoločnosťou KEVOLA s.r.o. zistil také objektívne skutočnosti, ktoré ho viedli k
prijatému záveru, že nedošlo k dodaniu tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. pre žalobcu, a tým
nedošlo ani k vzniku daňovej povinnosti pri tomto tovare. Žalovaný poukázal na to, že zamestnanci
správcu dane vykonali počas daňovej kontroly viaceré úkony, požiadali o súčinnosť daňové orgány
SR, požiadali o MVI a prijali informácie od OČTK. Z nahliadnutia do spisu spoločnosti KEVOLA
s.r.o. správca dane zistil, že spoločnosť KEVOLA s.r.o. v r. 2011 a 2012 vykazovala veľké obraty
pri minimálnych daňových povinnostiach, spoločnosť obchodovala s drevom, ale aj s potravinárskymi
komoditami, nemá nehnuteľný majetok, nemá dopravné ani manipulačné prostriedky, nevlastní
odpisovaný majetok, nemá skladové priestory, niektoré si prenajíma, avšak tieto môžu slúžiť výhradne na
skladovanie potravinárskeho tovaru. Spoločnosť nemá prenajaté, ani nepodniká v žiadnych priestoroch
drevoskladov, v komodite drevo vystupuje ako sprostredkovateľská spoločnosť, spoločnosť má len
daňové doklady od spoločnosti KALIPO s.r.o. Bratislava, ktoré sú vystavené na sprostredkovanie,
kúpu a predaj tovarov a služieb. Žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom objasnenia
skutkového stavu využil aj informácie z dokumentov poskytnutých OČTK (zápisnice o výsluchu svedkov
K. I., bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. v období od 30.11.2010 a 12.09.2012 /v súčasnej
dobe je konateľom spoločnosti W. B., občan X./, P. F. a A. D. (bývalých konateľov spoločnosti KALIPO
s.r.o.) a A. L. (bývalej účtovníčky KEVOLA s.r.o.). Z vykonaného dokazovania podľa žalovaného v
súvislosti so zisteniami obchodných vzťahov žalobcu s dodávateľom spoločnosťou KEVOLA s.r.o.
vyplynulo, že reálne nedošlo k dodaniu tovaru a tým k vzniku daňovej povinnosti z fakturovaného
tovaru, pričom správca dane zároveň preukázal, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 Zákona o DPH a to
aj vo vzťahu k službám fakturovaným dodávateľskými faktúrami vystavenými s A. D. a spoločnosťou
EURO-WOOD-SK s.r.o. Vo vzťahu k vyfakturovaným službám dodávateľom A. D. (zapožičanie kamióna
MAN Z za účelom prepravy tovaru pre odberateľa - spoločnosť STORM SUN Kft., Maďarsko bolo
podľa žalovaného preverením odberateľských faktúr správcom dane zistené, že nedošlo k dodaniu
tovaru pre odberateľa spoločnosť STORM SUN Kft. - žalovaný poukázal na zistenia vyplývajúce z
odpovede maďarskej daňovej správy (spoločnosť STORM SUN Kft. nepredložila maďarskej daňovej
správe priznania, neposkytla požadované údaje ani účtovníctvo, nebolo priznané nadobudnutie tovaru,
spoločnosť nemá vhodné priestory na vykládku tovaru, na adrese uvedenej v prepravných dokladoch
sa nachádza rodinný dom, ktorý nie je vhodný na vykládku deklarovaného tovaru, nebolo preukázané,
že došlo k nadobudnutiu tovaru, nebolo preukázané vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti tejto
spoločnosti v Maďarsku). Rovnako vo vzťahu k faktúram vystaveným A. D. za zapožičanie kamióna MAN
Z a manipuláciu na sklade, žalovaný uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov zistil,
že žalobca nepreukázal dodanie služieb - zapožičanie kamiónu ani vykonanie manipulácie na sklade.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane kontrolou predložených dokladov a evidencií zistil,
že žalobca deklaroval nákup tovaru - priziem, ktorý bol spracovávaný spoločnosťou EURO-WOOD-SK
s.r.o., od dodávateľa KEVOLA s.r.o., pričom preverením dodávateľských faktúr od spoločnosti KEVOLA
s.r.o. bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru od tohto dodávateľa pre žalobcu a pokiaľ žalobca
deklaroval predaj spracovaných priziem pre odberateľa spoločnosť STORM SUN Kft., preverením
týchto faktúr bolo zistené, že nedošlo k dodaniu tovaru pre túto spoločnosť. Správca dane na základe
týchto zistení podľa žalovaného oprávnene neuznal žalobcovi ani uplatnený nárok na odpočítanie
dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o., hoci tento potvrdil dodanie
služieb. K požiadavke žalobcu, aby žalovaný rozhodol v súlade s § 3 ods. 9 Daňového poriadku a
postupoval rovnako ako v prípade daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok
2011 u spoločnosti KALIPO s.r.o., žalovaný uviedol, že uvedená požiadavka je nedôvodná, pretože
sa nejedná o skutkovo zhodné prípady, keďže v spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo o určovanie dane

podľa pomôcok, k daňovej kontrole neboli predložené žiadne doklady a spoločnosť KALIPO s.r.o.
nevykonávala žiadnu činnosť, čo sú zásadné rozdiely s daňovou kontrolou vykonávanou u daňového
subjektu (žalobcu). Žalovaný sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom
svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania
a v takomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality DPH všetkými vyššie uvádzanými spoločnosťami. Správcom dane nebolo možné skontrolovať
a preveriť pôvod tovaru (KEVOLA s.r.o.), ani konečnú spotrebu prevádzaného tovaru (STORM SUN Kft.,
Maďarsko). Vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných zdaniteľných
obchodov, dôkazné bremeno ich preukázania je podľa žalovaného na žalobcovi, pričom predloženie
len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov považoval za nedostatočné. Poukázal na to,
že žalobca mal preukázať, že vynaložiť a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z
rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Zároveň poukázal
na zásadu objektívnej pravdy. Žalovaný uviedol, že samotné vystavenie faktúry a jej uvedenie do
záznamov v zmysle § 70 Zákona o DPH nie je ešte preukázaním uskutočnenia zdaniteľného obchodu,
samotná existencia faktúry neznamená, že platiteľ má právo na odpočítanie dane. Žalobca musí
preukázať, aké plnenia prijal na základe vyhotovenej faktúry, aby bolo možné posúdiť oprávnenosť
odpočítania. Žalovaný poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet
DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Pre nárok na odpočet DPH
je nevyhnutné preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, t.j. že
tovary, ktoré sú deklarované na faktúrach, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúrach.
Nárok na odpočet DPH vzniká až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať
a za správnosť ktorých zodpovedá. Žalovaný konštatoval, že zo zistení správcu dane vyplýva, že
tovary dodané pre daňový subjekt (žalobcu), nemohli byť dodané spoločnosťami uvádzanými na
preverovaných faktúrach. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a
vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje
uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Správca dane, ktorý získal oprávnené pochybnosti
o tom, či bol predmetný tovar resp. služba dodaná, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale
žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných
faktúrach, pokiaľ si nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje. Ak žalobca neunesie
v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet dane. Žalovaný
uzavrel, že žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným
spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v
daňovom priznaní sú úplné a správne. Správca dane prejednal dôkazy predložené platiteľom, dôkazná
povinnosť je na strane platiteľa a žalovaný sa s poukazom na vyhodnotenie a závery správcu dane
uvedené v prvostupňových rozhodnutiach správcu dane s týmito stotožnil.

40. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za mesiac júl 2012 vysporiadal s námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane za mesiac júl 2012 obdobne a s rovnakou
argumentáciou, ako je uvedené v bode 38 tohto rozsudku s tým rozdielom, že vo vzťahu k námietke,
že správca dane svoje závery opiera o zistenia uvedené v Protokole z daňovej kontroly vykonanej u
daňového subjektu A. D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, uviedol, že uvedená
námietka nie je dôvodná, pretože správca dane vo svojom rozhodnutí za zdaňovacie obdobie júl 2012
uviedol, že nahliadol do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 u daňového
subjektu A. D., a nie za zdaňovacie obdobie január až máj 2012, ako to tvrdí žalobca. Vo vzťahu k
preverovaniu skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o. žalovaný
poukázal na zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly vykonanej u tohto dodávateľa, ako aj z výpovedí
S. X. (bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o.), ako aj M. M. ( súčasného konateľa spoločnosti REK
s.r.o.) týkajúcich sa okolností vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti REK s.r.o. a prevodu
obchodného podielu. M. M. o.i. vo výpovedi uviedol, že účtovné doklady boli uložené v Tornali a zhoreli.

41. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia za mesiac september 2012 vysporiadal
s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane za zdaniteľné obdobie
september 2012 obdobne a s rovnakou argumentáciou, ako je uvedené v bode 38 tohto rozsudku s tým
rozdielom, že k námietke žalobcu, že správca dane svoje závery opiera o zistenia uvedené v Protokole
z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A. D. na DPH za zdaňovacie obdobie január až máj
2012 uviedol, že námietka je nedôvodná, pretože správca dane v rozhodnutí za mesiac september 2012
uviedol, že nahliadol do spisu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až apríl 2012 u žalobcu
(nie u A. D.), ďalej nahliadol do spisu z daňovej kontroly za mesiac september 2012 u daňového subjektu

