Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211819
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716211819.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu MALUPE, s.r.o., so sídlom
Matuškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 31 585 515, právne zastúpeného SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom
Tomášikova23/C,82101Bratislava,IČO:36863980,protižalovanémuUNIMATspol.sr.o.,sosídlom
J. I. Bajzu 11, 971 01 Prievidza, IČO: 30 228 042, právne zastúpenému JUDr. Milotou Ferenčíkovou,
PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Malý Čepčín č. 5, pracovisko S. Z. XXX/X., XXX
XX Z., o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/171/2016 - 54 zo 17. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“,
eventuálne „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 17. 10. 2017 určil, že
pozemok registra C KN, parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2, druh pozemku ostatné plochy, evidovaný
na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Zvolen, pre obec T., kat. úz. T. nie je zaťažený
záložným právom v prospech U N I M A T, spol. s r.o., so sídlom J. I. Bajzu 11, Prievidza 971 01, IČO:

30 228 042, zapísaným pod V XXX/XX z 02 0.5. 2007 (prvý výrok). O náhrade trov konania okresný súd
rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (druhý
výrok).

2. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, žalobca sa žalobou domáhal určenia, že
pozemok registra CKN, parc. č. XXX/X - ostatné plochy, o výmere XXXX m2, evidovaný na LV
č. XXXX, vedeného Okresným úradom Zvolen, pre obec T., kat. úz. T., nie je zaťažený záložným

právom v prospech žalovaného. Záložné právo zabezpečovalo pohľadávku žalovaného zo Zmluvy o
postúpení pohľadávky uzavretej medzi stranami sporu dňa 15. 12. 2006, ktorú si žalovaný neuplatnil na
súde, žalobca ju nikdy neuznal a neplnil. Vzhľadom na uplynutie premlčacej doby nielen zabezpečenej
pohľadávky, ktorá bola splatná dňa 31. 12. 2007, sa premlčalo aj záložné právo podľa Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej dňa 19. 03. 2007 ku dňu 01. 01. 2012.

3. Po uvedení zákonných ustanovení § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“),

§ 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“) okresný súd konštatoval, že: ,,Je
nesporné, že žaloba ktorou žalobca žiadal určiť, že pozemok bližšie špecifikovaný v žalobe nie je
zaťažený záložným právom v prospech žalovaného, je žalobou určovacou. Preto súd skúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 137, písm. c/ CSP. Naliehavosť právneho záujmu natakomto určení odôvodnil tým, že jedine na základe deklaratórneho rozhodnutia súdu o takomto určení
bude vykonaná zmena v katastri nehnuteľností a bude odstránený stav právnej neistoty ohľadom práv a
povinností k nehnuteľnosti. Naopak žalovaný namietal naliehavosť právneho záujmu na takomto určení

s tým, že žiadal žalobu zamietnuť práve pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Súd dospel k
záveru pri skúmam existencie naliehavého právneho záujmu, že v konaní o určenie, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom, je daný naliehavý právny záujem a to aj s poukazom na ustanovenie
§ 34 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, podľa ktorého ak súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby okresný úrad vyznačí stav

pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. To platí aj vtedy ak právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto
práva zmena týka. Takýmto výrokom dôjde k odstráneniu spornosti práva, nie je to len zbytočne vyvolané
konanie, pri ktorom by nasledovali ďalšie žaloby na odstránenie spornosti práv medzi stranami sporu.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti mal súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto
určení. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo

v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podstatou premlčania nie je zánik práva, ale
jeho závažné oslabenie, pretože nárok ako súčasť subjektívneho práva sa stáva podmieneným to
znamená závisí na tom, či sa povinná osoba premlčania dovolá. Ak sa tak stane, nárok oprávneného
subjektu súd nemôže priznať. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími
predpismi občianskeho práva, aj keď nim bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo z

iného obchodného záväzkového vzťahu. Obchodným zákonníkom sa riadi iba premlčanie zabezpečenej
pohľadávky zo zmluvy o úvere alebo iného obchodného záväzkového vzťahu (pozri napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 3079/2007). Záložné právo podlieha premlčaniu, pretože nejde
o majetkové právo, ktoré by bolo na rozdiel od vlastníckeho práva z možnosti premlčania vylúčené,
aj keď má tiež vecno-právnu povahu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo

