Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317200106
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317200106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. D. nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX P., K. XXX/XX, o
zaplatenie 1259,27 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 3. 1. 2017, domáhal, aby súd žalovaného

zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1259,27 eura s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 1168,- eur od 15. 11. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. uzavretej podľa
§524anasledujúcehoObčianskehozákonníkazodňa12.12.2014bolananehopostúpenápohľadávka
z pôvodného veriteľa - postupcu CETELEM SLOVENSKO, a.s.

3. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 20. 8. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1168,- eur. Podmienky čerpania
peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie
náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.

4. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1259,27 eura, ktorá pozostávala z istiny
úveru 1168,- eur, riadneho úroku 91,27 eura. Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania podľa

§ 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Postupca zmluvu vypovedal s
účinnosťou k 1. 2. 2014.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 20. 8. 2013,
všeobecnými podmienkami, Zmluvou o postúpení, oznámením o postúpení pohľadávky z 18. 12. 2014,
výzvou k úhrade zo dňa 9. 1. 2015, výpoveďou Zmluvy o úvere zo dňa 11. 11. 2013 a takto vykonaným

dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe.

Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,
musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné
doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať

(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie
svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

11. SpoukazomnanálezÚstavnéhosúduSRpodčíslomkonaniaI.ÚS38/2013-50zodňa24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

14. Zodpovedá pravde, že postupca a žalovaný dňa 20. 8. 2013 uzatvorili Zmluvu o úvere, na jej základe
bola žalovanému poskytnuté financie vo výške 1168,- eur, úrok 44,50 % p.a., RPMN 54,80 %, mesačná
splátka 106,35 eura, počet splátok 15, splatnosť splátok do 15. dňa v mesiaci počnúc 15. 9. 2013, termín
konečnej splatnosti 15. 11. 2014, celkovo k zaplateniu 1543,80 eura.

15. Podľa časti 3 bod 4.1 zmluvy, V prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem
oprávnený
a/ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a
poplatkov v lehote s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnostib/ odstúpiť od zmluvy s okamžitou platnosťou,
c/ vypovedať Zmluvu o úvere, výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť 1. deň kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi zaslaná,

d/ pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 20. 8. 2013, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na
právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj na vzťahy založené pred
účinnosťou § 52 (t. j. pred 1. 4. 2015 - rozsudok z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014).

17. Dňa 14. 11. 2013 sa postupcovi - právnemu predchodcovi žalobcu - spoločnosť CETELEM

SLOVENSKO, a.s., vrátila poštová zásielka zo dňa 11. 11. 2013 adresovaná žalovanému a to písomný
právny úkon označený ako výpoveď zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V liste sa uvádza, že postupca
vypovedá zmluvu s účinnosťou od 1. 2. 2014 a vyzýva žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
1259,27 eura na účet CETELEM-u a to do 14 dní od doručenia tejto výpovede, v opačnom prípade
pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

18. Dňa 12. 12. 2014 bola pohľadávka CETELEM-u postúpená na žalobcu, čím je daná jeho aktívna
vecná legitimácia.

19. Podľa § 34 OZ, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

20.Spornýobsahvýslovnéhoprávnehoúkonumožnointerpretovať(nievšakneprípustnedopĺňať)podľa
zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu
s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým
prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom

je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie
pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý
prvý použil nejednoznačné slová.

21. Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

22. Vychádzajúc z obsahu písomného právneho úkonu označeného ako výpoveď zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 11. 11. 2013 (č. l. 20 a doručenka z č. l. 21 spisu) súd dospel k záveru,
že de facto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa časti 3 bod 4.1 psím.

a/ zmluvy o úvere a termín splatnosti celej pohľadávky určil na deň 28. 11. 2013. Zásielka sa vrátila
postupcovi dňa 14. 11. 2013, žalovaný mal plniť do 14 dní odo dňa doručenia podľa § 122 ods. 1 OZ,
t. j. do 28. 11. 2013 (štvrtok) a keďže neplnil, dňom 29. 11. 2013 sa dostal do omeškania s úhradou
celého dlhu.23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 a 3 OZ, (2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší

nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil

svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo

bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s

úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho

(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

25. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v

spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

26. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu

aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

27. Súdmalzpredloženýchlistinnýchdôkazovzapreukázané,žežalovanýmalplniťvprospechžalobcu
do 28. 11. 2013. V danom prípade sa dlh žalovaného premlčal, s poukazom na § 101 OZ, dňom 28. 11.

2016. Žaloba na súd bola podaná až dňa 3. 1. 2017, t.j. po uplynutí premlčacej doby.

28. Ustanovenie § 101 OZ upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby (nie lehoty!), ktorá platí vo
všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacoudobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter
ustanovení § 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani
dohodou medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa

nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods. 2). Z praktického hľadiska účinky predĺženia premlčacej doby
má len uznanie záväzku dlžníkom podľa § 110.

29. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať
(uplatniť)poprvýraz.Týmtodňomjezásadnedeň,keďprávobolomožnéodôvodnenevykonaťpodaním

žaloby na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho
aleboobjektívneho,takoprávnenýsubjektneurobil(napr.preto,leboosvojomprávenevedel,lebomuvo
vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov
splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.

30. Vdanomprípadesajednáopremlčaciudobu,nielehotu,apretonapočítaniekoncadobypremlčania
nie je možné uplatniť § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez
ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa. K začatiu plynutia premlčacej doby
súd uvádza, že actio nata nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď
mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.

31. Ustanovenie § 122 OZ obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt
obsiahnutých najmä v Občianskom zákonníku, ale aj v ostatných občianskoprávnych predpisoch
patriacich do systému súkromného práva. Tieto pravidlá sa použijú aj na počítanie lehôt na plnenie
záväzkov vzniknutých na základe občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré

sú ustanovené v zmluvách. Soboty, nedele a sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt
predovšetkým z praktických dôvodov, ktoré súvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto sa posledný
deň lehoty, ktorý by mal pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci
pracovný deň.

32. Samotný Občiansky zákonník (OZ) rozlišuje pojmy doba a lehota a tieto nie je možné zamieňať,
napríklad aj práve v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Pokiaľ zákonodarca je nedôsledný v
legislatívnej činnosti a nezjednotí používanie právnickej terminológie tak, aby boli tieto odlišnosti
odstránené, a pokiaľ zákon stále používa pojmy doba a lehota, je nutné, aby súd takto postupoval,
nakoľko nemôže svojou rozhodovacou činnosťou meniť znenie ustanovení zákona a tak nahrádzať

činnosť zákonodarcu (súd zákony aplikuje, neprijíma ich v legislatívnom procese). Pridržiavajúc sa citátu
Cicera„Argumentumestratioquaereidubiaefaciatfidem.“(argumentjevysvetlenie,ktoréčinípochybnú
vec vierohodnou), pokiaľ OZ upravuje premlčaciu dobu a nie lehotu a jej počítanie nie je upravené
priamo v OZ, súd si musí cez analogiu iuris (použitie inej normy, podľa ktorej sa prípad posudzuje, aj
keď dispozícia normy naň priamo nedopadá, upravuje však vzťah podobný) pomôcť pri počítaní doby

ustanoveniami ZP, ktorý to upravuje v § 37. V teoretickoprávnej rovine sa dobou, na rozdiel od lehoty ako
časového priestoru na uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného začiatkom a koncom možnosti jeho
uplatnenia na súde alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie časové obdobie, v rámci ktorého
zákonom ustanovené práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich
zánik.

33. Na základe uvedených skutočností vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná nedôvodne, a preto
ju súd zamietol.

34. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešný v plnej miere a má tak nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.