Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/288/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616206910
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2616206910.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová v právnej veci žalobkyne: X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., J. X. XXXX/X, zastúpenej AK: Mgr. Milan Sadloň, so sídlom Senica, V. Paulínyho - Tótha 30, proti
žalovaným: 1/ K. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, 2/ K. B., nar. X.X.XXXX, bytom, C., V.. S. XXX/XX,
o neplatnosť zámennej zmluvy, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Senica č.

k. 5C/180/2016-62 zo dňa 20. februára 2018 - II. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením I. výrokom konanie zastavil, II. výrokom rozhodol,
že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, §
262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne v napadnutom rozsahu argumentoval tým, že žalovaní

1/ a 2/ procesne zavinili zastavenie konania tým, že vady odstúpenia od zámennej zmluvy odstránili až
po podaní žaloby na súd, čím predmet sporu odpadol.

3. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti o náhradu trov konania podal odvolanie žalovaný 1/, ktorým
navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a
2/ náhradu trov odvolacieho konania. Argumentoval tým, žaloba bola okresnému súdu doručená dňa

21.9.2016, žalovaný 1/ odstúpil od zámennej zmluvy dňa 16.8.2016. Ak by sa žalobkyňa presvedčila
o dôvodnosti uplatňovania nároku podaním žaloby predžalobnou výzvou adresovanou niektorému so
žalovaných, bola by sa dozvedela o existencii odstúpenia, teda o tom, že odstúpením od zmluvy je
zámenná zmluva zrušená ex tunc. V dôsledku nevykonania žiadneho úkonu smerujúceho k zisteniu
právneho stavu veci, k prípadnému mimosúdnemu riešeniu veci (hoci právna úprava takýto postup
umožňuje), nie žalovaní 1/ a 2/, ale žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Vady písomného vyhotovenia

odstúpenia od žalobou napadnutej zámennej zmluvy nemali žiadny dôsledok na platnosť odstúpenia a
ich odstránenie až po podaní žaloby nemalo na následok skutočnosť, že by predmet sporu odpadol až
po odstránení predmetnej vady. Poukázal na písomné vyhotovenie „Odstúpenie od zámennej zmluvy zo
dňa 14.1.2016“, z ktorého je zrejmé, že nešlo o potrebu odstránenia právnej vady právneho úkonu, ktorá
bymalazanásledokjehoneplatnosť,alelennepodstatnejvady,konkrétnepreklepvletopočtepotvrdenia
o jeho prevzatí druhým účastníkom (prevzal dňa ...08.2018, správne malo byť prevzal dňa 08/2016).

Z platných rozsudkom NS SR vyplýva, že k zápisu spätného prevodu vlastníckeho práva dochádza
záznamom, ktorého podkladom je listina o odstúpení, ako jednostranný adresovaný právny úkon, nievkladom. Táto listina nevyžaduje v žiadnom prípade súhlas príjemcu ani rozhodnutie orgánu katastra
nehnuteľnosti ani súdu. Správa katastra nie je podľa NS SR oprávnená skúmať platnosť odstúpenia,
je však povinná skúmať, či platnosť odstúpenia nie je medzi účastníkmi sporná. Pokiaľ správny orgán

mal preukázanú nespornosť odstúpenia medzi účastníkmi, čo z obsahu správneho spisu je jednoznačne
preukázané, nemal žiadnu právnu prekážku v konaní.

4. Žalobca ani žalovaný 2/ odvolanie nepodali, k odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadrila
žalobkyňa, ktorá uviedla, uznesenie v napadnutom rozsahu navrhuje potvrdiť. Už v roku 2013 žalovala

K. I. a jeho manželku v spore o nahradenie prejavu vôle na kúpnej zmluve. V tomto konaní som si
uplatnila zákonné predkupné právo spoluvlastníka u kupujúcich manželov I., ktorý nadobudli podiel
K. B. v 1/8-ine na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. G. bez toho, aby bývalý vlastník ponúkol
svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. K. B. počas súdneho konania odstúpil od kúpnej
zmluvy z dôvodu, že manželia I. údajne neuhradili kúpnu cenu. Nakoľko odstúpením od zmluvy odpadol
dôvod sporu, súd konanie zastavil. Obaja žalovaní si boli vedomí existencie zákonného predkupného

