Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012156
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114012156.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. februára 2017 v Trenčíne v senáte

zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Bc. Márie Snopkovej a Kataríny
Maláňovej takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. U., nar. XX.XX.XXXX v W., okres W., formálne trvale bytom v W., F. XX, okres W., t. č. vo výkone
ochranného opatrenia v Psychiatrickej liečebni Sučany, 038 52 Sučany, Hradiská 20, okres Martin,

j e v i n n ý , ž e

dňa 10. marca 2014 v čase približne o 20.15 hod. v rodinnom dome v W. na X. ulici č. XXX po
predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte bodol nožom poškodeného Z. E., trvale bytom W. do
oblastikrku,vdôsledkučohopoškodenýutrpelbodnúranuľavejstranykrkuodĺžke3cmahĺbkeviacako
3 cm, charakter poranení, ktoré poškodený utrpel si vyžiadal jeho hospitalizáciu v období od 10.03.2014

do 24.03.2014, t. j. 14 dní, počas ktorej bol poškodený obmedzený prakticky vo všetkých
oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie,
v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení
do ambulantnej starostlivosti nebol obmedzený pri vykonávaní bežných životných činnosti, teda celková
doba obmedzenia u poškodeného trvala 15 dní, pričom v lokalite na ktorú bol obvineným vedený útok sa
nachádza pažerák, priedušnica a veľké cievy, tieto sa považujú za dôležité orgány a ich poranenie
by mohlo zapríčiniť závažný následok, v prípade poranenia krčnej tepny až smrť z vykrvácania,
t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného
zákona a za použitia § 42 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 odsek
1 Tr. zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci, a
to: 1 ks kuchynský nôž, s čiernou rúčkou, o dĺžke čepele 11 cm, a 1 ks kuchynský nôž,
s čiernou rúčkou a vrúbkovanou čepeľou, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa podľa § 60 odsek
6 Trestného zákona stáva štát.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje právoplatný výrok o treste (26. mája 2015)
v trestnom rozkaze Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2015, č. k. 6T/49/2015-110,
v ktorom bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov
podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 353 odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku
so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ako aj trest prepadnutia veci podľa § 60

odsek 1 písmeno a) Trestného zákona s prihliadnutím na § 353 odsek 2 písmeno d) Trestného poriadku,
a to 1 ks kuchynský nôž, s čiernou rúčkou, o dĺžke čepele 11 cm, a súčasne súd zrušuje aj všetky
rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá p o v i n n o s ť nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s., so sídlom 851 04 Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874
škodu v sume -1.623,14,- Eur, ktorá spočíva v regresnom nároku liečebných nákladov poškodeného
a poškodenému Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom mesto W., okres W., t. č. prechodne bytom v Útulku,
Nové Mesto nad Váhom, Trenčianska 46, okres Nové Mesto nad Váhom škodu v sume -164,80,- Eur,

ktorá spočíva v bolestnom za spôsobené zranenia.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, na podklade podanej obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Trenčín zo dňa 12. decembra 2014 č. k. 1Pv/295/14/3309-24, ako aj na podklade uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12. novembra 2015 sp. zn. 2To/120/2015, ktorým zrušil

už predtým vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trenčín v predmetnej trestnej veci dňa 25. júna 2015 a
vrátilvecokresnémusúduabyjuvpotrebnom a vnaznačenomrozsahuprejednal,kedysúčasnekrajský
súd zaujal právne stanovisko vo vzťahu k vykonanému pôvodnému dokazovaniu, ktorým je okresný
súd v zmysle Trestného poriadku viazaný, senát okresného súdu po takomto doplnenom dokazovaní
za splnenia všetkých procesných podmienok zistil (opätovne) skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný W. U. k žalovanému skutku uviedol, že žije ako bezdomovec v Trenčíne, zdržiava sa na
Y.. Dňa 10.03.2014 išiel okolo krčmy v Kubrej, do ktorej vošiel a videl, že je tam G. F., ktorého pozná,

nakoľko sú dlhoroční kamaráti, občas u tohto aj prespáva. Spýtal sa ho, či by mohol u neho prespať aj
v tento deň, s čím on súhlasil. Po chvíľke išli teda k nemu domov; býva na X. ulici v dome číslo XXX,
obaja mali dosť vypité. Keď prišli k G. F. domov, tak v jednej z dvoch izieb spal Z. E., ktorého obžalovaný
pozná z minulosti. S G. F. si sadli do tej miestnosti, kde Z. E. spal, pričom G. F. zobudil Z. E.. Keď
sa E. zobudil, tak po chvíli začali s F. hľadať víno. Obžalovaný mal u F. nedopité víno, ktoré mu chcel

E. zobrať, preto si ho schoval. O chvíľu na to sa pre toto víno začali s E. hádať, pričom E. zrazu na
obžalovaného zaútočil, a to tak, že ho začal biť rukami do oblasti tváre, sácal do neho a stále mu nadával.
Obžalovaný aj F. mu vraveli, aby prestal, on však neprestával. Opätovne ho niekoľkokrát trafil do tváre,
na čo obžalovaný vytiahol nôž, ktorý so sebou nosil v bunde. Tento držal pred sebou vo vystretej ruke
a hovoril E., aby prestal a na to ho pichol do oblasti krku nechtiac, poškodený sa mu naň sám napichol.

