Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/491/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116203732
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116203732.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej
veci žalobkyne C. J., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., č. XX, zastúpenej právnym zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47234466, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č.
29, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Peter Rybár, advokát a konateľ, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom v Bratislave,
Kubániho č. 16, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, o určenie

neprijateľných zmluvných podmienok zmlúv o revolvingových úveroch a o určenie, že poskytnuté úvery
sú bezúročné a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 8C/61/2016-149 zo dňa 12.08.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb (prvý výrok)
p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) a v

závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) m e n í tak, že u r č u j e, že dohoda
o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2015, dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500101257 zo dňa 30.01.2015, dohoda o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 a dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 sú n e p l a t n é.

Odvolací súd u r č u j e, že úvery poskytnuté žalobkyni žalovaným na základe zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2015, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 30.01.2015, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 a zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500092200 zo dňa 26.11.2014 s ú bezúročné a bez poplatkov.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.01.2015, dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2015, dohodao poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 a dohoda o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2014 sú ako neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.01.2015, zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

30.01.2015, zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500092201 zo dňa 26.11.2014 a zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500092200 zo dňa 26.11.2014 neplatné (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(druhý výrok) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
(tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého (podľa odôvodnenia rozsudku) „dňa 20.11.2014 žalobkyňa podpísala
dve žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500092200 a č.
8500092201, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania; ďalej žalobkyňa spolu s týmito
žiadosťami podpísala aj (ku každej zo žiadostí) rozhodcovskú zmluvu, dohodu o poskytovaní služieb a
dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov); rovnako dňa 27.01.2015 žalobkyňa podpísala dve žiadosti o

poskytnutiespotrebiteľskéhoúverurevolvingovéhotypu/zmluvyospotrebiteľskomúvererevolvingového
typu č. 8500101256 a č. 8500101257, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania;
opätovnežalobkyňaspolustýmitožiadosťamipodpísalaaj(kukaždejzožiadostí)rozhodcovskúzmluvu,
dohodu o poskytovaní služieb a dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov); na základe každej z
takto uzavretých zmlúv poskytol žalovaný žalobkyni štyri úvery vo výške po 1.500,- €; každá zo zmlúv

obsahovala výšku poskytnutého úveru, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky s rozpisom na istinu,
úroky a splátky podľa dohody o poskytnutí služieb, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky, údaje
o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov,
ročnej úrokovej sadzbe, celkovú čiastku, ktorú má žalobkyňa zaplatiť spolu s vyčíslením odplaty za
poskytnutie služby“; skutkový stav týkajúci sa existencie štyroch zmlúv o revolvingovom úvere ako

aj poskytnutia finančných prostriedkov považoval súd prvej inštancie za nesporný a vyplývajúci z
predložených listinných dôkazov, t.j. zmlúv ako aj zhodných tvrdení strán; podľa súdu prvej inštancie
spornými skutočnosťami boli okolnosti týkajúce sa dohôd o zrážkach zo mzdy, dohôd o poskytnutí
služieb, neprijateľnosti článku 8 bodu 8.1 zmlúv o revolvingovom úvere (výška zmluvnej pokuty) ako
zmluvnej podmienky ako aj okolnosti týkajúce sa podstatných náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom

úvere a prípadného následku nedodržania týchto náležitostí (že poskytnutý úver je bez úrokov a bez
poplatkov).

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie (podľa odôvodnenia rozsudku) „sa
súd musel zaoberať predovšetkým niektorými spornými skutkovými tvrdeniami strán; z vykonaného

dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa postupne podpísala štyri zmluvy o poskytnutí úveru;
uvedené konanie žalobkyne nemožno hodnotiť inak ako ľahkovážne; je nepochopiteľné, prečo
žalobkyňa (napriek tomu, že spočiatku potrebovala len finančné prostriedky vo výške 1.500,- €)
podpísala až štyri zmluvy a získala finančné prostriedky vo výške 6.000,- €, pričom si nepochybne
musela byť vedomá toho, že úvery bude musieť splácať; navyše zmluvy neuzavrela postupne tak, aby

ich bola schopná splácať, ale uzavrela dve zmluvy v jeden deň v priebehu dvoch mesiacov; žalobkyňa
pritom nie je osobou nízkeho veku a ani osobou staršou; práve naopak, je v produktívnom veku,
vzdelaná, zamestnaná a spôsobilá posúdiť svoje majetkové pomery; vzhľadom na uvedené súd neuveril
jej tvrdeniu, že si nebola vedomá toho, čo (okrem samotných zmlúv) podpisuje; napriek uvedenému súd
skúmal jednotlivé zmluvy z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré by mohli obsahovať;

súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dohoda o poskytovaní služieb je samostatnou zmluvou
v zmysle § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka; spolu so zmluvou nepochybne žalobkyňa podpísala
rozhodcovskú zmluvu, dohodu o zrážkach zo mzdy a dohodu o poskytovaní služieb; aj keď ani jedna
z týchto dohôd nie je podmienkou vzniku zmluvy o úvere, sú však závislé od vzniku zmluvy o úvere,
pretože bez uzavretia zmluvy o úvere by nemala pre žalovaného význam žiadna z ďalších podpísaných

dohôd; súd všetky tieto dohody považuje (rovnako ako žalobkyňa) za zmluvné podmienky, ktoré však
žalovaný samostatne označil a identifikoval tak, aby ich žalobkyňa prípadne mohla odmietnuť, pretože
sa jedná o formulárové (vopred pripravené) typy zmlúv“ (bod 24 odôvodnenia); „čo sa týka dohody o
poskytnutí služieb, túto súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože zaväzuje žalobkyňu
k zaplateniu odplaty mesačne vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru, čo predstavuje 30,72 %

