Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/225/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217213928
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217213928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti
žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, V. Streda, o zaplatenie sumy 3.000,- eur s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajskáStredazodňa28.februára
2018, č.k. 11Csp/176/2017-65, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v napadnutom

výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
sumu 2.929,83 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.929,83 eur
od 30.12.2014 do zaplatenia, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 30,- eur splatných
vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia,
pod stratou výhody splátok, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 6 %.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 180, § 191 Civilného
sporového poriadku, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 53b ods.
1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z., § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba je podaná dôvodne iba v časti istiny v čase zosplatnenia úveru 29.12.2014 vo výške 2.929,83
Eur, keď vo zvyšku musel žalobu zamietnuť z dôvodu nedodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva uzavretá dňa 24.06.2016 medzi stranami konania je spotrebiteľskou
zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Súd zistil, že Zmluva o úvere zo dňa 24.06.2014
uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je

uvedená mesačná splátka sumou 80,30 Eur a je tam uvedený počet splátok 84 s termínom splatnosti
prvej splátky dňa 25.07.2014 a nasledujúcich splátok vždy 25. deň v kalendárnom mesiaci, avšak z
uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok
ďalších poplatkov. Postupca totiž do úverovej zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej je možné zistiťiba dve zložky, a to splátku 77 Eur, čo je neudaná istina + neudaný úrok, a ďalej poistné náklady 3,30
Eur. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť
o tom z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce

údaje v úverovej zmluve a vyššie uvádzané dôvody, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú
medzi postupcom a žalovaným považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa citovaného
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Postupca
poskytolžalovanémuúvervovýške3.000Eur,žalovanýuhradil78,84Eur,pretosúdzaviazalžalovaného
na zaplatenie iba sumy 2.929,83 Eur (istina úveru ku dňu zosplatnenia 29.12.2014) a vo zvyšku súd

žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z priznanej sumy v sadzbe 5,15 % p.a. od 30.12.2014,
t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia. V časti zmluvného úroku vo výške
2.515,36 Eur do 07.06.2017 a vo výške 25,12 % ročne z nezaplatenej istiny 3.000,- Eur od 08.06.2017
až do zaplatenia súd zamietol ako nedôvodný. Postupca vyhlásil úver za predčasne splatný dňom
29.12.2014. Vychádzajúc z uznesenia Ústavného súdu IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého

Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria
úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z
omeškania, súd z týchto dôvodov nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 2.515,36 Eur a vo výške
25,12 % ročne zo sumy 3.000 Eur od 08.06.2017 až do zaplatenia z dôvodov uvedených vyššie zamietol
s dôkazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

4. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti vo výroku II. podal odvolanie žalobca, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, priznať mu náhradu trov
konania vo výške 100 %, resp. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku.

Argumentoval tým, že predmetný názor súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nepovažuje za
správny. Úlohou zákonnej úpravy je zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel posúdiť rozsah svojho záväzku.
Požiadavka, aby úverová zmluva obsahovala rozklad jednotlivej splátky v členení na istinu, úrok a
poplatky nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Z uvedeného tak vyplýva, že ani sankcia
v podobe toho, že úver je poskytnutý bez úroku a poplatkov, ak neobsahuje rozklad jednotlivej splátky

v členení na istinu, úrok a poplatky, nie je primeraná. Poukázal pritom na dôvodovú správu k ust. § 11
zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 258/2001 Z. z. V zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. sa ust. § 9 ods. 2 písm. k) aplikuje len v prípade, že obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj
amortizácia istiny, pričom v takom prípade sa zákazníkovi v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.
poskytuje amortizačná tabuľka. V danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto

dôvodu sa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. dá vyhovieť jedine nasledovným
spôsobom, ktorý považuje žalobca za postačujúci. Zmluva o úvere obsahuje požadované náležitosti,
keďže sa v nej uvádza, že (i) výška úveru, (ii) úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, (iii) výška mesačnej
splátky, (iv) RPMN banky v %, (v) taktiež priemernú RPMN na trhu, (vi) celkovú výšku úveru, (vii)
dátum 1. splátky, (viii) dátum nasledujúcich splátok, (ix) počet mesačných splátok, (x) dátum konečnej