Keď ho pichol, E. padol na zem, začal chrčať. Obžalovaný dodal, že celý čas ho poškodený bil, preto sa
on iba bránil tým, že vytiahol nôž, pričom ho držal v pravej ruke, ruku mal zdvihnutú do výšky ramena
a takto vrazil do kredenca. Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo. Potom si nôž dal do vnútorného vrecka
bundy, zobral si svoje veci a išiel preč. Neskôr ho policajti chytili. S E. mal aj v minulosti jeden konflikt,
keď na tento na neho fyzicky zaútočil, ale inak vždy mu vulgárne nadával a bezdôvodne ho E. urážal.

Ďalej uviedol, že počas tohto útoku mal vypité, ale vedel, čo robí. Počas celého hlavného pojednávaniazdôrazňoval svoju nevinu a svoju obranu voči útoku poškodeného E. v sprievode svojich teatrálnych
(simulovaných)fyzickýchvýstupovnáhlehozhoršenéhozdravotnéhostavu,(nedôvodná)potrebapožitia
tekutín, ďalej (nedôvodná) návšteva sociálneho zariadenia, atď. Obžalovaný aj potom, čo bol vykonaný

osobný výsluch svedka G. F. zotrval na tom, že sa iba bránil útoku poškodeného, ktorý ho bil päsťami.

Obžalovaný W. U., aj napriek tomu, že svoju vinu popieral, bol zo spáchania žalovaného skutku v celom
rozsahu usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného Z. E. ako svedka, podporne výpoveďou

svedka G. F., výpoveďou znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie
a traumatológie MUDr. Jaroslava Ridošku, vrátane ním podaného písomného znaleckého posudku,
nepriamo obsahmi ďalších podaných znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru v Bratislave, podporne obsahom znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvia psychiatrie (znalci MUDr. Svetozár Droba a MUDr. Juraj Lexmann), ako aj všetkými
zabezpečenými a vykonanými relevantnými listinnými dôkazmi, vrátane vecného dôkazu - zaisteného

noža u obžalovaného, ktoré boli pred senátom zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní vykonané.

Poškodený Z. E. ako svedok k žalovanému skutku uviedol, že tiež žije ako bezdomovec v Trenčíne.
Dňa 10. marca 2014 bol doobeda v práci. Potom išiel do krčmy v Kubrej, kde bol aj s G. F.. Dali si

pivo, potom išiel do obchodu a následne k G. F. domov na X. v W., pretože u neho býva už aspoň štyri
roky. Po tom, ako prišli k nemu domov, pozerali televízor. Neskôr prišiel k nim obžalovaný. Všetci spolu
popíjali víno a bavili sa. Obžalovaný bol dosť opitý, schoval víno, a preto ho on začal vyhadzovať z domu,
pričom mu povedal, že nech ide preč. Začali sa fyzicky naťahovať, strkať do seba, pričom ani nevie ako
obžalovaný na neho vytiahol nôž a pichol ho. V miestnosti bola tma, pretože G. F. tam nemal elektrinu

a bolo to navečer. Nôž u obžalovaného nevidel. Zacítil bolesť, padol na zem, začal krvácať a ďalej si už
nepamätá, čo sa dialo. Neskôr prišla sanitka, ktorá ho doviezla do nemocnice. Tam podstúpil operáciu
krku. Nevedel konkretizovať, čo konkrétne mu bolo, nesmel jesť ani piť 10 dní. Dodal, že pri útoku
obžalovaného, keby sa proti nemu bránil, mal by predsa aspoň ruky poranené, avšak takéto zranenia
nemal. Priznal, že obžalovaného sácal von z dverí, ale nebil ho a určite sa sám nenapichol na nôž

obžalovaného, nakoľko ani nevidel, že obžalovaný drží v ruke nôž. Vyhadzoval ho preto, lebo svedok
G. F. má mäkkú povahu, pre ktorú by ho nevyhodil, ale vie, že ani on obžalovaného v dome nechce.
Taktiež priznal, že mal tiež vypité, ale nečakal, že by ho obžalovaný pichol nožom. Nepamätal si, či sa
mu obžalovaný predtým vyhrážal. Uviedol, že obžalovaný je taká povaha, že si nedá povedať a keď
je opitý, tak si stále dovoľuje do všetkých. Jedenkrát mal s ním konflikt, asi tak 20 rokov dozadu, ale

odvtedy nie. Jeden čas poškodený u obžalovaného býval aj v byte. Dodal, že obžalovaný zvykol vo
svojom batohu nosiť svoje víno, ktoré si však nechával iba pre seba. Vždy vypil iba víno druhých. Aj v
ten deň vznikol konflikt, pretože si od nich z domu do batohu zobral aj ich víno, ktoré im zmizlo. Z tohto
dôvodu začal tento konflikt a aj z toho dôvodu, že s G. F. chceli, aby obžalovaný z domu odišiel. Voči
prítomnosti obžalovaného obaja slovne protestovali. Kto prvý začal fyzický útok, si nepamätá. Fyzický

konflikt s obžalovaným trval tak 2-3 minúty. Päste proti obžalovanému nepoužil a ani ho nekopal. Pri
útoku neutrpel okrem bodnej rany žiadne iné zranenia ako napríklad modriny, škrabance a podobne.
Verziu obžalovaného o priebehu skutkových okolností, a to že obžalovaného mal napadnúť a udierať
päsťami nepovažuje za pravdivú.

