Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200203
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD. v právnej veci žalobcu: B. J.,

narodeného XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti G. Z. N., toho času pobytom G. X, XXX XX X., bez
cestovného dokladu, zastúpený Ligou za ľudské práva, občianske združenie, so sídlom Baštová 5,
Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6,
Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 19.03.2019, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
ČAS: MU-PO-256-29/2018-Ž zo 19.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Košiciach správnu žalobcu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-256-29/2018-Ž z 19.02.2019 (ďalej len „preskúmavané
rozhodnutie“) v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl a súčasne v
zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka, odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že cudzinec B. J., požiadal 06.12.2018 v Ú. J.
o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Y. N. z dôvodu obavy o svoj život,
pretože má strach z W.. Menovaný bol 09.11.2018 rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Ž. č.
PPZ-HCP-BB7-210-027/2018-AV zaistený a umiestnený do ÚPZC J..

3. So žalobcom bol dňa 24.01.2019 spísaný dotazník žiadateľa o udelenie azylu, v ktorom uviedol:

- „v krajine pôvodu chodil v rodnej dedine do školy len dva roky, pretože W. bol proti tomu, aby deti
chodili do školy;
- v krajine pôvodu nepracoval, príležitostné pomáhal rodine pri prácach na poli, rodina mala vlastné
pozemky, na ktorých pestovali obilie, ale ich rodinu živil otec, ktorý pracoval ako policajt;
- otec M. J. začal pracovať ako policajt už ako 20 ročný a pracoval v polícii skoro 20 rokov, ako policajt
pracoval v meste F. a domov dochádzal nepravidelne, aj jeho starší brat Z. J. pracoval ako policajt v

nejakej zásahovej jednotke, tiež mimo miesta bydliska. Otec vzhľadom na dlhšiu službu u polície už
pracoval ako nižší veliteľ a mal pod sebou asi 20 až 30 policajtov:- v lete pred dvoma rokmi v noci, keď už spali, sa zobudil na streľbu, do ich domu vtrhlo niekoľko
ozbrojených mužov, nastala panika, počas ktorej on s matkou a s ďalším bratom Y. ušli cez okno do Q..
Jeho otca a brata Z., ktorí boli zhodou okolností doma na návšteve rodiny, títo neznámi muži zabili;

- v ich dedine bolo všeobecne známe, že otec a brat pracujú ako policajti, už predtým dostala rodina
upozornenie od rady starších dediny, aby otec a brat prestali pracovať pre vládu. Rada starších im
oznámila, že niekoľkokrát bolí za nimi členovia W., dohovárali rade starších, aby využila svoj vplyv a
presvedčili otca a brata, aby prestali pracovať u G. polícii. Otec a brat na upozornenia ale nereagovali,
lebo z ich platu žila celá rodina;

- po úteku z domu odišli do Q., kde boli u matkinho brata. Tu sa zdržali asi len týždeň, matka zostala
u strýka a on pokračoval s bratom Y. ďalej do X.. Strýko im vybavil prevádzačov s tým, aby odišli do
P., kde dostanú azyl;
- z X. odišli do R., odtiaľ do Z. a do W., cez všetky tieto krajiny prechádzali za pomoci prevádzačov a
bez cestovných dokladov;
- po príchode do W. pracoval v Z. asi rok a pol nelegálne aj s bratom v jednej továrni na topánky,

pričom peniaze za prácu dostával nepravidelne. Po nejakom čase sa mu telefonicky ozval strýko z Q.
a nakontaktoval ich na prevádzača, ktorý ich previedol do E.;
- v samotnom E. bol asi pol roka, tu sa s bratom rozdelili, lebo pri jednej policajnej akcii sa rozutekali a
od tej doby nemá o bratovi žiadne informácie;
- z E. potom pokračoval za pomoci prevádzačov ďalej, uviedol aj konkrétne krajiny ako J., Y., U., J..

