Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200106
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317200106.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R.
D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 1.259,27 eura s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 17Csp/1/2017 - 65 zo dňa 17. októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie istiny vo výške 1.259,27 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne

zo sumy 1.168,- eur od 15.11.2013 do zaplatenia a na náhradu trov Právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovaným dňa 20.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 1.168,- eur (úrok 44,50 % p. a., RPMN 54,80 %, mesačná splátka 106,35
eura, počet splátok 15, splatnosť splátok do 15. dňa v mesiaci počnúc 15.9.2013, termín konečnej
splatnosti 15.11.2014, celkovo k zaplateniu 1543,80 eur). Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v

zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.

2. Dňa 14.11.2013 sa postupcovi - právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO, a.s., vrátila poštová zásielka zo dňa 11.11.2013 adresovaná žalovanému a to písomný
právny úkon označený ako výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V liste sa uvádza, že postupca
vypovedá zmluvu s účinnosťou od 1.2.2014 a vyzýva žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške

1.259,27 eura na účet CETELEM-u, a to do 14 dní od doručenia tejto výpovede, v opačnom prípade
pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Vychádzajúc z obsahu písomného právneho úkonu
označeného ako výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.11.2013 (č. l. 20 a doručenka
z č. l. 21 spisu) súd dospel k záveru, že de facto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru podľa časti 3 bod 4.1 psím. a/ zmluvy o úvere a termín splatnosti celej pohľadávky určil
na deň 28.11.2013. Zásielka sa vrátila postupcovi dňa 14.11.2013, žalovaný mal plniť do 14 dní odo

dňa doručenia podľa § 122 ods. 1 OZ, t. j. do 28.11.2013 (štvrtok) a keďže neplnil, dňom 29.11.2013 sa
dostal do omeškania s úhradou celého dlhu.

3. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada
v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez
toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax súdov v danom prípade

uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník
vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), súd už bližšieneskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou
premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá. Súd mal z predložených listinných dôkazov
za preukázané, že žalovaný mal plniť v prospech žalobcu do 28.11.2013. V danom prípade sa dlh

žalovaného premlčal, s poukazom na § 101 OZ, dňom 28.11.2016. Žaloba na súd bola podaná až dňa
3.1.2017, t.j. po uplynutí premlčacej doby. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu, a
preto na počítanie konca doby premlčania nie je možné uplatniť § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej
doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa.
K začatiu plynutia premlčacej doby súd uvádza, že actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou

(zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. Na základe
uvedených skutočností vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná nedôvodne, a preto ju súd zamietol.

4. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Z uvedeného

vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešný v plnej miere a má tak nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

5. Odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočného zistenia skutkového stavu veci žalobca. Žalobca nemôže súhlasiť s uvedeným názorom

súdu. Žalobca má za to, že je nutné, aby veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky,
čím sa jeho právo stáva nárokom, tj. actío nata. K tejto skutočnosti došlo Výpoveďou zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.11.2013, na základe čoho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
s účinnosťou ku dňu 01.02.2014. Žalobca by si nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka
vyzval na plnenie. Žalobca zastáva názor, že premlčacia doba nemohla začať plynúť skorej ako nastala

účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko žalobcovo právo nebolo „actio nata" a v prípade
podania žaloby na príslušný súd pred ukončením zmluvného vzťahu a nadobudnutím účinnosti by
bola žaloba žalobcu zamietnutá ako predčasne podaná. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe,
rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo / 146 /2008, ktoré sa odklonilo od
doterajšej judikatúry (R 28/84): „Podľa názoru dovolacieho súdu aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia

nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia
doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať. I keď
začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova „mohlo" a nie „mohol"),
nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej teórii je nárok chápaný ako
právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Napr.

z pôžičky vznikne subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej vrátenie mu však
vznikne až v dobe, keď sa pôžička stane splatnou (Knapp, V. : Teorie práva, 1. vydání. Praha, C. H.
Beck 1995, str, 197). Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým
znakom nároku. Pokiaľ by veriteľ podal žalobu skôr, ako by požiadal dlžníka o splnenie dlhu, teda
skôr ako by nastala splatnosť dlhu, nebola by actio nata. Žaloba by bola predčasná, pretože by ňou

nebol uplatňovaný existujúci nárok. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že doručením žaloby
obsahujúcejvýzvunaplneniebynastalihmotnoprávneúčinkytohtoúkonuspočívajúcevovznikunároku.
Ustanovenie § 101 Obč. zák. požitím slov „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz- viaže začiatok
plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda
keď je actio nata, a nie na deň, keď by sa mohlo po prvý raz uplatniť, teda keď by mohla byť actio