Osobnú účasť svedka G. F. na hlavnom pojednávaní sa potom, čo bola predmetná trestná vec vrátená
odvolacím krajským súdom na opätovné prejednanie napokon podarilo zabezpečiť a súčasne aj
zrealizovať jeho osobný výsluch pred senátom okresného súdu. Na obsah výpovede tohto svedka
z prípravného konania však pre procesné pochybenie orgánov činných v trestnom konaní tak, ako

konštatoval aj krajský súd vo svojom rozhodnutí nebolo možné pri vykonávaní jeho osobného výsluchu
pred senátom okresného súdu už prihliadať a rovnako tak pri záverečnom hodnotení dôkazov.
Svedok pred senátom okresného súdu k žalovanému skutku uviedol, že poškodený v
inkriminovanom čase býval u neho na adrese W., X. č. XXX, a že on, poškodený a obžalovaný popíjali v
jeho chatke víno. Vypili cca 5-6 1,5 litrových fliaš vína. Poškodený potom, čo vypili uvádzané množstvo

vína začal otravovať obžalovaného s tým, aby mu dal piť z jeho vína, ktoré mal obžalovaný pri sebe,
čo obžalovaný odmietal. Poškodený zostal z toho nervózny, začal útočiť aj fyzicky na obžalovaného a
sácal do neho a pritom ho vytláčal z chatky smerom cez kuchyňu doprava von na dvor. Svedok uviedol,
že v miestnosti kde pili a kde sa on po celý čas fyzicky nachádzal, nebolo žiadne svetlo. Bol zapnutý ibatelevízny prijímač a v kuchyni, kde došlo k vyvrcholeniu incidentu medzi obžalovaným a poškodeným
bola úplná tma. Ďalej uviedol, že osobne nevidel ako došlo k zraneniu poškodeného. Poškodený sa
vrátil za ním do izby, kde padol na koberec a pritom mu povedal, že ho obžalovaný pichol nožom do krku.

U obžalovaného v tom čase žiaden nôž v ruke nevidel a ani nepočul, že by sa obžalovaný vyhrážal
poškodenému s nožom, alebo že by upozorňoval poškodeného, že má pri sebe či v ruke nôž . Vedel
však, že obžalovaný nosieval pri sebe nôž (tento opoznal potom, čo mu bol súdom predložený zaistený
nôž). Ďalej uviedol, že obžalovaný poškodeného nenapádal a iba slovne protestoval proti tomu, ako ho
vyhadzoval poškodený z chatky. Obžalovaný potom ušiel a on poškodenému zavolal záchranku.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., Bratislava, pobočka
Trenčín H.. J. X. uviedla, že poškodený Z. E. je ich poistencom. Z uvedeného dôvodu poisťovňa
uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti liečebné náklady v celkovej sume -1.623,14,- Eur za
ošetrenie zranení, ktoré poškodený Z. E. utrpel dňa 10. marca 2014 údajne tým spôsobom, že mal byť
obžalovaným W. U. pichnutý nožom do krku. Na základe uvedeného žiada v prípade

odsudzujúceho rozsudku zaviazať obžalovaného k úhrade liečebných nákladov v celkovej
sume -1.623,14,- Eur.

Zo záveru znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a
traumatológie MUDr. Jaroslava Ridošku, PhD. číslo 18/2014 vyplýva, že k zraneniam poškodeného

mohlo dôjsť takým spôsobom, ako to poškodený, resp. svedkovia uvádzajú vo svojich výpovediach.
Z popisu poranenia vyplýva, že poškodený Z. E. utrpel poranenia popísané v dokumentácii
najpravdepodobnejšie priamym mechanizmom, pôsobením vonkajšieho priameho aktívneho násilia,
ktoré smerovalo z ľavej strany. Nie je popísaný laločnatý tvar rany, nie sú popísané neostré, potrhané
okraje, takže je možné konštatovať, že predmet bol ostrý s rovnými okrajmi, pravidelného tvaru. Rana

nemá rovnakú hĺbku a dĺžku, dĺžka 3 cm, hĺbka - konštatované, že hlboká, tak sa dá predpokladať, že
viac ako 3 cm, ale bližší údaj nebol uvedený, takže ju nemôžeme charakterizovať ako reznú, pretože
nie je v celej dĺžke zhruba rovnako hlboká. Podľa popisu ju môžeme charakterizovať ako ranu bodnú,
keď predmet, podľa výpovede poškodeného a útočníka - nôž, narazil poškodenému na ľavú stranu krku
asi v jeho strednej tretine. Viac nie je možné o charaktere zraňujúceho predmetu uviesť pre výrazne

nedostatočný popis rany. Nie je popísaná presná lokalizácia, uloženie rany (priečne, vertikálne), jej
presná hĺbka a smer bodného kanála. Poškodený podľa znalcovi dostupnej dokumentácie sa neliečil
na vyššie uvedené zranenie. Podľa charakteru poranenia došlo k zraneniu fyzickým útokom druhej
osoby. Z medicínskeho poranenia ide o poranenie ľahké. Poškodený bol hospitalizovaný na Oddelení
úrazovej chirurgie FN Trenčín od 10.03.2014 do 24.03.2014 k sledovaniu, či sa neprejaví možné skryté

poranenie hlbokých štruktúr krku. Práceneschopnosť vypísanú nemal, lebo nepracuje, a ak by ju aj
bolo treba vypísať v prípade pracovného zaradenia, tak len na toto obdobie - 15 dní. Poškodený bol
7 dní limitovaný v príjme potravy, bola aplikovaná len infúzna liečba pre prípad skrytého poranenia
hltana a postupne bolo pridávané na strave. Prvých 5 dní mal bolesti pri prehĺtaní, vzhľadom na ranu na
ľavej strane krku. Iné ťažkosti počas liečby nemal. Stehy z rany mu boli odstránené pred prepustením

do ambulantnej starostlivosti, a tým mohla byť liečba ukončená. Počas obdobia hospitalizácie bol
poškodený obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským
prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a
stravovacích úkonov. Zranenie nebolo takého charakteru, aby ho obmedzovalo pri vykonávaní bežných
životných činností po prepustení do ambulantnej starostlivosti. Doba obmedzenia na bežnom spôsobe