V týchto krajinách o azyl nežiadal, o azyl požiadal až v R., kde bol R. políciou zadržaný, ale táto ho
vrátila na Y.;
- on osobne, okrem tohto prípadu, do styku s členmi W. neprišiel, ale vie o tom, že niektorí členovia W.
boli aj z ich dediny, ktorá mala asi 100 domov, túto dedinu G. vláda, ani jej bezpečnostné zložky, nemajú
pod kontrolou, ale v poslednej dobe sa v ich dedine objavili aj muži, ktorí si hovoria, že sú z D., ale on

sám nevie, aký je rozdiel medzi W. a D.. V prípade, ak by sa vrátil do G., tak by ho W. mohli zabiť už
len preto, lebo jeho otec a brat boli policajti.“.

4. Žalobca počas zaistenia v ÚPZC vyhlásil, že je maloletou osobou, a keďže jeho správanie a
výzor uvedenému veku nezodpovedal, pristúpil žalovaný k odbornému vyjadreniu vo veci zistenia jeho

kostného veku. Na základe odborného vyjadrenia dospel znalecký ústav k záveru, že biologický vek
žalovaného je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov. Závery znaleckého dokazovania
boli formulované po vzájomných konzultáciách a dohode znalcov znaleckého ústavu a jeho ďalších
expertov, a preto migračný úrad o výsledkoch tohto skúmania nemal v konaní najmenšie pochybnosti. Z
uvedeného dôvodu bolo základom pre stanovenie veku žalobcu odborné vyjadrenie, z ktorého je zrejmé,

že menovaný má viac ako 18 rokov, a teda s najväčšou pravdepodobnosťou sa narodil najneskôr v
roku 1999. Na základe uvedenej skutočnosti migračný úrad ustálil jeho totožnosť tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia.

5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uvádza, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že

svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o svoju bezpečnosť pred príslušníkmi W. v regióne bydliska.
Migračný úrad nevylučuje, že žalovaný by sa skutočne mohol stať terčom útoku W., avšak v priebehu
konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by voči menovanému útočili výlučne z dôvodov
jeho rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia. „Pripísať politický názor alebo
presvedčenie všetkým takýmto osobám iba preto, lebo sa nepodriaďujú záujmom tejto radikálnej

skupiny, však nie je reálne. V takomto prípade, by bolo možné označiť väčšinu obyvateľstva krajiny za
politických oponentov W., pretože väčšina obyvateľov krajiny skutočne nesúhlasí s násilím, ktoré tam W.
presadzuje. Mnohí bežní obyvatelia krajiny sa odmietajú zapájať do aktivít W. a v mnohých prípadoch
podporujú armádne a policajné jednotky vo svojom regióne.“

6. Ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nevylučuje, že rizikovou skupinou v G.
sú ľudia, ktorí nejakou formou spolupracujú so štátnymi orgánmi, resp. medzinárodnými organizáciami,
pôsobiacimi na území tohto štátu, ako aj ich rodinní príslušníci. Existujú informácie o tom, že W. takýchto
ľudí považuje za zradcov a odpadlíkov, avšak nie je odôvodnené sa domnievať, že všetkých týchto ľudí
považuje za svojich politických oponentov, a teda pripisuje im určité politické presvedčenie.

7. Migračný úrad sa v konaní vysporiadal aj so stanoviskom právnej zástupkyne žalobcu, podľa ktorej
žalobca žiada o medzinárodnú ochranu na území Y. z dôvodu zastávania určitých politických názorov,
keďže jeho otec, aj starší brat, boli príslušníkmi G. polície. Jeho otec, ako aj brat, pracovali ako policajtivýslovne len z toho dôvodu, že to bolo na G. pomery dobre platené a nie preto, že by svojou službou
vyjadrovali nejaký politický názor, alebo postoj.

I. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

8. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na tunajší správny súd správnu žalobu vo veci
azylu podľa štvrtej hlavy, tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
s nasledujúcimi žalobnými bodmi:

9. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné, keďže vychádzalo z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalobcanamietataktiežjehonepreskúmateľnosťprenedostatok
dôvodov a považuje zistenie skutkového stavu žalovaným za nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.

