Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221910
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116221910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., I. XXX/X, 2/ D.. T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A. XXX/XX, žalobcovia v
1. a 2. rade zast. Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, 3/ D.. X. H.,
podnikajúci pod obchodným menom X. H. - Víno Ondrejmiška, so sídlom Machulince, Krovinská 126,
4/ Pozemkové spoločenstvo združenia bývalých urbárnikov obce Machulince, so sídlom Machulince,
Krovinská 126, IČO: 37 968 165, žalobcovia v 1. - 4. rade všetci zastúpení JUDr. Jaroslavom Veisom,
advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 22, proti žalovanému: Obec Žitavany, o zdržanie sa zásahov

do vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19.09.2017 č.
k. 25C/379/2016-323 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému priznáva voči žalobcom v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100%.

IV. Späťvzatie žaloby žalobcom v 4. rade p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k
nemu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

V. Žalovanému priznáva voči žalobcovi v 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov a žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali uloženia povinnosti
žalovanému odstrániť skládku odpadu na parc. č. 947/1 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. H., a aby
sa zdržal obťažovania hlukom a prachom im vlastnícky patriacej susediacej nehnuteľnosti. Žalobu
odôvodnili tým, že v roku 2014 zanikol Automotokrosový areál I., nachádzajúci sa na parc. č. 947/1 kat.
úz. H., pričom dňa 27.08.2014 žalovaný vydal povolenie vykonávať terénne úpravy na tomto pozemku,
v blízkosti ktorého majú žalobcovia v l. - 3. rade rodinné domy, žalobca v 3. rade vinohrad a žalobca v 4.

radeles,pričomtotopovoleniejevrozporeso zákonom,žalovanýnapozemoknaviezolodpadazahrnul
ho zeminou, čím neoprávnene nakladá s odpadmi a navezený odpad znečisťuje spodné vody a studne
žalobcov, z ktorých berú vodu pre vinicu a zvieratá. Naviac žalovaný prenajíma pozemok na jazdenie
motocyklov, ktoré spôsobujú nadmerný hluk a prašnosť, rovnako tak pri realizovaní navážky zeminyje spôsobený hluk a prašnosť, ktoré poškodzujú zvieratá žalobcu v 1. rade. Právne svoje rozhodnutie
oprel o ust. § 123, § 127 ods. 1 OZ, ako i § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 15 ods. 1, 9, 10, 11, § 104 ods.
1, 2 a § 113 ods. 1 zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Poukázal na to, že špecifikáciu nakladania

pôsobnosť orgánov ohľadne odpadov upravuje zák. č. 79/2015 Z. z. a v správnom konaní príslušný
štátny orgán vyhodnocuje, či prišlo k nezákonnému umiestneniu odpadu alebo nie, a ako s ním naložiť.
Pokiaľ sa žalobcovia domáhali odstránenia odpadu z parc. č. 947/1 kat. úz. H., ich nárok vyhodnocoval
podľa § 127 OZ, pretože inak by nebol na takéto rozhodnutie príslušný. Nevylúčil, že je možné domáhať
sa odstránenia odpadu aj podľa Občianskeho zákonníka za situácie, že žalobcovia by preukázali, že

odpad ohrozuje ich nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom alebo vážne ohrozuje výkon ich práv,
čo však žalobcovia nepreukázali. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobcovia podali na príslušné štátne
orgány množstvo oznámení a sťažností, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené (okrem dvoch
pokút SIŽP). Mal za preukázané, že nejaký odpad sa na predmetnej parcele nachádzal, tento však tam
bol umiestnený dočasne a neohrozoval životné prostredie ani vodné zdroje. V súvislosti so žalobcami
predloženým znaleckým posudkom, kde je konštatované, že sa na dotknutej parcele nachádza odpad

konštatoval,ževposudkuniejeuvedené,akoznalecdospelkzáveruo25600tonáchodpadu,zposudku
nie je určité, kde konkrétne na parcelách a v akom rozsahu sa odpad nachádza, pričom znalecký
posudokjepodkladomkrozhodnutiupríslušnéhosprávnehoorgánu,ktorýnariaďujeodstránenieodpadu
subjektom, ktorý odpad spôsobili, alebo majiteľom pozemku. Za podstatné označil, že žalobcovia v
konaní nepreukázali, že by boli alebo s nimi spolu žijúce osoby na nehnuteľnosti ohrození a rovnako tak