A. D. a zároveň do spisu daňovej kontroly DPH a určovania dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie
september 2012 u daňového subjektu REK s.r.o. Vo vzťahu k preverovaniu skutočností týkajúcich sa
zdaniteľných obchodov so spoločnosťou REK s.r.o. žalovaný poukázal na zistenia vyplývajúce z daňovej
kontroly vykonanej u tohto dodávateľa, ako aj z výpovedí p. M. M. a p. S. X. týkajúcich sa okolností
vykonávania podnikateľskej činnosti spoločnosti REK s.r.o. a prevodu obchodného podielu, pričom M.
M. súčasný konateľ REK sa vyjadril, že doklady spoločnosti nemá, nakoľko tieto zhoreli pri požiari.
Spoločnosť REK s.r.o. nepreukázala nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne fakturovaný pre žalobcu,
nebola predložená rekonštrukcia účtovníctva. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevyhovenia návrhu
žalobcu na vypočutie svedka S. X., ktorého správca dane nepredvolal, čím bolo podľa žalobcu porušené
jeho právo klásť svedkovi otázky podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že
námietka je nedôvodná, pretože vyjadrenia S. X. sú uvedené v Protokole z procesu určovania dane
podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie september 2012 zo dňa 08.01.2014. K námietke, že správca
dane neuznal odpočítanie dane z faktúr od fyzickej osoby A. D. za zapožičanie kamióna - vykonanie
prepravy, hoci boli správcovi dane predložené záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a
fotografický materiál, na ktorom sú vyfotené priestory píly, v ktorých reálne fungovali spoločnosti p.
X., žalovaný uviedol, že námietky nie sú dôvodné. Žalovaný uviedol, že dôvody neuznania nároku na
odpočítanie dane z dodania služieb od fyzickej osoby A. D., sú dostatočne vyhodnotené v Protokole z
daňovej kontroly a v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, pričom zo spisového materiálu nie je zrejmá
skutočnosť, že by boli správcovi dane predložené záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy za
obdobie september 2012. K predloženému fotografickému materiálu ako dôkazu žalovaný uviedol, že
tieto fotografie nepotvrdzujú, že nafotený tovar je určený práve pre žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vo
vzťahu k dodávkam pre spoločnosť PREFÉT Kft. p. I. Y. dňa 21.11.2012 vložil na bankový účet žalobcu
vklad vo výške 9.000,- €, čo žalobca považoval za dôkaz o reálnom obchodovaní s touto spoločnosťou a
jej zastupovaní p. I. Y., žalovaný uviedol, že námietka je nedôvodná, pretože táto platba nie je dôkazom
o reálnom uskutočnení dodávky tovaru. Poukázal na to, že preverením predmetných faktúr formou
MVI nebolo potvrdené dodanie tovaru od žalobcu pre odberateľa PREFÉT Kft. Vyjadrenie p. I. Y. k
intrakomunitárnym dodávkam je uvedené v odpovedi na MVI, v ktorej poprel akúkoľvek spoluprácu
so žalobcom a prijatie tovaru deklarovaného faktúrami žalobcu. Dôkazné bremeno preukázať reálne
obchodovanie a uskutočnenie zdaniteľných plnení s uvedenou spoločnosťou má žalobca a len samotný
vklad určitej sumy na účet daňového subjektu (v inom období) takýmto dôkazom nie je.

Žaloby

42. Žalobca sa žalobami doručenými správnemu súdu 28.02.2018 domáhal, aby správny súd preskúmal
rozhodnutia žalovaného č. 102552949/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
správcu dane č. 101771235/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane
za mesiac január 2012 (č. k. 24S/43/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102552677/2017 zo dňa
11.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101771604/2017 zo dňa 16.08.2017,
ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac február 2012 (č. k. 24S/40/2018), rozhodnutie
žalovaného č. 102552456/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č.
101772075/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac marec 2012 (č.
k. 24S/39/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102552134/2017 zo dňa 11.12.2017, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane č. 101772349/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel
dane za mesiac apríl 2012 (č. k. 24S/44/2018), rozhodnutie žalovaného č. 102555698/2017 zo dňa
12.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101774373/2017 zo dňa 16.08.2017,
ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac jún 2012 (č. k. 24S/37/2018), rozhodnutie
žalovaného č. 102556184/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č.
101774518/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane za mesiac júl 2012 (č. k.
24S/38/2018) a rozhodnutie žalovaného č. 102555831/2017 zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správcu dane č. 101774653/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel
dane za mesiac september 2012 (č. k. 24S/41/2018). Žalobca vo vyššie uvedených žalobách zhodne
tvrdil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nezákonné a navrhol ich zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm.
c/, d/, e/, g/ SSP.

43. Žalobca v žalobách týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí žalovaného za mesiace január, február,
marec, apríl, jún, júl a september 2012 (v bode II.) namietal, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí vo veci samej, pretože správca dane využil ako dôkazy v predmetných daňových kontrolách

aj nahliadnutie do spisu daňového subjektu A. D., pričom Protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu
prekročenia zákonnej lehoty nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, a takýto
dôkaz nemožno použiť ani v inom konaní, čo bolo potvrdené rozsudkami Krajského súdu v Banskej
Bystrici. Ak správca dane uvádza tieto dôkazy medzi dôkazmi, na základe ktorých boli vydané
rozhodnutia, aj tieto rozhodnutia sú nezákonné. Žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného
k jeho poukazu na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach o žalobách A. D. proti
Finančnému riaditeľstvu SR, keď žalovaný uviedol, že informácie získané nahliadnutím do uvedenej
daňovej kontroly neboli použité v Protokole z daňových kontrol žalobcu, ani v rozhodnutiach správcu
dane. Žalobca poukázal na zoznam vykonaných dôkazov uvedených v rozhodnutiach správcu dane na
str. 7 (o.i. nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu A. D. za zdaňovacie
obdobie január až máj 2012 s tým, že ak žalovaný tieto dôkazy uvádza medzi dôkazmi, na základe
ktorých boli vydané rozhodnutia, aj tieto rozhodnutia sú nezákonné. Žalobca mal za to, že žalovaný
nesprávne právne posúdil vec. V bode III. žalôb žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný spochybnil
dodanie tovaru a služieb na základe výsluchov svedkov, ktoré poskytol PPZ, NAKA, NJFP, Expozitúra
Stred Banská Bystrica listom z 03.04.2013, hoci ho žalobca upozornil na to, že zápisnice nie sú
podpísané žiadnym zo svedkov. Napriek odstráneniu tohto nedostatku vo vyrubovacích konaniach podľa
žalobcu takéto zápisnice nemôžu byť použité ako dôkaz, nakoľko žalobca nebol prítomný pri výsluchoch
svedkov a nemal možnosť im klásť otázky, výpovede boli získané v konaní podľa Trestného poriadku,
kde žalobca nemal postavenie účastníka konania a takýmto postupom správca dane porušil § 3 ods.
1 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalovaný sa podľa žalobcu dostatočne nevysporiadal
s touto odvolacou námietkou žalobcu, keď konštatoval, že žalovaný postupoval v súlade s Daňovým
poriadkom, že žalobca bol s obsahom zápisníc oboznámený a bolo mu umožnené, aby sa k námietkam
vyjadril a predložil dôkazy. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na Rozsudok Krajského súdu v Českých
Budějoviciach z 28.01.1999 sp. zn. 10Ca/371/97. Žalobca v žalobách proti rozhodnutiam žalovaného
a správcu dane za mesiac január až apríl, jún a júl 2011 (v bode IV.) namietal závery žalovaného,
že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru/
služieb od dodávateľa KEVOLA s.r.o., A. D., EURO-WOOD-SK s.r.o. a nepreukázal oslobodené
dodanie tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi spoločnosti STORM SUN Kft.
Žalobca mal za to, že správca dane žiadnym spôsobom nespochybnil, že spoločnosť STORM SUN Kft.
nebol tovar dodaný. Podľa žalobcu z dožiadania maďarskej daňovej správy vyplynula len informácia,
že táto spoločnosť si neplnila daňové povinnosti, za ktorých plnenie nemôže niesť zodpovednosť
žalobca a ktoré mu nemôžu byť pripísané na ťarchu. Podľa žalobcu zástupca spoločnosti STORM
SUN Kft. I. Y. vo výpovedi potvrdil dodanie tovaru i uzavretie zmluvy so žalobcom. Žalobca poukázal
na to, že o.i. správcovi dane predložil CMR listy, ktoré podľa žalobcu preukazujú dodanie tovaru,
pričom správca dane na tieto dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietol prihliadať. Žalovaný
sa navyše s uvedenými odvolacími námietkami podľa žalobcu nevysporiadal. Žalobca namietal, že
žalovaný nesprávne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy týkajúce sa dodania tovaru maďarskému
odberateľovi, resp. že žalovaný ani správca dane nevyhodnotili žiadnym spôsobom prepravné doklady
CMR dopravcu, na ktorých bolo potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu a potvrdenie adresáta
o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. Žalobca argumentoval, že predložením
CMR dokladu vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného v
prepravnom doklade a na miesto v ňom uvedené, a teda preukázal splnenie podmienok na oslobodenie
od platenia DPH. Žalobca poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/20/2017
z 31.10.2017 a na čl. 6, 9 a 12 Dohovoru o prepravnej zmluve z medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave (CMR). Záver správcu dane je v tejto časti podľa žalobcu nepreskúmateľný. Podľa žalobcu
žalovaný vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii plnenia v neprospech žalobcu a postupoval v rozpore
s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca v bode IV. žaloby týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného i
správcu dane za mesiac september 2011 uviedol totožné námietky, ako v žalobách proti rozhodnutiam
týkajúcim sa mesiaca január až apríl, jún a júl 2011 s tým rozdielom, že namietal záver správcu dane
i žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa REK s.r.o. a to len v
dôsledku toho, že táto spoločnosť nedisponuje účtovnými dokladmi a tým mala byť žalobcovi pripísaná
dôkazná núdza iného daňového subjektu na jeho ťarchu v rozpore s ustálenou judikatúrou. Zároveň
namietal záver žalovaného i správcu dane, že žalobca nepreukázal oslobodené dodanie tovaru do iného
členského štátu deklarovanému odberateľovi PREFÉT Kft., pričom tento záver mal žalovaný postaviť len
na tvrdení maďarského daňovníka, ktorý tieto obchody poprel a neprihliadol pritom na dôkazy svedčiace
v prospech žalobcu. Za takéto dôkazy o reálnom uskutočnení obchodov so spoločnosťou PREFÉT Kft.
zastúpenej I. Y.alobca označil o.i. bankový výpis z novembra 2012, s touto námietkou sa však žalovaný
nevysporiadal a odmietol vykonať výsluch I. Y.. Ďalej žalobca poukázal na ďalšie predložené dôkazy

