Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917211402
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917211402.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47967692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50361368, proti žalovanej W. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. XXX/XXX, o zaplatenie 2.779,07 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku 12Csp/203/2017-86 z 8.12.2017 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 951,80 € s
5,25 % ročným úrokom z omeškania od 26.7.2014 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a tiež rozhodol, že strany nemajú právo na náhradu trov
konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2.779,07 €, úroku z
úveru v sume 1.717,67 €, úrokov z omeškania v sume 120,60 €, 19,50 % ročných úrokov z nesplatenej
časti úveru 2 779,07 € od 8.6.2017 do zaplatenia, 5,25 % ročných úrokov z omeškania zo sumy

2.779,07 € od 8.6.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania ako nesplatenej časti úveru, ktorý jej
poskytol na základe zmluvy uzavretej dňa 22.8.2011 medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu
Poštovou bankou, a.s. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné
prostriedkyvovýške3.350€aažalovanásazaviazalauhradiťnazaplatenietohtoúveru(nadposkytnuté
finančné prostriedky) sumu 2.280 €, všetko v 72 mesačných splátkach po 83,29 €. Z dôvodu riadneho
nesplácaniaúveruveriteľprikročildňa25.7.2014kjehopredčasnémuzosplatneniu.Poštovábanka,teda

pôvodný veriteľ zmluvou z 13.6.2017 postúpila pohľadávku na žalobcu. Súd z výpisu čerpania splátok
a úhrad zistil, že žalovaná uhradila veriteľovi od začiatku úverového obdobia sumu 2.398,20 € ku dňu
25.7.2014. Po splatnosti úveru už žalovaná neuhrádzala na splatenie úveru žiadne platby.

3. Po právnom posúdení podľa § 369 ods. 1 a § 497 Obch. zák., § 3 ods. 1, § 39 a § 53 ods. 1, 5 a 6
Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),zákonaa§4ods.5zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa

súd dospel k záveru, že žalobca predložil žalovanej formulárovú zmluvu, v ktorej v časti výšky odplaty za
poskytnutie úveru 3.350 € bola dohodnutá výška úrokov a poplatkov, t.j. odplata v sume 2.280,01 € a túto
dohodu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spočívajúcu vo výraznej nerovnosti zmluvných
strán, keď zo zmluvy vyplývala pre dlžníčku povinnosť splatiť celkom sumu 5.830,01 €. Keďže takto
dohodnutá odplata je podľa súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je zmluva v časti o zaplatenie
odplaty pre veriteľa, t.j. sumy nad 3.350 €, a teda aj v časti povinnosti platiť úroky z úveru po jeho

zosplatnení, neplatná, pretože odplata pre veriteľa mala tvoriť takmer 70 % čerpaného úveru. Uložil
preto žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi iba sumu 951,80 € ako rozdiel medzi poskytnutým úverom3.350 € a sumou 2.398,20 €, ktorú žalovaná skutočne zaplatila a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Uviedol ďalej, že aj keď v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková miera boli
v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy, tak na druhej strane bolo dohodnuté také

neprimerane dlhé obdobie splácania pôžičky, ktoré prináša veriteľovi rovnaké neprimerané majetkové
zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom videl
vybočeniezpravidielmorálkyzostranyveriteľavspotrebiteľskomzáväzkovomvzťahu.Napodporutohto
názoru poukázal napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 9Co/175/2015, Okresného
súdu Trebišov sp.zn. 12C/117/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/540/2016,

Okresného súdu Lučenec sp.zn. 4C/17/2016, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/84/2016 vo
veci Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 18C/127/2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/540/2016 vo veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 4C 17/2016.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a vo výroku v súvisiacom výroku o trovách konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, navrhol ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie súdu
prvej inštancie alebo ho zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Vytkol súdu, že jeho rozhodnutie
je nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces
zvýhodňovaním spotrebiteľa, čím došlo k porušeniu jeho práv v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a postup súdu bol v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, z ktorej citoval. Argumentoval,

že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitá, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla
k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu a spotrebiteľ by bol zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred
uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne
konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá
zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich

rozsahu. Pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych
vzťahov, prostredníctvom zákona alebo dokonca judikatúry ESD dochádza k narušeniu princípu rovnosti
strán konania. V tomto smere citoval z odlišného stanoviska sudcu a zároveň podpredsedu Ústavného
súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka. Považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaná si
sama v žiadosti o poskytnutie úveru určila maximálnu požadovanú výšku úveru (3.350 €), sama si

zvolila dobu splácania úveru (6 rokov), čerpanie úveru (prevodom na účet), splácanie úveru (prevodom
z účtu), pričom žalobca nijakým spôsobom nevstupoval do tejto jej slobodnej vôle. Nemožno tvrdiť, že
žalobca vnútil žalovanej dobu splácania úveru - túto si zvolila sama žalovaná, a preto nemožno tvrdiť, že
bolo dohodnuté neprimerane dlhé obdobie splácania úveru (alebo neprimeraná úroková miera). Naviac
odplata, ktorú odvolateľ požaduje od žalovanej, nijakým výrazným spôsobom neprevyšovala odplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dodal, že v
zmysle § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom období priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola vo výške 17,88 %, pričom maximálna výška ročnej
percentuálnej miery nákladov predstavovala 27,88 % a hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
poskytnutého úveru bola 21,34 %. Zároveň trojnásobok úrokov z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 cit.

vládneho nariadenia v rozhodnom období predstavovala hodnotu 28,50 %, pričom výška zmluvného
úroku bola 19,50 %. Nemožno preto tvrdiť, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru je neplatná
pre jej neprimeranú výšku.