práva ostatných spoluvlastníkov, teda aj žalobkyne, preto účelovo uzavreli napadnutú zámennú zmluvu.
Nemohla vyzvať K. I., aby mi za rovnakých podmienok zamenil ním nadobudnutý podiel, pretože v
časti pozemku, ktorý previedol zámenou zmluvou na K. B. nevlastní žiadny podiel. Jediným účinným
prostriedkom k tomu, aby sa domohla svojich práv bolo podanie žaloby. Obdobnú zámennú zmluvu
uzavrel aj s ďalšou spoluvlastníčkou podielu o veľkosti 1/8 na pozemku parcely reg. “E" KN č. 3858 - orná

pôda. zapísaného na LV č. XXXX vedenom pre obec a k.ú. G. - C. C., platnosť ktorej žalobkyňa napadla
žalobou na okresnom súde v konaní pod sp. zn. 6C/33/2017. Obomi zámennými zmluvami sa stal bez
súhlasu žalobkyne spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Od
oboch zámenných zmlúv údajne odstúpil 16.8.2016. Zo správania žalovaného 1/ je zrejmé, že sa s ním
nedá jednať mimosúdne o ničom. Je evidentné, že zámenná zmluva zo dňa 14.1.2016 uzavretá medzi

žalovanými neobsahuje ustanovenie o odstúpení od zmluvy. Na zámennú zmluvu sa primerane použijú
ustanovenia o kúpnej zmluve, avšak v žiadnom z ustanovení Občianskeho zákonníka sa neuvádza,
že porušenie zákonného predkupného práva predávajúcim je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo
strany kupujúceho. Preto je zrušenie zmluvy odstúpením možné výlučne na základe dodatočnej dohody
zmluvných strán. Žalovaný K. I. predložil Dohodu o odstúpení od zámennej zmluvy, ktorú podpísal

16.8.2016, avšak žalovaný - K. B. svojim podpisom potvrdil, že tento návrh prevzal dňa 17.8.2018 a
súhlasí s ním. Pretože tento deň uvedený v dohode o odstúpení od zmluvy ešte nenastal, je sporné, kedy
k uzavretiu dohody o odstúpení od zámennej zmluvy vôbec došlo. Odstúpením od zmluvy nastávajú
obligačno-právne účinky spätne, vecno-právne tiež, ale až po predložení dohody o odstúpení od zmluvy
katastrálnemu odboru. Pre posúdenie, či k odstúpeniu došlo pred podaním žaloby, alebo až po

jej podaní je dôležité, ako vnímali obaja žalovaní stav veci, teda kedy u nich nastal stav vedomia, že
zámenná zmluva bola zrušená. Nakoľko obaja žalovaní potvrdili, že rozumejú následkom odstúpenia
od zámennej zmluvy, nepochybne možno vyvodiť' z konania žalovaného K. I., že ešte 6.7.2017, teda
takmer 11 mesiacov potom, čo údajne spoločne s K. B. zrušili obligačno právne účinky zámennej
zmluvy sa považoval za vlastníka podielu o veľkosti 1/8 nadobudnutého zámenou od K. B.. Rovnako

z textu e-mailu zaslaného právnym zástupcom žalovaného K. I. právnemu zástupcovi žalobkyne z
19.1.2017 vyplýva (cit. „Pán I. by v prípade súhlasu Tvojich klientov uznal ich vlastnícke právo k stodole
a vzdal sa akýchkoľvek nárokov a Tvoji klienti by zobrali späť žalobu o určenie neplatnosti zámennej
zmluvy a zaviazali sa rešpektovať jeho vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom nadobudnutých
zámennou"), že trval na vlastníctve podielu získaného mnou napadnutými zámennými zmluvami, a to

napriek dodatočne tvrdenému opaku. Aj z konania D. I., ked' 14.9.2016 uskutočnil výkopové práce
na pozemku žalobkyne vyplýva, že jeho vedomosť o zrušení účinkov zámennej zmluvy v tom
čase ešte nenastala. Vecno-právne účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú zmenou údajov v katastri
nehnuteľností. Návrh, aby katastrálny odbor zapísal túto skutočnosť do evidencie katastra podal K. I. až
2.10.2017, teda viac ako rok po podaní žaloby. Teda ani z údajov katastra nehnuteľností sa nemohla

pred podaním žaloby dozvedieť, že zámenné zmluvy boli zrušené. Vzhľadom na chybu v prejave vôle
K. B. ako účastníka dohody o odstúpení od zmluvy, ktoré spôsobovalo jej neurčitosť bol záznam o
účinkoch dohody o späťvzatí zapísaný do katastra nehnuteľností až v roku 2018 po odstránení tejto
chyby žalovanými. Žalovaný K. I. účelovo prispôsoboval niektoré doklady, najmä dátumy na nich tak,
aby obhájil svoje inak nepodložené tvrdenia. Žalovaný K. I. aj po doručení žaloby okresným súdom