- prepravné doklady (CMR listy) a to s rovnakou argumentáciou, ako v prípade žalôb týkajúcich sa
rozhodnutí za obdobie január až apríl, jún a júl 2011. Žalobca vo všetkých žalobách (v bode V.) uviedol,
že považuje za nepravdivé tvrdenie správcu dane, že svedok - vodič U. D. nepotvrdil zapožičanie vozidla
dodávateľom A. D.. Žalobca poukázal na Zápisnicu o výsluchu tohto svedka z 10.02.2017, v ktorej
podľa žalobcu svedok potvrdil vykonávanie prepravy ako vodič žalobcu, pracovný vzťah so žalobcom,
popísal druh prepravovaného tovaru, uviedol vozidlá a ich ŠPZ, na ktorých vykonával prepravu, potvrdil
miesta dodania tovaru, existenciu CMR, faktúr a dodacích listov, potvrdil, že preberal a vozil tovar od
spoločnosti PDR s.r.o. a od A. D., aj prepravu do zahraničia. Žalobca namietal, že v konaní žiadal
vypočuť ako svedkov osoby, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok tovarov alebo služieb konateľmi
dodávateľských spoločností, a to p. K. I. a U.. A. A.. Ďalej žiadal v konaní vypočuť zástupcov prepravných
spoločností, ktorí podľa jednotlivých CMR vykonali prepravu. Správca dane uvedené osoby nepredvolal,
čím bolo podľa žalobcu porušené jeho právo klásť svedkom otázky v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/
Daňového poriadku. Žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, dôkazy predložené žalobcom nevyhodnotil,
len ich odmietol bez toho, aby správca dane predložil dôkazy, ktoré by tvrdenia žalobcu vyvrátili. Žalobca
ďalej namietal, že od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie dôkazov, ktorými nemôže
disponovať a domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sú podľa žalobcu
nedôvodné, nemajú oporu v zákone a odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR. Žalobca v
žalobách proti rozhodnutiam za mesiac január až apríl, jún, júl a september 2011 (v bode VI.) namietal,
že odvolanie sa žalovaného na neunesenie dôkazného bremena a nesplnenie podmienok v zmysle
§ 43 žalobcom nie je prijateľné, pretože správca dane pri hodnotení dôkazov účelovo neprihliadol na
výsledky dokazovania, dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné
zásady daňového konania a rozhodnutia žalovaného nie sú dostatočne odôvodnené. Podľa žalobcu
žalovaný poukázal len na nepredloženie dôkazov zo strany spoločnosti STORM SUN Kft., KEVOLA
s.r.o. a REK s.r.o., pričom vo vzťahu k nepreukázaniu dodania tovaru od spoločnosti KEVOLA s.r.o. a
REK s.r.o. podľa žalobcu správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie a neprihliadol na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca tvrdil, že pri dokazovaní sa v rámci správy daní uplatňuje
vyhľadávacia zásada. Namietal, že správca dane neprihliadol na dôkazy preukazujúce reálnosť dodania
tovarov a služieb, najmä na zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkom S. X., čestné prehlásenie
konateľa spoločnosti KEVOLA s.r.o. K. I., zápisnicu o výsluchu svedka K. I. a svedka A., ktorých výsluchy
boli vykonané Daňovým úradom Banská Bystrica a ktoré zápisnice sú súčasťou spisu A. D. v kontrole
za zdaňovacie obdobie r. 2010, 2011 a 2012. Tieto skutočnosti majú podľa žalobcu podstatný vplyv na
výsledok konania, pričom správca dane uvedené dôkazy opomenul, nezaoberal sa nimi a nevyhodnotil
ich vo vzájomnej súvislosti. Žalobca namietal, že žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal
s námietkami žalobcu, a preto sú rozhodnutia nezákonné pre nedostatočne zistený stav veci a sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca namietal skutočnosť, že
správca dane reálnu existenciu a prepravu deklarovaného tovaru preveroval nedostatočne a účelovo sa
zaoberal len dôkazmi svedčiacimi v neprospech žalobcu. Ďalej namietal, že správca dane spochybnil
reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov len na tom základe, že obchodný partner žalobcu si nesplnil
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Nevykonal pritom dostatočné dokazovanie, keď nespároval
uskutočnené dodania s vykonanými platbami za dodania, prepravy nepreveril prostredníctvom Národnej
diaľničnej spoločnosti a zamietol návrh na opätovné doplnenie dokazovania výsluchom bývalých
konateľov spoločnosti PDR s.r.o. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR č. k. 3Sžf/1/2011. Mal za
to, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný sa nevysporiadal
s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne platnej judikatúry NS SR. Žalobca v žalobách týkajúcich sa
rozhodnutí žalovaného i správcu dane za mesiac január až apríl, jún a júl 2012 namietal, že žalovaný sa
nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, že správca dane spochybňoval deklarované dodávky
tovarov a služieb v reťazci z dôvodu, že mali pochádzať na začiatku reťazca od spoločnosti KALIPO
s.r.o., v ktorej bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2011
bez nálezu. Poukazoval pritom na Protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 03.10.2013, ktorý je
súčasťou administratívneho spisu uvedeného subjektu. Žalobca žiadal, aby správca dane postupoval v
tomto prípade rovnako a pokiaľ žalovaný uviedol, že v prejednávanom prípade nejde o skutkovo zhodný
prípad, keďže u spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo o určovanie dane podľa pomôcok, neboli predložené
žiadne doklady a táto nevykonávala žiadnu činnosť, na rozdiel od žalobcu, došlo podľa žalobcu v
predmetnom konaní k vade, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Žalobca vyslovil nesúhlas s
právnym posúdením žalobcu. Žalobca v žalobách týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného i správcu dane
za mesiace január až apríl, jún a júl 2012 (v bode VIII.) a v žalobe týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného
i správcu dane za mesiac september 2012 (v bode VII.) žalobca namietal, že žalovaný sa vo svojich

rozhodnutiach odmietol zaoberať judikatúrou ESD, na ktorú žalobca poukazoval, pričom žalobcom
uvedené rozsudky sa podľa neho vzťahujú aj na predmetné konanie. Poukázal na to, že žalobca
preukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 Zákona o DPH a v rozhodnutiach uvedené konštatovanie
o nepreukázaní nároku na oslobodenie od DPH preto žalobca považuje za nesprávne z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia a neúplného posúdenia zisteného skutkového stavu správcom dane.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný na str. 38 rozhodnutí uvádza, že žalobcom
uvádzaná judikatúra nesúvisí s prejednávanou vecou. Ďalej poukázal na text, ktorý mal byť uvedený
na str. 42 (rozhodnutia týkajúce sa mesiaca január, február a jún 2012), resp. na str. 51 (rozhodnutia
týkajúce sa mesiacov marec, apríl, júl a september 2012) a tvrdil, že argumentácia žalovaného vo vzťahu
k vedomosti žalobcu o prípadnom podvode medzi obchodnými spoločnosťami, tak ako sú popísané
v odôvodnení rozhodnutí, nebola dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Žalovaný podľa žalobcu tak
pripísal na ťarchu žalobcu neplnenie si povinností vyplývajúcich zo zákona iným daňovým subjektom
a nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou, ktorá je pre správcu dane záväzná. Žalobca
poukázal najmä na Rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 (Belgický štát proti
Recolta Recycling SPRL). Ďalej poukázal na rozhodnutia vo veci Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. a
Bond House Systems Ltd. V tejto súvislosti žalobca konštatoval, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel
alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je
dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca opodstatnenosť podaných žalôb odôvodnil aj rozsudkami
NS SR a ESD (napr. vo veci Mahagében Kft. a Z. B. z 21.06.2012). Žalobca v žalobách týkajúcich sa
rozhodnutí žalovaného i správcu dane za mesiace január až apríl, jún a júl 2012 (v bode IX.) a v žalobe
týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného i správcu dane týkajúceho sa mesiaca september 2012 (v bode
VIII.) namietal, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti
rozhodnutí správcu dane, a preto sú aj napadnuté rozhodnutia žalovaného nepresvedčivé a neobsahujú
dostatočné dôvody, v dôsledku čoho sú nepreskúmateľné. Žalobca poukázal v tejto súvislosti aj na text,
ktorý mal byť uvedený na str. 42 rozhodnutí žalovaného (rozhodnutia týkajúce sa mesiacov január a
február 2012) resp. na str. 44 rozhodnutí žalovaného (rozhodnutia týkajúce sa mesiacov marec, apríl,
jún, júl a september 2012), z ktorého textu malo podľa žalobcu vyplývať, že rozhodnutia žalovaného
sú odôvodnené nedostatočne a boli vydané v rozpore s § 63 ods. 2 Daňového poriadku. V bode X.
žalôb týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného za mesiace január až apríl, jún a júl 2012, resp. v bode
IX. žaloby týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného za mesiac september 2012 žalobca zopakoval tvrdené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí s tým, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné, pretože
žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca napokon v žalobách
v bode XI. (žaloby týkajúce sa rozhodnutí žalovaného a správcu dane za mesiace január až apríl, jún
a júl 2012) resp. v bode X. žaloby (týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného a správcu dane za mesiac
september 2012) požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnym žalobám podľa § 185
písm. a/ SSP. Napadnuté rozhodnutia žalovaného navrhol zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a žiadal
o priznanie náhrady trov konania.