ročne; v konkrétnom vyčíslení predstavuje odplata z mesačnej splátky vo výške 81,99 € sumu vo výške
34,56 €, teda viac ako tretinu mesačnej splátky; ďalej súd zistil, že žalobkyňa z mesačnej splátky spláca
istinu len vo výške 35,71 € a úroky len vo výške 11,72 €; ak by žalovaný nepožadoval zaplatenie tak
vysokej odplaty, mohla by byť mesačná splátka buď nižšia alebo by žalobkyňa mohla splatiť istinu súrokmi skôr ako za 42 mesiacov; tiež nie je zrejmé, za aké služby vlastne žalobkyňa mesačne platí tak
vysokú odplatu; takouto odplatou žalovaný nesleduje záujmy žalobkyne ako spotrebiteľa, ale sleduje tým
svoj záujem získať z poskytovania úverov majetkový prospech; súd preto v tejto časti žalobe vyhovel

a určil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda za neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka“ (bod 24 odôvodnenia); „dohodu o zrážkach zo mzdy súd nepovažoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ale za bežný zabezpečovací prostriedok, ktorý je dovolený právnym poriadkom,
teda je zákonným; ochrana spotrebiteľa nie je neobmedzená a nemôže zasiahnuť druhého účastníka
zmluvného vzťahu do takej miery, že by úplne zbavovala spotrebiteľa zodpovednosti za jeho právne

úkony; z označenia a aj koncipovania dohody o zrážkach zo mzdy s poučením o charaktere takejto
dohodyaodôsledkochjejuzavretiamuselobyťajprepriemernéhospotrebiteľasúplnebežnýmprávnym
povedomímzrejmé,akýprávnyúkonpodpisuje;žalovanýpristúpilkvykonávaniuzrážokzomzdypotom,
čo žalobkyňa prestala pravidelne splácať úver; malo k tomu dôjsť z toho dôvodu, že manžel žalobkyne
nedokázalvykonaťúhraducezinternetbanking;aktedažalobkyňamalaaajdeklarovalazáujemsplácať,
mohla mesačné splátky prostredníctvom internetovej služby vykonávať sama, keďže takáto služba nie je

viazaná na územie, v rámci ktorého sa splátky vykonávajú; nehovoriac o tom, že žalobkyňa mohla využiť
aj iné prostriedky splácania, napr. poštovou poukážkou, trvalým príkazom či dohodou so žalovaným;
uzavreté dohody o zrážkach zo mzdy teda nemôžu byť ako zmluvné podmienky neprijateľné, pretože
nespôsobujú žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa;
rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nepovažoval ani článok 8 bod 8.1 o zmluvnej pokute;

zmluvná pokuta je bežnou sankciou za neplnenie zmluvných povinností, ktorú možno požadovať (v
prípade omeškania) aj vtedy, ak je dlžník inak povinný platiť úroky z omeškania či úroky; zmluvná pokuta
musí byť dohodnutá písomne a musí byť zrejmá jej výška; obidve tieto zákonné podmienky dohoda o
zmluvnej pokute v uvedenom článku zmluvy spĺňa; samotná výška 0,04 % denne, t.j. 14,6 % ročne nie
je neprimerane vysoká a rozhodne nie je ani v rozpore s dobrými mravmi; vzhľadom na uvedené súd

zamietol žalobu v časti určenia týchto zmluvných podmienok za neprijateľné“ (bod 25 odôvodnenia);
„žalobkyňa sa domáhala aj určenia, že poskytnuté úvery sú bez poplatkov a úrokov, pretože v zmluve
sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky; zákon č. 129/2010 Z. z. nesankcionuje zmluvu, ktorá
by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky tým, že by bol poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov;
preto v tejto časti nemohla byť žalobkyňa úspešná; právny zástupca žalobkyne doplnil, že v zmluve je

uvedený nesprávny údaj ročnej percentuálnej miere nákladov a že žalovaný porušil povinnosť v zmysle
§ 7 zákona č. 129/2010 Z. z.; k tomu súd uviedol, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.
z. by bol poskytnutý úver bez poplatkov a úrokov vtedy, ak by údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
bol nesprávny v neprospech spotrebiteľa; ak teda právny zástupca tvrdil, že správny mal byť údaj 87,01
% a 88,16 %, nemôže byť údaj 25,80 % a 26,01 % v neprospech žalobkyne, keďže v zmluve je uvedený

ten nižší; navyše ani žalobkyňa a ani jej právny zástupca súdu nepreukázali a ani neoznačili žiadne
dôkazy, z ktorých by vyplývala pravdivosť ich tvrdenia o správnom údaji ročnej percentuálnej miery
nákladov; čo sa týka toho, že žalovaný mal skúmať spôsobilosť žalobkyne splácať úver, túto žalovaný aj
skúmal, keď mu žalobkyňa predložila výplatné pásky; aj samotná žalobkyňa potvrdila, že (hoci až štyri)
úvery riadne splácala a problém nastal až vtedy, keď jej manžel nedokázal vykonávať úhrady mesačných

splátok; z uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňa bola schopná splácať všetky úvery; navyše úver
by bol bezúročný a bez poplatkov len vtedy, keby žalovaný hrubo porušil povinnosť skúmať schopnosti
žalobkyne splácať úver; žalobkyňa však takého hrubé porušenie povinnosti nepreukázala; aj v tejto časti
súd potom žalobu zamietol“ (bod 26 odôvodnenia).