nata. (...) Dovolací súd sa v riešení uvedenej otázky odkláňa od doterajšej judikatúry, t.j. od právneho
názoru vyjadreného v rozhodnutí R 28/84, v zmysle ktorého ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá
ani inak stanovená (§ 78 Obč. zák. - poznámka: teraz § 563), začína premlčacia doba plynúť dňom
nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol. Okrem už uvedených dôvodov sa s týmto právnym názorom
nestotožňuje aj pre nedostatok právnej argumentácie, ktorá napriek tomu, že išlo o otázku spornú už od

prijatia zák. č. 141/ 1950 Sb. (tzv. stredného občianskeho zákonníka), sa obmedzila len na konštatovanie
záveru, že možnosť daná veriteľovi vyvolať splatnosť záväzku nesie so sebou súčasne aj právo veriteľa
vymáhať splnenie záväzku, teda možnosť svoje právo aj vykonať, pričom prvá objektívna možnosť
výkonu práva je daná okamihom, keď veriteľ najskôr mohol o splnenie požiadať. Výpoveď zo dňa
11.11.2013 je skutočnosťou, rozhodujúcou pre určenie splatnosti uplatnenej pohľadávky v súvislosti

s určením okamihu, kedy si žalobca, resp. postupca mohol svoje právo voči žalovanému uplatniť po
prvýkrát. Možnosť uplatnenia pohľadávky na súde vzniká, akonáhle si dlžník nesplnil svoj splatný dlh,
resp. záväzok. Vzhľadom k tomu, že okamžitá splatnosť dlhu v danom prípade nastala s účinnosťou ku
dňu 01.02.2014, a teda všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ust. 101 Občianskeho zákonníkauplynula 01.02.2017, pričom samotná žaloba bola konajúcemu súdu doručená v januári 2017, a teda v
zákonnejlehote.Nazákladevyššieuvedenéhožalobcanavrhuje,abyodvolacísúdRozsudokokresného
súdu zo dňa 17.10.2017, č. k. 17Csp/1/2017-65 preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného

sporového poriadku ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389
ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že v časti zamietnutia a súvisiacej časti výroku o nároku

na náhradu trov bolo potrebné rozhodnutie zrušiť.

7. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 20.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.168,- eur. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie

náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Svoju žalobu žalobca
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. uzavretej podľa § 524 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka zo dňa 12.12.2014 bola na neho postúpená pohľadávka z pôvodného veriteľa
- postupcu CETELEM SLOVENSKO, a.s. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu
1.259,27eura,ktorápozostávalazistinyúveru1.168,-eur,riadnehoúroku91,27eura.Žalobcasiuplatnil

aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Postupca zmluvu vypovedal s účinnosťou k 1.2.2014.

8. Uplatnené nároky žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktoré posudzoval súd I.
inštancie za premlčané v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to

aj bez návrhu, však musel odvolací súd prihliadnuť na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL
ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený 27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená
Nálezom č. 271/2018 Z. z.)

9. Pod sp. zn. 271/2018 Z. z. Ústavný súd SR uviedla časovú verziu predpisu účinnú od 27.9.2018 :

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018. Ústavný súd rozhodol, že
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca § 5b zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov účinnosť.

10. Súd I. inštancie pri rozhodnutí zamietnutia nárokov žalobcu považoval tieto za premlčané v zmysle
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadol na to aj bez návrhu, v tejto časti
návrh zamietol a aj s úrokom z omeškania. Odvolací súd však o odvolaní v tejto časti musel prihliadnuť

na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018. Nález bol vyhlásený
27.9.2018 od kedy je záväzný. (účinnosť vyhlásená Nálezom č. 271/2018 Z. z.). Keďže Ústavný súd SR
rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s
čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR stráca §

5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov účinnosť, rozhodnutie pri aplikácii uvedeného § 5b je protiústavné.

11. Odvolací súd preto podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie v časti zamietnutia rozsudok
súdu I. inštancie zrušil a vec vrátil v tejto časti súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Keďže sa dotýka rozhodnutie o tejto zrušenej časti aj výroku o trovách konania, bolo potrebné odvolacím
súdom ako závislý výrok zrušiť aj rozhodnutie v časti práva na náhradu trov konania (§ 379 písm. a)
CSP).12. Úlohou súdu I. inštancie preto bude v ďalšom konaní posúdiť nárok žalobcu, pritom zistiť, či došlo
za toto obdobie k úhrade časti uplatnenej sumy, ak áno treba ju v prospech žalovanej zarátať. Zároveň
v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP rozhodne súd I. inštancie aj o nároku na náhradu trov konania súd I.

inštancie v novom rozhodnutí o veci.

13. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade trov tohto konania súd I. inštancie v novom
rozhodnutí o veci.

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).