Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216950
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117216950.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČ: 043

55 211, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, proti žalovanému: X. E., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom J. O., štátny občan SR, o zaplatenie 100 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 72 Eur od 5.9.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 100 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 100 Eur od 5.9.2014 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu vo výške 12 Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením
obchodnej spoločností MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňú 1272/21, Nové Mesto, 110
00 Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku
akciová spoločnosť MINIHOTOVOST, SE ako nástupnícka spoločnosť a obchodnej spoločnosti

MINIHOTOVOST. a.s. ako zanikajúca spoločnosť so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35852453 v postavení pri cezhraničnej fúzii, prišlo ku zlúčeniu nástupníckej spoločnosti a zanikajúcej
spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku
spoločnosť. Žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Žalovaný sa prostredníctvom
webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške
100 Eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje: X. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru
žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia

úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 3.7.2014 uzatvorenej podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému,
ako dlžníkovi, úver vo výške 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi
spojenými s úverom vo výške 28 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 Eur, a to do 28 dní
odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú celkové náklady spojené s

úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný
neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho
dlh splatným, a to dňom 28.8.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ
je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo smssprávou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty
paušálnunáhradunákladovspojenúsupomienkouvovýške3Eurzakaždúupomienku.Žalobcavyzýval
žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo

emailov. Na upomienky žalovaný nereagoval, telefonicky sa žalobcovi s ním nepodarilo skontaktovať.
Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť
uhradiť žalobcovi 12 Eur za zaslané upomienky. Dňa 9.5.2016 bola žalovanému zaslaná písomná výzva
naúhradudlhu.Žalovanýkudňuvyhotovenianávrhunavydanieplatobnéhorozkazuneuhradilžalobcovi
žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.

2. Žalobca počas konania pred doručením žaloby žalovanému zobral písomným podaním zo dňa
5.12.2017 žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 12 Eur späť. Keďže žalobca tento úkon
urobil pred doručením žaloby žalovanému, súd v zmysle § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v tejto časti uznesením nezastavil a konal o zvyšku

uplatneného nároku.

3. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 20Csp 155/2017-21 zo dňa 12.12.2017, ktorým uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 100 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 100 Eur od 5.9.2014 do zaplatenia alebo, aby v tej

istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.

4. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, a preto bol súdom zrušený.
Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 1, ods. 2 CSP, uplynutím 15 dní od
zverejnia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, keďže

prostredníctvom príslušných orgánov nebolo možné zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Súd vo veci rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní; žalovaný bol predvolaný z adresy jeho trvalého pobytu

evidovanej v Registri obyvateľov SR, pričom zásielka sa od neho vrátila neprevzatá dňa 18.2.2019,
kedy sa podľa § 111 ods. 3 CSP považuje za doručenú. Žalobca neprítomnosť ospravedlnil. Strany o
odročenie pojednávania nežiadali.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu,

zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.7.2014, všeobecných podmienok poskytnutia úveru platných
od 1.6.2014, písomného podania žalobcu zo dňa 5.12.2017, výpisu z interného systému žalobcu, správ
o pobyte žalovaného, podania žalobcu zo dňa 30.1.2018.

7. Dňa 3.7.2014 uzavreli žalovaný ako spotrebiteľ a Minihotovosť, s.r.o. ako veriteľ zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky
v sume 100 Eur na obdobie 28 dní a žalovaný sa zaviazal veriteľovi zaplatiť istinu úveru 100 Eur spolu
s odplatou v sume 28 Eur, t.j. celkovú sumu 128,00 eur. RPMN bola uvedená vo výške 2290,09% s
priemernou hodnotou RPMN 92,80 %. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom elektronických
prostriedkov. Z výpisu z interného systému žalobcu vyplýva, že dňa 3.7.2014 veriteľ poukázal na tam

označený účet s uvedeným variabilným symbolom predstavujúcim rodné číslo žalovaného peňažné
prostriedky vo výške 100 Eur. Dňa 20.8.2014 je zaevidovaná úhrada žalovaného v sume 28 Eur s
poznámkou predĺženie pôžičky 28 dní.

8. Podľa výpisu z obchodného registra je žalobca titulom cezhraničného zlúčenia právnym nástupcom

zaniknutej spol. Minihotovosť, a.s..

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30.1.2019 na výzvu súdu uviedol, že žalovaný požiadal o predĺženie
splatnosti úveru a jeho žiadosť bola schválená. Žalovaný zaplatil poplatok vo výške 28 Eur a posunul si
dátum splatnosti z 31.7.2014 na dátum splatnosti 28.8.2014. Do omeškania sa teda žalovaný dostal 7

dní po dátume 28.8.2014, a podľa VOP si žalobca nárokuje úrok z omeškania až odvtedy.10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úver sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
b) finančnou službou služba poskytovaná
1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 1)

2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi, 2)
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti, 3)
4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky, 4)