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 34, § 52 ods. 1, § 52a ods. 1, § 53 ods. 1,
§ 53 ods. 4 písm. t), § 53 ods. 5, § 544 ods. 2 a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 7 ods.
1 a 2, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. d) a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov; o nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore

žiadnej z nich nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 27.09.2016 (č.l. 160-175 spisu). Rozsudok napadla v rozsahu výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti určenia
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a v časti určenia, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bezpoplatkov (zamietnutie žaloby o určenie neplatnosti dojednaní o zmluvných pokutách v jednotlivých
zmluvách zostalo nedotknuté). Vyčítala súdu prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), ďalej namietala nesprávne

skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) ako aj nesprávne
právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vyjadrila nesúhlas so zamietnutím žaloby v
časti určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, pretože ich uzavretie bolo podmienkou uzavretia
jednotlivých zmlúv o úvere; možnosť odmietnutia uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy mal súd skúmať
z objektívneho hľadiska a neuspokojiť sa len s textom dohôd; poukázala na to, že z obsahu dohôd

nevyplýva možnosť neuzavrieť ich bez vplyvu na uzavretie zmlúv o úvere; zdôraznila, že obsah dohôd
nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť; sporné dohody o zrážkach zo mzdy označila za neurčité,
pretože neobsahuje dlžnú sumu, na základe čoho môže žalovaný ako veriteľ určovať výšku dlhu voči nej
ako spotrebiteľovi a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou žalovaného;
uzavretím sporných dohôd si nepochybne zhoršila svoje zmluvné postavenie ako spotrebiteľ; v rámci
svojej argumentácii poukázala na viaceré rozhodnutia súdov; uvedené závery prevzal aj zákonodarca

zavedením ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorým zakázal
používanie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie splnenia záväzku v spotrebiteľských zmluvách
bez uzavretia vo forme osobitnej listiny, bez poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a bez
možnosti ju odmietnuť, pričom aj keď uvedené ustanovenie nebolo účinné v čase uzavretia sporných
zmlúv o úvere a dohôd, prezentuje závery súdnej praxe prijaté pred jeho účinnosťou. Žalobkyňa ďalej

argumentovalavprospechexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčeníneplatnosti
sporných právnych úkonov za účelom odstránenia neistoty v právnom vzťahu so žalovaným najmä s
poukazom na skutočnosť, že napriek tomu, že sporné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, žalovaný od
nej vymáha plnenia cestou jej zamestnávateľa prostredníctvom dohôd o zrážkach zo mzdy. Nesúhlasila
ani so zamietnutím žaloby v časti určenia, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov, pretože

sporné zmluvy neobsahujú údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a je v
nich uvedený nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“), pretože žalovaný
ju zavádzal a uviedol nižšiu RPMN a to 25,89 % v prípade zmlúv č. 8500092201 a č. 8500092200
namiesto správnej 87,01 %, resp. 26,01 % v prípade zmlúv č. 8500101256 a č. 8500101257 namiesto
správnej 88,16 %; vyjadrila názor, že uvedenie nesprávnej RPMN v jej neprospech má rovnaké následky

ako neuvedenie žiadnej RPMN a preto sú sporné úvery bezúročné a bez poplatkov; poukázala aj na
skutočnosť, že žalovaný pred uzavretím zmlúv o úvere nedostatočne skúmal jej schopnosť splácať ich.
Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil
v zmysle vyhovenia žalobe v rozsahu odvolania.

2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 13.10.2016 (č.l. 182-184 spisu). Rozsudok napadol v rozsahu výroku o určení
neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb (prvý výrok) a výroku o nepriznaní náhrady trov konania
(tretí výrok). Vyčítal súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) ako aj, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Zdôraznil, že uzavretie dohody o
poskytovaní služieb nikdy nevyžadoval ako podmienku uzavretia úverovej zmluvy alebo získania úveru;
dohoda o poskytovanie služieb nie je žiadnou podmienkou príslušnej zmluvy o úvere; súd prvej inštancie

pri rozhodovaní opomenul, že priamo z každej uzavretej dohody o poskytovaní služieb vyplýva, že ide
o samostatnú dohodu; súvis s úverovou zmluvou je daný len tým, že po jej uzavretí sa poskytujú služby,
ktoré sa týkajú úveru; zdôraznil, že úverová zmluva mohla vzniknúť aj bez toho, aby bola uzavretá
dohoda o poskytovaní služieb; vyjadril názor, že z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť dôvod,
prečo súd prvej inštancie považoval dohodu o poskytovaní služieb za podmienku uzavretia samotnej

zmluvy o úvere; tento záver súdu prvej inštancie nemá preto oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej
poukázal na to, že podľa súdu prvej inštancie dohoda o poskytovaní služieb je neprijateľná, pretože
zaväzuje žalobkyňu k plneniu a toto plnenie má predstavovať jeho majetkový prospech; zdôraznil, že
skutočnosť, že zmluva zaväzuje spotrebiteľa k nejakému plneniu nemôže spôsobovať protiprávnosť
zmluvy; z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva žiadny skutkový záver

ani jeho následne právne posúdenie o tom, z akých konkrétnych dôvodov vyplýva tvrdená značná
nerovnováha v postavení strán. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s
obsahom jednotlivých dohôd o poskytovaní služieb, pretože z ich obsahu vyplýva, že žalobkyňa k ich
uzavretiu nemusela pristúpiť, ich uzavretie predstavuje jej slobodné a uvážené rozhodnutie, čo vyplývaaj zo skutočnosti, že dohodu o poskytovaní služieb uzavrela žalobkyňa opakovane v roku 2014 aj v roku
2015; zdôraznil, že žalobkyňa v konaní nespochybnila samotný obsah dohôd; nakoľko uzavretie dohôd
o poskytovaní služieb nebolo povinné, nemožno ich považovať za neprijateľnú podmienku; rozhodnutie