1918/2005 zo dňa 25. 04. 2007). Podľa ustanovenia § 100 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka
záložnéprávasanepremlčujúskôrnežzabezpečenápohľadávka,nepostačujenapremlčaniezáložného
práva iba márne uplynutie doby určenej občianskym právom na uplatnenie nároku na uspokojenie zo
zálohu, pretože je potrebné, aby márne uplynula tiež premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, ak
nedošlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky, nemôže byť premlčané ani záložné právo. Nakoľko

sa medzi stranami sporu jedná o obchodný záväzkový vzťah a premlčacia lehota v zmysle ustanovení
obchodného zákonníka § 397 Obchodného zákonníka je štvorročná, tak zabezpečovaná pohľadávka
záložným právom mohla byť uplatnená na súde vzhľadom na splatnosť ku dňu 31. 12. 2007 dňom
01. 01. 2008. Premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky tak márne uplynula dňom 01. 01. 2012. V
zákonnej premlčacej dobe žalovaný neuplatnil svoju pohľadávku na súde a nedošlo ani k realizácii

výkonu záložného práva. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Žalovaný síce doručil do
spisu oznámenie zo dňa 06. 06. 2011, v ktorom vyzval žalobcu na splnenie záväzku zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom a to v lehote 30-tich dní pod hrozbou
začiatku výkonu záložného práva, avšak k realizácii výkonu záložného práva zo strany žalovaného voči
žalobcovi nedošlo. Žalovaný uvádzal, že k realizácii výkonu záložného práva nedošlo práve z dôvodu

príbuzenského vzťahu medzi štatutárnymi orgánmi žalobcu a žalovaného. Rovnako v konaní nebolo
preukázané, že by bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím, prípadne, že by došlo k
písomnému uznaniu záväzku. Naopak, aj keď žalovaný tvrdil, že žalobca mal pred ním písomne uznať
zabezpečovanú pohľadávku, nebolo v konaní preukázané a stranami sporu doložené takéto písomné
uznanie záväzku. Žalobca poprel akékoľvek uznanie záväzku zabezpečovaného záložnou zmluvou.

Keďže záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky včas a záložný dlžník sa
dovolával premlčania záložného práva, malo takéto dovolávanie sa premlčania za následok, že záložný
veriteľ sa nemôže už úspešne domáhať ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia pohľadávky z výťažku
speňaženého zálohu. Ak teda namietal záložný dlžník, v tomto prípade žalobca dôvodne premlčanie
záložného práva, nie je možné sa úspešne dovolávať tzv. naturálnej obligácie spočívajúcej v možnosti

uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotný inštitút premlčania,
ktorý slúži k tomu, aby veriteľ alebo iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo pristupovali k výkonu
svojho práva včas, pretože po uplynutí času stanoveného pre výkon alebo uplatnenie nároku je zo
zákona poskytnuté dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietkysíce právo nezaniká, avšak stráca spôsobilosť byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. Záložný
dlžníksatakpodľanázorusúdumôžebrániťprotiprávuzáložnéhoveriteľanauspokojeniezabezpečenej
pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, nielen obranou proti záložnému veriteľovi na speňaženie

zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je a to určením, že vec
nie je zaťažená záložným právom. Ak došlo k premlčaniu záložného práva môže sa teda záložný
dlžník dovolávať premlčania pri každej zákonom poskytnutej obrane proti výkonu práva záložného
veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky podaním žaloby o určenie, že vec nie je zaťažená
záložnýmprávom.Opačnýnázorbyvosvojichdôsledkochpopieralvýznampremlčaniazáložnéhopráva

a priznával by súdnu ochranu prejavujúcu sa v zamietnutí žaloby, ktorá by smerovala proti výkonu
premlčaného práva, hoci z ustanovenia § 100 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka premlčané
právo nemožno priznať. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej“.

4. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1
CSP a podľa zásady úspechu žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Zotrvával na konštatovaní absencie naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosť nie je
zaťažená záložným právom, pretože tento právny záujem existuje vtedy, keď by bez jeho určenia bolo
právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia právne postavenie stalo neistým. Súd musí posúdiť,
či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrane práva žalobcu a či po takomto

rozhodnutí o určovacom petite nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Poukázal na ustanovenie §
151j ods. 2 OZ, ktoré je vo vzťahu k § 100 ods. 2 OZ lex posterior a lex specialis (upravuje osobitný výkon
záložného práva na pohľadávku, aj keď je premlčaná). Ak premlčanie záložného práva aj zabezpečenej
pohľadávkyzačínavtenistýdeň,znamenalobyto,žezáložnéprávo,akoajzabezpečenápohľadávkasa
premlčia v ten istý okamih a § 151j ods. 2 OZ by nemal žiaden zmysel, pretože by sa nemohlo vykonávať

záložné právo na premlčanú pohľadávku. Zákonodarca ustanovením § 151j ods. 2 OZ chcel chrániť
záložného veriteľa a umožniť mu vykonávať záložné právo aj na premlčanú pohľadávku, a keďže prevzal
úpravu podobnú z historickou analógiou § 177 Zákonníka medzinárodného obchodu, neupravil osobitnú
premlčaciu dobu, pretože chcel vyjadriť, že záložné právo sa nepremlčuje. Poukázal na oznámenie o
začatí výkonu záložného práva zo dňa 06. 06. 2011, ktorým bol žalobca vyzvaný na zaplatenie dlžnej

