Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39Csp/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203725
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1717203725.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján
Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanému: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, G.
N.Y. Z., G. Č.. XX/XX, o zaplatenie 182,98 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 180,10 eur, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo
sumy 54,06 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 44,61
eur od 30.12.2014 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 41,51 eur od
27.01.2015, spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 40 eur od 26.02.2015 do zaplatenia,

všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 182,98 eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V žalobe dôvodil, že na
základe žiadosti žalovanej-právny predchodca žalobcu: Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným

Zmluvu o pripojení, ktorou sa zaviazal poskytnúť služby mobilnej siete. Žalovaný sa zaviazal platiť
za poskytnutú službu cenu podľa faktúry vystavenej dodávateľom. Povinnosť splácať službu porušil a
nezaplatil za dohodnuté plnenie celkom faktúr, na základe čoho právny predchodca žalobcu od zmluvy
odstúpil. Pohľadávku voči žalovanému vyčíslil na sumu 182,98 eur, ktorú žalovaná nezaplatila.

2.Knávrhunazačatiekonaniapripojilžalobcalistinnédôkazy:Zmluvaopripojení,Všeobecnéobchodné
podmienky, oznámenie o odstúpení od Zmluvy, výpis z Obchodného registra žalobcu, oznámenie o

postúpení pohľadávky.

3. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi súd zistil, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou
Slovak Telekom, a.s., Zmluvu o poskytnutí verejných služieb. Na základe tejto Zmluvy poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanej prístup k mobilnej verejnej sieti. Za služby poskytnutej žalovanej vystavil
právny predchodca žalobcu faktúry, v celkovej sume 182,98 eur, ktoré žalovaný nezaplatil v lehote
ich splatnosti. Právny predchodca žalobcu na základe toho odstúpil od Zmluvy a okrem nezaplatenej

pohľadávky si uplatňuje i úrok z omeškania, nakoľko záväzok nebol splnený včas. Právny predchodca
postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Žaloba bola doručená na adresu jeho bydliska. Na nariadené
pojednávanie sa nedostavil.

5. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

6. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou ).

7. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

8. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní (veta prvá).

10. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo

zmlúv, resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom
určený skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky
mimo právnych úkonov).

11. Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú: z právnych úkonov,

najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu byť dvojstranné (i
nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.
b) zo spôsobenej škody
c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných v zákone uvedených skutočností.

12. V danom prípade súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku
záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia Zmluvy, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou,
nakoľko tu na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci
podnikateľskú činnosť a dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma.

Zmluva je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého obsah, vrátane
tzv. " dohodnutých " zmluvných podmienok nemá spotrebiteľ nijakú možnosť meniť. Môže zmluvu iba
v celosti uzavrieť, alebo nie.

13. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné,
hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( §
53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu

možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec
prečítať,resp.pochopiťichobsah.Idetedaozákonnýzákazpoužívanianeprijateľnýchpodmienok,ktoré
vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné
zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

14. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá

členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov".15. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

16. V danom prípade mal súd podanú žalobu za dôvodnú, kde nárok žalobcu bol preukázaný listinnými
dôkazmi , čo do dôvodu a výšky 180, 10. Žalovaný čerpal službu na základe riadne dohodnutej a
platnej zmluvy a za toto plnenie sa zaviazal poskytovať odplatu vyčíslenú dodávateľom. Svoju povinnosť
uhrádzať cenu služieb riadne a včas porušil, v čoho dôsledku pristúpil právny predchodca žalobcu
k odstúpeniu od Zmluvy. Žalovaný nereagoval a pohľadávku žalobcu neuhradil , ani po výzve na

zaplatenie. S plnením sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti tej-ktorej faktúry, preto
žalobcovi patrí i zákonný úrok z omeškania. Takto vyčíslený úrok neodporuje zákonu a je vyčíslený
zákonným spôsobom.

17. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 2,80 eur, čo je poplatok za upomienku. Na takéto

plnenie zo strany žalovaného nemá žalobcu nárok, nakoľko spoplatňovanie administratívnych úkonov
- vygenerovanie upomienky, nepredstavuje náklad, ktorého uhradenie by mal žalobca žiadať od
žalovaného. Neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby žalobca spoplatňoval úkony súvisiaceho z jeho
obchodnou činnosťou a nie je služba to ani služba, ktorá by predstavovala nejaké plnenie žalovanému,
respektíve spotrebiteľovi vôbec. Ide o náklad žalobcu, ktorý má znášať vo vlastnej réžii a nezaťažovať

poplatkami spotrebiteľa.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 98 %, ktoré predstavujú mieru úspechu žalobcu v konaní.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.