a oboznámení sa s jej obsahom naďalej vystupoval voči žalobkyni a voči orgánom verejnej moci ako
spoluvlastník podielu o veľkosti 1/4-iny a až vo vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 2.10.2017 sa
vyjadril v tom zmysle, že už nie je spoluvlastníkom. Právny stav v čase podania žaloby bol taký, že K.
I. bol vlastníkom podielu o veľkosti 1/9-iny na pozemku reg. „E" KN parc. č. 3858, zapísanom na LV č.XXXX vedenom pre obec a k.ú. G. a tento stav sa zmenil až po 17-ich mesiacoch po podaní žaloby. Ak by
nebol podstatný pre posúdenie veci záznam v katastri nehnuteľností, ale subjektívny pomer účastníkov
zrušenej zmluvy k vlastníctvu podielu na spornom pozemku, potom by musel okresný súd zamietnuť

žalobu ako nedôvodnú hneď na prvom pojednávaní.

5.Žalovaný1/savyjadrilkvyjadreniužalobkynekodvolaniužalovaného1/auviedolargumentyuvedené
už vo svojom odvolaní.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené (I. výrok) právoplatné,
keďže žalobca a ani žalovaní 1/ a 2/ voči tejto časti napadnutého uznesenia odvolanie nepodali.

7. Podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, ods.
2 súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

8. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

9. O nútené spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska
vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia
spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť
právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali
všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak ide o nútené procesné spoločenstvo, teda o takú

procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na
úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde
hmotnéprávoneumožňuje,abypredmetkonaniabolprejednanýarozhodnutýsamostatnevočikaždému
spoločníkovi.

10. Žalovaný 2/ odvolanie voči napadnutému uzneseniu síce nepodal, ale keďže so žalovaným 1/, ktorý
odvolanie podal tvoria nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a zároveň aj
nerozlučné spoločenstvo, odvolanie žalovaného 1/ vzťahuje aj na žalovaného 2/.

11.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalejlenCSP)pozistení,

že odvolanie voči II. výroku napadnutého uznesenia bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu 1/ nie je možné priznať úspech, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého II. výroku postupom podľa § 387 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď II. výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením.

13. Z obsahu prvoinštančného spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 21.9.2016 žalobu,
ktorou sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala určenia, že zámenná zmluva uzavretá dňa 14.1.2016 medzi
žalovanými 1/ a 2/ je neplatná. Dňa 15.12.2016 bola žaloba vrátane príloh spolu doručená žalovanému

1/ na vyjadrenie v lehote 15 dní a dňa 14.12.2016 bola doručená žalovanému 2/ na vyjadrenie. Dňa
2.1.2017 doručil žalovaný 1/ okresnému súdu žiadosť o poskytnutie mesačnej lehoty na splnenie
povinnosti vyjadriť sa k žalobe. Dňa 2.10.2017 doručil žalovaný 1/ okresnému súdu vyjadrenie k žalobe
(datované dňa 8.3.2017), ktorú navrhol zamietnuť, v ktorom uviedol, že dňa 16.8.2016 od zámennejzmluvyodstúpilatentolistdoručilkupujúcemuosobneprotipodpisu.Následneobajaúčastnícizámennej
zmluvy zo dňa 14.1.2016 vykonali úkony vedúce k spätnému zápisu tohto právneho úkonu do katastra
nehnuteľností. Ďalej uviedol, že pokiaľ by žalobkyňa bola vyzvala žalovaných pred podaním žaloby na

riešenie stavu, bola by sa o týchto skutočnostiach dozvedela (pripojil odstúpenie od zámennej zmluvy
zo dňa 14.1.2016 a žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 18.8.2016 doručené Okresnému
úradu Senica dňa 2.10.2017). Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 4.10.2017 bolo pojednávanie
odročené z dôvodu choroby zákonnej sudkyne na termín 8.11.2017. Podľa zápisnice z pojednávania
zo dňa 8.11.2017 právny zástupca žalobkyne žiadal pojednávanie odročiť za účelom sa oboznámenia s

vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 8.3.2017. Pojednávanie bolo odročené na termín 5.12.2017.
Dňa 27.11.2017 doručila žalobkyňa vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 1/ k žalobe, keď žalobu považuje
za dôvodnú a žiada uhradiť súdne trovy a trovy právneho zastúpenia. Dňa 5.12.2017 doručila žalobkyňa
na pojednávaní vyjadrenie k veci, v ktorom uviedla, že ak sa v konaní preukáže že zámenná zmluva
bola dohodou strán o odstúpení skutočne a nesporne zrušená, je pripravená žalobu zobrať späť.
Pojednávanie zo dňa 5.12.2017 bolo odročené na termín 20.2.2018. Dňa 9.2.2018 doručil žalovaný

