Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Csp/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617203184
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2019:2617203184.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: F., s.r.o., so sídlom

W., F. XX, IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom O., M. XXX/XX o zaplatenie
XXXX,XX € s príslušenstvom, rozhodujúc o zaplatení zmluvnej pokuty XXX € a o trovách konania takto

r o z h o d o l :

Žaloba v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 312 € sa zamieta.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 96,88 %, pričom o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.4.2017 voči žalovanej domáhal zaplatenia
istinyvovýške16€,poplatkuvovýške658,24€,zmluvnejpokutyvovýške312€,poplatkuzaupomienky
v sume 40 €, zmluvného úroku vo výške 32 % ročne z dlžnej sumy postupne tak, ako žalovaná úver
čiastočne splácala, a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 674,24 € od 17.3.2014 do
zaplatenia, a to titulom nesplateného úveru, ako aj náhrady trov konania.

2. Okresný súd Senica rozsudkom č.k. XCsp XX/XXXX - 45 zo dňa 18.12.2017 zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 17.3.2014 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanej v
rozsahu 96,88%.

3. Proti rozsudku podal dňa 21.2.2018 žalobca odvolanie.

4. Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom č.k. XCo XXX/XXXX - XX zo dňa 22.1.2019 prvostupňový
rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 312 € a závislom výroku
o náhrade trov konania zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vo
zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Dôvodom zrušenia bola
nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 312 €,
z odôvodnenia prvostupňového rozsudku neboli zrejmé myšlienkové postupy a úvahy súdu, ktoré viedli
k zamietnutiu žaloby aj v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.

5. Úlohou tunajšieho súdu bolo preto znovu rozhodnúť ohľadom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 312 € a zároveň znovu rozhodnúť o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ako aj o
trovách odvolacieho konania.6. Tunajší súd teda v intenciách rozhodnutia nadriadeného súdu vec opätovne v zostávajúcej časti
prejednal a dospel k nasledujúcim zisteniam:

7. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 18.12.2012 zmluvu o úvere. V zmluve sa drobným písmom uvádza,
že žalovaná ako dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len
„VPPU“), ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
V bode 05. všeobecných podmienok sa uvádza, že „dlžník je povinný v prípade porušenia svojich

zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 €, ktorá je určená na úhradu
všetkýchnákladovvynaloženýchveriteľomvsúvislostisvykonanímúkonovsmerujúcichkzabezpečeniu
dlhu dlžníka.“ Žalovaná sa k zmluvnej pokuty nevyjadrila.

8. Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

9. Podľa § 40 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ak právny úkon nebol urobený

vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Žalobca si okrem istiny, úrokov a poplatkov uplatňoval aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
XXX eur. Zmluvná pokuta je upravená v bode 05. VPPU, avšak táto nebola medzi zmluvnými stranami
individuálne dojednaná. VPPU nie sú podpísané žalovanou a zmluvná pokuta nebola dojednaná

písomne v súlade s ust. § 544 ods. 2 OZ. Súd poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 23 Co 373/2017 zo dňa 17.89.2018, v zmysle ktorých: „Účelom právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové
ekonomické, informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť,
je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností. V

pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti
dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v
spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv
vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a

vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej
a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a
o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v
právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených

východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy
zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej
zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného
súdu ČR I. ÚS 3512/11). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v
zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného

zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť.“ S týmto záverom sa tunajší
súd plne stotožňuje. Dojednaním zmluvnej pokuty vo VPPU nebola dodržaná písomná forma podľa §
544 ods. 2 OZ, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania a preto súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej
pokuty vo výške XXX € zamietol.12. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca požadoval zaplatenie sumy X XXX,XX €. Úspešný bol v
časti zodpovedajúcej 1,56%, žalovaná bola potom úspešný v časti 98,44 %. V konaní bola úspešnejšia
žalovaná, pričom čistý úspech žalovanej predstavuje 96,88 % (98,44 - 1,56). V tomto rozsahu teda súd
priznal žalovanej náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto súd rozhodoval v súlade s ustanovením § 255 ods.
1 CSP s poukazom na § 396 ods. 1 a 3 CSP a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v
celok rozsahu, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.