ani zvieratá žalobcu v l. rade, či vinohrad žalobcu v 2. a 3. rade. Akcentoval, že na sporom dotknutej
parcele prebiehajú terénne úpravy právoplatne povolené stavebným úradom, pričom všeobecne pri
stavebných prácach je zvýšená prašnosť a hluk, avšak ide o dočasné obmedzenia a prípadnú hlučnosť
či prašnosť pri takýchto prácach všeobecne možno považovať za primeranú pomerom. Tvrdenie žalobcu
v l. rade, že hluk spôsobuje znižovanie hodnoty jeho hospodárskych zvierat nemal za preukázané, keď

v posudku konštatované poškodenie rohov troch zvierat a súvis s hlukom nebol špecifikovaný. Rovnako
tak nemal za preukázané, že by poľná cesta spôsobovala neprimeranú prašnosť a naviac cesta je
potrebná nie pre žalovaného, ale pre žalobcu v 4. rade. V súvislosti s poukazom žalobcov na hlučnosť
a prach pri jazdení motocyklov dospel k záveru, že v tomto smere žalovaný pasívne nie je legitimovaný,
pretože nie žalovaný, ale jazdci na motocykloch, prípadne Združenie Automotoklub I. používalo parcelu

na jazdenie, k čomu však žalovaný nedal súhlas a žiadosť automotoklubu na zastupiteľstve obce
dňa 21.05.2015 zamietol, keďže uznesením nebol prijatý zámer na nakladanie s predmetnou parcelou
automotoklubom, a taktiež namietané motokrosové podujatie žalovaným neorganizoval. Uzavrel, že
žalobcovia žiadne konanie, ktorého by sa mal žalovaný zdržať nepreukázali, pričom § 127 OZ nechráni
predpokladané a nepreukázané obťažovanie susedov, resp. susediacich pozemkov a stavieb, a preto

žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore
úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodili, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe
vykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Porušenieprávanaspravodlivýproces
vzhliadli v odmietnutí výsluchu znalca z odboru ochrany životného prostredia Ing. P. U., ktorej znalecký

posudok č. 4/2017 je v absolútnom rozpore s tvrdeniami žalovaného ako aj správnych orgánov, ktoré
vo veci rozhodovali, a ktoré tvrdenia si osvojil i prvoinštančný súd. Vytkli prvoinštančnému súdu, že
zamietnutím žaloby sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že ide len o ich subjektívne pocity a nie o
objektívnezisteniainapriektomu,ženimipredloženédôkazypotvrdzujúnaďalejorganizovaniepretekov,
pričom aj zástupca žalovaného odmietal odpovedať pred súdom na otázky týkajúce sa motokrosového

areálu, jeho zániku a aké práce žalovaný realizuje na sporom dotknutej parcele. Prezentovali názor,
že je ich právom, aby vyhotoviteľ podkladov k územnému rozhodnutiu videl nehnuteľnosti, v ktorých
bývajú a starosta obce upozornil, že v blízkosti bývajú obyvatelia obce právo byť účastníkmi konania
tzv. územného rozhodnutia, mať ochranu pred hlukom a prachom a tiež žalobca v 2. rade má právo, aby
jeho vinohrad nebol poškodzovaný nezákonnou výstavbou a pripravovanými motokrosovými pretekmi,

a aby jeho mal. dieťa pilo zdravú vodu a nechodilo do školy po rozbahnenej ceste. Argumentovali, že
súd prvej inštancie jednostranne vyhodnotil skutkové zistenia v prospech žalovaného v tom, že správne
orgány nepotvrdili porušenie práva a nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniu zvierat a vinohradu.
Nestotožnilisaanisozáverom,žežalovanýniejepasívnelegitimovanývovzťahukjazdeniumotocyklov,pretože celú investičnú akciu riadil a financoval, v prípade pretekov zriaďoval aj občerstvenie a mal v
úmysle žiadať aj dotácie z eurofondov na predmetný zámer, ktorého cieľom je organizovať tréningy a
motocyklové preteky.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov sa plne stotožnil s rozsudkom
súdu prvej inštancie majúc za to, že v konaní bolo predložených dostatok dôkazov na preukázanie
nedôvodnosti žaloby žalobcov. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že orgány v
rámci správneho konania dostatočne vyhodnotili skutkový stav, keď Okresným úradom Nitra, referátom

starostlivosti o životné prostredie, bolo pri obhliadke dňa 02.05.2016 zistené, že na predmetnej parcele
sa nachádza zemina, drvený betón s asfaltom z výkopov kanalizácie , ktorá mala byť využitá na zásyp
rýh, ako aj na terénne úpravy. Tiež Okresným úradom Zlaté Moravce, odbor starostlivosti o životné
prostredie dňa 16.03.2016 bol vykonaný vodoochranný dozor so záverom, že nebolo preukázané
ohrozenie ani poškodenie kvality podzemnej vody vodárenského zdroja. Za podstatnú skutočnosť
označil, že Okresným úradom Nitra, odborom opravných prostriedkov referátu starostlivosti o životné