života u poškodeného trvala teda 15 dní. Zranenie poškodeného zanechá trvalé následky len vo forme 3
cm dlhej jazvy na ľavej strane krku. Iné trvalé následky zranenie nezanechá. Nejedná sa o ťažkú ujmu na
zdraví a taktiež toto zranenie nebude mať vplyv na pracovnú schopnosť poškodeného. Predmet, ktorým
bol poškodený napadnutý dňa 10.03.2014 a ako je zobrazený v obrazovej dokumentácii ako príloha,
je spôsobilý spôsobiť zranenia v takom rozsahu, aby mohli ohroziť životne dôležité orgány. V lokalite,

na ktorú bol vedený útok sa nachádza pažerák, priedušnica a veľké cievy. Tieto štruktúry môžeme
charakterizovať ako dôležité orgány a ich poranenie by mohlo zapríčiniť závažný následok (pažerák,
priedušnica), v prípade poranenia krčnej tepny až smrť z vykrvácania. Intenzita útoku sa nedá presne
v danom prípade posúdiť, lebo nebol popísaný smer, ani hĺbka bodného kanálu. Pri vyššej intenzite,
prípade zmene smeru by hrozilo nebezpečenstvo ako je popísané vyššie. Zranenie u poškodeného je

takého charakteru, že možno s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že vzniklo tak, ako vo
svojej výpovedi uviedol obvinený W. U.. Bodové ohodnotenie spôsobených zranení s prepočítaním na
eurá u poškodeného je 10 bodov á 16,48 Eur, t. j. v celkovej sume -164,80,- Eur.Znalec MUDr. Jaroslav Ridoško, PhD. na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu, ktorého
potreba osobne vypočuť nastala (na základe akceptovaného návrhu obžalovaného prostredníctvom

ustanoveného obhajcu obžalovaného) potom, čo bola vykonaná už podstatná časť dokazovania, z
ktorej vyplynul aj možný, do úvahy prichádzajúci iný mechanizmus vzniku poranenia u poškodeného
(vyplývajúci z obhajobných tvrdení), aj naďalej zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedol a
popísal vo svojom písomne vyhotovenom znaleckom posudku. Pri svojej znaleckej činnosti v danom
prípade vychádzal a vychádza z praxe a z odborne získaných skúseností. Uviedol,

že z popisu poranenia poškodeného vyplýva, že tento utrpel poranenia popísané v dokumentácii
najpravdepodobnejšie priamym mechanizmom, pôsobením vonkajšieho priameho aktívneho násilia,
ktoré smerovalo z ľavej strany. Skutočnosť, že by zranenia, ktoré mal poškodený, utrpel bez priameho
aktívneho násilia inej osoby by museli vzniknúť napríklad tak, že by poškodený padol, pretože jeho
zranenie je dosť vysoko v oblasti krku. Doposiaľ sa nikdy nestretol s takým prípadom, že by v takýchto
prípadoch bodná rana na krku vznikla opačným mechanizmom ako je priame násilie spôsobené inou

osobou. Vzniknutá rana u poškodeného je nezvyčajná na takýto spôsob. Nevylučuje, ale iba teoreticky,
že by mohla vzniknúť aj pádom na nôž. To je však dosť nepravdepodobné. Znalec taktiež potom, čo mu
bol predložený zaistený nôž od obžalovaného potvrdil, že môže ísť o predmet, ktorý mohol spôsobiť
poškodenému uvedené zranenie v inkriminovanom čase.

Na hlavnom pojednávaní boli taktiež za splnenia procesných podmienok prečítané obsahy znaleckých
posudkov (č. l. 39-52 trestného spisu):

Zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
kriminalistickej identifikácie, Bratislava číslo ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/7275 vyplýva, že na
povrchu noža neboli skúmaním zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy (upotrebiteľné, čiastočne
upotrebiteľné, neupotrebiteľné) a z toho dôvodu nebolo vykonané ich vyhodnotenie.

Zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru,
odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, Bratislava číslo ČES: PPZ-KEU-BA-
EXP-2014/7275 vyplýva, že skúmaním stôp č. 1, č. 1 (čepeľ kuchynského noža), č. 2 (bunda - dve
krvné škvrny) bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA

profil biologického materiálu (ľudská krv) zaisteného zo stôp č. 1, č. 1 (kuchynský nôž), pochádza od
jednej a tej istej osoby mužského pohlavia. Analýza DNA zo stopy č. 2 (bunda - dve krvné škvrny)
bola neúspešná. Z porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „Z. E., nar. XX.X.XXXX/, r. č.
XXXXXX/XXXX“ bola izolovaná a analyzovaná DNA. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil
biologického materiálu (ľudská krv) zaisteného zo stôp č. 1, č. 1 (čepeľ kuchynského noža) je zhodný s

DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „Z. E., nar. XX.X.XXXX/, r. č. XXXXXX/
XXXX“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom biologického materiálu (ľudská krv) zaisteného zo
stôp č. 1, č. 1 (kuchynský nôž) je osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „Z. E.,
nar. XX.X.XXXX/, r. č. XXXXXX/XXXX“. Analýza Dna zo stopy č. 2 (bunda - dve krvné škvrny)
bola neúspešná, preto nebolo možné vykonať požadované porovnanie. Porovnávacia vzorka od osoby

W. U., nar. X.X.XXXX/XXXX nebola na skúmanie predložená.

Okresný súd potom, čo obžalovaný na prvom termíne hlavného pojednávania prejavoval známky
nechápania zmyslu trestného konania, napokon aj na overenie jeho príčetnosti v inkriminovanom
čase, v intenciách procesného postupu najskôr nariadil vyšetrenie duševného stavu obžalovaného a

následne na to pribral do konania znaleckú organizáciu Centrum duševného zdravia, s. r. o., Bánovce
nad Bebravou, aby vyšetrili duševný stav obžalovaného, keďže tento v tomto trestnom konaní skúmaný
do podania obžaloby nebol, a zodpovedali na súdom položené otázky, ktoré mali možnosť klásť aj
procesné strany.

Zo záveru znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie (liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) číslo 77/2015 vypracovaného znaleckou organizáciou -
Centrum duševného zdravia, s.r.o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou vyplýva, že obžalovaný W. U.chápe zmysel a účel trestného konania. Môže sa u neho však vyskytnúť aj agravácia alebo aj simulácia
iných duševných porúch, preto má dlhodobé a bohaté skúsenosti s pobytom na psychiatrickom oddelení.
Za takúto simuláciu možno považovať aj správanie a konanie sa obžalovaného na pojednávaní dňa

22.01.2015. Obžalovaný v súčasnosti trpí, v minulosti a aj v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti
trpel duševnými poruchami, ktorými sú Schizoafektívna porucha - zmiešaný typ, Polymorfná závislosť
od alkoholu, BZD a hypnotík, Zmiešaná porucha osobnosti emočne a sociálne degradovaná, naviac
v čase skutku aj simplexná stredne ťažká opilosť (cca 1,6 promile). Polymorfná závislosť od alkoholu,
BZD a hypnotík sa manifestuje systematickým, pravidelným nadužívaním týchto látok, baženie po

nich, poruchovosť kontroly pri ich užívaní, zvyšovanie tolerancie, sociálne dopady v kontexte závislosti.
Osobnosť vykazuje známky depravácie, čo predstavuje výrazný úpadok v morálnej a sociálnej oblasti.
Bio-psycho-sociálny vývin obžalovaného poznačený dlhoročným abúzom alkoholu, nedostatočným
sociálnym a spoločenským zaradením vedie k asociálnym prejavom v jeho správaní voči prostrediu, ako
aj voči sebe samému. Prítomné sú výrazné problémy v prispôsobovaní sa spoločenskému prostrediu,
je oslabená schopnosť nadväzovať kontakty, schopnosť udržať sa v týchto vzťahoch a používať v

nich adaptívne formy správania sa. Vyskytujú sa symptómy vzťahovačnosti, ktoré však nedosahujú
hranice bludu, ale veľmi sťažujú prispôsobenie sa prostrediu. Samotná vzťahovačnosť je často príčinou
depresívnych reakcií, ktoré spôsobujú nielen deštrukčné správanie sa voči svojmu okoliu, ale aj voči
sebe samému. Je podozrievavo nastavený voči svojmu okoliu, pretože neočakáva pozitívne interakcie
medzi ľuďmi ako rutinnú udalosť. Obvinený vykazuje dráždivosť, napätie, citlivosť a vzrušivosť, celkovo

nízka frustračná tolerancia už pri bežných problémoch, ľahko sa dostáva do vzrušenia a zlosti, čo v
niektorých situáciách vedie k heteroagresívnym prejavom v správaní, resp. má obvinený signifikantne
zvýšenú predispozíciu k takému konaniu. Súčasná kapacita pre kontrolu a zvládanie záťaže je krehká.
V čase spáchania skutku bola u obžalovaného prítomná ťažšia simplexná opilosť. A najmä v dôsledku
nej a jej komorbidity s ostatnými poruchami boli rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti obvineného v

čase predmetnej trestnej činnosti podstatne, forenzne významne zmenšené, rozhodne nie vymiznuté.
Celá deliktogénna situácia je v širších kontextoch psychiatricky zrozumiteľná, bez patickej (chorobnej)
motivácie konania. Zo psychiatrického hľadiska znalci nepovažujú pobyt obžalovaného na slobode za
nebezpečný, pokiaľ sa psychiatricky lieči a abstinuje. Nebezpečnosť môže byť potenciálna v prípade,
že by sa neliečil alebo by zneužíval alkohol a lieky. Doporučili mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie

ústavnou formou.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného zo dňa 10.03.2014 vykonanej o 21.47 hod. vyplýva, že
obžalovanému W. U. bol nameraný v dychu alkohol 1,02 mg/l. Následne dňa 11.03.2014 o 01.22 hod.
mu bol nameraný v dychu alkohol 0,50 mg/l.