o ich uzavretí bolo na žalobkyni ako spotrebiteľovi, a teda spĺňa znaky individuálneho dojednania ako
celku v tom, že bolo len na vôli žalobkyne, či sa dohoda uzavrie. Nakoniec uviedol, že súd prvej inštancie
dospel aj k nesprávnemu skutkovému záveru, podľa ktorého z dohôd nevyplýva o aké služby má ísť a
aké sa majú poskytovať, keď z článku II každej dohody vyplýva definícia služieb, kde je uvedené, aké
konkrétne služby ide a čo jej ich obsahom. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil v zmysle zamietnutia žaloby aj v rozsahu, v ktorom jej súd
rozsudkom vyhovel alebo, aby napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec v tomto rozsahu
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.3 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 31.10.2016 (č.l. 191-194 spisu) k odvolaniu žalovaného
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že sa ním nesúhlasí; poukázala na to, že aj keď z

formálneho hľadiska dohody o poskytovaní služieb neboli podmienkou pre uzavretie úverových zmlúv
a poskytnutie úverov, z konania agenta žalovaného pri uzatváraní úverových zmlúv vyplývalo, že
pristúpenie k týmto dohodám je jednou z podmienok uzavretia úverových zmlúv; zástupca žalovaného
jej predložil samotné zmluvy o úvere ako aj ostatné dokumenty, t.j. dohody o zrážkach zo mzdy,
dohody o poskytovanie služieb a podobne na podpis, pričom nemala dostatok času si dané dokumenty

dostatočne preštudovať a oboznámiť sa s nimi, pričom zástupca žalovaného ju nijako neoboznámil s
následkami pristúpenia k týmto dokumentom; ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania
tak nedokázala v tom čase posúdiť výhodnosť samotných úverových zmlúv, ako aj k nim patriacim
dokumentov, pretože požadované finančné prostriedky nutne potrebovala na zabezpečenie svojich
základných potrieb, ako aj základných potrieb svojej rodiny; takýmto spôsobom si podstatne zhoršila

svoje zmluvné postavenie, pretože prostredníctvom predmetných dohôd o poskytovanie služieb jej
vznikla povinnosť platiť žalovanému odplatu vo výške 2,56 % mesačne zo sumy schváleného úveru, t.j.
30,72 % ročne; prostredníctvom sporných dohôd o poskytovaní služieb sa tak žalovanému zaviazala
splácať svoj záväzok vo väčšej výške, než by ho splácala bez pristúpenia k týmto dohodám, resp.
na základe týchto dohôd sa zaviazala splácať žalovanému svoj záväzok podstatne dlhší čas; takéto

konanie žalovaného je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ako aj za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko uzavreté dohody o poskytovaní služieb spôsobujú medzi zmluvnými stranami
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a to aj s ohľadom na skutočnosť, že tieto neboli
individuálne dojednané, nakoľko individuálnosť uzavretia nevyplýva len z toho, že tieto boli uzavreté
na samostatnom liste, ale podstatné je, že znenie predmetných dohôd o poskytovaní služieb nemohla

pri uzatváraní žiadnym spôsobom ovplyvniť, zmeniť, prípadne vylúčiť niektoré ich ustanovenie; pri
uzatváraní predmetných dohôd došlo zo strany žalovaného k predloženiu vopred formulovaných dohôd,
do ktorých boli vpísané len osobné údaje a percentuálna sadzba odplaty, preto bez akéhokoľvek
vplyvu na obsah dohody nemôže byť ani reč o tom, že takáto dohoda bola medzi zmluvnými stranami
individuálne dojednaná; vzhľadom na spôsob uzavretia predmetných dohôd o poskytovaní služieb

spochybnila samotnú existenciu slobodnej vôle pri ich uzavieraní; predmetné dohody o poskytovaní
služieb sú tak neplatné ako o tom rozhodol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Na základe
uvedeného navrhla, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel.

2.4 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.11.2016 (č.l. 200-203 spisu) k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom

svojho právneho zástupcu nesúhlasil s tvrdením, že uzavretie sporných dohôd o zrážkach zo mzdy
malo byť podmienkou poskytnutia úverov; dohody neboli podmienkou poskytnutia úverov, nakoľko
obsahovali poučenie dlžníka o možnosti ich neuzatvorenia v súlade s § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007
Z. z. ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014; do obsahu dohôd zakomponoval všetky
obligatórne náležitosti v zmysle zákona, preto je nemožné, aby dohody predstavovali podmienku

poskytnutia úverov a rovnako je vylúčené tvrdenie o nemožnosti ich ovplyvnenia; skutočnosť, že
žalobkyňa sa v čase podania žiadosti o poskytnutie úverov nachádzala vo finančnej tiesni nemôže
ísť na jeho škodu, pretože je prirodzeným právom a prejavom obozretnosti každého spotrebiteľa
vystupovať vzťahu k obsahu svojich záväzkov zvlášť svedomito a opatrne, keď právna prax v tomto
smere vychádza z pojmu priemerného spotrebiteľa, ktorý síce nemusí ovládať všetky právne predpisy,

ale na druhej strane nesie zodpovednosť za vlastné konanie, ktorému je schopný porozumieť; sporné
dohody o zrážkach zo mzdy sú preukázateľne podpísané, keď pripojenie súhlasu na zmluvný dokument
vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jeho ustanoveniami, preto podpis dohody je možné
ako prejav vôle vykladať len tak, že zmluvné strany s ním súhlasili; sporné dohody o zrážkach zomzdy boli žalobkyni predložené vo forme individuálneho dojednania; nedostatok zodpovednosti, resp.
ľahostajnosti spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť
právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok;

