Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222121
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1413222121.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Karpatský spolok
Vydrica, Bratislava, Cesta mládeže č. 2823/9, IČO: 42 259 851, zastúpený Advokátska kancelária
Taragel a Počubayová, s.r.o., Spišská Nová Ves, Starosaská č. 11, IČO: 50 413 091, za ktorú konajú
JUDr. Miloš Taragel a JUDr. Natália Počubayová, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislava, Bratislava, Primaciálne nám. č. 1, IČO: 00 603 481, o náhradu škody vo výške 3.391,27 € s
prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. december 2017,
č.k. 11 C 283/2014-269, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. decembra 2017, č.k. 11 C 283/2014-269,
vo výroku II., ktorým súd rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, p o t v r d z u j e .

II. Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. decembra 2017, č.k. 11 C 283/2014-269,
vo výroku III. m e n í tak, že znalcovi Ing. Martinovi Dieškovi, bytom Bratislava, Mesačná č. 11, vyplatí
znalečné vo výške 192,80 € žalobca, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 18.12.2017, č.k. 11 C 283/2014-269, I. zastavil konanie
a o trovách konania rozhodol tak, že podľa výroku II. rozhodnutia žalovaný má proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a podľa výroku

III. rozhodnutia znalec má proti žalobcovi nárok na náhradu priznaného nevyplateného znalečného
vo výške 100 %, pričom o povinnosti vyplatiť znalcovi toto znalečné rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie
právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
a vecne tým, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, a preto konanie zastavil. Rozhodnutie
o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť bez preukázateľného dôvodu,

čím procesne zavinil zastavenie konania. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že v priebehu
konania bol vo veci ustanovený súdny znalec, ktorému na základe uznesenia zo dňa 11.1.2017, č.k. 11
C 283/2014-202, bolo priznané znalečné vo výške 436,36 €, z ktorých mu bolo vyplatených 300,- € z
preddavkov, ktoré zložili strany sporu. Čiastka 136,36 € znalcovi nebola vyplatená, keďže táto nebola
krytá preddavkami. Uznesením zo dňa 26.4.2017, č.k. 11 C 283/2014-221, bolo súdnemu znalcovi
priznané znalečné vo výške 56,44 €, ktoré nebolo vyplatené, keďže taktiež nebolo kryté preddavkami.

V predmetných uzneseniach súd prvej inštancie strany a znalca poučil, že o povinnosti vyplatiť znalcovi
priznané nevyplatené znalečné rozhodne v meritórnom rozhodnutí v rámci rozhodovania o náhradetrov konania podľa úspechu strán v spore. Súd prvej inštancie dôvodil, že znalcovi preto vznikol nárok
na úhradu priznaného nevyplateného znalečného. Keďže došlo k späťvzatiu žaloby bez meritórneho
rozhodnutia vo veci, o nároku na náhradu trov znalečného súd nerozhodol podľa pomerného úspechu

strán v spore, ale podľa procesného zavinenia zastavenia konania, ktoré zavinil žalobca. Súd prvej
inštancie preto rozhodol, že ustanovený znalec má nárok na náhradu priznaného nevyplateného
znalečného vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o povinnosti vyplatiť znalcovi toto znalečné rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku II. a III. o náhrade trov konania a znalečného, podal včas
odvolanie žalobca (pred zmenou názvu DOG & DOG, o.z.) z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a
ods. 2 C.s.p. Poukázal na ustanovenie § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Uviedol, že je občianskym združením, ktoré
nevykonáva podnikateľskú činnosť, nebolo založené za účelom tvorby zisku a zisk počas svojej činnosti

nevytváralo ani nevytvára. Naviac v posledných rokoch obmedzil svoju celkovú činnosť, a to
až do jej úplného ukončenia, a tak jeho majetkové pomery sú také, že nemá žiaden majetok a ani nie je
predpoklad, že majetok v budúcnosti nadobudne. Žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby v tomto súdnom
konaní práve z dôvodov, že i napriek tomu, že mu reálne bola spôsobená škoda, tak dlhotrvajúce súdne
konanie(odr.2014),vrámciktoréhobyjehoďalšímpokračovanímtrovysúdnehokonaniaďalejnarastali,

mu neumožňuje v ňom pokračovať, a teda ďalšie vedenie súdneho konania by bolo nehospodárne,
neúčelné a pre žalobcu likvidačné. Žalobca je toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
nazákladektorýchbysúdrozhodoltak,ženepriznávanáhradutrovkonaniažalovanému,resp.anijednej
zo strán. Žalovaný je subjekt, ktorého organizačnou súčasťou je i právne oddelenie, a preto mu počas
súdnehokonanianevznikalitrovynaprávnezastúpenieainapriektomubolzastúpenýprávnevzdelanou