splatnostiúveru.PodľanázoruOkresnéhosúduPrešovsp.zn.11Csp/2018/2017nemožnosúhlasiťanis
nutnosťourozlíšeniasplátky,pretožeohľadomtejtonáležitostijepotrebnépoužiťeurokomformnývýklad,
teda výklad v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a teda podľa Súdneho dvora
EÚ v známom rozsudku C-42/15. Súd pritom dáva do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-555/07 zo dňa 19.1.2010 a z neho body 48 a 51, kde sa uvádza: „Požiadavka výkladu vnútroštátneho

práva v súlade s právom únie vyplýva zo systému zmluvy o EÚ, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu
súdu, aby pri výkone svojich právomocí a rozhodovanie sporu zabezpečil plnú účinnosť práva Únie (tiež
rozsudok Pfeiffer C397/01). Z bodu 51 citovaného rozsudku vyplýva záver, že pri zabezpečovaní práva
Únie vnútroštátny súd neuplatní žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s
právom Únie (tiež rozsudok vo veci Mangold C-144/04 zo dňa 22.11.2005). Priemerného spotrebiteľa

zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú výsledne zaplatí, teda ľudovo povedané, o koľko
preplatí jemu poskytnutý úver. Priemerný spotrebiteľ nebude skúmať každú jednu splátku samostatne,
rozdelenie splátky na istinu a úroky má zmysel pre nedobromyseľného spotrebiteľa, ktorý predpokladá,
že bude v omeškaní s plnením záväzku pre výpočet úroku z omeškania. Dobromyseľný spotrebiteľ
predpokladá, že splní svoj záväzok v dohodnutom čase a preto pokiaľ v zmluve sú uvedené informácie

o výške úveru a celkových nákladov na úver a doba splácania úveru, vie sa edukovane rozhodnúť o
tom, či zmluvu o úvere uzatvorí alebo neuzatvorí. Je teda maximálne v záujme spotrebiteľa rozhodnutie,
podľa ktorého absencia rozdelenia každej splátky na istinu, úroky a poplatky nespôsobuje bezúročnosť
úveru, nakoľko spotrebiteľ mal všetky potrebné informácie k uzatvoreniu zmluvy a mohol sa fundovanerozhodnúť. Žalobca tak konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere riadneho splácania úveru
žalovaným, nakoľko sám žalobca svoj záväzok zo Zmluvy o úvere splnil riadne (a načas). Súčasne
odvolateľpoukazujenazneniedôvodovejsprávykzákonuč.279/2017Z.z.,ktorýzozákonač.129/2010

Z. z. odstránil také znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého Zmluva o úvere mala obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia, keď vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté z
dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home

Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. Sám zákonodarca v zmysle predmetnej dôvodovej správy tak ustálil
potrebueurokonformnéhovýkladuzákona.VzmyslepredmetnéhoZmluvaoúverenemuselaobsahovať
rozdelenie splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Odvolateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 19. septembra 2012, sp. zn. 17Co/151/2012, v ktorom sa konštatuje, že
„ustanovenie v znení „zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, nemožno vykladať tak, že by dodávateľ

v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku počet a termíny splátok
iných poplatkov“. Rovnako aj podľa Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 13Co/111/2014 rozdelenie
splátky úveru na istinu, úroky a poplatky by malo zmysel len vtedy, ak by sa istina, úroky, alebo
poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Potrebu aplikácie

Smernice 2008/43/ES potvrdil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 11.04.2017 sp. zn.
11Co/39/2016 kde dospel k nasledujúcemu záveru: „Odvolací súd so zreteľom na uvedené rozhodnutie
má za to, že predmetná zmluva o úvere mala všetky náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých
žalobkyňa mohla posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli
rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov.“ Do pozornosti súdu odvolateľ dal aj rozhodnutie