prostredie bolo konštatované, že sa nejedná o odpad, nakoľko výkopová zemina, betón a asfalt sa
použijú na spätné zasypanie výkopov a nejde o uloženie veci za účelom jej zbavenia sa a rovnako
tak Slovenská stavebná inšpekcia konštatovala, že pri realizácii terénnych úprav nedošlo k porušeniu
zákona na úseku stavebného poriadku. Mal za to, že vo veci sa vyjadrilo dostatok kompetentných
orgánov na to, aby bolo zrejmé, že žaloba žalobcov sa nezakladá na jasnom právnom základe a

argumenty uvádzané žalobcami v odvolaní nepovažoval za dôvody, ktoré by v zásade menili už
zistené skutočnosti. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť, keď
prvoinštančný súd predložené dôkazy vyhodnotil skutkovo aj právne správne.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie

podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

6. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému

odstrániť skládku odpadov z nehnuteľnosti v kat. úz. H., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 947/1
- ostatné plochy o výmere 78196 m2 a zdržať sa obťažovania hlukom a prachom susediace, v petite
žalobyšpecifikovanénehnuteľnostiimvlastníckypatriace,opierajúcsaoust.§126a§127Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ). Dôvodnosť žaloby vzhliadli v tom, že dňa 27.08.2014 Obec F. vydala Územné
rozhodnutie pod č. 370/2014-005 na vykonávanie terénnych úprav na parc. č. 947/ kat. úz. H., ktoré

je v rozpore so zákonom, pričom žalovaný na pozemok naviezol stavebnú suť, asfalt, škridle a iný
nebezpečný odpad, ktorý následne bol zahrnutý zeminou, ktoré konanie je neoprávneným nakladaním
s odpadmi, porušovaním ochrany rastlín a živočíchov a porušovaním ochrany stromov a krov. Ďalej
žalovaný nezákonným prenájmom nehnuteľnosti spôsobuje nadmerný hluk a prašnosť, ktoré vznikajú
pri jazdení motocyklov po nehnuteľnosti, čím dochádza k znečistenia ovzdušia a obťažovaniu žalobcov

ako vlastníkov susediacich nehnuteľností, na ktorých má žalobca v l. rade postavený rodinný dom a
využíva ich ako pasienok pre chov hovädzieho dobytka, žalobca v 3. rade pivnicu, v ktorej trvalo býva
žalobca v 2. rade s družkou a deťmi, ako i studňu pre vodné hospodárstvo a žalobca v 4. rade les.

7. V priebehu odvolacieho konania žalobcovia podali návrh na prerušenie konania na neurčito do

rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 20.03.2018 sa konala
obhliadka miesta činu vo veci trestného oznámenia X. H., príslušným oddelením PZ v I. F. vedená Mgr. X.
J.. Dokazovanie v trestnom konaní priamo súvisí s predmetom tohto sporu, v priebehu ktorého odstúpil
bývalý starosta žalovaného P. H., ktorý samostatne prikazoval pracovníkom v rozpore s územným
rozhodnutím konať tak, aby porušili zákon. Argumentovali, že už v priebehu konania poukazovali na

skutočnosť, že P. H. ako starosta obce predkladá súdu nepravdivé skutkové tvrdenia, čím porušil §
150 CSP a táto skutočnosť bude predmetom rozhodovania okresnej prokuratúry a rovnako tak bude
posúdené v trestnom konaní, aký následok nastal konaním bývalého starostu a či jeho konanie bolo
alebo nebolo v súlade so zákonom, čím je daný dôvod pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.
a/ CSP. Poukázali tiež na to, že nová starostka obce sa s konaním bývalého starostu nestotožňuje a

žiada posúdiť, či jeho konanie mohlo alebo nemohlo porušiť zákon, čím je daný aj dôvod na prerušenie
konania podľa § 163 ods. 1 CSP.8. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcov nevzhliadol žiaden dôvod na prerušenie konania, keď podľa
jehonázoruvnávrhuniejejasneuvedené,včomdanétrestnékonaniepriamosúvisíspredmetomsporu
a samotný záver trestného konania neprinesie také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na už prebiehajúce

konanie s ohľadom na doteraz zistený skutkový stav orgánmi verejnej správy. Podotkol, že príslušnými
orgánmi verejnej správy bolo už právoplatne rozhodnuté, že k porušeniu zákona nedošlo a nebolo
preukázané ani ohrozenie a poškodenie kvality podzemnej vody vodárenského zdroja. Nie je tak žiaden
dôvod na postup prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, ktoré bolo iniciované žalobcom
v l. rade, a preto sa domnieva, že jeho konanie je účelové a smerujúce k oddialeniu rozhodnutia vo

veci. Pokiaľ žalobcovia vo svojom návrhu uvádzajú, že nová starostka Obce Žitavany sa s konaním
P. H. nestotožňuje a žiada posúdiť, či jeho konanie mohlo alebo nemohlo porušiť zákon, tento výrok
sa nezakladá na pravde a starostka nikdy neprejavila pred žalobcami názor, ktorý by ich oprávňoval
vyjadrovať sa v jej mene v daných súvislostiach.

9. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie, skúmal existenciu dôvodov pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a podľa § 163
ods. 1 CSP tvrdenými žalobcami.

10. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

11. Podľa § 163 ods. 1 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojedávania súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

12. Civilný sporový poriadok v ust. § 162 jednoznačne formuluje tri zákonné dôvody pre obligatórne

prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu, pričom povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162
ods. 1 písm. a/ CSP je nevyhnutné vykladať i v intenciách § 193 CSP posledná veta. Osobitný dôvod
prerušenia konania je vymedzený v § 163 CSP, kedy súd obligatórne preruší konanie, pokiaľ to zhodne
navrhnú obe sporové strany. Súd musí v každom konkrétnom prípade zvážiť jednoznačné splnenie
podmienok vymedzených zákonom na prerušenie konania.

13. Odvolací súd posudzujúc návrh žalobcu dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný žiaden
z tvrdených dôvodov na prerušenie konania. Postup podľa § 163 ods. 1 CSP vylučuje skutočnosť, že
strany sporu ho zhodne nenavrhli, keď naopak z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že proti prerušeniu
konania brojí. Rovnako tak odvolací súd nedospel k záveru, že rozhodnutie v tejto veci závisí od otázky,

ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Takouto otázkou v žiadnom prípade nie je prípadná trestná
zodpovednosť bývalého štatutárneho zástupcu žalovaného P. H., ktorý nie je účastníkom tohto konania
a vo vzťahu k žalobcami uplatňovanému nároku v tomto konaní je táto otázka irelevantná. Naviac
žalobcovia sa v návrhu odvolávajú len na trestné oznámenie žalobcu v l. rade bez uvedenia, či a aké
trestné stíhanie bolo začaté, pričom z pripojenej Zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 20.03.2018

sp. zn. ČVS: ORP-1549/ZN-NR-2017 vyplýva, že ide o vec porušovania rastlín a živočíchov. Odvolací
súd preto návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol, keď nevzhliadol dôvody pre aplikáciu § 162
ods. 1 písm. a/ a ani § 163 ods. 1 CSP a následne posudzoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

15. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť

susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú
pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo

odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

16. Citované zákonné ustanovenie tak upravuje dva okruhy prípadov, kedy je možné vlastníka veci
obmedziť vo výkone jeho práv. V prvom prípade ide o obmedzenie výkonu vlastníckych práv vlastníkaveci, ktorým sa má zamedziť, aby obťažoval iného vlastníka nad mieru primeranú pomerom. V druhom
ide o také obmedzenie, ktorým sa má zabrániť vlastníkovi veci, aby vážne ohrozoval výkon vlastníckych
práv suseda pri výkone vlastníckych práv. Z kontextu právnej úpravy je zrejmé, že ide najmä o úpravu

vzťahov medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností - o základné ustanovenie tzv. susedského práva v
občianskom práve. Ochrana poskytovaná § 127 OZ síce zahrňuje širší okruh subjektov, napriek tomu
spravidla pôjde o vlastníkov susediacich nehnuteľností. Obťažovanie v susedských vzťahoch nebráni
výkonu práv vlastníka, prejavuje sa však rušivo - znepríjemňuje užívateľovi susednej nehnuteľnosti jej
užívanie (obťažuje suseda), pričom účinky obťažovania sa nazývajú imisie. V dôsledku imisií škoda

spravidla nevzniká ani nehrozí.

17. Pojmy „miera primeraná pomerom“ alebo „vážne ohrozovanie výkonu práv“ vyjadrujú hornú hranicu
negatívnych dôsledkov správania sa vlastníka. Ak negatívne dôsledky tohoto správania sa prekročia
určitú hranicu, dotknutý sa môže úspešne domáhať ochrany svojich práv podľa § 127 ods. 1 OZ. Pri
súdnej ochrane týchto práv musí súd vždy dôsledne zistiť konkrétnu situáciu a objektívne posúdiť, či

uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred zásahmi, ktoré neprekračujú
dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo
je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností. Zákon bližšie nevymedzuje obsah slov „nad mieru
primeranú pomerom“, určuje však hranicu správania sa medzi dovoleným správaním (od optimálneho
stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním sa (nad prípustnú mieru) a to vo vzťahu ku

konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom, ktoré
v tom ktorom prípade nemusia byť vždy v súlade s existujúcimi pomermi. Pokiaľ by sa totiž uvedená
hranica mala určovať len podľa pomerov pretrvávajúcich v danom mieste a čase a nie podľa pomerov,
ktoré sú žiaduce a ktoré by mali pretrvávať, nebolo by možné domáhať sa úspešne ochrany podľa § 127
ods. 1 OZ v prípade, že aj správanie sa všetkých ostatných fyzických alebo právnických osôb na danom

mieste je z hľadiska tohto ustanovenia závadné. Z toho vyplýva, že súd rozhodujúci o návrhu na ochranu
podľa § 127 ods. 1 OZ sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný zásah je v súlade s
prevládajúcim správaním sa ostatných subjektov, ale musí vždy zohľadniť mieru primeranú pomerom
(ktoré by mali byť). Naproti tomu „vážne ohrozenie výkonu práv“ predstavuje konanie suseda na jeho
pozemku, ktorého dôsledkom nemusia byť imisie, ale ohrozenie práv (obvykle vlastníckych) vlastníka

susediacej nehnuteľnosti a to v takej miere, že v budúcnosti môže susedovi vzniknúť nezanedbateľná
ujma (napr. zánik veci alebo jej významné poškodenie) alebo bude môcť vykonávať ohrozené právo
len v podstatne obmedzenom rozsahu oproti oprávneniam, ktoré mu zákon ako vlastníkovi dáva. Pri
vážnom ohrození teda nejde len o znepríjemnenie výkonu práva alebo o sťaženie jeho výkonu, ale o
hroziaci vážny zásah do samotnej podstaty ohrozeného práva. Vážne ohrozenie výkonu práva spravidla

znamená i ohrozenie vlastníka vznikom majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch - škody. Vážnym
ohrozením výkonu práv podľa § 127 ods. 1 OZ sa teda rozumie konanie vlastníka, ktoré zatiaľ nemá
negatívny dopad na výkon práv iného, je však daná značná pravdepodobnosť, že v budúcnosti bude v
dôsledku tohto konania výkon práva suseda vážne obmedzený alebo znemožnený, pričom nie je isté,
či bude možné vážne škodlivé následky odstrániť v dobe, kedy nastanú. V takomto prípade nemožno

žiadať, aby ohrozovaný vyčkal do doby, kedy jeho právo bude vážne narušené a až potom sa domáhal
súdnej ochrany. Samotný zákonodarca v druhej vete ust. § 127 ods. 1 OZ vedľa príkladne uvedených
prípadov obťažovania (imisie) uvádza tiež ako príklad vážneho ohrozovania suseda úpravy pozemku
alebo úpravy stavby bez ich dostatočného upevnenia. Je tak zrejmé, že vlastník nehnuteľnej veci je
chránený i proti činnosti suseda na jeho pozemku, ktorou by vážne ohrozil výkon jeho práv, resp. tomuto

susedovi uvedené ustanovenie ukladá, aby sa zdržal takej činnosti, ktorou by susediaca nehnuteľnosť
bola vystavená vážnemu ohrozeniu.

18. Zo znenia § 127 ods. 1 OZ ukladajúceho vlastníkovi zdržať sa konaní príkladne uvedených v tomto
ustanovení a z toho, že vlastník niekedy obťažuje iného alebo ohrozuje výkon práv iného tým, čo inak

tvorí obsah jeho vlastníckeho práva vyplýva, že podľa tohto ustanovenia sa možno návrhom na začatie
konania domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne definovaného rušenia. Ochrana podľa tohto
ustanovenia nesmeruje k tomu, aby boli rušiteľovi uložené konkrétne opatrenia, z ktorého dôvodu mu v
súdnom konaní nemôže byť uložená povinnosť konať niečo pozitívne. Ak teda došlo k neoprávnenému
zásahu tzv. imisiami, je prostriedkom ochrany uloženie povinnosti zdržať sa vymedzeného rušenia s tým,

že je na samotnom povinnom (rušiteľovi) učiniť také konkrétne opatrenia, aby splnil súdom mu uloženú
povinnosťazamedzilobťažovaniualeboohrozovaniuvýkonuprávsusednéhovlastníka.Vtomtoprípade
už nejde o preventívnu, ale o represívnu ochranu a to proti už jestvujúcemu (nie teda iba hroziacemu)
rušeniu. To, či povinný zvolil postačujúce opatrenia, bude súd skúmať až v prípadnom exekučnomkonaní. V prípade vážneho ohrozenia, keď hrozí vznik škody, možno žiadať, aby bola rušiteľovi uložená
i povinnosť niečo konať, takáto žaloba však nemá oporu v § 127 OZ, ale v § 417 ods. 2 OZ. Je však
prípustné, aby v jednom návrhu sa kumulovala ako žiadosť o zdržanie sa konkrétneho zásahu, tak i o

vykonanie vhodných opatrení na odvrátenie škody.