osobou. Naopak žalobca sa musel nechať z dôvodov riadneho bránenia svojich práv zastúpiť právnym
zástupcom, čím mu za každý úkon právnej služby (a za každú účasť na súdnom pojednávaní) náklady
na súdne konanie narastali. Žalobca má za to, že práve jeho aktuálne majetkové pomery smerujúce k
likvidácii subjektu a neprimerané náklady, ktoré musel na súdne konanie vynaložiť, sú dôvodom hodným
osobitného zreteľa. Žalovanému súdnym konaním vznikli len zanedbateľné náklady. Odvolateľ poukázal

aj na to, že vypracovanie znaleckého posudku navrhol žalovaný, znalecký posudok je v jeho prospech,
a preto by mal byť i zaviazaný znášať takto vzniknuté trovy. Žalobca namietal správnosť formulácie
napadnutého výroku, ktorý priznáva súdnemu úradníkovi kompetencie rozhodovať o povinnosti a nie len
o výške náhrady v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie vo výroku
II. zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania, a vo výroku III. tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi náhradu nevyplateného znaleckého v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Nesúhlasil s odvolacím návrhom žalobcu, podľa ktorého je
žalovaný povinný zaplatiť nevyplatené znalečné v rozsahu 100 % a žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Poukázal na to, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, žalobca zobral žalobu

späť v celom rozsahu. Dôvodil, že znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s ustanovením § 127
ods. 1 O.s.p., na základe uznesenia súdu, keďže rozhodnutie súdu záviselo od skutočnosti, na ktorú
treba odborné znalosti. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci, odvolanie nie je dôvodné, preto navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd, s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) účinný od 1.7.2016, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu

a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné
čiastočne, preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1
C.s.p. vo výroku II. ako vecne správne potvrdil a vo výroku III. zmenil (§ 388 C.s.p.).

6. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady škody
spôsobenej na motorovom vozidle žalobcu závadou v zjazdnosti komunikácie a to voči žalovanému
ako správcovi predmetnej komunikácie. Žalobu zobral späť pred meritórnym rozhodnutím vo veci bez
uvedenia dôvodu.7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách predmetného konania vychádzal z ustanovenia § 256
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie
sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu
na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,

pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká
jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

8. Len výnimočne nemusí súd strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania podľa všeobecných zásad
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, túto náhradu trov konania priznať. Môže tak urobiť
podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (predtým § 150 O.s.p.), podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu

trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo slovného znenia uvedeného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť
k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257

C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania
o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania

zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej
strany. Taktiež je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli strank uplatneniu práva na súde a ich
postojvkonaní.Nepriznanienáhradytrovkonaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétneho
prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná
tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

9. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, späťvzatím
žaloby, bez uvedenia dôvodu, je preto povinný nahradiť žalovanému trovy, ktoré mu v súvislosti s
predmetným konaním vznikli. Zásada zodpovednosti za zastavenie konania platí aj vo vzťahu k trovám
dokazovania, znalečnému; žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, je preto povinný nahradiť

znalcovi nezaplatené znalečné. V dôsledku späťvzatia žaloby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo
veci so zistením, či žaloba bol podaná dôvodne. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nedosiahol
výsledok, ktorý žalobou pôvodne chcel dosiahnuť, keďže z dôvodu späťvzatia žaloby nedošlo k
prípadnému uloženiu povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu.

10. Odvolateľ sa v podanom odvolaní domáhal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov súdneho konania, a vo výroku, ktorým priznal znalcovi
nárok na náhradu priznaného nevyplateného znalečného vo výške 100 % proti žalobcovi, rozhodol tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi náhradu nevyplateného znaleckého v rozsahu 100 %, to všetko

s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odvolateľ považoval
skutočnosť, že je občianskym združením, ktoré nevykonáva podnikateľskú činnosť, nebolo založené za
účelom tvorby zisku a zisk počas svojej činnosti nevytváral ani nevytvára a za takéto dôvody považoval
aj svoje majetkové pomery, keď nemá žiaden majetok a ani nie je predpoklad, že majetok v budúcnosti
nadobudne.

