Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/310/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219133
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215219133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, zastúpeného AK:
JUDr.DanušaTichá,sosídlomBratislava,Nám.M.Benku6,protižalovaným:1/O.X.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. U., G. B. XXX/XX, 2/ Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom I. B. C., T. I. 120, o zaplatenie 242,12
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
14C/569/2015-69 zo dňa 20. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku vo vzťahu k žalovanej 2/ vrátane

závislého II. výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanej 2/ p o t v r d z u j e.

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanej2/nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 242,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %
ročne zo sumy 242,12 Eur od 25.1.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II.
výrokom priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 796
ods. 1, 2, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 4, § 11
ods. 11, § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon
o povinnom zmluvnom poistení), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzatvoril s právnou
predchodkyňou žalovaných dňa 28.11.2008 poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s účinnosťou od 25.1.2009 na dobu neurčitú, s polročným
platením poistného 121,06 Eur. Poistné za poistné obdobie sa stalo splatným splatnosťou poslednej
splátky 25.7.2013. Pôvodná žalovaná poistné k tomuto termínu nezaplatila. Preto poistenie zaniklo dňa
25.8.2013. Žalobca ako poisťovateľ má nárok na poistné za dobu do zániku poistenia. V prípade, že

v danom poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť nahradiť škodu, má
poisťovňa nárok na poistné do konca tohto poistného obdobie. Žalobca si uplatnil nárok na poistné do
24.1.2014. Keďže žalovaná za obdobie od 25.1.2013 do 24.1.2014 dlžné poistné nezaplatila, vznikol jejdlh vo výške 242,12 Eur. Výzvou zo dňa 10.6.2015 bola právna predchodkyňa žalovaných vyzvaná na
zaplatenie dlhu, ktorý neuhradila žalobcovi.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba je dôvodná. Medzi žalobcom a
právnou predchodkyňou žalovaných vznikol záväzkovo-právny vzťah a to uzatvorením poistnej zmluvy
týkajúcej sa povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Právna predchodkyňa žalovaných
však riadne a včas dohodnuté poistné za obdobie od 25.1.2013 do 24.7.2013 nezaplatila, preto došlo k
zániku poistnej zmluvy ku dňu 25.8.2013. Nakoľko došlo v danom poistnom období ku škodovej udalosti,

z ktorej vznikla povinnosť nahradiť škodu, má žalobca nárok na poistné do konca tohto poistného
obdobie, teda do 24.1.2014. Právnej predchodkyni žalovaných tak vznikol dlh na poistnom vo výške
242,12 Eur. Vzhľadom na to, že právna predchodkyňa žalovaných sa s platením poistného dostala do
omeškania, žalobca požadoval aj úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 242,12 Eura od 25.1.2014 do
zaplatenia, ktorú mu súd prvej inštancie priznal. Uloženú povinnosť sú žalovaní povinní splniť v súlade
s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Ďalej uzavrel, že napriek tomu, že záväzok vznikol za trvania živnostenského podnikania právnej
predchodkyne žalovaných, táto ručila za svoje záväzky celým svojím majetkom. Z uznesenia okresného
súduč.k.zn.12D/883/2016-94z25.5.2017vyplýva,žetakžalovaný1/ajžalovaná2/prijalisvojdedičský
podiel. Prijatím dedičského podielu si dedičia musia rozdeliť medzi sebou nielen aktíva dedičstva ale aj

zodpovednosť za pasíva dedičstva a v prípade ak sa dedičia nedohodnú na inom vyporiadaní, za pasíva
dedičstva zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Rozdelením
majetku je tak daná aj zodpovednosť dedičov za pasíva dedičstva. Teda vykonaním dokazovaním súd
prvej inštancie dospel k záveru, že je daná pasívna vecná legitimácia aj voči žalovanej 2/.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 2/, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a uložiť povinnosť pôvodnému žalovanému subjektu Blanka Bircsáková - BRILANT - vykonávateľ

živnosti Tomáš Bircsák, resp. žalovanému 1/ alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Poukázala na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového
poriadku. Argumentovala tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení nedostatočne vysporiadal s
argumentáciou z vyjadrenia zo dňa 3.5.2018, najmä v otázke právneho nástupníctva v
osobe pôvodného žalovaného. Súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosť, že nedošlo k právnemu

nástupníctvu tak ako je to opísané v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré by mohlo
byť relevantné jedine v prípade, keby nedošlo k pokračovaniu vo výkone živnosti pôvodnej žalovanej.
Formálnoprávne v osobe žalovaného k žiadnej zmene nedošlo, preto nebol dôvod, aby sa menili
subjekty na strane žalovaných. Žaloba bola podaná proti subjektu, ktorý existuje bez prerušenia až
do súčasnosti, zmena v osobe vykonávajúcej živnostenské podnikanie na tom nič nemení. Okresný

súd odignoroval právne nástupníctvo v rámci živnostenského podnikania po pôvodnej žalovanej a
takto vstúpil do práv oboch žalovaných. Ani po smrti pôvodnej žalovanej ako podnikateľky neboli
splnené podmienky na zmenu strán v konaní na strane žalovaných a súd prvej inštancie mal
vydať rozsudok proti podnikajúcemu subjektu vedenému v Živnostenskom registri. Došlo k vážnemu
procesnémupochybeniu,keďsúdprvejinštancieprestalrealizovaťúkonyvovzťahuksubjektu,ktorýmal

vystupovať vo veci ako žalovaný (Blanka Bircsáková - BRILIANT - vykonávateľ živnosti Tomáš Bircsák).
Doručovanie písomností žalovanému 1/ ako fyzickej osobe je procesné pochybenie, ktoré je potrebné
reparovať. Žalobca si mal svoju pohľadávku prihlásiť do dedičského konania po X. X., čo neurobil.

8. Žalovaný 1/ ani žalobca odvolanie nepodali.

9. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej 2/ a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a navrhuje ho potvrdiť. Odôvodnenie spĺňa predpoklady podľa § 220 Civilného sporového
poriadku. Žalovaná 2/ sa nestotožňuje s právnym nástupníctvom po zomrelej, čo však nie je odvolací
dôvod. Má za to, že pasívna legitimácia žalovanej 2/ je daná s poukazom na § 470 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, keď rozdelením majetku je daná aj zodpovednosť dedičov za pasíva dedičstva. Ani zápis
v živnostenskom registri nezodpovedá tvrdeniam žalovanej 2/, keďže poznámka, že vykonávateľom
živnosti je žalovaný 1/ je len zrejme na margo § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 348/2008, pričom dedičské
rozhodnutie je právoplatné dňa 25.5.2017. Žalovaná 2/, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k.14C/569/2015-36/ zo dňa 2.3.2018 nenapadla opravným prostriedkom, preto svoju nečinnosť nemôže
teraz pripisovať na ťarchu súdu prvej inštancie a uvádzať to ako odvolací dôvodá odvolanie nepodala,
k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP <. rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).