pokiaľ žalobkyni zabezpečenie úverov prostredníctvom dohôd o zrážkach zo mzdy nevyhovovalo, nič
jej nebránilo v tom, aby sa obrátila na iného bankového alebo nebankového poskytovateľa úverových
produktov; žalobkyni bol poskytnutý dostatočný časový rozsah pre oboznámenie sa s obsahom dohôd,
do podania žaloby ich obsah žalobkyňa nespochybnila; nesúhlasil ani s tvrdením o údajnej neurčitosti
výšky dlhu v predmetných dohodách o zrážkach zo mzdy, keď argumentoval, že všetky zabezpečené

pohľadávky sú kauzálne prepojené práve vymedzením právneho titulu ich vzniku na zmluvu o úvere;
zdôraznil, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné,
ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať,
pričom základným spôsobom identifikácie pohľadávky je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto
pohľadávka vznikla; je nepochybné, že dohody o zrážkach zo mzdy sa týkajú konkrétnych zmlúv
a pohľadávok, ktoré veriteľovi vzniknú voči dlžníkovi; tvrdenie žalobkyne o tom, že zabezpečovaná

pohľadávka nie je v dohodách o zrážkach presne a úplne konkretizovaná a je vyjadrená neurčitým
spôsobom je v rozpore s ustanoveniami zákona, ktoré slúžia na výklad obsahu právneho úkonu (§
35 ods. 2 Občianskeho zákonníka); dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom,
čiže vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bude prirodzene odkazovať na hlavný vzťah, z ktorého
táto pohľadávka vznikla; označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitého nároku z

konkrétneho právneho vzťahu (v tomto prípade úverovej zmluvy s konkrétnym číslom), je v tomto
prípade z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože pohľadávka sa
nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu
(právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky; presné uvedenie výšky pohľadávky nie je v zmysle
právnej úpravy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné; uvedenie presnej

výšky zabezpečenej pohľadávky tak nepredstavuje podmienku platnosti dohody o zrážkach zo mzdy
podobne ako je to aj pri iných spôsoboch zabezpečenia splnenia záväzku (napr. uznanie záväzku,
prevzatieručenia);navyševýškazrážokzomzdyjeprísneregulovanápríslušnýmiprávnymipredpismi,a
teda ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k stanoveniu výšky zrážky vo vyššej sume, než aká
predstavujemaximálnuprípustnúhranicuvzmyslerelevantnejprávnejúpravy,pričomvýškajednotlivých

zrážok zo mzdy bola stanovená rovnakým spôsobom ako výška mesačných splátok z úverových zmlúv;
nesúhlasil ani s tvrdením, že predmetné zmluvy o úvere neobsahujú všetky náležitosti a argumentoval
vo vzťahu k nepotrebnosti členenia splátok na istinu, úroky a iné poplatky; nesúhlasil ani s tvrdením, že
v predmetných úverových zmluvách je uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov,
keď žalobkyňa v tomto smere žiadnym spôsobom neodôvodnila nesprávnosť tvrdeného výpočtu a

žalobkyňou predložený dôkaz vo forme výpočtu prostredníctvom internetovej kalkulačky nepovažoval
za hodnoverný, pretože vyjadril pochybnosť, či predložený výpočet zohľadňoval všetky podstatné údaje
(suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti
jednotlivých splátok). Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel.

2.5 Vyjadrenie žalobkyne doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných
rúk dňa 10.11.2016 prostredníctvom pošty s lehotou na vyjadrenie (č.l. 198 spisu); vyjadrenie
žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobkyne do vlastných rúk dňa 25.11.2016
prostredníctvom pošty s lehotou na vyjadrenie (č.l. 205 spisu); žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného
žiadnym spôsobom nevyjadrila; dňa 05.12.2016 doručil žalovaný súdu prvej inštancie repliku zo dňa

02.12.2016 (č.l. 207-211 spisu), ktorá predstavovala matematický rozpis výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sporných revolvingových úverov; repliku žalovaného doručil súd právnemu zástupcovi
žalobkyne na vedomie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax

(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobkyne a žalovaného podľa § 34
C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len

v rozsahu odvolaní podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení neplatnosti dohôd o poskytovaní
služieb (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a v napadnutom výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok)
čiastočne zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500092201 zo dňa 26.11.2014, zmluvu
orevolvingovomúvereč.8500092200zodňa26.11.2014,zmluvuorevolvingovomúvereč.8500101256
zo dňa 30.01.2015 a zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500101257 zo dňa 30.01.2015, predmetom

ktorých bolo v každom prípade poskytnutie úveru v sume 1.500,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala v
každom prípade splatiť v 42 splátkach v sume 81,99 € mesačne s údajom o RPMN vo výške 26,01 %
(zmluvy zo dňa 30.01.2015), resp. vo výške 25,89 % (zmluvy zo dňa 26.11.2014); splátka úveru spolu
v sume 81,99 € v prípade každej zmluvy pozostávala zo sumy 35,71 € (istina), sumy 11,72 € (úroky) a
34,56 € (splátka dohody o poskytnutí služieb); ku každej zmluve bola na samostatnom liste uzavretá aj

dohoda o poskytovaní služieb a dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov).

4.7 Odvolanie žalovaného proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o určení neplatnosti
dohôd o poskytovaní služieb (prvý výrok) nie je dôvodné.