Krajského súdu Košice v obdobnej právnej veci sp. zn. 5Co/677/2014. Žalobca má za to, že nárok na
zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj predčasnom
zosplatnení. Nesúhlasí s vysloveným záverom súdu prvej inštancie, že úrok prislúcha veriteľovi iba do
doby splatnosti dlhu. Poukazuje pritom na ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Tvrdenie, že
po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky

nemá oporu v právnych predpisoch. V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax a to
konkrétne rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Cdp 2906/2000, sp.zn. 33 Odo 399/2005, Krajského súdu v
Žilinesp.zn.13CoKr/15/2015ataktiežnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricizodňa25.01.2018
č.k. 43Co/1/2018.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej

inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku II. a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu

bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru v časti, keď pri aplikácii § 9 ods. 2 písm.
k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ustálil, že predmetný úver je pre chýbajúcu náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vyhovujúca časť
rozsudku vo vyhovujúcom výroku nebola napadnutá odvolaním, nadobudla právoplatnosť a nestalasa predmetom odvolacieho prieskumu. Nebolo pritom sporným, že predmetný záväzkový vzťah medzi
stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje príslušnými normami na
ochranu spotrebiteľa.

8. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis

nesprávne interpretoval).

9. Prioritne odvolací súd riešil odvolaním nastolenú otázku, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

12. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený

návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy
k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do

slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

13. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach
úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať

celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si

povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

14. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.

nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani
to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny
splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný
výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie

nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,
to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke(výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým
poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo
forme amortizačnej tabuľky.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné

interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa názoru odvolacieho súdu, potom predmetná
úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto záver súdu
prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za

bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona potom nie je opodstatnený
a dôvodný.

17. Vzhľadom na to, že súd je povinný ex offo, t.j. z úradnej povinnosti a bez ohľadu na aktivitu
spotrebiteľa, podrobiť zmluvu kontrole z hľadiska dodržania noriem spotrebiteľského práva, bolo

potrebné, aby takúto kontrolu vykonal aj odvolací súd. Odvolací súd prieskumom predmetnej úverovej
zmluvy dospel k záveru, že táto neobsahuje zákonom požadovanú obsahovú náležitosť v zmysle ust.
§ 9 ods. 1 písm. j) ZoSU účinného ku dňu 24.6.2014.

18. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j)

zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch reagoval svojim vyjadrením žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu a poukázal na to, že pokiaľ ide o celkovú čiastku, ktorú má žalovaný uhradiť a
RPMN, predmetné dva údaje zmluva o úvere obsahuje a to 6.305,24 eur a RPMN úveru 28,23 %.
Do RPMN a celkových nákladov spojených s úverom nebolo započítané poistenie úveru, nakoľko toto
nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Už v žiadosti o úver v článku 2 zmluvy o úvere je

jasne formulovaná otázka, že dlžník žiada o poistenie úveru, pričom z formulácie predmetnej vety je
zjavné, že možnosť nie a áno sú rovnocenné a odpoveď je uvedená podľa vyjadrenia žalovaného.
Žalovaný požiadal o základný súbor poistenia s výškou mesačného poplatku za poistenie 3,30 eur,
ktorá je uvedená priamo z zmluve o úvere pri výške splátky úveru s rozdelením, čo patrí na anuitnú
splátku istiny a čo na poplatok za poistenia. Dikcia zákona pritom nehovorí o tom, že celkovou čiastkou,

ktorú má spotrebiteľ uhradiť, je násobok počtu splátok s ich výškou, ale podľa ustanovenia § 2 písm.
h) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovou čiastkou sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Obsah celkových nákladov
spojených s úverom je definovaný priamo zákonom a vyplýva zo zmluvy o úvere. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Cp/201/2017. Do celkových

nákladov podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. patria všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní
a poplatkov akéhokoľvek druhu a náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver. Žalovaný osobne prevzal formulár pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, čo potvrdil svojim podpisom priamo na predmetnom dokumente. Podľa článku

2 písm. g) predmetného formulára poistenie úveru nie je bankou vyžadované. Z charakteru zmluvy o
úvere ako listinného dokladu vyplýva, že táto bola uzatvorená vo forme písomnej listiny, iné skutočnosti v
konaní ani neboli tvrdené ani potvrdené a dokonca ani rozporované. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/2/2019.

19. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP k možnému použitiu ustanovenia § 9 ods. 2
písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nereagoval.20. Podľa § 9 ods.2 písm. j) zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 24.6.2014, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

22. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie, z ktorých vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Poštová banka, a.s. a
žalovaným bola dňa 24.6.2014 uzavretá Zmluva o úvere č. 1465711863 s názvom „Dobrá pôžička“.