19. Vlastnícke právo možno chrániť nielen žalobou podľa § 127 ods. 1 OZ, ale aj vlastníckou žalobou
podľa § 126 ods. 1 OZ, pričom žaloba z imisií predstavuje osobitný prípad negatórnej (zapieracej) žaloby,
kedy ide o osobitnú úpravu v pomere k ust. § 126 OZ. Vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 OZ

možno sa domáhať zákazu zásahov rušiteľom už vykonaných, ale aj zákazu zásahov, ktoré trvajú alebo
zásahov, ktorých opakovanie hrozí. Zákonodarca ním poskytuje vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek
zásahom, preto v prípadoch, ak vlastníkovi veci hrozí ujma, ktorú nemožno zahrnúť pod pojem vážneho
ohrozenia škodou, bude prípustná žaloba podľa tohto ustanovenia aj ako žaloba preventívna. O tom, či
má žaloba odvodzovať svoj pôvod z ust. § 127 OZ alebo z ust. § 126 OZ, prípadne § 417 OZ, rozhoduje
spôsob, akým vlastník veci zasiahol do práv iného. Také zásahy vlastníka veci, ktoré sa však vymykajú

vymedzeniu rušivých zásahov, ako je to uvedené v ust. § 127 OZ a ktoré nespadajú ani pod skutkovú
podstatu ust. § 417 OZ, je namieste posudzovať podľa ust. § 126 OZ.

20. Z hľadiska skutkového stavu niet sporu o tom, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
v kat. úz. H. zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. 947/1 - ostatné plochy o výmere

78196 m2. S ňou susediacimi nehnuteľnosťami sú parc. č. 2296/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere
25046 m2 a parc. č. 2296/110 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 641 m2 zapísané na LV č.
XXX kat. úz. F. vedené na mene žalobcu v l. rade, ktorému H. F. ako príslušný stavebný úrad vydal
stavebné povolenie dňa 17.03.2010 č. 89/2010-003-RB na stavbu rodinného domu na parc. č. 2296/110
vytvorenej z parc. č. 2296/1 umiestnenej mimo zastavaného územia obce. Parcelu č. 2296/1 využíva

žalobca v l. rade ako pasienok pre chov hovädzieho dobytka a jeho farma s názvom HIGHLAND CATTLE
je registrovaná pod č. P 3141/3 v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat. Ďalšími susediacimi
nehnuteľnosťami sú parc. č. 450/10 - záhrady o výmere 315 m2 a parc. č. 450/11 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 88 m2 zapísané na LV č. XXXX kat. úz. H., ktorých vlastníkom je žalobca v 2.
rade, pričom na parc. č. 450/11 sa nachádza pivnica súp. č. 712 zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. H.

na mene žalobcu v 3. rade. Pokiaľ ide o ďalšiu susediacu parcelu č. 2363 - lesné pozemky o výmere
305583 m2 zapísanú na LV č. XXX kat. úz. F., táto nie je vedená na mene žalobcu v 4. rade, ale na
podielových spoluvlastníkov špecifikovaných pod č. 1 - 112. Strany sporu ani nespochybňovali, že na
parc. č. 947/1 sa v minulosti nachádzal autokrosový areál, na ktorom prevádzka športových podujatí
bola zrušená. Žalovaný predložil zámer prenajať predmetnú nehnuteľnosť Automotoklubu I., ktorý už v

minulosti organizoval väčšinu motoristických podujatí, ktorý však ako dokladuje zápisnica č. 3/2015 z
tretieho zasadnutia Obecného zastupiteľstva v I. konaného dňa 21.05.2015 nebol schválený. Obec F.
ako stavebný úrad dňa 27.08.2014 pod č. 370/2014-005-RB vydal územné rozhodnutie, ktorým rozhodol
o využívaní územia „Terénne úpravy pozemku parc. č. 947/1“ v kat. úz. H., obec I. v rozsahu navážky
zeminy a rozhrnutím vo vrstvách na plochu parcely tak, ako je to zakreslené v overenom situačnom