4.7.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobkyne ohľadne
uplatneného nároku na určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb, v tomto smere si osvojuje
dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v

tomto rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie
dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu
a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami

žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.7.2 Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že uzavretie žiadnej dohody o poskytovaní služieb nebolo

podmienkou uzavretia úverovej zmluvy alebo získania úveru a išlo vždy o samostatnú dohodu so
žalobkyňou, ktorá nemohla spôsobiť značnú nerovnováhu v postavení strán, keď v každej dohode
sú presne špecifikované služby, ktoré boli jej predmetom; z týchto dôvodov nesúhlasil so skutkovými
zisteniami ani s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie.4.7.3 Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetné dohody o poskytovaní
služieb ku každej zmluve o revolvingovom úvere sú neplatné ako neprijateľné zmluvné podmienky;

odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie v tom smere, že predmetné dohody nepredstavujú
samostatné právne úkony; z obsahu samotných dohôd o poskytovaní služieb vyplýva, že ich predmetom
je „úprava podmienok poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere“,
pričom „dohoda zakladá právo žalobkyne ako zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť
odplatu“ (článok I bod 1 dohody) s tým, že podľa textu dohôd „dohodnuté služby sú doplnkové a

dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného
vzťahusožalovaným,napríkladnazískaniespotrebiteľskéhoúverualebozískanieúveruzaponúkaných
podmienok“ (článok I bod 2 dohody); podľa dohody „jednotlivé služby sú poskytované zákazníkovi
automaticky alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich poskytnutie“ (článok I bod 3 dohody);
podľa dohody sa „nižšie uvedené služby poskytujú za dohodnutú odplatu“ s tým, že „ak nedôjde k
uzavretiu dohody, je zákazník oprávnený požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne a

ich cena sa riadi platným sadzobníkom poplatkov“ (článok I bod 5 dohody); podľa dohody „sa zákazník
zaviazal, že za uzavretie dohody zaplatí odplatu vo výške 2,56 % mesačne zo sumy schváleného
úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru“ a to „v pravidelných mesačných splátkach, ktorá
bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení o schválení úveru“ (článok I
bod 7 dohody); dohoda definovala komplexný balíček služieb ako služba „informácia o zostávajúcich

záväzkoch“ spočívajúca „v poskytovaní informácie o stave záväzkov zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy
o revolvingovom úvere jeden krát mesačne formou krátkej textovej správy (SMS)“, ďalej služba „odklad
splatnosti splátok“ spočívajúca „v možnosti zákazníka odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok
zmluvy o revolvingovom úvere po splatení prvých troch splátok v prípade dlhodobej práceneschopnosti,
straty zamestnania alebo úmrtia manžela, resp. príbuzného v priamom rade“, ďalej služba „informácia

pred splatnosťou splátky“ spočívajúca „v informovaní zákazníka splatnosti splátky spravidla 1 až 3
kalendárne dni pred dátumom splatnosti formou krátkej textovej správy (SMS)“, ďalej služba „informácia
o prijatí platby“ spočívajúca „v informovaní zákazníka o výške prijatej platby na účet poskytovateľa
spravidla jeden krát za kalendárny mesiac“, ďalej služba „vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“
spočívajúca „vo vyhotovení a zaslanie zmluvnej dokumentácie a ostatných dokumentov zákazníkovi

predložené zo strany zákazníka alebo zaslané zákazníkovi poskytovateľom počas trvania zmluvy o
revolvingovom úvere a to najviac tri krát počas trvania záväzkov“, ďalej služba „zmena zmluvy na podnet
klienta“ spočívajúca v „úprave zmluvnej dokumentácie (s výnimkou základných podmienok poskytnutia
a splácania úveru) napríklad zmena kontaktných údajov, doplnenie spoludlžníka, zmena bankového
spojenia a podobne najviac tri krát počas trvania záväzkov“, ďalej služba „prepárovanie platieb na

príslušnú zmluvu“ spočívajúca „v zmene určenia platby uskutočnené zákazníkom na iný zmluvný
vzťah“, ďalej služba „druhá upomienka zdarma“ spočívajúca „v bezplatnej upomienke za omeškanie
s úhradou záväzku“, ďalej služba „podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným
agentom“ spočívajúca „v podpore prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier
v úradných hodinách a stretnutie s viazaným finančným agentom najviac jeden krát mesačne v mieste

bydliska zákazníka“ (článok II body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a 9 dohody); z uvedeného je zrejmé, že
predmetné dohody o poskytovaní služieb nemôžu obstáť samostatne, pretože bez existencie každej
zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere nemajú žiadny (najmä hospodársky) zmysel; súčasne je zrejmé,
že predmetom služieb sú úkony, ktoré sú bežnou súčasťou vedenia a správy spotrebiteľského úveru,
ktorú musí vykonávať každý zodpovedný veriteľ, ak chce mať prehľad o splácaní úveru; nejde teda o

žiadne nadštandardné služby spotrebiteľovi, ktoré by mali pre neho nejaký význam; na túto skutočnosť
zareagovalajzákonodarcaasúčinnosťouod10.06.2013vyžadovanieúhradypoplatkov,nákladovalebo
inej odplaty za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru zakázal (§ 9 ods. 10 zákona
č. 129/2010 Z. z.); žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah
predložených dohôd o poskytovaní služieb (v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný

nepreukázal opak a preto neboli individuálne dojednané), ktoré sú výhodné výlučne pre žalovaného
ako veriteľa nakoľko odplata za poskytované služby podstatným spôsobom navyšuje sumu, ktorú je
žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná zaplatiť (47,43 € mesačne bez odplaty, resp. 81,99 € mesačne s
odplatou); podľa názoru odvolacieho súdu ťažiskovým zmyslom dohôd o poskytovaní služieb bolo obísť
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o zohľadnení nákladov spotrebiteľa pri výpočte RPMN (§ 19 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z. z., keď je zrejmé, že predmetnú odplatu žalovaný nezahrnul do výpočtu RPMN);
odvolacísúdpretovzhodesosúdomprvejinštancievyhodnotilpredmetnédohodyoposkytovaníslužieb
ako absolútne neplatné, pretože na základe uvedeného spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskehozákonníka);rozsudoksúduprvejinštanciejenazákladeuvedenéhovovýrokuourčeníneplatnostidohôd
o poskytovaní služieb (prvý výrok) podľa odvolacieho súdu vecne správny.