sumy 254.337,20 Eur v lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva,
na ktoré žalobca reagoval prísľubom zaplatenia pohľadávky, ktorú uznal čo do dôvodu a výšky. Na
opakovaných stretnutiach žalobca opakovane uznal pohľadávku a potvrdzoval, že ju zaplatí. Na dôkaz
tvrdení navrhol vypočuť svedkov, ktorých výsluch súd prvej inštancie považoval za nehospodárny a
týmto postupom došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, pretože svedeckými výpoveďami

by preukázal tvrdenie o uznaní záväzku žalobcom, ako aj existenciu písomného uznania záväzku, ktoré
žalobcasúduneposkytol.Nesúhlasilskonštatovanímopremlčaníprávvyplývajúcichzozáložnejzmluvy,
pretože realizácia záložného práva začala oznámením o začatí výkonu záložného práva podľa zákona
č. 526/2002 Z. z. a žalobca bol listom zo dňa 06. 06. 2011 informovaný, že k začatiu výkonu záložného
práva dôjde uplynutím 30 dňovej lehoty od doručenia oznámenia, teda v zákonnej 10 ročnej premlčacej

dobe.Keďžekonanieovýkonezáložnéhoprávazačalopreduplynutímpremlčacejdobypodľa§408ods.
1 ObZ, právo nie je premlčané. Ako prvý záložný veriteľ udelil súhlas v súlade s ustanoveniami zák. č.
233/1995 Z. z. vo veci exekučného konania oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. a zároveň
žiadal uspokojiť pohľadávku z výťažku dražby nehnuteľnosti, ktorá je zabezpečená záložným právom.
Dražba zabezpečenej pohľadávky sa konala v marci 2017, bola úspešná a návrh na schválenie príklepu

bol predložený Okresnému súdu vo Zvolene. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nevykonanie
dôkazov súdom prvej inštancie potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne skutkové
zistenia.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2
CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, je zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektami, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

12. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

14. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa náležite vysporiadal s argumentáciou naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe podľa ust. § 137 písm. c) CSP, nakoľko vychádzajúc aj z
rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. decembra 2010, sp. zn. 21Cdo/2185/2009, ak sa záložca
dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť
predaja alebo iného speňaženia zálohu, a teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku

zo speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže byť naďalej spôsobilým právnym prostriedkom na
uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Z vyššie citovaného rozhodnutia NS ČR sa ďalej uvádza, že
záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
z výťažku speňaženého zálohu, nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu,
ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na takomto určení

naliehavý právny záujem. Ak dôjde k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník nepochybne
dovolať premlčania pri každej obrane proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, teda rovnako v konaní začatom podaním
žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je. Ak sa záložný dlžník dôvodne dovolal premlčania záložného
práva a ak je na takomto určení naliehavý právny záujem, sú v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP

splnené predpoklady na určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Ak záložné právo
nie je možné realizovať z dôvodu jeho premlčania a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania,
neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená neexistujúcou ťarchou. Zápis
premlčanéhozáložnéhoprávanavecvpríslušnomregistriznemožňujevlastníkovitakejtovecirealizovať
riadny výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom. Za tejto situácie žaloba o

určenie neexistencie záložného práva vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci, pričom
iná žaloba, ktorá by viedla k výmazu záložného práva, neprichádza do úvahy.

15. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd konštatuje, že žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe a vzhľadom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania rozhodol súd

prvej inštancie vecne správne, ak žalobe vyhovel.

16. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o premlčaní pohľadávky žalovaného v
štvorročnej premlčacej lehote podľa § 397 ObZ. Záložné právo sa však premlčuje v trojročnej premlčacej
dobe podľa § 100 ods. 2 OZ, ale nie skôr, ako zabezpečená pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného

konštatovania, nakoľko premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky uplynula dňom 01. 01. 2012, pričom
k uzavretiu Záložnej zmluvy došlo dňa 19. 03. 2007, vklad bol povolený Okresným úradom Zvolen, odbor
katastrálny, dňa 02. 05. 2007, došlo k premlčaniu záložného práva, a to uplynutím premlčacej doby
zabezpečenej pohľadávky, teda dňom 01. 01. 2012. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného
o nevykonaní potrebného dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným, odvolací súd

poukazuje na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 17. 10. 2017, na ktorom právna zástupkyňa
nemala návrhy na doplnenie dokazovania. Taktiež sa vyjadrila, že nedisponuje listinným dôkazom
preukazujúcim uznanie záväzku žalobcom.

19. Vo svetle uvedeného je potom argumentácia žalovaného v odvolaní neakceptovateľná a právne
neprijateľná.

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

21. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vecne správne odôvodnil výrok o náhrade trov konania

(druhý výrok), pričom okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255
ods. 1 CSP.

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

23. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).