Vyjadrenia žalovaného

44. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám poukázal na žalobné námietky uvedené v jednotlivých
bodoch žalôb, ktoré boli v podstate zhodné s námietkami uvedenými v odvolaniach žalobcu proti
rozhodnutiam správcu dane, následne sa k nim vyjadril s poukazom na zistenia správcu dane
a zopakoval svoje vyjadrenia k jednotlivým odvolacím námietkam uvedeným v odôvodneniach
napadnutých rozhodnutí tak, ako boli špecifikované v bodoch 38 až 41 tohto rozsudku. Žalovaný navyše
k námietkam žalobcu uvedeným v bode IV. žalôb týkajúcich sa rozhodnutí za mesiace január až apríl
2012, jún a júl 2012, v ktorých namietal závery žalovaného, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru
oslobodeného od dane do iného členského štátu (maďarskému odberateľovi STORM SUN Kft.) a
nevyhodnotil výpoveď I. Y. a predložené prepravné doklady (CMR), žalovaný uviedol, že námietka
je nedôvodná. Poukázal na to, že správca dane nespochybnil predloženie dokladov, ale pravdivosť
údajov uvedených na týchto dokladoch. Poukázal na výsledky preverovania odberateľských faktúr pre
odberateľa STORM SUN Kft. prostredníctvom MVI, na výpoveď štatutárnych zástupcov tejto spoločnosti,
z ktorej nevyplýva potvrdenie zdaniteľných obchodov od žalobcu, tieto neboli potvrdené ani výpoveďou
A. D., v dôsledku čoho bolo spochybnené nadobudnutie predmetného tovaru, ktorý mal byť žalobcom
dodaný spoločnosti STORM SUN Kft. Žalovaný uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.
Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v bode IV. žaloby týkajúcej sa rozhodnutia žalovaného za mesiac
september 2012, v ktorej namietal záver žalovaného, že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od
dodávateľa REK s.r.o. a nepreukázal dodanie tovaru oslobodeného od dane do iného členského štátu

(maďarskému odberateľovi PREFÉT Kft.) a nevyhodnotil žalobcom predložené dôkazy (bankový výpis z
novembra 2012 a prepravné doklady - CMR), žalovaný uviedol, že námietka nie je dôvodná. Poukázal na
vykonané dokazovanie ohľadne preverenia dodávok od spoločnosti REK s.r.o. (nahliadnutie do spisov
z daňovej kontroly tejto spoločnosti, výsluch konateľa M. M. pred OČTK, výpoveď bývalého konateľa
REK s.r.o. S. X.), ďalej na výsledky preverovania dodania tovaru do Maďarska prostredníctvom MVI
a vyjadrenie I. Y. k intrakomunitárnym dodávkam a uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
o uskutočnení zdaniteľných plnení. K námietke žalobcu uplatnenej v žalobe týkajúcej sa rozhodnutia
žalovaného za mesiac september 2012 ohľadne vyhodnotenia výpovede vodiča U. D. vo vzťahu k
potvrdeniu vykonania prepravy pre spoločnosť STORM SUN Kft. žalovaný uviedol, že táto je zmätočná,
pretože v kontrolovanom zdaňovacom období september 2012 žalobca nedeklaroval intrakomunitárne
dodávky pre spoločnosť STORM SUN Kft. K námietkam uvedeným v bode VI. žalôb žalovaný uviedol,
že tieto sú nedôvodné, pretože žalobca uvádza dôkazy, ktoré sa týkajú A. D. a nie žalobcu a navyše
neuvádza, o ktoré konkrétne dôkazy má ísť. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane zamietol návrh
na výsluch bývalých konateľov spoločnosti PDR s.r.o., táto námietka nemá súvis s prejednávanými
vecami, pretože predmetom dodania neboli dodávky od spoločnosti PDR s.r.o. K námietke žalobcu,
že žalovaný neskúmal dostatočne dokazovanie a nepostupoval podľa judikatúry NS SR, žalovaný
uviedol, že z judikatúry NS SR vyplýva, že nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že
formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované
na faktúrach, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúrach. Nárok na odpočet DPH nevzniká
len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktoré je platiteľ povinný preukázať a za správnosť
ktorých zodpovedá. Žalovaný uzavrel, že zo zistení správcu dane vyplýva, že tovary dodané pre žalobcu
nemohli byť dodané spoločnosťami uvedenými na preverovaných faktúrach. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. K námietke
žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane
spochybňoval deklarované dodávky tovarov a služieb v reťazci z dôvodu, že mali pochádzať na začiatku
reťazca od spoločnosti KALIPO s.r.o., v ktorej bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie
obdobie I. až IV. štvrťrok 2011 bez nálezu, žalovaný uviedol, že sa nejedná o skutkovo zhodné prípady,
keďže v spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo o určovanie dane podľa pomôcok, k daňovej kontrole tejto
spoločnosti neboli predložené žiadne doklady a uvedená spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, čo
sú zásadné rozdiely s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu. Vo vzťahu k námietke, že žalovaný sa
odmietol zaoberať judikatúrou ESD, žalovaný uviedol, že táto je nedôvodná a vo svojich rozhodnutiach
sa s uvedenou námietkou vysporiadal. Zdôraznil, že rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú založené
na skutočnosti, že žalobca nepreukázal, že prijal zdaniteľné plnenia, dodanie tovaru a dodanie služieb od
svojich dodávateľov a následne nepreukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, čím nezvládol
dôkazné bremeno, a teda nie je pravdivé konštatovanie žalobcu, že žalovaným nebola spochybnená
existencia materiálneho plnenia. Vo vzťahu k námietke o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí
žalovaný uviedol, že rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane boli vydané na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu a sú riadne odôvodnené. Žalovaný navrhol žaloby zamietnuť.

45. Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhoch žalobcu o priznanie odkladného účinku správnym žalobám
rozhodol Uzneseniami zo dňa 10.05.2018 č.k. 24S/43/2018-65, 24S/40/2018-64, 24S/39/2018-64,
24S/37/2018-64, 24S/38/2018-68, 24S/44/2018-65 a 24S/41/2018-60 tak, že návrhy s poukazom na §
188 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol. Rozhodnutia nadobudli
právoplatnosť dňa 01.06.2018.

46. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 24S/43/2018-79 zo dňa 27.03.2019 spojil na
spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu DREVO BB - EXPORT s.r.o. Málinec
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica pod sp. zn. 24S/37/2018, 24S/38/2018,
24S/39/2018, 24S/40/2018, 24S/41/2018, 24S/43/2018 a 24S/44/2018 s tým, že tieto sa ďalej vedú pod
sp. zn. 24S/43/2018 a to s poukazom na § 65 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“).
47. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie a
rozhodnutia správcu dane, ktoré im predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom
veci prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby správny súd
veci prejednal na pojednávaní. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa

26.02.2019. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu
dňa 28.03.2019 (§ 137 ods. 3 SSP).

48. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení úč. pre preverované
zdaňovacie obdobia (ďalej len „Zákon o DPH“) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

50. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

51. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

52. Podľa § 43 ods. 1, 5 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4.
Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.

53. Podľa § 72 ods. 2 písm. h/ Zákona o DPH faktúra musí obsahovať odkaz na § 42 alebo 43, odkaz
na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že
dodanie tovaru je oslobodené od dane.

54. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

57. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny
úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského
dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

58. Podľa § 24 ods. 1, 2, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

59. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

60. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

61. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

62. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie
konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené.

63. Predmetom preskúmavacieho konania sú rozhodnutia žalovaného, ktorými boli potvrdené
rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi ako platiteľovi DPH určený rozdiel dane za zdaňovacie
obdobia január, február, marec, apríl, jún, júl a september 2012. Správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal,
pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobách.

64. Žalobca v žalobách namietal, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej, pretože správca
dane mal využiť ako dôkazy v predmetných daňových kontrolách aj nahliadnutie do spisu daňového
subjektu A. D., pričom Protokol z tejto daňovej kontroly z dôvodu prekročenia zákonnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a takýto
dôkaz nemožno použiť ani v inom konaní, čo vyplýva aj zo žalobcom citovaných rozsudkov Krajského
súdu v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne posúdil vec.
Tvrdil, že správca dane vo svojich rozhodnutiach na str. 7 poukázal na zoznam vykonaných dôkazov,
medzi ktorými je o.i. nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly daňového subjektu A. D. za zdaňovacie
obdobie január až máj 2012, o čom mal byť spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016.
Takéto tvrdenie žalobcu nemá oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane týkajúcich sa zdaňovacieho
obdobia jún, júl a september 2012. Správca dane v odôvodnení týchto prvostupňových rozhodnutí
na str. 7 uvádza zoznam úkonov (teda nie zoznam dôkazov) vykonaných správcom dane v rámci
výkonu daňových kontrol u žalobu zameraných na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún, júl a september 2012, o.i. konkrétne uvádza, že vykonal
nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 u daňového subjektu A. D., o čom spísal úradný
záznam č. 103717477/2016 zo dňa 12.08.2016, do spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 u daňového subjektu
A. D., o čom spísal úradný záznam č. 103717576/2016 zo dňa 12.08.2016 a do spisu z daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
september 2012 u daňového subjektu A. D., o čom spísal úradný záznam č. 103717995/2016 zo
dňa 12.08.2016. To znamená, že správca dane vo vzťahu k vyššie uvedeným rozhodnutiam za
zdaňovacie obdobie jún, júl a september 2012 nevykonal nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie január až máj 2012 u daňového subjektu A. D., ani do Zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 9601403/5/1150560/2013/Šta z 26.03.2013 a ani do Protokolu z daňovej kontroly č.
9601403/106928/2014/StrN zo dňa 13.04.2014 (správne mal byť uvedený dátum 13.01.2014) týkajúcich
sa zdaňovacieho obdobia január až máj 2012 (pričom Krajský súd v Banskej Bystrici v žalobcom cit.
rozsudkoch zo 04.05.2016 skonštatoval, že Protokol z tejto daňovej kontroly t.j. za obdobie január až
máj 2012 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku). Správny súd ďalej uvádza,
že o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu A. D. za zdaňovacie
obdobie jún, júl a september 2012 nebol spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016, ale
vyššie uvedené úradné záznamy. Podkladom rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobie jún, júl
a september 2012 u žalobcu teda nie sú žalobcom označené dôkazy, o ktorých tvrdí, že majú povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutí správcu
dane a žalovaného týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún, júl a september 2012. Žalobca navyše v
žalobách ani nekonkretizoval skutočnosti, ktoré by z ním nesprávne označených dôkazov mal správca
dane zistiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane vo svojich rozhodnutiach týkajúcich sa zdaňovacieho
obdobia január až apríl 2012 na str. 7. poukázal na zoznam vykonaných dôkazov, medzi ktorými je o.i.
nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly u daňového subjektu A. D. za zdaňovacie obdobie január až
máj 2012, o čom mal byť spísaný úradný záznam č. 103717278/2016 z 12.08.2016, takéto tvrdenie
žalobcu nemá rovnako oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie obdobie január až
apríl 2012, pretože správca dane v odôvodnení týchto rozhodnutí na str. 7 uvádza zoznam úkonov (teda
nie zoznam dôkazov) vykonaných správcom dane v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu zameranej
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január
až apríl 2012. Z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane týkajúcich sa zdaňovacích období január až