4.8 Odvolanie žalobkyne proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti (druhý výrok) je dôvodné.

4.8.1 Pokiaľ ide o žalobu žalobkyne v časti určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy zo skutkového
stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný

uzavreli ku každej zmluve o revolvingovom úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo
dňa 26.11.2014, resp. zo dňa 30.01.2015, ktorých predmetom bolo v každom prípade zabezpečenie
pohľadávok žalovaného voči žalobkyni, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou o
revolvingovom úvere; na základe každej z dohôd o zrážkach zo mzdy bol zamestnávateľ žalobkyne
povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky zo mzdy žalobkyne v sume 81,99 € mesačne a to
do doby splatenia všetkých pohľadávok žalovaného; spolu s každou zmluvou o revolvingovom úvere

musela žalobkyňa podpísať aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Aj odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z
textov sporných dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorých obsah bol obidvom stranám sporu známy; odvolací
súd preto nepristúpil k opakovaniu dokazovania dohodami o zrážkach zo mzdy ako listinnými dôkazmi,
pretože ich obsah by sa vykonaním dokazovania žiadnym spôsobom nezmenil.

4.8.2 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie ohľadne záveru, že sporné dohody o zrážkach zo mzdy sú platné ako nerozporné s
predpismi na ochranu spotrebiteľa, je nesprávne. Medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter
prejednávaného sporu; sporné dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú formulár, ktorý obsahuje vopred
pripravený text, ktorý je možné len v celku prijať bez možnosti ovplyvniť jeho obsah; ustanovenie §

53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie nepovažuje také,
s ktorým mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť jeho
obsah; preto text každej spornej dohody o zrážkach zo mzdy sám osebe nemôže preukazovať jej
individuálne dojednanie, pričom dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania zaťažuje
dodávateľa (žalovaného), ktorý len tak môže vyvrátiť právnu domnienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka o tom, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané; posudzovanie platnosti každej dohody o zrážkach zo mzdy spadá do rámca
kontroly dodržania predpisov na ochranu spotrebiteľa (ktorú súd s poukazom na následky neprijateľnosti
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vykonáva z vlastnej iniciatívy), ktorá
je súčasne odôvodnená skutočnosťou, že na základe každej dohody o zrážkach zo mzdy možno bez

súdneho rozhodnutia a posudzovania prípadných neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v
osobitnom sporovom konaní dosiahnuť uspokojenie všetkých nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy (bez
ohľadu na to, či prípadne nemajú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach); z dokazovania
vyplýva,žekaždázospornýchzmlúvorevolvingovomúverenasumu1.500,-€akoajkaždázosporných
dohôd o zrážkach zo mzdy boli uzavreté vždy v rovnaký deň; posudzovanie platnosti sporných dohôd

o zrážkach zo mzdy ako neprijateľných podmienok vyžadovalo v zmysle § 53 ods. 11 Občianskeho
zákonníka hodnotenie všetkých okolností súvisiacich s jej uzatvorením v dobe uzatvorenia spolu
so všetkými ostatnými podmienkami zmluvy, preto spôsob uzavretia zmlúv o revolvingovom úvere
a sporných dohôd o zrážkach zo mzdy v rovnaký deň bolo nevyhnutné pri rozhodovaní zohľadniť
(vzhľadom na možnosť posúdenia žalobkyne ako spotrebiteľa všetkých dôsledkov uzavretých právnych

úkonov); odvolací súd nevylučuje zabezpečenie splnenia spotrebiteľského záväzku dohodou o zrážkach
zo mzdy pri súčasnom rešpektovaní ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany tohto právneho vzťahu (táto
ochrana sa premietla aj do ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v

prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, ktoré s účinnosťou
od 01.05.2014 zakotvilo osobitný prístup pri zabezpečovaní splnenia záväzkov spotrebiteľa dohodu o
zrážkach zo mzdy); odvolací súd však nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sporné dohody
o zrážkach zo mzdy nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože umožňujú žalovanému bez súdnej kontroly vymôcť od
žalobkyneplnenia,ktorémôžumaťzákladvneprijateľnýchzmluvnýchpodmienkach;ztohtodôvodubolo
nevyhnutnéprirozhodovanízohľadniťskutočnosť,ženazákladespornýchdohôdozrážkachzomzdyby
bol žalovaný oprávnený vymôcť od žalobkyne aj odplaty dojednané v dohodách o poskytovaní služieb,ktoré súd vyhlásil za neplatné (bod 4.7.3 odôvodnenia), keď vzhľadom na rozsah týchto plnení (suma
34,56 € zo sumy 81,99 €) predmetné dohody predstavujú tak vážne narušenie rovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, že je neudržateľný názor

súdu prvej inštancie o ich platnosti; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti
určenia neplatnosti sporných dohôd o zrážkach zo mzdy nesprávne zamietol a odvolací súd napadnutý
rozsudok v tejto časti zmenil a určil, že sporné dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné.