5. Žalovaná bola v odvolacom konaní nečinná.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 951,80 € s 5, 25 % ročným
úrokomzomeškaniaod26.7.2014dozaplatenianebolodvolanímnapadnutý,pretovtejtočastirozsudok

nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 2 a ods. 3 CSP a nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.8. Odvolací súd po oboznámení sa odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že toto
nezodpovedá pravidlám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Nepriznanie žalovanej sumy (nad sumu 951,80
€ s prísl.) súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil argumentujúc len tým, že „dohodnutú odplatu

vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda zmluva je v časti o zaplatenie odplaty pre veriteľa,
t.j. sumy nad 3.350 € a aj v časti povinnosti platiť úroky z úveru po jeho spoplatnení neplatná“. Takéto
odôvodnenie nie je postačujúce a je nepreskúmateľné.

9. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z

individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových
okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentmi, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS

12/07, IV. ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157
ods. 2 CSP, od 1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutej
časti rozsudku však je nutné vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil
vyššie uvedenými pravidlami, čím založil jeho nepreskúmateľnosť v napadnutej časti. Je pravdou, že
v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku

došlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie konania a snahou predísť prieťahom
spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie, pričom dôvodom zrušenia bola často
nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť rozsudku však
neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Aj pre odvolacie konanie platí, že musia
byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž nastane situácia, že rozsudok

v napadnutej časti má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, treba
konštatovať, že nedostatok týchto dôvodov prináša porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a je
preto potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totiž vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže
posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol.

10. V preskúmavanom rozhodnutí súd prvej inštancie síce odcitoval § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, § 39 Obč. zákonníka
o neplatnosti právnych úkonov, ako aj § 3 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, v konečnom dôsledku však ďalej
nešpecifikoval, podľa ktorého zákonného ustanovenia odplatu uplatňovanú nad skutočne poskytnutú
sumu žalovanej pokladal za nedôvodnú. Ani jeho záver o neprimerane dlhom období splácania

pôžičky nie je dostatočne objasnený. Súd prvej inštancie síce ďalej poukazuje na vybrané rozhodnutia
všeobecných súdov, ktoré však podľa názoru odvolacieho súdu priamo na prejednávanú veci aplikovať
nemožno a v týchto bola posudzovaná otázka neprimerane vysokých zmluvných úrokov (93,37 % či 150
%) a naviac tieto nie sú pre odvolací súd konajúci v tejto veci právne záväzné. V danej veci však súd
prvej inštancie výslovne konštatoval, že v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná

úroková miera bola v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy.

11. Navýšenie čiastky, ktorú žalovaná podľa zmluvy mala veriteľovi vrátiť, primárne spôsobila dohodnutá
doba splácania úveru, rozloženého na 72 mesačných splátok. Nemožno pritom opomenúť, že v zmysle
§ 53 ods. 1 Obč.zákonníka z okruhu neprijateľných podmienok upravených v spotrebiteľských zmluvách,

ktoré sú sankcionované neplatnosťou, sú vyňaté neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Pritom
individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia sú také, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah.

12. Otázke možného individuálneho dojednania doby splácania úveru sa súd prvej inštancie vôbec

nevenoval. Navyše žalovaná v konaní vypočutá nebola, keď sa bez ospravedlnenia nezúčastnila
pojednávania a k problému dohody o dĺžke splácania úveru a spôsobu jej dojednania sa vôbec
nevyjadrila.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti dlhšia doba splácania úveru (hoci aj 6 rokov)

sama osebe nemusí byť pre spotrebiteľa nevýhodná, ak si ju individuálne dohodol, trval na nej a
veriteľ s ňou súhlasil. Práve naopak, dlhšia doba splácania úveru nepochybne umožňuje docieliť nižšiu
výšku mesačnej splátky úveru a tak umožňuje aj finančne menej disponovaným spotrebiteľom dostať
sa jednorazovo k väčšiemu objemu finančných prostriedkov, samozrejme po zvážení jeho reálnej anevyhnutnej potreby. S dlhšou dobou splácania úveru však na druhej strane narastá celková suma,
ktorú dlžník musí vrátiť, čo si priemerne uvedomelý spotrebiteľ mal (a mohol) uvedomiť. Vzhľadom na
uvedené sa súd prvej inštancie musí v odôvodnení vysporiadať aj s tým, či sporné podmienky zmluvy

neboli výsledkom individuálnej dohody, či sa dĺžníčka mohla s nimi dostatočne oboznámiť a či na nich
prípadne výslovne netrvala. Úlohou prvoinštančného súdu teda bude v spore opätovne rozhodnúť, svoje
rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami súdnej praxe uviesť
právne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a zrozumiteľné odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok žalobcu nadnesených v priebehu

odvolacieho konania. Zároveň sa súd prvej inštancie bude zaoberať aj podaním občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, ktoré navrhlo, aby ho
súd pribral do konania (§ 95 CSP).

14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania, vrátane trov konania
odvolacieho ( § 396 ods. 3 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).