apríl 2012 nevyplýva ani to, že by boli žalobcom označené dôkazy (Zápisnica o ústnom pojednávaní z
26.03.2013 a Protokol z daňovej kontroly č. 9601403/106928/2014/StrM zo dňa 13.04.2014 /správne mal
byť uvedený dátum 13.01.2014/) podkladom týchto rozhodnutí, v odôvodnení týchto rozhodnutí správca
dane v časti týkajúcej sa vyhodnotenia faktúr vystavených žalobcovi A. D. za zapožičanie vozidiel,
z ktorých si žalobca odpočítal DPH, nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by správca dane zistil
nahliadnutím do spisu z daňovej kontroly vykonanej u A. D. za zdaňovacie obdobie január až máj 2012,
resp. z dôkazov vykonaných počas tejto daňovej kontroly uvedených v Protokole z daňovej kontroly.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január až apríl 2012 uviedol,
že skutočnosti uvedené v Protokole z daňovej kontroly daňového subjektu A. D. za obdobie január
až máj 2012 neboli použité ako dôkaz pri výkone daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie
január až apríl 2012, a teda správca dane nepoužil nezákonné dôkazy. Žalobca napokon v žalobách
ani nekonkretizoval skutočnosti, ktoré mal správca dane z takýchto dôkazov zistiť. Z odôvodnenia
rozhodnutí správcu dane za obdobie január až apríl 2012 vo vzťahu k preverovaným faktúram od A. D.,
ktorými A. D. vyfakturoval žalobcovi cenu za zapožičanie kamióna za účelom prepravy tovaru od žalobcu
pre odberateľa STORM SUN Kft., resp. za zapožičanie kamiónov, vykonanie prepravy a vykonanie
manipulácie na sklade, správca dane uviedol, že správca dane kontrolou predložených dokladov zistil,
že žalobca nepreukázal dodanie služieb, resp. že nedošlo k dodaniu tovaru pre odberateľa STORM
SUN Kft., nemohlo preto dôjsť ani k preprave fakturovaného tovaru a žalobca nemal právo odpočítať
daň z predmetných faktúr. Správny súd preto vyhodnotil námietku žalobcu, že malo dôjsť k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a následne k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, ako nedôvodnú.

65. Žalobca v žalobách ďalej namietal, že žalovaný spochybňoval dodanie tovaru a služieb na základe
výsluchov svedkov, ktoré mu (vo forme zápisníc z výsluchu svedkov) poskytol PPZ, NAKA, NJFP,
Expozitúra Stred Banská Bystrica (ďalej aj „OČTK“) listom z 03.04.2013, pričom žalobca mal upozorniť
na skutočnosť, že uvedené zápisnice nie sú podpísané žiadnym zo svedkov. Zároveň argumentoval,
že vo vyrubovacom konaní správca dane tento nedostatok síce odstránil, avšak podľa žalobcu tieto
zápisnice nemôžu byť použité ako dôkaz, nakoľko žalobca ako daňový subjekt nebol prítomný pri
výsluchoch svedkov a nemal možnosť im klásť otázky. Uvedené svedecké výpovede boli získané
v konaní podľa Trestného poriadku, v ktorom žalobca nemal postavenie účastníka konania, nemal
právo zúčastniť sa svedeckej výpovede a klásť svedkovi otázky, ktorým postupom správca dane podľa
žalobcu porušil § 3 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobca mal ďalej za to, že s
touto námietkou sa žalovaný nedostatočne vysporiadal, keď konštatoval, že správca dane postupoval
v súlade s Daňovým poriadkom s odôvodnením, že žalobca bol s obsahom zápisníc oboznámený a
bolo mu umožnené, aby sa k nim vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správny súd
vyhodnotil vyššie uvedené námietky žalobcu ako nedôvodné. Správny súd predovšetkým uvádza, že z
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy pri
posudzovaní splnenia podmienok na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle § 49 Zákona o DPH nezaložili
svoje rozhodnutia výlučne na zisteniach získaných z výpovedí svedkov zaznamenaných v predmetných
zápisniciach poskytnutých správcovi dane OČTK. V odôvodnení predmetných rozhodnutí sú označené a
vymenované dôkazy, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pri posudzovaní oprávnenosti nároku
žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia január až apríl,
jún, júl a september 2012. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo
nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňovej kontrole, zápisnice
o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovým subjektom a doklady
k nim. Čo sa týka svedeckých výpovedí získaných orgánmi polície, správny súd v súlade s judikatúrou
NS SR (napr. rozsudok č.k. 5Sžf/14/2015) uvádza, že tieto v daňovom konaní je možné použiť za
predpokladu, že s týmito výpoveďami správca dane oboznámi kontrolovaný daňový subjekt a umožní
mu k nim sa vyjadriť. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok C-419/14 zo dňa
17.12.2015) vyplýva, že správca dane môže použiť svedecké výpovede z trestného konania, ak boli
získané zákonne a ak bol kontrolovaný daňový subjekt s výpoveďami počas daňovej kontroly, resp.
počas daňového konania oboznámený. V preskúmavaných prípadoch nebolo zistené, že by predmetné
výpovede neboli získané v súlade so zákonom a tieto výpovede zaznamenané v zápisniciach boli
OČTK v súlade so zákonom poskytnuté správcovi dane. Z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že
žalobca bol s obsahom výpovedí v priebehu daňových kontrol preukázateľne oboznámený (zápisnice o
ústnych pojednávaniach zo dňa 16.08.2016), pričom žalobca vo vyjadreniach k zisteniam správcu dane

vyplývajúcim zo zápisníc zo dňa 16.08.2016 vo vzťahu k zápisniciam vyhotoveným OČTK namietal, že
tieto neboli podpísané žiadnym zo svedkov, že žalobca ani jeho zástupca neboli prítomní pri vypočutí
svedkov a nemohli si uplatniť právo klásť svedkom otázky, t.j. namietal porušenie práva podľa Daňového
poriadku. Z administratívnych spisov správny súd zistil, že obsah zápisníc obsahujúcich výpovede
svedkov predložených orgánmi polície správcovi dane počas daňového konania (bez podpisu svedkov)
a obsah zápisníc obsahujúcich výpovede svedkov zabezpečených správcom dane vo vyrubovacom
konaní (tieto boli správcovi dane odstúpené Finančným riaditeľstvom SR, sekciou boja proti podvodom
listom z 05.12.2016 a obsahujú podpisy všetkých zúčastnených osôb prítomných pri výsluchu svedkov,
vrátane podpisu svedkov) je totožný. Bez toho, aby žalobca v žalobe tvrdil, že obsah zápisníc
vyhotovených OČTK, resp. obsah výpovedí svedkov uvedený v týchto zápisniciach, je rozdielny, resp.
odlišný, nemá námietka týkajúca sa absencie podpisov v zápisniciach o výsluchu svedkov vyhotovených
OČTK, s ktorými bol žalobca preukázateľne oboznámený, za dôsledok nezákonnosť takéhoto dôkazu
a ani nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Žalobca napokon ani netvrdil
nezákonnosť uvedených zápisníc vyhotovených OČTK z tohto dôvodu. Správny súd v tejto súvislosti
uvádza, že predmetné výsluchy svedkov boli vykonané OČTK v zmysle ustanovení Trestného poriadku,
po poučení svedkov o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede. Preto nie je dôvodná ani námietka
žalobcu, že mu bolo odňaté právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku - právo klásť
svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, keďže predmetné výsluchy svedkov neboli vykonané správcom
dane v rámci daňových kontrol, resp. v rámci daňového konania, t.j. správca dane v tomto prípade
nevykonával dokazovanie výsluchom svedkov na ústnom pojednávaní v zmysle ustanovení Daňového
poriadku a právo žalobcu v zmysle § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 1
Daňového poriadku teda nemohlo byť porušené. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval námietku
žalobcu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v žalobách
poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí Krajského súdu České Budějovice z 28.01.1999 sp.
zn. 10Ca/371/97, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v uvedenej veci bol realizovaný výsluch
svedkov (bez účasti, resp. upovedomenia daňového subjektu) prostredníctvom dožiadaného správcu
dane v daňovom konaní (podľa Zákona o správe daní), t.j. nejde o obdobný prípad s preskúmavanými
vecami, kde výsluch svedkov bol realizovaný orgánmi činnými v trestnom konaní (podľa ustanovení
Trestného poriadku), a preto uvedené rozhodnutie nie je možné v preskúmavaných veciach aplikovať.

66. Žalobca v žalobách týkajúcich sa mesiacov január až apríl, jún a júl 2012 namietal nepravdivosť
tvrdenia žalovaného, že z vykonaného dokazovania správcu dane vyplýva, že žalobca nepreukázal
reálne dodanie tovaru od dodávateľa tovaru KEVOLA s.r.o., A. D., EURO-WOOD s.r.o. a v žalobe
týkajúcej sa mesiaca september 2012 od dodávateľa REK s.r.o., a nepreukázal oslobodené dodanie
tovaru do iného členského štátu deklarovanú odberateľovi STORM SUN Kft, resp. PREFÉT Kft. Tvrdil,
že správca dane v daňovom konaní žiadnym spôsobom nespochybnil, že spoločnosti STORM SUN
Kft. (odberateľovi) nebol tovar dodaný. Argumentoval, že z vykonaného dožiadania Maďarskej daňovej
správy vyplynula len jediná informácia, že spoločnosť STORM SUN Kft. si neplnila svoje povinnosti, čo
nemôže byť pripísané na ťarchu žalobcovi a poukázal na výpoveď I. Y., ktorý podľa žalobcu potvrdil
dodanie tovaru a uzatvorenie zmluvy so žalobcom. Vo vzťahu k záverom správcu dane i žalovaného,
že žalobca nepreukázal reálne dodanie tovaru od jeho dodávateľov žalobca neuviedol v žalobách
žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by tieto závery správcu dane i žalovaného spochybnila preto
je uvedená námietka žalobcu nekonkrétna. Námietka žalobcu, že správca dane žiadnym spôsobom
nespochybnil dodanie tovaru žalobcom pre spoločnosti STORM SUN Kft., resp. PREFÉT Kft. nemá
oporu v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného. Naopak, z odôvodnení napadnutých
rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že došlo k spochybneniu existencie tovaru a tým aj
reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov, keď správca dane i žalovaný konštatovali, že v prípade
odberateľov STORM SUN Kft. a PREFÉT Kft. nedošlo ku žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu
medzi žalobcom a daňovými subjektami z iného členského štátu, nebolo preukázané, že tovar bol
skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom
členskom štáte uvedenú na preskúmavaných faktúrach. Rozhodnutia správcu dane i žalovaného neboli
založené na tom, že tretie subjekty nesplnili svoje daňové povinnosti. Podstatnou pre rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca, ktorý má dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie
od dane tovaru do iného členského štátu deklarovaným dodávateľom STORM SUN Kft. a PREFÉT
Kft. Tvrdenie žalobcu, že I. Y. (ako splnomocnený zástupca spoločnosti STORM SUN Kft.) potvrdil
dodanie tovaru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď z odpovede Maďarskej daňovej správy
získanej v rámci MVI vyplýva, že I. Y. vo svojej výpovedi len všeobecne uviedol, že objednával rezivo