Z oznámenia Fakultnej nemocnice Trenčín, oddelenie úrazovej chirurgie zo dňa 10.04.2014 vyplýva,
že poškodený Z. E. bol bodnutý nožom do ľavej strany krku dňa 10.03.2014 a bol hospitalizovaný od
10.03.2014 do 24.03.2014 s predpokladanou dobou liečby 14 dní.

Na základe správy o povesti Mestského úradu Trenčín zo dňa 03.11.2014 je zrejmé, že obžalovaný
je v meste Trenčín prihlásený na trvalý pobyt od 04.11.1992. Žiaden priestupok u jeho osoby nie je
evidovaný a iné skutočnosti o obžalovanom taktiež nie sú známe.

Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol rozsudkom Okresného súdu
Kroměříž (t. č. Česká republika) zo dňa 15.03.1988 sp. zn. 2T 237/87 uznaný vinným a bol mu uložený
trest odňatia slobody podmienečne 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 02.04.1990. Dňa 27.10.1988 mu
bol amnestiou odpustený zvyšok trestu a na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Trestným

rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.06.2013 sp. zn. 4T/22/2013 bol uznaný vinným podľa
§ 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody podmienečne 3
mesiace so skúšobnou dobou 1 rok do 23.09.2014. Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
zo dňa 15.05.2015 sp. zn. 6T/49/2015 bol uznaný vinným podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody nepodmienečne 6 mesiacov na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia prepadnutia veci (1 ks noža) a uloženia mu
ochranného ústavného psychiatrického liečenia.Na hlavnom pojednávaní boli napokon prečítané aj v zmysle vyššie uvedeného listinné dôkazy, a to
zápisnica o obhliadke miesta činu, fotodokumentácia na č. l. 48-52 trestného spisu, zápisnica o vydaní
veci na č. l. 53 trestného spisu, fotodokumentácia k vydanej veci na č. l. 54-56 trestného spisu, úradné

záznamy na č. l. 59-60 trestného spisu, zápisy o dychovej skúške na alkohol na č. l. 61-63 trestného
spisu, lekárske správy na č. l. 64-65 trestného spisu, správa o povesti obžalovaného na č. l. 66 trestného
spisu, správa o priestupkoch obžalovaného na č. l. 67-68 trestného spisu, vyčíslenie náhrady škody
poškodenou zdravotnou poisťovňou na č. l. 21 trestného spisu, náčrt miesta činu podľa poškodeného,
ktorý urobil počas svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 11. júna 2015, odpis z registra trestov

obžalovaného zo dňa 25. júna 2015, podstatné obsahy pripojených trestných spisov Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 6T 49/2015 a sp. zn. 4T 22/2013.

Zaistený nôž u obžalovaného, ktorému aj patrí, čo vyplynulo z výsledkov dokazovania boli predkladané
procesným stranám aj znalcovi a aj svedkovi G. F. podľa § 270 odsek 1 Tr. poriadku.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v rozsahu
tak, ako navrhli procesné strany, so zreteľom na vyslovené právne stanovisko vo vzťahu k vykonaným
dôkazom krajským súdom vo svojom rozhodnutí, ktorým pôvodne zrušil už raz vyhlásený rozsudok
senátu okresného súdu v predmetnej trestnej veci, a ako bolo určené senátom okresného súdu, vrátane

ním nariadeného skúmania duševného stavu obžalovaného v rámci doplnenia dokazovania, ktoré
môže súd vykonať v zmysle platného Trestného poriadku (§ 2 odsek 11 Tr. poriadku) so zreteľom
na ustanovenia § 2 odsek 19, § 278 odsek 1, odsek 2 Tr. poriadku, vyhodnotením týchto vykonaných
dôkazov v súlade s § 2 odsek 12 Tr. poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to,
ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súčasne bez opomenutia platnej zásady „in

dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“ s konštatovaním,
že potom, ako už procesné strany nemali ďalšie relevantné návrhy na doplnenie dokazovania a jeho
doplnenie, už ani senát okresného súdu nepovažoval za potrebné, dospel k záveru, že v danom prípade
bolo nepochybne dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný W. U. stíhaný, a že tohto skutku
sa dopustil vlastným konaním. Obžalovaný je z jeho spáchania usvedčovaný predovšetkým výpoveďou

poškodeného Z. E. ako svedka a podporne aj výpoveďou svedka G. F., ktorého obsah výpovede
však na druhej strane v istej aj podstatnej skutočnosti prispel priaznivo pre obžalovaného, nepriamo
znaleckýmposudkomz odboruzdravotníctvaafarmácie,odvetviachirurgiea traumatológie,znaleckými
posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava, podporne znaleckým
posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, ako aj všetkými relevantnými

listinnými dôkazmi, vrátane vecného dôkazu, a to zaisteného noža u obžalovaného,
ktorým bolo bez akýchkoľvek pochybností spôsobené zranenie poškodenému. Pritom obžalovaný aj
sám, popisom priebehu skutkových okolností, najmä však skutočnosťou, že sám potvrdil, že svoj nôž,
ktorý mal pri sebe (nôž zvykol nosiť pri sebe na svoju ochranu ako sám uvádzal) použil pri fyzickom
konflikte, ktorému predchádzal verbálny (slovný) konflikt s poškodeným, keď tento v okamihu, krátku