výkrese súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy za ním stanovených podmienok. Návrh
žalobcov na obnovu konania proti tomuto rozhodnutiu bol rozhodnutím totožného stavebného úradu
zo dňa 26.08.2016 č. 406/2016-006-RB zamietnutý a obnova územného konania nebola povolená.
Na základe uvedeného právoplatného územného rozhodnutia žalovaný vykonával terénne úpravy na
parc. č. 947/1, čo najmä žalobca v l. rade napádal podaniami a podnetmi adresovanými správnym

orgánom za porušovanie zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, porušovanie zák. č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny. Okresným úradom Zlaté Moravce, odborom starostlivosti o životné prostredie
po predchádzajúcich ohliadkach bolo konštatované, že na parc. č. 947/1 prebiehajú terénne úpravy
výkopovou zeminou a ohliadkou nebol preukázaný nesúlad s vydaným územným rozhodnutím, ktoré
zahŕňa aj podmienky vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (napr. zápisnica z

ohliadky zo dňa 02.05.2016, 15.03.2016, odpoveď na podnet zo dňa 07.04.2016). Okresný úrad Zlaté
Moravce, odbor starostlivosti o životné prostredie prešetroval i podnet žalobcu v l. rade v súvislosti
s poškodzovaním kvality podzemnej vody a podľa záverov záznamu zo Štátneho vodoochranného
dozoru vykonaného na parc. č. 947/1 kontrolou nebolo preukázané ohrozenie ani poškodenie kvality
podzemnej vody vodárenského zdroja, ktorého ochranné pásmo prvého stupňa a ochranné pásmo

druhého stupňa sa nachádza v susedstve pozemku, na ktorom sa uskutočňujú terénne úpravy podľa
územného rozhodnutia a u žalovaného nebolo zistené porušenie kontrolovaných ustanovení vodného
zákona (záznam OÚ Zlaté Moravce zo dňa 16.03.2016 č. j.: OÚ-ZM-OSZP-2016/000575-005PZ).
Podnet žalobcu v l. rade týkajúci sa prachu a nadmerného hluku a ich vplyvu na fyzické osoby, akoi chovných býkov riešil Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Tento vo svojej odpovedi zo dňa
03.05.2016 č. HZP/A/2016/01347 uviedol, že bol vykonaný dňa 15.04.2016 štátny zdravotný dozor na
predmetom území a šetrením bolo zistené, že v čase cca od 10.00 hod. do 11.00 hod. sa vykonávalo

vyvážanie zeminy a úprava terénu na parc. č. 947/1 jedným buldozérom, pričom dňa 21.04.2016
bolo v dennej dobe počas stavebných činností, vykonané zamestnancami úradu meranie hluku a po
posúdení ich výsledkov bolo konštatované, že nedošlo k prekročeniu prípustných hodnôt hluku pre
dennú dobu, čím nebolo zistené porušenie ustanovení zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia ani iných, všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu

verejného zdravia. Poznámkoval, že rodinný dom žalobcu v l. rade sa nachádza mimo zastavaného
územia Obce F. a ich inštitúcia nebola o vyjadrenie k možnosti umiestnenia rodinnej zástavby na parc.
č. 2296/110 v kat. úz. Obce F. požiadaná. Na nehnuteľnosti žalovaného bol vykonaný i štátny stavebný
dohľad Slovenskou stavebnou inšpekciou, Inšpektorátom Nitra a podľa záverov záznamu zo dňa
23.03.2016 č. j.: 11/2016-SSI66/5 jeho výkonom, pozostávajúcim z obhliadky miesta terénnych úprav a
kontroly predložených dokladov, bolo konštatované, že žalovaný realizuje terénne úpravy na predmetnej

nehnuteľnosti na základe územného rozhodnutia, pričom porušenie ustanovení legislatívy na úseku
stavebného poriadku nebolo zistené. Podľa zápisnice Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie zo dňa 04.05.2016 o výsledku prešetrenia
sťažnosti žalobcu v l. rade na nesprávny postup Okresného úradu Zlaté Moravce pri riešení jeho
oznámenia okrem iného i na nedovolené nakladanie s odpadmi - vývoz kamenín a asfaltu na parc. č.

947/1, táto bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Podnet žalobcu v l. rade na nezákonné konanie
na parc. č. 947/1 týkajúci sa stresovania zvierat činnosťou mechanizmov pracujúcich na zemných
prácach prešetrovala i Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra, ktorá vo svojej odpovedi zo
dňa 09.05.2016 konštatovala, že podnet bol vyhodnotený ako neopodstatnený poukazujúc na to, že
inšpektori vykonali kontrolu, v čase ktorej bola na predmetnej parcele robená úprava pozemku navážkou

zeminy a jej následným rozhrnutím, pričom približne 200 m od vykonávaných prác bol ustajnený dobytok
v oplôtku, ktorý v čase kontroly javil známky pohody, t. j. nepobehoval, bol v kľude na jednom mieste.
Rozhodnutiami Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava,
stále pracovisko Nitra, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva zo dňa 26.11.2014 č. 43-N 962 018
14/7549-33969/RAF bola žalovanému uložená pokuta vo výške 600 eur a zo dňa 15.12.2015 č. 43