10. V žalobe právna zástupkyňa stručne uviedla podstatné body z azylového dotazníka a

poukázala na vek žalobcu, ktorý podľa znaleckého posudku zo dňa 22.11.2018 sa s veľmi vysokou
pravdepodobnosťou pohybuje v intervale medzi 17.5 a 18.5 roka. „Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
mohol byť v čas príchodu do Y. maloletou osobou. Ak by aj žalobca v súčasnosti už bol plnoletou osobou,
je veľmi blízko veku maloletého, a táto jeho zraniteľnosť mala byť posúdená a zohľadnená Migračným
úradom J. Y.“.

11. Právna zástupkyňa žalobcu v žalobe ohľadom nesprávneho právneho posúdenia uvádza, že
žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobcovi v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie zo strany
neštátnych aktérov z dôvodov imputovaného zastávania určitých politických názorov, vzhľadom k tomu,
že jeho otec, aj starší brat, ako príslušníci miestnej polície, boli z tohto dôvodu zastrašovaní a napokon

zavraždení a je reálny predpoklad, že W. posudzuje všetkých členov rodiny za zradcov a sympatizantov
vlády a predpokladá, že žalobca by mohol nasledovať rozhodnutie otca a brata a mohol by rovnako
začať pracovať pre políciu.

12. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa uvádza, že prenasledovanie v prípade žalobcovej rodiny spočívalo

v zastrašovaní zo strany W., kedy sa tento opakovane vyhrážal jeho rodine (prostredníctvom starejších
v dedine) s tým, aby otec a brat žalobcu prestali pracovať pre políciu (ako to vyplýva zo str. 8 azylového
dotazníka) a napokon prenasledovanie vyústilo do použitia fyzického násilia a zavraždenia najbližších
členov rodiny žalobcu, pričom žalobca, jeho matka a ďalší brat, sa zachránili len vďaka tomu, že sa im
podarilo ujsť, keď išli pešo 3 až 4 hodiny do susednej obce a odtiaľ ich rodina odviezla k strýkovi do Q.

(ako vyplýva zo str. 7 azylového dotazníka). V týchto okolnostiach cituje príručku UNHCR o postupoch a
kritériách pri posudzovaní priznania štatútu utečenca podľa Ženevského dohovoru (aktualizovaná verzia
z roku 2011), body 42 a 43.

13. Ďalej v žalobe právna zástupkyňa žalobcu cituje Usmernenie UNHCR zo dňa 30.08.2018, ktoré

predkladá odporúčania pre posudzovanie medzinárodnej ochrany u žiadateľov o azyl z G. a poukazuje
na to, že žalobca sám nepracoval pre políciu, pracoval pre ňu jeho otec a tiež starší brat (ako člen
špeciálnej zásahovej jednotky), a teda celá rodina bola W. považovaná za kolaborantov vlády. Na
podporu svojej argumentácie uvádza rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/52/2014 z 10.
februára 2015 a sp. zn. lSžak/14/2018 zo dňa 22.01.2019.

14. V súvislosti so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov právna zástupkyňa žalobcu uvádza: „Nie je vôbec
zrozumiteľné z čoho vyplýva, že W. nepovažuje ľudí pracujúcich pre vládu, či konkrétne políciu za
politických oponentov? Tiež žalovaný uvádza, že W. nepovažuje všetkých týchto ľudí za politických

oponentov. Tu je otázne, ktorých teda považuje, a ktorých nie. Taktiež konštatovanie, že takýto ľudia
sú rizikovou skupinou a sú W. považovaní za zradcov, nie ďalej rozvedené a vysvetlené v Rozhodnutí,
kedy nevieme, ako W. podľa názoru žalovaného, zaobchádza s takýmito zradcami, a prečo by nemali
čeliť prenasledovaniu. Žalovaný prezentuje v Rozhodnutí množstvo všeobecných konštatovaní, avšak
ich neaplikuje konkrétne na prípad žalobcu, ani neoznačuje dôkazy (judikatúru, názory EASO, či

medzinárodných organizácií, relevantné informácie o krajine pôvodu), o ktoré svoje závery opiera.
Takáto nepodložená správna úvaha je nepreskúmateľná.“; respektíve: „Žalovaný nijakým spôsobom
nerozvádza, prečo by motivácia žalobcovho otca mala byť relevantná. Opakovane pritom poukazuje
na ustanovenie § 19a ods. 6 zákona o azyle, podľa ktorého pri posudzovaní žiadosti o udelenieazylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo
politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom
prenasledovania“.