zo Slovenska, avšak nepotvrdil konkrétne dodávky tovaru od konkrétneho dodávateľa, v tomto prípade
žalobcu. Vo vzťahu k rozhodnutiu týkajúcemu sa mesiaca september 2012 I. Y. vo výpovedi poprel
spoluprácu so žalobcom, poprel prijatie tovaru od žalobcu a uviedol, že neboli realizované žiadne
dodávky. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôkazom o realizovanom uskutočnení obchodov so spoločnosťou
PREFÉT Kft. je bankový výpis z novembra 2012 osvedčujúci vloženie finančných prostriedkov na účet
žalobcu, správca dane i žalovaný vyhodnotili žalobcom označený dôkaz v súlade s jeho obsahom ako
taký, ktorý nepotvrdzuje sám o sebe uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov v kontrolovanom
zdaňovacom období september 2012. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v žalobách predostrel svoje
vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov v rozpore s ich obsahom. Pokiaľ žalobca namietal, že ako
dôkaz o dodaní tovaru maďarským odberateľom predložil „CMR“ listy, ktoré žalovaný nevyhodnotil,
resp. ich nesprávne vyhodnotil a tvrdil, že predložením CMR dokladov vyčerpal dôkazné bremeno
na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravnom doklade a na miesto v ňom
uvedené, a teda že preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od platenia dane, správny súd
vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. V zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom pre
toto konanie platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods.
1 až 4, pričom platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry
a dokladmi uvedenými v písm. a) až d) citovaného ustanovenia. V preskúmavanom prípade žalobca
(dodávateľ) preukazoval splnenie podmienok oslobodenia od dane faktúrou a prepravným dokladom,
v ktorom je potvrdené odberateľom prevzatie tovaru v inom členskom štáte, pričom z tvrdenia žalobcu
i z predmetného dokladu vyplýva, že prepravu mal vykonávať). samotný dodávateľ (žalobca). Takýto
prepravný doklad (označený ako „CMR“) je v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) Zákona o DPH je možné
považovať za doklad, ktorým žalobca preukazuje splnenie podmienok pre oslobodenie od dane len
v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ (žalobca) alebo odberateľ inou osobou, pričom v
takomto prípade prepravný doklad musí okrem iného obsahovať aj miesto určenia. V preskúmavanom
prípade o takýto prípad nejde. „CMR“ listina dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva
(medzi odosielateľom a dopravcom), ktorý obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu
od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. Keďže
v preskúmavanom prípade odosielateľ a dopravca je tá istá osoba (žalobca) a „CMR“ listy neobsahujú
predpísaný údaj (miesto určenia), žalobcom predložená listina nie je CMR listom (dokladom o uzavretí
prepravnej zmluvy v zmysle Dohovoru o CMR), hoci je takto označený. Správny súd zhodne so žalobcom
(a v súlade s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov SR) konštatuje, že platiteľ vyčerpá dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane predložením kópie faktúry a CMR
dokladu, ale len v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok (§ 43 ods. 5 písm. a/ Zákona
o DPH), t.j. ak dodávateľ (odosielateľ) zabezpečuje prepravu tovaru do iného členského štátu inou
osobou a ak kópia dokladu o preprave (CMR) obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Tak
ako bolo už vyššie uvedené, v preskúmavanom prípade sa však o takýto prípad nejedná. Žalobca síce
v žalobách predostrel svoje vlastné hodnotenie ním predložených dokladov ako „CMR“ listov, avšak
tak ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nepovažuje žalobcom predložené listiny označené ako
„CMR“ list za prepravné doklady v zmysle Dohovoru o CMR. Preto záver správcu dane i žalovaného,
že žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane
tovaru prepravovaného do iného členského štátu, sú výsledkom správneho právneho posúdenia veci.
Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že správca dane (ani žalovaný) v odôvodnení napadnutých
rozhodnutí neuviedli vyhodnotenie žalobcom predložených „CMR“ listov (tieto nevyhodnotili jednotlivo),
avšak vzhľadom na to, že žalobcom predložené dôkazy nie sú prepravnými dokladmi „CMR“, a teda
dokladmi, ktorých predloženie vyžaduje zákon na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie
od dane v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, tento čiastkový nedostatok odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí nespôsobuje ich nezákonnosť. Žalobcom predložené doklady označené ako „CMR“ listy
takýmto dokladom nie sú, keďže neobsahujú zákonom stanovené údaje a súčasne žalobca nepredložil
ani iné doklady stanovené v § 43 ods. 5 písm. d) Zákona o DPH (napr. zmluvy o dodaní tovaru,
dodacie listy, ktoré by obsahovali údaje o vodičovi, jeho meno, priezvisko a podpis, resp. evidenčné
čísla motorových vozidiel, ktorými sa mala preprava vykonať, ani doklady o prijatí platby za tovar).
Údaje o vodičovi a ani evidenčné číslo motorových vozidiel, ktorými sa mala preprava vykonať nie sú
obsiahnuté ani na žalobcom predložených dokladov o preprave („CMR“ listoch). Pre úplnosť správny
súd uvádza, že žalobcove tvrdenie, že z prepravných dokladov „CMR“ je zrejmé miesto vykládky,
nemá oporu v predložených „CMR“ listoch, keďže miesto vykládky a teda aj miesto určenia v týchto
dokladoch absentuje (predložené tlačivo nie je v tejto časti vyplnené) a rovnako absentuje aj údaj o
dátume prevzatia deklarovaného tovaru odberateľmi v inom členskom štáte. Pokiaľ žalobca v žalobe
namietal, že správca dane neprihliadol k čestnému vyhláseniu Štefana I. správny súd uvádza, že čestné

vyhlásenie nie je v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku dôkazom, v tejto súvislosti správny súd
poukazuje na skutočnosť, že Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti opakovane
riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení v daňovom konaní so záverom,
že „čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom konaní za
dôkaz a to napriek tomu, že ust. § 29 ods. 4 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave finančných územných orgánov obsahuje len demonštratívny výpočet dôkazných
prostriedkov“ (napr. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf 40/2011, 1Sžf 2/2015, 1 Sžf 36/2016,
3Sžf 37/2016. Najvyšší súd SR vo svojom Rozhodnutí sp. zn. 2Sžf 40/2011 okrem iného uviedol:
„Aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 Zákona č. 511/1992 Zb. ide o demonštratívny výpočet dôkazných
prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede
svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon,
ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočne procesnej situácie a za splnenia
striktných podmienok, ktoré sú upravené v správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore
so všeobecným záujmom a ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však
na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 zákona č. 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení
je v daňovom konaní právne irelevantné“. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR síce vychádzalo
z predošlej právnej úpravy daňového konania (Zákon č. 511/1992 Zb.), Najvyšší súd SR však napr.
v Rozsudku č.k. 5Sžf 55/2017 zo dňa 11. 09. 2018 uviedol, že „vzhľadom na rovnakú právnu úpravu
dôkazných prostriedkov uvedených v § 24 ods. 4 Daňového poriadku, je možné tieto závery aplikovať i na
prejednávanú vec“. Skutočnosť, že správca dane nevyhodnotil čestné vyhlásenie K. I. preto nespôsobuje
nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

67. Žalobca v žalobách namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazu - výpovede svedka U. D. správcom
dane, pričom mal za to, že svedok vo svojej výpovedi o.i. potvrdil, že preberal a vozil tovar od spoločnosti
PDR s.r.o. a od A. D. a potvrdil prepravu tovaru do zahraničia. Túto námietku správny súd považuje
za nedôvodnú a nesúvisiacu s preskúmavanými vecami, keďže výpoveď svedka U. D. mala podľa
žalobcu potvrdiť dodanie tovaru pre žalobcu od spoločnosti PDR s.r.o., žalobca však netvrdil, že vo svojej
výpovedi uvedený svedok potvrdil dodanie tovaru, resp. služieb od spoločnosti KEVOLA s.r.o., EURO-
WOOD-SK s.r.o. a REK s.r.o. pre žalobcu, resp. že výpoveď svedka preukazuje dodanie tovaru, resp.
služieb od spoločnosti KEVOLA s.r.o., EURO-WOOD-SK s.r.o. a REK s.r.o. pre žalobcu v kontrolovaných
zdaňovacích obdobiach. Navyše zo zápisnice o výsluchu tohto svedka vyplýva, že svedok U. D. len
všeobecne uviedol, že ako vodič vykonával prepravy v tuzemsku i do zahraničia, nevedel však uviesť,
či prepravoval drevo pre žalobcu alebo pre fyzickú osobu A. D., keďže bol zamestnancom fyzickej
osoby A. D. na základe pracovnej zmluvy a pre žalobcu pracoval na základe dohody. Napokon ani
na dôkazoch predložených žalobcom (faktúry a dodacie listy) nie sú uvedené údaje osvedčujúce, že
deklarovaný tovar od dodávateľa KEVOLA s.r.o., A. D. a REK s.r.o. bol prepravovaný vodičom U. D. pre
žalobcu, resp. deklarované služby od EURO-WOOD-SK s.r.o. boli poskytnuté týmto dodávateľom, nie
sú v nich uvedené ani údaje, akým typom motorového vozidla sa preprava vykonávala a absentuje aj
evidenčné číslo motorového vozidla, resp. motorových vozidiel. Žalobca v predmetných veciach dodávok
týkajúcich sa kontrolovaných zdaňovacích období nepredložil ani iné doklady osvedčujúce vykonanie
prepravy U. D. od uvedených dodávateľov pre žalobcu (napr. záznamy o prevádzke motorového vozidla
a pod.). Žalobca ďalej namietal, že žiadal vypočuť zástupcov prepravných spoločností, ktoré podľa CMR
vykonali prepravu, avšak správca dane uvedené osoby nepredvolal, čím mal porušiť § 45 ods. 1 písm.
e/ Daňového poriadku, v žalobách však nekonkretizoval, ktoré osoby správca dane nevypočul. Správny
súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že jednak preprava tovaru od tuzemských dodávateľov
pre žalobcu nebola vykonávaná prostredníctvom prepravných spoločností, prepravu mal vykonávať
samotný žalobca a jeho štatutárny zástupca A. D. bol vo vyrubovacom konaní vypočutý a jednak vo
vzťahu k preprave tovaru od dodávateľov KEVOLA s.r.o., A. D., REK s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa
žalobcom predložené CMR nie sú dôkazmi o vykonaní predmetnej prepravy v tuzemsku, keďže CMR
listy sú dôkazom o uzavretí prepravnej zmluvy pri preprave do resp. zo zahraničia (dôkazom o vykonaní
prepravy v tuzemsku je napr. denný záznam o výkone vozidla) tak, ako je uvedené v bode 67. tohto
rozsudku. Preto správny súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že
správca dane nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, túto námietku správny
súd vyhodnotil ako nekonkrétnu. Správny súd nie je podľa SSP oprávnený za žalobcu všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia konkretizovať na daný prípad vyhľadávaním ich z obsahu
administratívneho spisu. Z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i
žalovaného vyplýva, že žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH z faktúr

