Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209885
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413209885.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. U., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, P. Q., o vymoženie
724,19 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo

dňa 27.3.2014 č.k. 7Er/671/2013-17, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na výkon exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 21.8.2013 na exekútorský úrad návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 724,19 eur s príslušenstvom, priznanej
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 11316/11, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 12.7.2012. V
dôvodoch uznesenia poukázal na to, že zo svojej rozhodovacej činnosti mal za preukázané, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníka konania (oprávneného). Pri posudzovaní

tejto skutočnosti postupoval v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. Zn. III.
ÚS 322/2010 z 13.4.2011, v ktorom ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti,
okrem iného, skonštatoval, že „nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným
pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť
spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne
v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s

pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolávať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo
vzťahu k účastníkom konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, je
okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku.“ Súdny
exekútor ako súčasť súdnej moci musí byť nestranný a nezávislý. Táto nestrannosť sa musí objektívne
javiť aj v očiach strán účastníkov konania. Exekučné konanie má byť zárukou zákonnosti a každému
účastníkovi má zabezpečiť právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. Vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie exekútorovi, u ktorého sú oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, by bolo,
podľa názoru súdu, porušením zásady na spravodlivé súdne konanie účastníka upravené v čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušením práva na súdnu ochranu
zaručenú Ústavou SR. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas oprávnený odvolanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že exekučný
súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Na zistenýskutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ako aj § 45 zákona č. 244/2002 Z.
z., v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského súdu) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Má sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.

V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000, uverejnený
pod číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval § 45 ods. 2 spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv,

ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa tak môže vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je
však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka
konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke,

ktorá je kvalitatívne náročnejšia, ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní. Postupom súdu v tejto
veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu súdu, ktorý
pri rozhodovaní o (ne) vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011, uviedol, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania, a zaväzuje
teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť
a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukazuje na početné uznesenia okresných súdov SR,
ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je
vylúčený z vykonávania exekúcií. Skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom

oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za
následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše, v
tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca (t.j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym
orgánom ani členom prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo
akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Žiada preto, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého je treba zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p..

Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd dňa 27.9.2013 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň oznámil exekučnému súdu podľa § 30 ods. 3 Exekučného
poriadku skutočnosti, pre ktoré môže byť vylúčený z vykonávania exekúcie.

Súdprvéhostupňabeztoho,abyotomrozhodolvzmysle§30ods.7Exekučnéhoporiadku,napadnutým

uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Odvolací súd v tejto v súvislosti
poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach,
pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do rozhodnutia podľa ods. 7 môže exekútor v
konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor
predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu a o tom, či je exekútor vylúčený

rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci. Podľa § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd
vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený
a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Procesným predpokladom pre záver o vylúčení exekútora je rozhodnutie súdu o takomto vylúčení.

Takéto rozhodnutie môže byť súčasťou rozhodnutia súdu o žiadosti exekútora na rozhodnutie podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Je však vadou konania, pokiaľ súd nerozhodne o vylúčení exekútora
a napriek tomu odôvodní svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti exekútora, vydané podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, zaujatosťou exekútora.Pokiaľ teda súd prvého stupňa vzhliadol u súdneho exekútora dôvody vylučujúce ho z vykonávania
exekúcie v predmetnej veci, mal postupom podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku rozhodnúť

uznesením o jeho vylúčení a po právoplatnosti takého uznesenia vyzvať oprávneného, aby navrhol
nového exekútora, ktorého súd môže poveriť vykonaním exekúcie.
Oprávnený má právo odstrániť vadu svojho postupu a navrhnúť nového exekútora, ak sa u pôvodného
súdneho exekútora zistí existencia dôvodov vylučujúcich ho z vykonávania exekúcie. V takom prípade,
ak súd poverí vykonaním exekúcie nového exekútora, zostávajú účinky pôvodného návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie zachované (§ 30 ods. 11 a § 44 ods. 9 Exekučného poriadku). Oprávnený
tak učinil už v dôvodoch podaného odvolania, keď z dôvodu odstránenia akýchkoľvek procesných
pochybností oznámil súdu meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor.

Keďže prvostupňový súd nepostupoval tak, ako je vyššie uvedené, je jeho rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zatiaľ predčasné.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 a potom zvoliť postup v zmysle §
30 ods. 11 Exekučného poriadku a až následne rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Bez takéhoto rozhodnutia je rozhodovanie podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku predčasné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd preto musel zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.