1/ oznámenie, podľa ktorého spoločne so žalovaným 2/ opravil drobnú chybu v preklepe v dátume v
písomnom vyhotovení Odstúpenia od zámennej zmluvy zo dňa 14.1.2016, ktoré bolo Okresným úradom
Senicavrátenévdecembri2017naopravužalovanému2/,očomnemalvedomosť.Poosobnejnávšteve
správneho orgánu mohol vykonať úkony potrebné k oprave drobnej chyby v písaní na predmetnom
doklade.Napojednávanídňa20.2.2018okresnýsúdkonaniezastavil,keďžežalobkyňaprostredníctvom

svojho právneho zástupcu zobral žalobu späť.

14. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného
hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom konaní na súde prvej
inštanciežalobcavsporovomkonaní.Zavinenienazastaveníkonaniaprespäťvzatiežalobysícenemusí
byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou takéhoto postupu je však 1. možnosť aspoň predbežného

záveru o dôvodnosti žaloby a 2. správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým
požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie,
ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej
strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

18. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

19. Odvolací súd, posudzujúc správnosť napadnutého II. výroku o trovách konania, s poukazom
na § 256 ods. 1 CSP konštatuje, že okresný súd správne uzavrel, že žalovaní 1/ a 2/ procesne
zavinili zastavenie konania. Z obsahu spisu vyplýva, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším

správnom žalovaných 1/ a 2/, ktorí sa celkom zachovali v zmysle žalobnej požiadavky tým, že napriek
tomu, že už v čase podania žaloby dňa 21.9.2016 disponovali Dohodou o odstúpení od zámennej
zmluvy, ktorú podpísal dňa 16.8.2016 žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svojim podpisom potvrdil, že tento návrh
prevzal dňa 17.8.2018 po oprave dňa 17.8.2016, žiadosť o zápis do katastra nehnuteľností zo dňa
18.8.2016 bola podaná (až) dňa 2.10.2017. Zároveň tiež dňa 2.10.2017 podal žalovaný 1/ na okresný

súd prvýkrát vyjadrenie k žalobe, ktorú žiadal zamietnuť a pričom uviedol, že obaja žalovaní vykonali
úkony vedúce k spätnému zápisu vlastníckeho právo ohľadom nehnuteľnosti v zmysle zámennej zmluvy
zo dňa 14.1.2016, ktorej určenia neplatnosti sa žalobou domáhala žalobkyňa. V súvislosti s odstúpením
odzámennejzmluvy,ktorázaniklaextunc,t.j.medziúčastníkmizmluvypojejzrušeníjetakýprávnystav,aký bol pred jej uzavretím, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo, pričom žalobkyňa dosiahla
to, čo žalobou mienila, pretože žalovaný 2/ sa opäť stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území G.. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaných, odvolací

súd tiež poukazuje na to, že hoci bola žaloba na vyjadrenie doručená žalovanému 1/ dňa 15.12.2016 a
žalovanému 2/ dňa 14.12.2016, žalovaný 2/ sa k nej písomne vôbec nevyjadril, žalovaný 1/ až podaním
zo dňa 2.10.2017. Odvolací súd má za to, že žalovaným nič nebránilo v tom, aby sa k žalobe vyjadrili
skôr a to v primeranej lehote od doručenia žaloby a žalobkyni oznámili už skôr, že od zámennej zmluvy
žalovaný 1/ odstúpil, resp. nič im nebránilo v tom, aby žiadosť na Okresný úrad Senica katastrálny odbor

podali skôr ako dňa 2.10.2017.

20. Námietka žalovaného 1/, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, keď nevykonala žiaden
úkon k zisteniu právneho stavu veci, resp. k mimosúdnemu vyriešeniu veci podľa odvolacieho súdu
neobstojí, keďže žiadne ustanovenie zákona jej takúto povinnosť výslovne neukladá. Význam v danej
veci pre žalobkyňu mal však až spätný zápis vlastníckeho právo na žalovaného 2/ ako podielového

spoluvlastníka, ktorý však nezávisel od žalobkyne, ale naopak od správania sa žalovaných, ktorí až
2.10.2017 podali žiadosť na vykonanie spätného zápisu.

21. S ohľadom na uvedené v odseku 19 a 20 odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to spoločne a nerozdielne, keďže solidárna
povinnosť žalovaných 1/ a 2/ bola odôvodnená procesným charakterom ukladanej povinnosti. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).