pred pichnutím do krku poškodeného držal vo svojej ruke, ktorú mal vystretú pred sebou (vo výške
zodpovedajúcej mechanizmu vpichu do krku poškodeného). Dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného
pritom netrpia relevantnými pochybnosťami o svojej nevierohodnosti, tvoria ucelený a logický reťazec
dôkazov, ktorý bez relevantnej pochybnosti (pri existencii uvádzanej platnej zásady v pochybnostiach
v prospech obžalovaného) nezvratne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku tak,

ako bol uvedený v podanej a prednesenej obžalobe prokurátora, a ako je aj uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku, keď senát okresného súdu nemal dôvod na jeho úpravu pri zachovaní jeho skutkovej
totožnosti, vyjmúc jedného detailu, keď bola spresnená adresa inkriminovaného miesta na základe
obsahu výpovede svedka G. F. (správne popisné číslo XXX a nie XXX). Obranu obžalovaného v tom, že
konal v nutnej obrane, keď na svoju obranu počas prebiehajúceho konfliktu vytiahol nôž a poškodeného

zasiahol senát okresného súdu (opätovne) vyhodnotil ako neakceptovateľnú. vzhľadom na zistené
skutkové okolnosti ako aj závery znaleckého dokazovania. Je nepochybné, že to bol poškodený,
ktorý vyvolal najskôr verbálny konflikt, ktorý prerástol do fyzického konfliktu, ktorý aktívne viedol práve
poškodený. Obžalovaný však na svoju obranu za preukázaných skutkových okolností použil v rozpore
so zákonom zbraň - nôž takým spôsobom, o čom nemal (logicky) vedomosť poškodený, že tomuto

spôsobil zranenia, konštatované aj vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z hľadiska logiky neprichádza do
úvahy, že by poškodený aktívne pokračoval vo svojich fyzických aktivitách voči obžalovanému s takou
intenzitou a prejavom ako popisoval obžalovaný, keby mal poškodený vedomosť, že obžalovaný má
nôž vo vystretej ruke. Pritom bolo (opätovne, aj po výsluchu svedka G. F.) preukázané, že obžalovanýžiadnym spôsobom neupozorňoval poškodeného, že má v ruke nôž a ani sám poškodený ako uvádzal,
nôž v ruke obžalovaného v kritickom okamihu neregistroval. V žiadnom prípade teda nie je možné
hodnotiť, že obžalovaný konal v medziach nutnej obrany (§ 25 Tr. zákona). Práve naopak, aj daný prípad

opätovne dokumentuje, že obžalovaný sa neštíti použiť nôž v konfliktných situáciách, čo preukazuje aj
jeho ostatné odsúdenie, pri ktorom rovnako použil nôž (Okresný súd Trenčín sp. zn. 6T/49/2015).
Na podklade vyššie uvedeného preto senát okresného súdu uznal obžalovaného vinným zo spáchania
žalovaného skutku, ktorý právne napokon posúdil miernejšie, ako právne kvalifikoval prokurátor v
podanej obžalobe, ako dokonaný trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného

zákona, pretože boli naplnené všetky pojmové znaky tohto trestného činu, t. j. subjekt, subjektívna
stránka, objekt i objektívna stránka, vrátane následku (spôsobenie zranenia a tým aj ujmy na zdraví
u poškodeného) a súčasne bol naplnený aj materiálny korektív, t. j. stupeň nebezpečnosti konania
obžalovaného,ktorýbolsozreteľomnazákonnékritériavyššíakonepatrný.Pokiaľide osubjekt,
obžalovaný je trestne zodpovedný v zmysle § 23 Trestného zákona bez zistenia jeho nepríčetnosti,
či jeho zníženej príčetnosti, čo má oporu vo vykonanom znaleckom dokazovaní v štádiu konania

pred súdom. Čo sa subjektívnej stránky (zavinenia) týka, obžalovaný konal vo forme minimálne
nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písmeno b) Trestného zákona, t. j. vedel, že svojim konaním
môže porušenie Trestného zákona spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým relevantne
uzrozumený. Motív konania obžalovaného je v danom prípade úzko spätý s preukázanými skutkovými
okolnosťami, majúci základ aj v nie príliš dobrom vzťahu obžalovaného a poškodeného z minulosti

a zo žalovaného skutku aj zreteľne vyplýva naplnenie objektívnej stránky - konanie obžalovaného.
Naplnený bol popritom aj objekt uvedenej skutkovej podstaty trestného činu, ktorý chráni, a to zdravie
človeka. Až na podklade vykonaného dôkazu - osobný výsluch svedka G. F. pred senátom okresného
súdu na hlavnom pojednávaní, senát okresného súdu dospel k záveru, že hoci žalovaný skutok aj tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku možno právne posudzovať ako žalovaný predmetný

trestný čin zločinu v štádiu pokusu, nie je relevantne preukázaný hoci i nepriamy úmysel obžalovaného
vo vzťahu k spôsobeniu ťažkej ujmy. Predovšetkým vedený nepretržitý fyzický útok poškodeného
na poškodeného, ktorý vyvrcholil v priestore úplnej tmy, a stupňujúceho sa strachu obžalovaného
z poškodeného nesvedčí nielen o tom, že by obžalovaný chcel poškodenému spôsobiť ťažkú ujmu
na zdraví, ale ani relevantne nepreukazuje to, že by bol obžalovaný dostatočne uzrozumený, že

