Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205389
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816205389.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: J. J., U.
F. XXX/XXXX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 509,88 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XCsp/XX/XXXX-XX z XX. J. XXXX, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom I. výrokom
rozhodol, že žalobu zamieta a II. výrokom náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 509,88 EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 509,88 EUR od
15.4.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 06.02.2006 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi úver vo výške
331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 177,92 eur, spolu
vo výške 509,86 eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 6- tich mesačných splátkach

po 84,98 eur, počnúc dňom 10.03.2006. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorú sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné
upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,

čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 15.04.2006 sa stal dlh
splatným. Žalobca podal dňa 30.06.2006 trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Vranov nad Topľou vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver
vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy
o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o

úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov
uvedených v žiadosti o úver v časti „mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má teda za to, že žalovaný
už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a
spôsobil mu tým škodu. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom č. k. XT/X/XXXX - XX zo
dňa 10.01.2007 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím

nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu
Vranov nad Topľou č. k XT/X/XXXX - XX zo dňa 10.01.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2007a vykonateľnosť dňa 14.02.2007. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu
neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. K žalobe žalobca doložil Zmluvu o úvere spolu s Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru a Trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. XT/X/XXXX

-XX zo dňa 10.01.2007.
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 06.02.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s poplatkom vo výške 177,92 eur (5.360,- Sk), spolu vo výške 509,86 eur v 6-tich mesačných
splátkach po 84,98 eur (2.560,- Sk), počnúc dňom 10.03.2006.

Podľa bodu 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou.
Z rozsudku sp.zn. XT/X/XXXX zo dňa 10.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 14.02.2007,
vyplýva, že žalovaný bol odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne a súčasne bol žalobca

so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Žalovaný dňa 06.02.2006 vo Vranove nad Topľou pri uzatváraní zmluvy o úvere č. XXXXXXX ktorá bola
predložená žalobcom, s cieľom získať úver v sume 331,94 eur, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
177,92 eur, ktorý sa zaviazal splácať v dvanástich mesačných splátkach po 84,98 eur, počnúc dňom
10.03.2006, pričom po prevzatí finančnej hotovosti doposiaľ neuhradil ani časť dlžnej sumy, čím takto

svojím konaním spoločnosti Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807898 spôsobil
škodu vo výške 509,86 eur.
V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 06.02.2006. Na základe predmetnej zmluvy poskytol
žalobca žalovanému úver vo výške 331,94 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom

vo výške 177,92 eur, spolu vo výške 509,86 eur v 6-tich mesačných splátkach po 84,98 eur, počnúc
dňom 10.03.2006. Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. XT/X/XXXX - XX zo dňa 10.01.2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 14.02.2007, súd uznal žalovaného za vinného z prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie.

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená
trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej
výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania

zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči
obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva,
vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho poriadku o ochrane
spotrebiteľa.
Trestný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 15.01.2007. Žalobca získal nepochybne vedomosť o

osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako
poškodený s uplatneným nárokom. Po doručení rozhodnutia dňa 15.01.2007 mal žalobca riadne
pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný rozhodne
nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožno
považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného

na občianskoprávne konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia
doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 16.01.2007
a uplynula dňa 16.01.2009. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na tunajšom súde až
dňa 18.07.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti
žalovanému tak súd považuje za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka na
daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd poukázal na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia
právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne
zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom

poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie
v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahyvzásademedzipodnikateľmi,akObčianskyzákonníkakokódexobčianskehosúkromnéhopráva
takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú

vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
Nakoľko sa žalovaný dopustil uzavretím zmluvy o pôžičke trestného činu podvodu (tým, že žalobcu
uviedol do omylu a spôsobil mu tak na jeho majetku škodu) a bol zaň právoplatne odsúdený, hľadí sa

na uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako absolútne neplatnú. (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. X J. O. XX/XXXX)
Súd za daných okolností nemôže prihliadať na mimoriadnu splatnosť úveru (v dôsledku jeho absolútnej
neplatnosti) a posudzovať premlčanie podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Žalobca si z
predmetného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným uplatnil nárok na náhradu škody trestnom konaní
a tento sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

3. Poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by nešlo o premlčaný nárok, súd by okrem iných
predpokladov skúmal aj požadovanú výšku, predmetná spotrebiteľská zmluva zo dňa 6.2.2006, z ktorej
žalobca nárok na náhradu škody odvozduj, nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že so žalovaným uzavrel dňa
6.2.2006 l Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 10.000
Eur (331,93 Eur) a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru
vo výške 5.360 Sk (177,91 Eue), t. j. vrátiť celkovo 15.360 Sk (509,85 Eue) a to v šiestich pravidelných
mesačných splátkach po 2.560 Sk (84,97 Eur), počnúc dňom 10.3.2006 (ďalej len „Zmluva“). Z dôvodu,

že žalovaný neuhradil ani jedinú splátku, podal na žalovaného trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov. Okresný súd Vranov nad Topľou uznal trestným rozkazom sp. zn.
XT/X/XX - XX zo dňa 10.1.2007 žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu
v postavení poškodeného v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v

znení neskorších predpisov odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na civilné konanie (ďalej len
„trestný rozkaz“). Žalobca uplatnil svoje nároky pred príslušným súdom, ktorý žalobu v celom rozsahu
zamietol z dôvodu, že prevažuje nárok žalobcu za premlčaný a súd prihliadol ex officio na premlčanie
podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. O ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“). Podľa žalobcu okresný súd nebol oprávnený prihliadať podľa uvedeného ustanovenia

na premlčanie ex offo, nakoľko aplikácia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa prichádza
do úvahy ak ide o spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Zmluva však nemá povahu spotrebiteľskej
zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasledujúceho zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení
neskorších predpisov. Poukázal na to, že ak dodávateľ konal v dobrej viere, že druhá strana nie je
spotrebiteľ,nemôžesatátoosobadovolaťtohto,žemalapostaveniespotrebiteľa(ESD,C-464/01voveci

Johann Gruber proti BaywaAg publikovaný okrem iného V. Švestka J. Spačil J., Škárová, N., Hulmak, N.
Akol Občiansky zákonník 1, Varga 1 - 459. Komentář, druhé vydaní, Praha: C.H.Beck, 2009, S.468-469).
Ďalej poukázal na to, že jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je
aj spôsobenie škody. V prípade ak by uvedený znak nebol naplnený, žalovaná by nebola uznaná za
vinnú. Škodou sa na účely tohto trestného zákona rozhodne aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s

trestným činom. Škodou sa rozumie aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti
a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Z uvedeného vyplýva, že pri
trestnom čine úverového podvodu nie je škodovou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru, ale
aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré mu vznikli v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý
žalovaný ako poškodený vzhľadom na okolnosti (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná

pokuta) mal nárok, alebo ktoré mohol dosiahnuť. Zdôraznil, že tak v trestnom konaní ako aj v civilnom
konaní dostatočne preukázal, že v prípade absencie konania žalovaného (t. j., že by ho neuviedol do
omylu v otázke splnenia úverových podmienok) nedošlo by k uzavretiu zmluvy ani k poskytnutiu úveru a
ani k vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré žalobca poskytol žalovanému
titulom zmluvy, by žalobca (poškodený) vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mohol poskytnúť inému

subjektu (klientovi, ktorý by svoje záväzky plnil riadne a včas, t. j. žalobca mohol odôvodnene dosiahnuť
zisk). Ďalej poukázal na to, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným
rozkazom, ktorým uznal žalovaného vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového
podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskoršíchpredpisov. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom odkázal žalobcu s nárokom na náhradu
škody na civilné konanie. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011
sp. zn. I ÚS 269/2011-55, podľa ktorého „rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným

v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné
znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre
rozhodnutie v občiansko-právnom konaní, nemožno obmedziť len na závery v trestnom, t. j. o spáchaní
trestného činu a o tom, kto ho spáchal.“ Namietal, že v danom prípade na plynutie premlčacej doby je
nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „najneskôr sa

právo na náhradu škody premlčí za tri roky (ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla).“ Plynutie objektívnej premlčacej doby nezávisí od žiadnej
subjektívnej vedomosti žalobcu a jej začiatok sa viaže na objektívne stanovenú skutočnosť vzniku škody.
Z uvedeného je zrejmé, že začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je navzájom
nezávislý. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj
trestným rozkazom, ktorý uznal žalovanú vinnou zo spáchania úmyselného trestného činu úverového

podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov. Okresný súd Vranov nad Topľou v trestnom rozkaze odkázal žalobcu s nárokom na náhradu
škody na civilné konanie. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dopustil prečinu úverového podvodu, súd mu
nemôže poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a
k neprimeranej ochrane žalovaného. Podľa jeho názoru začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby

je viazaný na „udalosť, z ktorej škoda vznikla.“ Udalosť, z ktorej škoda vznikla, nemožno stotožňovať
iba s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia
doba začať plynúť skôr než ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po
uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Žalobca má za to, že žalobu
podal v objektívnej lehote na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 28.4.2008 sp. zn. XCdo/XX/XXXX, podľa ktorého „dátum právoplatnosti rozhodnutia závisí
od procesných platností, ktoré nastali v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a
škodcovi priamo nesúvisí.“ Aj keď až v právoplatnom rozhodnutí v trestnom konaní bolo rozhodnuté o
vine žalovaného, neplatí automaticky, že týmto dátumom sa žalobca ako poškodený dozvedel o tom,
že škoda vznikla a najmä v akom rozsahu vznikla. Žžalobcu, ktorý sa snažil mimosúdne motivovať

škodcu (žalovaného), aby škodu nahradil dobrovoľne, nie je vhodné sankcionovať ( poukázané na
zásadu „Vigilantibus iura scripta sunt.“ ) Žalobca sa v predmetnom konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej
sumy, ale náhrady škody, pričom plynutie premlčacej doby je upravené odlišne (najmä začiatok plynutia
premlčacej doby). Ďalej zdôraznil, že Okresný súd Vranov nad Topľou v danom prípade vec nesprávne
právne posúdil, pretože nebol oprávnený prihliadnuť na premlčanie ex offo v zmysle predmetného podľa

ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. O ochrane spotrebiteľa. Aj v prípade, ak by súd posudzoval
zmluvu ako spotrebiteľskú, v danom prípade Okresný súd Vranov nad Topľou nebol oprávnený prihliadať
na premlčacie ex offo a to vzhľadom na to, že sporové konanie o náhradu škody nemožno subsumovať
pod konanie uvedené v predmetnom ustanovení, t. j. konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.
Poukázal aj na skutočnosť, že tretia časť II. hlava prvý oddiel CSP upravujúci spotrebiteľské spory

neobsahuje obdobné ustanovenie, ktoré by ukladalo súdu povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie.
Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by spor medzi žalobcom a žalovaným bol posudzovaný ako
spotrebiteľský, súd nie je oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo, pretože pojem spotrebiteľský spor
podľa ustanovenia § 290 CSP je širší ako pojem v spore o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy „podľa
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa“. Zastáva názor, že v predmetnom konaní nie je

vhodné poskytovať zvýšenú ochranu strane sporu (žalovanému), ktorý svojim konaním porušil nielen
ustanovenia zmluvy, ale aj zásadu dobrých mravov, predpisy Obchodného zákonníka, Občianskeho
zákonníka, dokonca sa dopustil trestného činu, ktorým spôsobil žalobcovi škodu. Opačný postup by
bol podľa jeho názoru porušením princípov všeobecnej spravodlivosti, porušením princípov, na ktorý
je postavený CSP a výsledkom tohto postupu by nebolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov

zohľadňujúcich stav a poznatky právnej náuky.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil pojednávanie (§ 385 C.s.p. a contrario) a na tomto pojednávanízopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto
postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382,
§ 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného

odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože
rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote
termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v

Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie
uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

7. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
konanie pred odvolacím súdom.

8. Podľa ust. § 391 ods. 1 až 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nemohol
súd prvej inštancie ex offo prihliadať na premlčanie nároku žalobcu, aj keď pôvodná prax súdov bola

taká. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR vl. Ú.-XX zo dňa 7.2.2018,
ktorý skonštatoval nesúlad medzi ustanovením § 5b zákona O ochrane spotrebiteľa a článkom 46 ods.
1 Ústavy SR v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Teda, že na premlčanie nemožno prihliadať ex
offo, ale len na námietku žalovaného.

11. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 až 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konania alebo postúpiť vec orgánom, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie
zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu
list na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd
prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené

nepostupoval správne, ak ex offo prihliadol na premlčanie nároku žalobcu.

13. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušil a vec podľa § 391 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok žalobcu a vo veci
opätovne rozhodnúť s prihliadnutím na vyššie uvedené.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).