5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 5)
6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí, 6)
7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, 7) alebo
8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,

c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,
d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania,

e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg,
f) trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu
adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré

plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický
nosič informácií,
g) prevádzkovateľom prevádzkovateľ alebo poskytovateľ prostriedku diaľkovej komunikácie, ktorý v
rámcisvojhopodnikaniasprístupňujejedenaleboviaceroprostriedkovdiaľkovejkomunikácienapoužitie
dodávateľovi,

h) automatickým telefónnym volacím systémom systém, ktorý automaticky doručuje zaznamenanú
hlasovú správu,i) sprostredkovateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podľa osobitného zákona 8)
oprávnená vykonávať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca o uzavretie zmluvy na diaľku mal
príležitosť takú zmluvu uzavrieť,

j) zmluvnou pokutou sankcia alebo iné plnenie spojené s odstúpením od zmluvy na diaľku.a)
zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,

16. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) Písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako dlžník a právny predchodca
žalobcu ako veriteľ uzatvorili dňa 3.7.2014 zmluvu o úvere na diaľku v zmysle § 2 zákona č.
266/2005 Z.z., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal spolu s dohodnutou
odplatou splatiť v dohodnutej lehote splatnosti. Vzhľadom na označenie žalovaného v zmluve mal
súd preukázané, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru nekonal v rámci svojho

podnikania, zamestnania alebo povolania. Ide teda zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na uvedenú zmluvu sa súčasne vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol úver v rámci svojho podnikania
a žalovanému bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Úver mal byť splatený v dobe nepresahujúcej tri mesiace, a preto sa podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona

č. 129/2010 Z.z. nepovažuje za spotrebiteľský úver. Písomná forma právneho úkonu bola v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka zachovaná, keďže zmluva bola
uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť osobu,
ktorá právny úkon urobila.22. Žalovanému bol úver poskytnutý vo výške 100,- Eur prevodom na jeho účet, čo mal súd za
preukázané z výpisu z interného systému žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný mu úver nevrátil v

dohodnutejlehotesplatnosti.Žalobcasadomáhalvráteniaistinyúveruvsume100Eur.Žalobcanežiadal
žalovaného zaviazať aj k zaplateniu zmluvne dohodnutého úroku z úveru (odplaty) vo výške 28 Eur a
žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 12 Eur, a preto súd tieto nároky
žalobcu neskúmal.

23. Z výpisu z interného systému žalobcu vyplynulo, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 28 Eur
dňa 21.8.2014. Žalobca vysvetlil, že túto platbu veriteľ zaúčtoval ako poplatok v sume 28 Eur za
žiadosť žalovaného o predĺženie splatnosti úveru, ktorej žiadosti veriteľ vyhovel a predĺžil mu splatnosť
úveru z 31.7.2014 na 28.8.2014, t.j. o 28 dní. Žalobca však neuviedol na základe akého zmluvného
ustanovenia mala vzniknúť žalovanému povinnosť uhradiť veriteľovi poplatok 28 Eur za túto žiadosť.
Právo spotrebiteľa požiadať o predĺženie splatnosti úveru až o 28 dní je zakotvené v ustanovení bodu

21 všeobecných podmienok poskytnutia úveru s názvom „predĺženie splatnosti“, ktoré sú súčasťou
zmluvy, v ktorom ustanovení však nie je stanovená povinnosť spotrebiteľa zaplatiť veriteľovi poplatok za
túto žiadosť. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie povinnosti žalovaného zaplatiť
poplatok v sume 28 Eur za žiadosť o predĺženie splatnosti úveru. Preto súd úhradu žalovaného v
sume 28 eur započítal na istinu úveru, ktorého neuhradená výška predstavuje 72 Eur. Pokiaľ by však

aj bol dohodnutý poplatok v tejto výške, súd má za to, žeby veriteľovi nevznikol nárok na zaplatenie
poplatku v sume 28 Eur, pretože ide nepochybne o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
na neprospech spotrebiteľa, keďže tento poplatok predstavuje 28% z celej výšky istiny úveru, a je
neprimerane vysoký aj vzhľadom na to, že žalovanému bola predĺžená splatnosť úveru len o 28 dní.

Neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

24. Povinnosť žalovaného vrátiť istinu úveru veriteľovi podľa zmluvy o úvere vznikla uplynutím 28 dní
od poskytnutia úveru. Úver bol poskytnutý 3.7.2014, a lehota splatnosti mala uplynúť dňa 31.7.2014.
V danom prípade bola splatnosť úveru predĺžená o 28 dní, t.j. na dátum 28.8.2014. Od 29.8.2014

je teda žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu. Preto má žalobca právo od neho
požadovať podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. úrok z omeškania. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 5.9.2014, kedy bol žalovaný v
omeškanísozaplatenímceléhodlhuaždozaplatenia.Kprvémudňuomeškaniažalovaného(29.8.2014)
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15%, a po pripočítaní 5% výška úroku z

omeškania predstavuje 5,15 % ročne. Preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 72 Eur od uplatneného dátumu 5.9.2014 do zaplatenia.

25. Súd po vykonanom dokazovaní súd výrokom I. žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy 72 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 72 Eur od 5.9.2014 do zaplatenia. Lehotu na

splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP. Vo zvyšku súd
výrokom II. žalobu zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

28. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 72 Eur, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy 100
Eur predstavuje 72%, a vo zvyšku o zaplatenie sumy 28 Eur bola žaloba zamietnutá. Preto za použitia
zásady úspechu má prevažne úspešný žalobca podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 44% (72% - 28%). Súd preto výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 44 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
až po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.