Predmetom zmluvy bola dohoda žalobcu a žalovaného o poskytnutí úveru vo výške úverového limitu
3.000 Eur, ktorú sumu žalovaný čerpal dňa 25.07.2014. Úver bol v súlade s článkom 4.1.zmluvy úročený
pevnou úrokovou sadzbou vo výške 25,12 % p.a. Priemerná hodnota RPMN na trhu bola vo výške 17,94
% p.a. Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnou splátkou vo výške 80,30 Eur, v počte splátok 84,
splatných vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.07.2014. Posledná anuitná splátka mala byť splatná

dňa 25.06.2021. Spôsob splácania úveru bol dohodnutý formou inkasa z osobného účtu vedeného v
Poštovej banke špecifikovaného v bode 4.1. zmluvy alebo bezhotovostným prevodom na ťarchu účtu
vedeného v inej banke v prospech úverového účtu dlžníka v periodicite a termíne uvedenom v bode
4.1. článku zmluvy. Ďalej z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že mesačná splátka 80,30 eur sa
skladá z mesačnej anuitnej splátky 77 eur a nákladov spojených s poistením schopnosti splácať úver

vo výške 3,30 eur. Celková čiastka úveru 6305,24 eur. Poistenie schopnosti splácať úver - základný
súbor poistenia.

23. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý
dodávateľom a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať

voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára
úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej
podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli
naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne

obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
zmluvného vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

24. Odvolací súd preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že úver, ktorý právny
predchodcažalobcuposkytolžalovanémuaktorýončerpal,jebezúročnýabezpoplatkov,keďvúverovej

zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere /26.4.2016/, teda celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. V predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková čiastka úveru - 6.305,24 eur, avšak žalovaný
mal úver splatiť v 84 splátkach po 80,30 eur, čo je celkovo v súčine suma 6745,20 eur, teda suma
vyššia, než je v zmluve uvedená suma 6.305,24 eur. Pokiaľ je aj zo sumy splátky odpočítaná suma 3,30
eur ako poplatok za poistenie (o ktorom žalobca tvrdí, že nebol podmienkou poskytnutia úveru a preto
nemá byť započítaný do RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa), tak zostane suma 77,- eur, ktorá

je podľa žalobcu výškou splátky istiny a úroku. V tomto prípade bude súčin počtu splátok 84 a výšky
splátky 77,- eur suma 6.468,- eur, teda aj tak suma vyššia, než je v zmluve uvedená celková čiastka
úveru 6.305,24 eur. V zmluve je tak uvedená nižšia celková výška nákladov ako bola reálna, čo je v
neprospech spotrebiteľa.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o tom, že uzavretie poistnej zmluvy nebolo
podmienkou získania úveru, nakoľko zmluva o úvere nedáva spotrebiteľovi možnosť zaškrtnúť, či o
poistenie vyslovene žiada alebo ho odmieta, ale dáva spotrebiteľovi voľbu len vo vzťahu k druhu
poistenia. Ak žalobca tvrdí, že ak spotrebiteľ poistenie nechce, tak žiadne políčko neoznačí, tak odvolacísúd dodáva, že takýto spôsob možnosti odmietnutia poistenia je pre spotrebiteľa zavádzajúci a nejasný.
Spotrebiteľovi musí byť zrozumiteľne informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť slobodne
sa vyjadriť, či poistenie schopnosti splácať úver žiada alebo nie. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací

súd za to, že uzavretie poistenia bolo podmienkou získania úveru, a preto malo byť zahrnuté do výšky
RPMN.

27. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená celková čiastka úveru spotrebiteľa 6.305,24
eur pri súčasnom uvedení výšky mesačnej splátky úveru 80,30 eur a počte splátok úveru 84, je

nepochybné, že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená v zmluve je v rozpore so
skutočnou celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je vypočítaná na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (80,30 eur x 84 = 6.468,- eur). Takýto rozpor
môže objektívne spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku a preto možno dôvodne
poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere).

28. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
vo výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov
konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

a 2 CSP aj keď na základe čiastočne iného právneho posúdenia.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý tak má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalovanému objektívne žiadne trovy odvolacieho

konania nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).