15. Podobne sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila v žalobe aj k zisteniu skutkového stavu žalovaným,
ktoré považuje za nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Uvádza: „Na základe uvedeného si
dovoľujem konštatovať, že zistenie skutkového stavu žalovaným pred vydaním Rozhodnutia bolo
nedostačujúce na posúdenie veci a z Rozhodnutia nie je zjavné, na základe akých informácií o krajine

pôvodu, či iných dôkazov, dospel k záveru, ktorý v napadnutom Rozhodnutí prezentuje.“

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada Krajský súd v Košiciach, aby ako správny
súd, preskúmavané rozhodnutie v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

17. Na základe výzvy súdu zo dňa 01.04.2019 sa k podanej správnej žalobe vyjadril žalovaný. K
námietkam právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že ak by mal byť žalobcov prípad posudzovaný z
hľadiska Ženevského dohovoru z roku 1951 a on by mal byť posudzovaný ako utečenec, museli by byť
splnené tak subjektívne, ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jeho obáv súčasne. V prípade žalobcu
je subjektívny prvok naplnený v dôsledku určitej psychickej obavy z prenasledovania príslušníkmi hnutia

W., pričom v jeho prípade však absentuje objektívny prvok, t.j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania
z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej
sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu
podstatná, čo však v žalobcovom prípade nebolo preukázané. Žalobcovi sa príslušníci W. nikdy priamo
nevyhrážali, nikdy ho osobne nekontaktovali, ani nezastrašovali, čo bolo podstatnou skutočnosťou pri

skúmaní objektívneho prvku. Ani počas svojho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k žiadnej ujme a takisto
nevyplýva, že by bol nejakým spôsobom ohrozený. Na podporu svojho tvrdenia uvádza rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/18/2016.

18. K námietke právnej zástupkyne týkajúcej sa nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov v napadnutom

rozhodnutí žalovaný uvádza, že všetky dôvody, na základe ktorých žalovaný rozhodol, boli riadne
zhodnotené, pričom žalovaný vychádzal tak z výpovede menovaného, ako aj zo skutočností zistených
Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu. K námietke nedostatočného
zistenia skutkového stavu žalovaný uvádza, že vychádzal z informácií o krajine pôvodu žalobcu,
ktoré boli zadovážené zo všeobecne dostupných zdrojov a boli založené do administratívneho spisu

žalovaného. V prípade veku žalobcu žalovaný vychádzal zo znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že
je vysoko pravdepodobné, že v prípade menovaného ide o osobu nad osemnásť rokov.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach správnu žalobu zamietol.

II. Replika a duplika

20. Na výzvu súdu sa vyjadrila listom zo dňa 13.05.2019 právna zástupkyňa žalobcu, pričom reagovala
na tri skutočnosti: (i) vek žalobcu, (ii) podanie žiadosti o azyl žalobcom v zaistení, (iii) pravdivosť tvrdení
žalobcu, ktorú podľa názoru žalovaného prezentovaného vo vyjadrení, nie je možné ničím preukázať.

21. Ohľadom veku žalobcu právna zástupkyňa žalobcu poukázala na závery výskumu v oblasti
zisťovania veku človeka a na tú skutočnosť, že ani samotné RTG vyšetrenie za účelom určenia veku
žalobcu, neposkytlo jednoznačný záver o veku žalobcu (čo bolo zrejmé už v čase, keď podal žiadosť o
azyl), kedy sa v znaleckom posudku uvádza, že žalobcov vek sa pohybuje v intervale medzi 17,5 a 18,5

roka, teda aj samotné určenie kostného veku „nad 18 rokov“ sa pohybuje len v rovine pravdepodobnosti
a nie jednoznačnosti, mal byť zodpovednými orgánmi považovaný za dieťa.