vystavených dodávateľmi KEVOLA s.r.o., A. D. a REK s.r.o. faktúry a dodacie listy, ktoré správca dane
i žalovaný spolu s ostatnými dôkazmi vyhodnotili v súlade s ich obsahom a uviedli správu úvahu, na
základe ktorej dospeli k záveru, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok na
odpočet DPH v zmysle Zákona o DPH a ani preverovaním vykonaným správcom dane dodanie tovaru
žalobcovi od dodávateľov uvedených na faktúrach nebolo preukázané.

68. Žalobca v žalobách namietal, že správca dane nevyhovel jeho návrhu na vypočutie svedkov a
osoby, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok tovarov a služieb konateľmi dodávateľských spoločností
nevypočul, čím porušil jeho práva vyplývajúce mu z Daňového poriadku. Odôvodnenie žalovaného,
ktorý poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku, žalobca považoval za nesprávny výklad
cit. ustanovenia. Správny súd považoval túto námietku za dôvodnú. Správca dane nevykonanie
navrhovaných dôkazov odôvodnil poukazom na vyjadrenie K. I. (bývalého konateľa spoločnosti KEVOLA
s.r.o.) uvedené v Protokole z daňovej kontroly žalobcu (výpoveď pred orgánmi činnými v trestnom
konaní) a na vyjadrenie S. X. (bývalého konateľa spoločnosti REK s.r.o.) uvedenú v Protokole z daňovej
kontroly žalobcu (vyjadrenie S. X. počas daňovej kontroly vykonanej u daňového subjektu REK s.r.o.), s
čím sa žalovaný stotožnil a následne v tejto súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku,
v zmysle ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely
správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správny súd k tomu uvádza, že ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že
správca dane rozhoduje, ktoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, resp. vyberie
si len niektoré zo žalobcom navrhnutých dôkazov a tieto vykoná (napr. vykonanie výsluchu A. D. a
U. D.). Z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie,
pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie
je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazné bremeno (v tomto prípade preukázania
splnenia podmienok na odpočítanie dane, resp. na oslobodenie od dane) spočíva na daňovníkovi
(žalobca), preto mu zákon priznáva právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do
jej ukončenia. Žalobca počas daňovej kontroly (v písomnom vyjadrení zo dňa 31.08.2016 k zisteniam
správcu dane z vykonanej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až apríl, jún, júl a
september 2012) navrhol vypočutie svedkov (fyzických osôb, ktoré boli v čase uskutočnenia dodávok
tovarov a služieb konateľmi dodávateľských spoločností žalobcu). Toto oprávnenie daňového subjektu
vyplývajúce z ust. § 45 ods.1 písm. c/ Daňového poriadku bráni tomu, aby bolo možné § 24 ods.2
Daňového poriadku vykladať tak, ako to urobil žalovaný, t.j. že správca dane nie je viazaný návrhom
žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov (teda že nemusí navrhovaný
dôkaz vykonať) a to s poukazom na vyjadrenia týchto osôb v inom konaní. Pochybenie
správcu dane nespočíva v tom, že navrhovaný dôkaz nevykonal a svedkov nevypočul, ale v tom,
že neuviedol skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaných dôkazov bez toho, aby bolo
porušené právo žalobcu vyplývajúce mu z ust. § 45 ods.1 písm. c/ Daňového poriadku. V prípade,
ak daňový subjekt navrhne vykonať dokazovanie, správca dane môže vykonanie navrhnutého dôkazu
odoprieť len za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaného
dôkazu. Za takéto skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - výsluchu
svedkov nemožno považovať také dôvody, ako tomu bolo v preskúmavaných prípadoch, keď správca
dane (i žalovaný) len odkázali na vyjadrenie týchto osôb v inom daňovom konaní (kde žalobca nebol
účastníkom konania), alebo na vyjadrenie vykonané pred orgánmi činnými v trestnom konaní, bez toho,
aby správca dane konkrétne odôvodnil takýto postup napr. tým, že z výpovede navrhovaných svedkov už
nemožno očakávať zistenie takých skutočností, ktoré by vyvrátili skutkové zistenia vyplývajúce z iných
už vykonaných dôkazov, resp. tým, že daňový subjekt navrhuje vypočuť svedkov na skutočnosti, ktoré
už sú preukázané z iných dôkazov a svedecká výpoveď navrhovaného svedka by už tieto skutkové
okolnosti nemohla ovplyvniť, alebo v prípade, ak by daňový subjekt navrhol vykonanie výsluchu svedkov
na také skutočnosti, ktoré s prejednávanou vecou nemajú súvis alebo z dôvodu, že výsluch svedkov
nemožno z objektívnych dôvodov uskutočniť. V preskúmavaných prípadoch správca dane odmietol
vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy bez toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup a pokiaľ
sa žalovaný s takýmto postupom stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí žalovaného, čo zakladá dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP.

69. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane porušil ust. § 24 Daňového poriadku (a poukázal
pritom na judikatúru NS SR ohľadne dôkazného bremena daňovníka, resp. prenosu tohto dôkazného
bremena), správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového

poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1
písm. a/, b/, c/, pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy,
ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane
preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii,
predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na
materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého (vo vzťahu k riešeniu problematiky
dôkazného bremena v spojení s § 49 a § 51 Zákona o DPH) vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na
odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Zo znenia § 24 Daňového poriadku
nevyplýva to, na čom žalobca založil svoje tvrdenie o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením
povinnej evidencie, resp. účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je dôkazné
bremeno daňového subjektu vyčerpané. Pokiaľ daňovník uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k
dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné
bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné
plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia materiálneho plnenia a ani
žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce či už právo na odpočet DPH (alebo právo na oslobodenie
od dane). Aj judikatúra EÚ, na ktorú žalobca v žalobách poukazoval, je založená na tom, resp. podala
výklad práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené
boli. Len v takomto prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane. Bez preukázania, že ide
o zneužitie práva alebo o podvod, o ktorom daňovník vedel, nie je možné daňovníkovi odoprieť právo
na odpočet DPH, (resp. právo na oslobodenie od platenia dane). Žalovaný však napadnuté rozhodnutia
nezaložil na tom, ako uvádza žalobca, že dodávatelia tovaru, resp. služieb (obchodní partneri) žalobcu si
nesplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona, resp. že nemožno vyvodzovať závery v neprospech
kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia
subdodávateľov jeho dodávateľov. Rozhodnutia sú založené na tom, že v daňových kontrolách (a ani
počas vyrubovacieho konania), nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane, pričom
dôkazné bremeno na preukazovanie splnenia týchto podmienok znášal žalobca. K prenosu dôkazného
bremena tak nedošlo, pretože žalobcom označené rozhodnutie NS SR sa týka iného prípadu, keď
daňový subjekt preukázal, že podmienky na odpočet DPH boli splnené a správca dane to spochybnil. V
preskúmavaných prípadoch sa o takýto prípad nejedná a podstatné pre vydanie napadnutých rozhodnutí
žalovaného, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane, nie je skutočnosť, že správca dane požadoval
od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Námietka žalobcu, že žalovaný sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu
SR, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného.

70. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia január až apríl, jún a júl 2012 namietal, že
žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalobcu, že správca dane spochybňoval deklarované
dodávky tovarov a služieb v reťazci z dôvodu, že mali pochádzať na začiatku reťazca od spoločnosti
KALIPO s.r.o., v ktorej bola vykonaná daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok
2011 bez nálezu (s poukazom na Protokol o určení dane podľa pomôcok z 3.10.2013) a pokiaľ žalovaný
k žiadosti žalobcu, aby postupoval v tomto prípade rovnako uviedol, že v prejednávanom prípade nejde
o skutkovo zhodný prípad, podľa žalobcu došlo k vade, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutí a k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že táto námietka
nemá súvis s rozhodnutiami správcu dane i žalovaného týkajúcimi sa zdaňovacieho obdobia január
až apríl, jún a júl 2012, keďže žalobcom označené zistenia z vykonanej daňovej kontroly spoločnosti
KALIPO s.r.o. sa týkajú zdaňovacieho obdobia január až december 2011 (teda nie zdaňovacích období
roku 2012) a keďže predmetom rozhodnutí správcu dane i žalovaného za obdobie január až apríl, jún a júl
2012 nebolo skúmanie splnenia podmienok na odpočet DPH z faktúr vystavených spoločnosťou KALIPO
s.r.o. ako dodávateľom. Námietka žalobcu zároveň nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
žalovaného, v ktorých sa žalovaný s predmetnou námietkou vysporiadal s tým, že v prejednávaných
prípadoch nebola spoločnosť KALIPO s.r.o. dodávateľom žalobcu, nejedná sa o skutkovo zhodný prípad

s uvedením rozdielov (v spoločnosti KALIPO s.r.o. išlo určovanie dane podľa pomôcok, to znamená
rozdielnym postupom ako v prípade žalobcu, kedy boli skutočnosti relevantné pre zistenie oprávnenosti
uplatneného odpočítania DPH preverované daňovou kontrolou, spoločnosťou KALIPO s.r.o. neboli
predložené žiadne dôkazy a táto spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť). Správny súd preto uvedenú
námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