11.1. Za dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.) nemožno v prejednávanom prípade, podľa
názoru odvolacieho súdu, bez ďalšieho považovať skutočnosť, že žalobca je občianskym združením,
nevykonávajúcim podnikateľskú činnosť a nevytvárajúcim zisk (ustanovenie § 257 C.s.p. by sa potom
mohlo vzťahovať aj na každú súkromnú fyzickú osobu, nepodnikateľa ako stranu sporu), ako aj

jeho majetkové pomery. Pokiaľ ide o nepriaznivé majetkové pomery ako dôvod hodný osobitného
zreteľa odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ v odvolaní svoje nepriaznivé majetkové pomery len
konštatoval a ničím nepreukázal ako aj na to, že žalobca bol, ako strana sporu, v konaní zastúpený
advokátom, pričom tento mu nebol ustanovený Centrom právnej pomoci ako osobe v materiálnej núdzi.Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si už pri podaní samotnej žaloby musel byť vedomý
toho, že so súdnym konaním sú spojené náklady, ktoré bude musieť, pre prípad neúspechu v spore,
znášať. Bolo jeho povinnosťou dôsledne zvážiť všetky dôsledky, ktoré sú so súdnym konaním a jeho

vedením spojené. Nie je možné následky neúspechu v konaní v podobe znášania jeho trov prenášať
na druhého účastníka, ktorý spor nevyvolal a ktorý bol v konaní procesne úspešný, keďže nedošlo k
meritórnemu prejednaniu sporu. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať aj na
to, že žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a to až po vypracovaní znaleckého posudku,
ktorého výsledky boli v jeho neprospech.

11.2. Odvolací súd, vychádzajúc z predloženého spisu, nezistil ani žiadne ďalšie dôvody, odôvodňujúce
postup podľa § 257 C.s.p., nezistil žiadne výnimočné okolnosti ani dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnému žalovanému.
Nejde ani o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov žalovanému proti žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie
konania, by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe aplikácie ustanovenia
§ 257 C.s.p.

11.3. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo
namieste priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol
súd prvej inštancie.
11.4. Odvolateľ v odvolaní namietal aj správnosť formulácie napadnutého výroku III., ktorý priznáva
súdnemu úradníkovi kompetencie rozhodovať o povinnosti a nie len o výške náhrady v súlade s §

262 ods. 2 C.s.p. Ako odvolací súd zistil z predloženého spisu, a konštatuje to aj súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí, uznesením zo dňa 11.1.2017, č.k. 11 C 283/2014-202, bolo znalcovi priznané
znalečné vo výške 436,36 €, z ktorých mu bolo vyplatených 300,- € z preddavkov, ktoré zložili strany
sporu. Čiastka 136,36 € znalcovi nebola vyplatená, keďže táto nebola krytá preddavkami. Uznesením
zo dňa 26.4.2017, č.k. 11 C 283/2014-221, bolo súdnemu znalcovi priznané znalečné vo výške 56,44

€, ktoré nebolo vyplatené, keďže taktiež nebolo kryté preddavkami. Proti uvedeným rozhodnutiam nebol
podaný opravný prostriedok (sťažnosť), sú preto právoplatné. To znamená, že o nároku znalca na
znalečné a výške znalečného bolo právoplatne rozhodnuté. Preto podľa odvolacieho súdu zostalo len
rozhodnúť o tom, ktorá strana zaplatí znalcovi nevyplatené znalečné. Súd prvej inštancie správne ustálil,
že touto stranou je, vzhľadom na procesné zavinenie zastavenia konania žalobca, výrok však nesprávne

formuloval, keď opätovne rozhodol o nároku znalca na znalečné a konštatoval, že o povinnosti vyplatiť
znalcovi znalečné rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. vyšší súdny úradník rozhoduje len o výške trov konania. Odvolaciemu súdu
potom nezostalo iné, ako čiastočne nesprávny výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie zmeniť tak, že
presne uvedenému znalcovi vyplatí znalečné vo výške 192,80 € žalobca, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu nedôjde v takom prípade ani k porušeniu zásady
dvojinštančnosti, keď o nároku na znalečné a jeho výške bolo už právoplatne rozhodnuté a skutočnosť,
podľa ktorej povinnou stranou vo vzťahu k znalečnému je žalobca, bola predmetom tohto odvolacieho
konania.

12. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

13. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Za neúspech žalovaného nemožno považovať
zmenu výroku III. napadnutého uznesenia odvolacím súdom, keďže bola zmenená len formulácia
výroku, pričom nebola zmenená jeho podstata a to, že znalečné zaplatí presne uvedenému znalcovi
žalobca. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).