22. V nadväznosti na vyššie uvedené, právna zástupkyňa žalobcu v replike uvádza, „že vzhľadom k
tomu, že o určení veku osoby sa v Y. nevydáva žiadne rozhodnutie, proti ktorému by sa mohol žalobca

odvolať, iba sa mu oznámi (ústne!) výsledok lekárskeho vyšetrenia, je veľmi dôležité, aby sa súd v
prípade preskúmavania správnej žaloby proti neudeleniu azylu k tejto otázke vyjadril, pretože inak
hrozí vytvorenie nebezpečného precedensu, kedy aj žiadatelia o azyl, ktorých vek nebude lekárskym
vyšetrením jednoznačne určený (určenie veku plnoletosti bude v rovine pravdepodobnosti) budú preúčel azylového konania považovaní za dospelé osoby a ich zraniteľnosť, teda v konaní vôbec nebude
zohľadnená ani posúdená.“

23. Ohľadom podania žiadosti o azyl žalobcom v zaistení právna zástupkyňa žalobcu vyslovila názor, že
aj keby žalobca z vlastnej vôle podal žiadosť o azyl v zaistení, nič to neznamená, pretože mu to zákon o
azyle umožňuje. Uvedený argument zo strany žalovaného naznačuje, že žalobca podal žiadosť o azyl
účelovo, čo však nie je prijateľný argument, keďže žalobcova žiadosť o azyl nebola zo strany žalovaného
zamietnutá podľa § 12 ods. 2 písm. h/ zákona o azyle a žalobcovi bola poskytnutá doplnková ochrana.

Je teda zrejmé, že žalobca nepodal žiadosť o azyl účelovo a jej podanie až v zaistení mu nemožno
dodatočne vyčítať.

24. K poslednej námietke v replike (pravdivosť tvrdení žalobcu, ktorú podľa názoru žalovaného
prezentovaného vo vyjadrení, nie je možné ničím preukázať), právna zástupkyňa žalobcu poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/4/2012 zo dňa 28.02.2012.

25. Žalovaný správny orgán sa duplikou zo dňa 30.05.2019 vyjadril k replike žalobcu. „Poznamenávame,
že k otázke spôsobu tlmočenia Z. tlmočníkom, ktorý mal tlmočiť aj v prípade žalobcu, v jednotlivých
prípadoch nie je žalovaný kompetentný sa vyjadrovať. Treba však pripomenúť tvrdenie samotného
žalobcu, že by o udelenie azylu na území Y. sám nikdy nepožiadal, keby nebol zadržaný políciou a o

udelenie azylu požiadal až po tom, čo bol zaistený a umiestnený do ÚPZ a hrozilo mu administratívne
vyhostenie z územia Y.. Žalovaný podotýka, že samotná skutočnosť, či žalobca podal žiadosť o udelenie
azylu hneď alebo až po jeho zaistení, nemala žiadny vplyv na samotné rozhodnutie o neudelení azylu.“
Žalovaný naďalej považuje predmetné rozhodnutie za zákonné a vecne správne. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach zamietol správnu žalobu.

III. Právny názor správneho súdu

26. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia
a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie

podľa právnych procesných podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom
administratívneho spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP s použitím § 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 206 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

27. Správny súd sa v prejednávanej veci podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca vyhlásením zo dňa 06.12.2018 požiadal o udelenie
azylu. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-256-29/2018-Ž zo dňa
19.02.2019, a to v časti, v ktorej sa žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, rozhodol neudeliť

žalobcovi azyl.

28. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o azyle“), Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v §
8 alebo § 10.

29. Podľa § 8 zákona o azyle, Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v

krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

30. Podľa § 2 písm. d/ zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon

vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

31. Podľa § 2 písm. e/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania
alebo vážneho bezprávia

1. štát,
2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo
ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

32. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

33. Podľa§19a(posúdeniežiadostioudelenieazylu)ods.1písm.a/,b/ac/zákonaoazyle,Ministerstvo
posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom

a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť
subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,

c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

34. Podľa § 19a ods. 4 písm. d/ zákona o azyle, Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa

týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

35. Podľa §19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

36. K námietkam uvedeným v správnej žalobe žalobcu správny súd právne uzatvára:

37. Konanie o udelenie azylu je na území Y. N. upravené v zákone o azyle. Inštitút azylu nepokrýva celú
škálu porušovania ľudských práv a slobôd žiadateľa o udelenie azylu v krajine pôvodu a aplikuje sa iba

v obmedzenom rozsahu, t.j. len z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone o azyle (rasa, náboženské alebo
národnostné dôvody, zastávanie politických názorov, uplatňovanie politických práv a slobôd, príslušnosť
k sociálnej skupine). Azylom je chránená iba najvlastnejšia existencia žiadateľa o udelenie azylu, pričom
udelenie azylu je objektívne viazané na existenciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle
alebo jeho hrozby. Žiadateľ o udelenie azylu musí mať opodstatnené obavy z prenasledovania v dobe

podania žiadosti, ktorej podanie by malo nasledovať bezprostredne po odchode z krajiny pôvodu.

38. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol
o neudelení azylu žalobcu, ako žiadateľovi, nakoľko nespĺňa podmienky uvedené v § 8 zákona o
azyle, konkrétne, že nebol vystavený objektívne žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych, resp.

neštátnych zložiek z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, respektíve nepreukázalo sa,
že by v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona
o azyle, respektíve zo Ženevského dohovoru.39. Zásadnou pre posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu u žalobcu je teda otázka existencie,
resp.neexistencieprenasledovaniažalobcuvkrajinepôvodu,atovtomzmysle,akohodefinujecitované

ustanovenie § 2 písm. d/ v kontexte § 19a zákona o azyle.

40. Preukazovanie existencie opodstatnených obáv z prenasledovania tak, ako ich definuje § 8 zákona
o azyle, t.j. preukázanie závažného alebo opakovaného konania, ktoré spočíva v použití fyzického alebo
psychického násilia voči človeku len preto, že zastáva určité politické názory (v žalobcovom prípade

nešlo o uplatňovanie politických práv a slobôd, resp. prenasledovanie z iných dôvodov), je predmetom
dokazovania správneho orgánu, ktorý musí vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, aby objektívne
zistil skutočný stav vecí. Ak sa v správnom konaní preukáže použitie fyzického alebo psychického
násilia voči človeku, ale nepreukáže sa dôvod, ktorý predvída § 8 zákona o azyle, nemôže byť takému
utečencovi priznaná medzinárodná ochrana v zmysle citovaného ustanovenia.

41. Opodstatnené obavy, či strach pred prenasledovaním, predstavujú v konkrétnom prípade duševný
stavdanéhožiadateľa.Vyjadrujúvnútornúmotiváciuutečencaopustiťsvojdomovskýštát,čímumožňujú
prihliadnuť k špecifikám osobnosti toho ktorého žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Pri
hodnotení azylových prípadov, teda musia byť vzaté do úvahy špecifické okolnosti každého prípadu
bez toho, že by bol prílišný dôraz kladený na jeden, či druhý prvok požiadavky oprávnených obáv pred

prenasledovaním (subjektívny, resp. objektívny prvok).

42. Žalobca popísal svoje politicky motivované konanie tak, že ušiel z G. z dôvodu napadnutia
rodičovského domu zo strany W., pri ktorom mu zabili otca a brata, ktorí boli policajti. V tejto súvislosti je
potrebné špecifikovať a rozlíšiť, z akého dôvodu utiekol žalobca z G.. Právna zástupkyňa v žalobe na str.

4 ods. 4 uvádza, že dôvod jeho odchodu z krajiny bola obava o svoj život v dôsledku prenasledovania
zo strany neštátnych pôvodcov prenasledovania - W.. Prenasledovanie v prípade žalobcovej rodiny
spočívalo v zastrašovaní zo strany W., kedy sa tento opakovane vyhrážal jeho rodine (prostredníctvom
starejších v dedine) s tým, aby otec a brat žalobcu prestali pracovať pre políciu (ako to vyplýva zo str.
8 azylového dotazníka) a napokon prenasledovanie vyústilo do použitia fyzického násilia a zavraždenia

najbližších členov rodiny žalobcu. Ako bolo vyššie uvedené (bod 40, posledná veta rozsudku), nie je
relevantné, že žalobca odišiel z krajiny z dôvodu obavy o život, pretože túto by mal aj pri vážnom a
individuálnom ohrození života v zmysle § 2 písm. f/ bod 3. azylového zákona. Podstatné v tomto konaní
je, že žalobca odišiel preto, že bol prenasledovaný z relevantného dôvodu, t.j. z takého dôvodu, pre
ktorý je možné udeliť žalobcovi azyl.

43. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodu úteku žalobcu z G., je otázka vzťahu miestnej polície
a W., resp. rodinných príslušníkov policajta a W. a taktiež z akého dôvodu zastrašovali príslušníci W.
žalobcových príbuzných, aby prestali pracovať pre políciu.

44. Správny orgán na str. 3 preskúmavaného rozhodnutia uvádza, že „Z dostupných informácií je zrejmé,

že W. útočí voči všetkým, ktorí sa nepodriaďujú jeho záujmom, bez ohľadu na to, či ide o mužov alebo
ženy, W., I. alebo R., Y. alebo Š., majetných, alebo nemajetných, proste voči všetkým, ktorí nesúhlasia
s jeho ideológiou. Pripísať politický názor alebo presvedčenie všetkým takýmto osobám iba preto, lebo
sa nepodriaďujú záujmom tejto radikálnej skupiny, však nie je reálne. V takomto prípade, by bolo možné
označiť väčšinu obyvateľstva krajiny za politických oponentov W., pretože väčšina obyvateľov krajiny

skutočne nesúhlasí s násilím ktoré tam W. presadzuje. Mnohí bežní obyvatelia krajiny sa odmietajú
zapájať do aktivít W. a v mnohých prípadoch podporujú armádne a policajné jednotky vo svojom regióne.
Pripisovať im však z uvedeného dôvodu umele nejaký politický názor nie je na mieste, pretože bežní G.
saopolitikuabsolútnenezaujímajúaichhlavnoutúžbouniejepolitickáangažovanosť,aletúžbapomieri
a slobodnom živote, bez násilia a krviprelievania.“ Tieto skutkové zistenia žalovaného neboli sporné a

vyplýva z nich fakt, že W. nemá vytipovanú konkrétnu sociálnu skupinu, proti ktorej evidentne bojuje. Z
uvedeného je zrejmé, že ani príslušníci polície, resp. ich rodinní príslušníci nie sú prioritným záujmom
W.. V prípade žalobcu možno vyriecť, že útok na jeho rodinu nebol politicky (alebo inak v zmysle § 8
zákona o azyle) motivovaný, ale šlo o vydobytie si podriadeného postavenia zo strany W., voči miestnej
polícii na danom exponovanom území. Nemožno preto tvrdiť, že útok na žalobcových príbuzných, ktorí

boli policajtmi, napĺňa kritéria pre definíciu prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Keďže
príbuzní žalobcu, ako príslušníci polície, neboli vnímaní ako politickí oponenti, nemožno hovoriť ani o
imputovanom politickom názore u žalobcu.45. V súvislosti s vyššie uvedeným a v kontexte žalobného bodu ohľadom nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (str. 8 správnej žaloby) súd poznamenáva,
že je potrebné rozlišovať medzi vojenskou perzekúciou osôb vo vojnovej krajine, ktorá sa preukazuje

existenciou násilia na týchto osobách a politickou perzekúciou (prenasledovaním), kde nestačí
preukázať len existenciu násilia, ale aj relevantný dôvod tohto násilia. V konaní bolo preukázané, že
k násiliu dochádza všeobecne a vo veľkom rozsahu, čo vyplýva aj zo správ o krajine G., ktoré sú
súčasťou administratívneho spisu, pričom z týchto správ nevyplývajú žiadne priame fakty, že dochádza
k politickému (tak, ako to chápe zákon o azyle) prenasledovaniu príslušníkov polície zo strany W..