71. Žalobca v žalobách namietal, že žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach odmietol zaoberať judikatúrou
Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazoval s tým, že mal za to, že uvedené rozsudky sa vzťahujú
na predmetné konania. Takáto námietka nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutí žalovaného.
Správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol svoje stanoviská k
odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie rozsudkov Súdneho dvora EÚ v preskúmavaných
veciach, keď konštatoval, že správca dane správne poukázal na rozsudky ESD C-342/87 Genius Holding
BW a C-454/98 Schmeink a Strobel, pretože v súvislosti s týmito rozsudkami poukázal na skutočnosť,
ktorá je zhodná s posudzovanými vecami v tom, že daňový subjekt si nemôže uplatniť odpočítanie dane
z faktúr, na ktorých je síce uvedená daň, avšak táto je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre a
nie z dôvodu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, t.j. dodania tovaru alebo služby a tým vzniku daňovej
povinnosti. Zároveň žalovaný vyjadril svoje stanovisko k žalobcom označenému uplatneniu rozsudkov
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/04 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd. a
C-484/03 Bond House Systems Ltd. Žalovaný konštatoval, že v prípadoch vyššie uvedených rozsudkov
ESD sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j.
existencia prevádzaného tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia.
Faktom je, že v prípade, ak daňovník preukáže splnenie Zákonom o DPH stanovených podmienok
na odpočítanie DPH (resp. na oslobodenie od platenia dane) vyčerpal dôkazné bremeno. Vyplýva to
zo znenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňovník preukazuje rozhodné skutočnosti
pre správne určenie dane, tiež skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj
vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií, ktoré je povinný viesť. V takom prípade, keď daňovník
zvládne dôkazné bremeno, je možné takému daňovníkovi odoprieť odpočítanie dane, či oslobodenie
od platenia dane na základe výkladu práva EÚ upravujúceho oblasť DPH, ktorý podal Súdny dvor
EÚ vo svojich rozhodnutiach. Tento záväzný výklad možno vo všeobecnosti zhrnúť na dva prípady, v
ktorých správca dane v situáciách, kedy nie je sporné splnenie vecných a materiálnych podmienok, môže
odmietnuť priznať právo na odpočet DPH, či oslobodenie od jej platenia pri vývoze zdaniteľného plnenia
do iného členského štátu. O prvý prípad sa jedná vtedy, keď správca dane preukáže, že išlo o zneužitie
práva, t.j. že obchodné transakcie nemali ekonomický význam a ich účelom bolo len dosiahnutie daňovej
výhody u niektorého daňovníka. O druhý prípad ide vtedy, keď správca dane preukáže, že vykonaný
obchod bol súčasťou reťazca obchodov zaťažených podvodom a zároveň preukáže, že daňovník o
tomto podvode vedel, alebo musel vedieť. V preskúmavaných veciach však boli napadnuté rozhodnutia
založené na tom, že žalobca dôkazné bremeno nezvládol, pretože nepreukázal, že boli splnené
podmienky na odpočítanie dane. Žalovaný i správca dane žalobcovi dostatočne zdôvodnili, prečo ním
predložené faktúry samé o sebe (a ani v spojení s ďalšími ním predloženými dokladmi) nestačia
na preukázanie toho, že zdaniteľné plnenie žalobca prijal od daňovníkov uvedených na faktúrach
(KEVOLA, s.r.o., A. D., EURO-WOOOD-SK s.r.o., REK s.r.o.). Správca dane ani vykonaním ďalších
šetrení nezistil, že by boli podmienky na odpočet dane splnené. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
žalovaného vyplýva, že vzhľadom k spochybneniu existencie tovaru a tým aj reálnosti deklarovaných
zdaniteľných obchodov (deklarované dodanie tovaru a služieb), dôkazné bremeno ich preukázania je na
daňovom subjekte, pričom predloženie len zákonom formálne vyhotovených daňových dokladov sa javí
ako nedostatočné. Žalobcove tvrdenie, že zo strany žalovaného i správcu dane nebola spochybnená
existencia materiálneho plnenia teda nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného,
ani správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že je na daňovom subjekte, aby preukázal, že vynaložil a
prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za
dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol, že sa stotožnil so
stanoviskom správcu dane, podľa ktorého obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov,
nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí
žalovaného sa síce nachádza aj text, na ktorý poukázal žalobca v žalobách a z ktorého malo byť
podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný konštatoval, že „v tomto prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní
sa na zneužívaní práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH uvedenými spoločnosťami“, v týchto
prípadoch však žalovaný svoje rozhodnutie nezaložil na tom, že bolo preukázané zneužívajúce plnenie
a to napriek tomu, že správca dane i žalovaný pomenovali skutočnosti, podľa ktorých obchod, o ktorom
svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.

Takýto text sa javí nadbytočný. Podstatné však je, že napadnuté rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia
správcu dane boli založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že prijal
zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, resp. služieb od svojich dodávateľov uvedených na faktúrach, z
ktorých si v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január- apríl, jún, júl a september 2012 uplatnil
odpočítanie DPH (KEVOLA s.r.o., A. D., EURO-WOOD-SK s.r.o., REK s.r.o.). Argumentácia žalobcu
uvedená v žalobách týkajúca sa skutočností, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom
dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného
predávajúcim a s tým súvisiaca povinnosť daňových orgánov nepriznanie práva objektívne preukázať
(s poukazom na rozsudok ESD vo veci Mahagében Kft.), nemá vzťah k odôvodneniu napadnutých
rozhodnutí žalovaného.

72. Námietka, že žalovaný sa nezaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že správca dane v odôvodnení
napadnutých rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri zamietnutí návrhov žalobcu na
vykonanie dôkazov, nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ani v odôvodnení
rozhodnutí správcu dane. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí k návrhom na vypočutie svedkov -
konateľov dodávateľských spoločností uviedol dôvody, pre ktoré návrhu žalobcu na vypočutie týchto
svedkov nevyhovel. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie konateľa dodávateľa KEVOLA s.r.o. K. I. správca
dane poukázal na vyjadrenie K. I. v Protokole z daňovej kontroly, ako aj na výsledky preverovania
zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou KEVOLA s.r.o. a žalobcom, ako sú uvedené v označených
častiach Protokolu, z ktorých vyplýva, že nebolo potvrdené dodanie tovaru od dodávateľa KEVOLA s.r.o.
pre žalobcu. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie svedka U.. A. (resp. A.) A., žalobcom označenému ako
konateľovi spoločnosti EURO-WOOD-SK s.r.o., správca dane uviedol, že správcom dane bolo vykonané
miestne zisťovanie u subjektu EURO-WOOD-SK s.r.o., ktorého sa zúčastnil konateľ spoločnosti X. A.
a poukázal na jeho výpoveď uvedenú v zápisnici o miestnom zisťovaní. V tejto súvislosti správny súd
uvádza, že svedok U.. A., resp. A. A. označený žalobcom ako konateľ spoločnosti EURO-WOOD-
SK s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Banskej Bystrici nie je a ani v
kontrolovanom zdaňovacom období nebol konateľom tejto spoločnosti. Vo vzťahu k návrhu na vypočutie
bývalého konateľa dodávateľa REK s.r.o. S. X. správca dane poukázal na vyjadrenie S. X. k obchodným
vzťahom spoločnosti REK s.r.o. so žalobcom, uvedeným v Protokole z určenia dane podľa pomôcok
u daňového subjektu REK s.r.o. z 8.1.2014, čo bolo uvedené aj v Protokole z daňovej kontroly
žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí
k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov- výsluchu
svedkov- bývalých konateľov dodávateľov žalobcu uviedol, že „námietka je nedôvodná, pretože správca
dane k návrhu žalobcu zaujal stanovisko vo svojich rozhodnutiach, s ktorými sa žalovaný ako odvolací
orgán stotožnil.“ Žalobcova námietka, že žalovaný sa touto odvolacou námietkou nezaoberal, preto
nemá oporu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného. Skutočnosť, že žalobca s takýmto
odôvodnením nesúhlasí, alebo ho považuje za nedostačujúce, nespôsobuje nezákonnosť napadnutých
rozhodnutí žalovaného, resp. ich nepreskúmateľnosť.

73. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí rovnako nebola dôvodná. Žalobca
predovšetkým túto námietku v žalobách nekonkretizoval (okrem námietok uvedených v bodoch 66, 70
a 72 tohto rozsudku), len všeobecne uviedol, že rozhodnutia sú nepresvedčivé, neobsahujú dostatočné
dôvody, na základe ktorých sú rozhodnutia založené a neobsahujú skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutí, ako aj úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie správcu dane. Správny súd v zmysle SSP nie
je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať, ani konkretizovať. Rozhodnutie orgánu
verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento
zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému:
„Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také
rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci
rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá
rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný.
Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s
odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich
nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i
to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa
opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené

na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom
alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutia
takýmito vadami netrpia. Správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného obsahujú
zákonom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sa uvádza, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutí, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých žalovaný rozhodoval. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný uvádza,
ako sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a skutočnosť, že žalobca s takýmto hodnotením
žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe ich nezákonnosť (z dôvodu ich nezrozumiteľnosti
alebo nedostatku dôvodov). Pre úplnosť správny súd opätovne uvádza, že ani prípadné čiastkové
nedostatky odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy nespôsobujú ich nezákonnosť.

74. Správny súd na základe dôvodov uvedených v bode 68 tohto rozsudku napadnuté rozhodnutia
žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. g/ SSP, pretože po preskúmaní žalobami napadnutých
rozhodnutí žalovaného zistil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V ďalšom konaní orgán
verejnej správy buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy - výsluch svedkov (konateľov deklarovaných
dodávateľov žalobcu) alebo v prípade, ak takýto dôkaz nevykoná, v novom rozhodnutí (rozhodnutiach)
uvedie relevantné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. V prípade
vykonania výsluchu svedkov orgán verejnej správy upovedomí žalobcu o termíne výsluchu, aby tento
mohol byť prítomný na výsluchu svedkov a aby mohol využiť svoje oprávnenie vyplývajúce mu z
ustanovenia § 45 ods. 1, písm. e/ Daňového poriadku (klásť svedkom otázky). Následne opätovne
vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy, každý jednotlivo a všetky vo
vzájomných súvislostiach a vo veciach opätovne rozhodne. Rozhodnutia pritom odôvodní tak, aby tieto
obsahovali všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu
správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.