4.8.3 Preskúmaním veci dospel odvolací súd súčasne k záveru, že právne posúdenie veci zo strany

súdu prvej inštancie ohľadne záveru, že sporné zmluvy o revolvingovom úvere nie sú bezúročné
a bez poplatkov, je nesprávne. Pri rozhodovaní vychádzal odvolací súd zo skutkových zistení súdu
prvej inštancie ohľadne náležitostí sporných zmlúv, preto nebolo potrebné dokazovanie opakovať ani
doplniť, keď k zmene dospel odvolací súd len v rámci právneho posúdenia veci; osobitným dôvodom
pre záver, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov je skutočnosť, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)

v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzavretia sporných zmlúv); v sporných zmluvách o revolvingovom úvere bol uvedený údaj o RPMN
vo výške 26,01 % (zmluvy zo dňa 30.01.2015), resp. vo výške 25,89 % (zmluvy zo dňa 26.11.2014);
správny údaj o RPMN predstavuje jeden z dôležitých predpokladov pre spotrebiteľa na posúdenie
výhodnostižiadanéhospotrebiteľskéhoúveru;vneprospechspotrebiteľajepretoajúdajoRPMNvnižšej

hodnote, než by správne prichádzala do úvahy pri správnom zohľadnení všetkých nákladov spotrebiteľa
so splácaním úveru, pretože v takomto prípade sa spotrebiteľ rozhoduje na základe zavádzajúcej
hodnoty, ktorá je v skutočnosti vyššia; preto nemôže ako správny obstáť názor súdu prvej inštancie, že
údaj o RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere v nižšej hodnote ako v skutočnosti nie je v
neprospech spotrebiteľa (napriek uvedenému údaju o RPMN sú náklady v skutočnosti vyššie); nakoľko v

prejednávanom spore došlo k určeniu neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb (bod 4.7.3 odôvodnenia),
dojednané odplaty podľa týchto dohôd mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN, kedy by údaj o RPMN po
zohľadnení dodatočnej platby v sume 34,56 € mesačne bol nepochybne niekoľkonásobne vyšší ako
údaj uvedený v sporných zmluvách o spotrebiteľskom úvere (t.j. okolo 80 %); sporný údaj o RPMN
uvedený v jednotlivých zmluvách o revolvingovom úvere je teda nesprávny v neprospech žalobkyne ako

spotrebiteľa a preto sa poskytnuté spotrebiteľské úvery na základe sporných zmlúv o spotrebiteľskom
úvere považujú za bez úročné a bez poplatkov; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu
žalobkyne v časti určenia, že sporné zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov
nesprávne zamietol a odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a určil, že sporné zmluvy o
revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov.

4.9 Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
zamietol žalobu žalobkyne v časti o určenie neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute v jednotlivých
sporných zmluvách o revolvingovom úvere, keďže výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti nebol v tomto smere odvolaním napadnutý, odvolací súd ho ponechal v tomto rozsahu

nedotknutý. Súčasne je potrebné uviesť, že napriek tomu, že v prejednávanom spore boli predmetom
konania určovacie nároky, otázka naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
neplatnosti právnych úkonov, resp. určení, že sporné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, nebola
predmetom posudzovania v odvolacom konaní nakoľko nebola ako odvolací dôvod uplatnená ani jednou
zo sporových strán.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobkyňa podané odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým,že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.); preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti uplatneného odvolacieho
dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci (body 4.8 až 4.8.3 odôvodnenia).

6.2 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); právne posúdenie veci vo vzťahu
k napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie však považuje odvolací súd za správne (bod
4.7 až 4.7.3 odôvodnenia). Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), tento odvolací dôvod
žiadnym spôsobom skutkovo nevymedzil, preto odvolací súd nemohol posudzovať jeho dôvodnosť
(§ 373 ods. 1 posledná veta C.s.p.). Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) podľa obsahu
odvolania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, v tomto smere sa odvolací

súd s podaným odvolaním nestotožnil; k vade konania spočívajúcej v nedostatkoch odôvodnenia
rozsudku takej intenzity, aby to spôsobilo porušenie práva strany na spravodlivý proces, môže dôjsť
len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia nemožno vôbec zistiť
dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol; z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie je jednoznačne zrejmé, že o takýto prípad nejde, pretože súd jasne a výstižne svoje
rozhodnutie primeraným spôsobom odôvodnil.

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení
neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny

potvrdilavnapadnutomvýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti(druhývýrok)avzávislomvýroku
o trovách konania (tretí výrok) zmenil tak, že určil neplatnosť dohôd o zrážkach z príjmov a súčasne
určil, že sporné úvery sú bezúročné a bez poplatkov.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého

ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s
§ 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a nakoniec v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa

konaniekončí.Nakoľkorozhodnutímodvolaciehosúdukonanievprejednávanomsporekončíasúčasne
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na
náhradu trov celého konania; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať
do úvahy výsledok celého konania; podľa výsledku konania bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná
ohľadne uplatnených nárokov o určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní služieb, o určenie neplatnosti

dohôd o zrážkach zo mzdy a o určenie, že sporné úvery sú bezúročné a bez poplatkov a v plnom rozsahu
neúspešná ohľadne nároku o určenie neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute v jednotlivých sporných
zmluvách o revolvingovom úvere; pri rozhodovaní o trovách konania platí, že neúspech žalobkyne je
v rovnakom rozsahu úspechom žalovaného, preto pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v
spore vychádzal odvolací súd z uvedeného výsledku konania; pri zohľadnení výsledku konania bola

žalobkyňa v spore úspešná v rozsahu 75 % (úspech ohľadne troch nárokov zo štyroch uplatnených
nárokov) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 25 % (úspech ohľadne jedného z nárokov uplatnených
žalobkyňou), pretože neúspech žalobkyne je súčasne v rovnakom rozsahu úspechom žalovaného; z
hľadiska pomeru úspechu strán v konaní bola tak žalobkyňa v spore pomerne úspešnejšia a vznikol jej
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (75 % mínus 25 %). O samotnej výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).