46. Otázka dôvodu zastrašovania a vyhrážania sa W. žalobcovým príbuzným, aby prestali pracovať pre
políciu, sa javí v kontexte odpovede žalobcu na otázku v azylovom dotazníku v bode 39., ako otázka
finančného zabezpečenia rodiny, ktorou poukazuje na motiváciu práce pre políciu. Z odpovede žalobcu
možno postrehnúť, že na zastrašovanie W. otec žalobcu nereagoval nie preto, že bol presvedčený
o určitom politickom postoji, ktorý bol ochotný brániť aj životom, ale z dôvodu jeho nadštandardného

finančného ohodnotenia.

47. Ako už bolo spomenuté vyššie, objektívny prvok je predstavovaný oprávnenosťou obáv žiadateľa
pred prenasledovaním, čo znamená, že jeho obavy, či strach, musia mať oporu v istej objektívnej situácii
v jeho domovskom štáte. Ide o individuálne okolnosti, ktoré konkrétneho žiadateľa obklopujú, ako aj

o celkovú situáciu panujúcu v tomto štáte. V prípade žalobcu súd vyhodnotil skutkový stav zistený
správnym orgánom, ako aj argumentáciu žalobcu a dospel k záveru, že neexistujú také individuálne
okolnosti, ktoré by žalobcovi dôvodne mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania.

48.Vsúvislostisvekomžalobcu,atedajehoprávnympostavením,súdpoukazujenaodbornévyjadrenie

(č. l. 22-28 administratívneho spisu), na základe ktorého dospel znalecký ústav k záveru, že biologický
vek žalovaného je s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vyšší ako 18 rokov. Správny orgán ustálil teda
vekžalobcunaviacako18rokov,čovzhľadomzáveryobsiahnutévodbornomvyjadreníaosobužalobcu
(ktorý sám zvládol dvojročnú cestu z G. do Y. N.!) nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Vzhľadom na
všetky okolnosti (fyzické a psychické) a aj tie, ktoré sám žalobca v dotazníku popísal, bolo u žalobcu

preukázané, že jeho vek je vyšší ako 18 rokov, a preto správny orgán nemal dôvod považovať osobu
žalobcu za maloletého. S takýmto hodnotením dôkazu sa súd stotožňuje. Námietku právnej zástupkyne
žalobcu v bode 22. rozsudku, že „nebude lekárskym vyšetrením jednoznačne určený vek (určenie veku
plnoletosti bude v rovine pravdepodobnosti) budú pre účel azylového konania považovaní za dospelé
osoby a ich zraniteľnosť, teda v konaní vôbec nebude zohľadnená ani posúdená“, považuje súd za

nepodstatnú, pretože v preskúmavanom prípade bol vek určený v súlade so zákonom (voľné hodnotenie
dôkazov - § 34 ods. 5 Správneho poriadku) a na základe racionálnych podkladov.

49. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré
uviedol žalobca, resp. jeho zástupca v rámci konania o jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalobné

dôvody, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd
nepovažuje za dôvodné. Správny súd má za to, že žalovaný rozhodol o žiadosti žalovaného na základe
náležite zisteného skutkového stavu, keď žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8
zákona o azyle. Zároveň však žalovaný postupoval správne, keď priznal žalobcovi doplnkovú ochranu
v zmysle § 13a zákona o azyle.

50. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v priebehu
konania o jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol. Zo zákonnej úpravy nemožno vyvodiť povinnosť,
aby si žalovaný domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žalobcom neuplatnené a

následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Správny súd mal za to, že žalovaný
pri zisťovaní skutkového stavu postupoval dôsledne, starostlivo, obstaral dostatok informácii o krajine
pôvodu žalobcu, jeho tvrdenia následne s týmito informáciami porovnal a mohol tak učiniť objektívny
a správny záver.

51. K žalobnému dôvodu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/
SSP správny súd konštatuje, že účelom azylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za
uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z
dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá právna ochrana vo veci azylu, musí byťpreukázané že je nositeľom určitého, či už politického, náboženského a podobne, pre ktoré je v krajine,
ktorej je občanom, reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne
vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho

prípade dôjsť. Správny súd je však toho názoru, že v predmetnej veci k naplneniu vyššie uvedeného
nedošlo.

52. Z týchto dôvodov súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci azylu
podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti nie je dôvodná.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že
účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čomspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.