svojou zvolenou neprimeranou obranou (s nožom v ruke) takúto ujmu spôsobí. Je skutočne ťažko
predstaviteľné, aby obžalovaný za takých svetelných podmienok a okolností mohol vedieť, na aké
miesto poškodeného útočí. Obžalovaného za takto preukázaného skutkového stavu možno nanajvýš
pokladať za plne zodpovedného za skutočne spôsobené zranenie jedným bodnutím, ktoré však nemá
charakter v konečnom dôsledku ťažkej ujmy v zmysle Trestného zákona, ale iba také zranenie, ktoré

napĺňa objektívnu stránku trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona.
Takýto záver súdu má pritom aj oporu v znaleckom dokazovaní, ktorý a priori nevylúčil mechanizmus
spôsobeného zranenia u poškodeného tak, ako poukazoval obžalovaný v rámci svojich obhajobných
tvrdení.

Pri výmere trestu súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu zločinu, mieru
zavinenia, pohnútku (motív), osobu obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného
činu prečinu, na účel trestu, ako i na možnosti nápravy obžalovaného.

V danom prípade u obžalovaného pri ukladaní trestnoprávnych sankcií, pokiaľ ide o samotný trest,

prichádzalo do úvahy uloženie iba trestu odňatia slobody spojeného s jeho bezprostredným výkonom,
pretože mu musel byť ukladaný súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k nepodmienečne uloženému
trestu odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/49/2015 (6 mesiacov trestu
odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia). Do úvahy (pomyslene) tiež senát okresného súdu zobral iba ustanovenie § 38 odsek 2 Tr.

zákona,t.j.pomerpoľahčujúcichčipriťažujúcichokolností,keďnezistilpritomžiadnepoľahčujúcealeani
priťažujúce okolnosti. V prejednávanom prípade obžalovanému musel byť ukladaný potom súhrnný trest
odňatiaslobodypodľa§42odsek1spoukazomna§41odsek1 Tr.zákona,t.j.bezpoužitia tzv.
„asperačnej - zostrujúcej“ zásady podľa najprísnejšieho zbiehajúceho sa trestného činu. Zbiehajúcimi
trestnými činmi sú v oboch prípadoch iba prečiny a najprísnejším z nich je z hľadiska hroziacej výmery

trestu odňatia slobody trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písm. a) Tr. zákona, podľa ktorej skutkovej podstaty potom senát okresného súdu, t. j. podľa § 360
odsek 2 Tr. zákona ukladal obžalovanému súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v zákonnej
sadzbe od 6 mesiacov do 3-och rokov. Senát okresného súdu dospel k záveru, že prenaplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona so zreteľom aj na relevantné skutkové okolnosti, že to
bol práve poškodený, ktorý sám vyvolal nezmyselný verbálny konflikt a v tomto pokračoval aj fyzicky
až dovtedy, keď zasa obžalovaný neakceptovateľným a nezákonným spôsobom sa bránil s použitím

zbrane, bude postačovať obžalovanému uloženie takéhoto trestu vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením
na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu,
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Takéto zaradenie je tiež adekvátne pre
naplnenie účelu trestu vyjadreného v ustanovení § 34 Tr. zákona, keď obžalovaný pred
spáchaním predmetnej trestnej činnosti vo výkone trestu v ostatných desiatich rokoch nebol. Popritom

bol obžalovanému uložený aj nevyhnutný trest prepadnutia veci podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona,
špecifikovaný vo výrokovejčasti tohto rozsudku, ktorý má jednoznačne oporu vo vykonanom dokazovaní
ako aj v ustanovení (§ 42 odsek 2 veta tretia Tr. zákona). Následne musel senát okresného súdu podľa
§ 42 odsek 2 Tr. zákona zrušiť predtým právoplatne uložený výrok o treste v dotknutom trestnom
rozkaze Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2015 č. k. 6T/49/2015-110, ako aj všetky rozhodnutia
obsahovo na tento právoplatný výrok súdu nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad. Napokon senát okresného súdu pre dosiahnutie individuálno-preventívneho
účinku považuje u obžalovaného doposiaľ stále nevyhnutný prebiehajúci výkon ochranného opatrenia
- a to ústavné psychiatrické liečenie so zameraním na odvykanie do požívania alkoholických nápojov,
keď primárnym zdrojom asociálneho správania sa u obžalovaného je práve dlhodobé nad úmerné
požívanie alkoholických nápojov. Hoci aj v danom prípade by bolo možné takéto ochranné opatrenie

uložiť, vzhľadom k tomu, že takéto opatrenie bolo obžalovanému už právoplatne uložené v zbiehajúcej
sa trestnej veci obžalovaného, vo vzťahu ktorej bol ukladaný súhrnný trest, a jeho výkon stále prebieha,
by uloženie takéhoto ochranného opatrenia malo iba formálny charakter. Ochranné opatrenie vo forme
liečenia, hoci má tiež povahu trestnoprávnej sankcie, jeho prioritnou funkciou nie je represia.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody,
keď poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa svoj náležite odôvodnený regresný nárok, spočívajúci
v ňou zaplatenej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému, na náhradu škody, uplatnila riadne
a včas. Rovnako tak uplatnil nárok na náhradu škody aj sám poškodený Z. E., ktorého nárok spočíval v
bolestnom za spôsobené zranenia. Preto senát okresného súdu výrokom adhézneho konania rozhodol

potom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.