962 033 15/8180-37984/Hrd vo výške 650 eur za nedodržanie legislatívnych ustanovení Zákona o
odpadoch v kontrolovanom období od 01.01.2013 do 22.07.2014 a od 01.07.2014 do 25.08.2015,
pretože žalovaný uložil odpad na inom mieste, ako na mieste na to určenom. V odôvodnení týchto
rozhodnutí sa zároveň konštatuje, že sa jednalo o odpady kategórie ostatné, ktorých uloženie na parc.
č. 947/1 nespôsobilo ohrozenie zdravia ľudí a životného prostredia.

21. Odvolací súd vychádzajúc zo zhora uvedených teoreticko-právnych východísk zisteného skutkového
stavu dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcov
zamietol. Keďže predmet sporu je v danom prípade stanovený dispozíciou právnej normy citovaných
ustanovení § 126 a § 127 OZ, zaťažovalo žalobcov v tomto konaní dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení, že žalovaný prenájmom parc. č. 947/1 a po tomto pozemku jazdiacich motorových
vozidiel nad mieru primeranú pomerom, hlukom a prachom obťažuje žalobcov.

22. Dokazovanie je osobitná činnosť súdu, ktorá je sústredená na nadobudnutie poznatkov o veci, ktorá
už je predmetom súdneho konania. Základným znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť

konania v spojitosti s povinnosťou strán sporu predložiť a zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení
(dôkazné bremeno). Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu,
pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba celkom výnimočne môže súd vykonať
aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Ide o prípady, kedy je kladený zvýšený dôraz na
ochranu práv a oprávnených záujmov jednej zo strán (spotrebiteľské spory, konanie o abstraktnej

kontrole v spotrebiteľských veciach, antidiskriminačné spory a individuálne pracovné spory). Proces
dokazovania je teda v civilnom sporovom konaní vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe
kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade, v dôsledku čoho má súd obmedzenú dôkaznú
iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany.

23. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, tzv. povinnosť tvrdenia,
ktorá je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre
rozhodnutie vo veci samej, keď neunesenie dôkazného bremena znamená neúspešnosť strany v spore,
pretože každá zo strán sporu má povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiťdôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena na tvrdenie a dôkazné bremeno medzi sporovými
stranami závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinností sporových strán, pričom platí,
že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené

alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu
skutkovú a dôkaznú situáciu konania (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2018 sp. zn.
2Cdo/27/2017).

24. Žalobcovia v súvislosti s jazdou motorových vozidiel po pozemku žalovaného a tým vyvolaným
prachom a hlukom svoje tvrdenia postavili v zásade na všeobecnej konštatácii, neuviedli konkrétne
relevantné situácie, ktoré neprimerane zasahujú do ich práv, ako často k nim dochádza, v akom rozsahu,
v ktorej dobe a pod. Na podporu svojich tvrdení o tom, že žalovaný prenajal pozemok neposkytli žiaden
dôkaz a žalovaný ich tvrdenie vyvrátil i zápisnicou č. 3/2015 zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva
v Žitavanoch, ktoré neodsúhlasilo žiadosť zrušenia Automotoklubu I. o dlhodobý prenájom parc. č.

947/1. Pokiaľ žalobcovia sa odvolávali na internetové stránky, kde Motokros klub I. uverejnil, že 08.08.
sa koná tréning v areály Vŕšky I., nie je zrejmý rok, v ktorom sa akcia mala uskutočniť. Podstatným
však bolo, aby žalobcovia preukázali, že prachom a hlukom spôsobeným jazdou motorových vozidiel
po pozemku žalovaného dochádza k nepovoleným imisiám na susedné pozemky žalobcov, a teda že
žalovaný nad mieru primeranú pomerom v danej lokalite obťažuje žalobcov. Žalobcovia žiaden dôkaz

o tom nielen že nepredložili, ale ho ani neoznačili a za takýto nemožno bez ďalšieho považovať video
záznam zo dňa 08.08.2015, na ktorom je zachytený síce pohyb motocyklov, avšak z neho nemožno
vyvodiť, o koľko motocyklov v skutočnosti ide, ani intenzitu ich hluku a spôsobenej prašnosti. Nemožno
opomenúť ani skutočnosť, že v minulosti existoval na dotknutom pozemku žalovaného autokrosový
areál, ktorý fyzické osoby využívajú bez jeho súhlasu. Odvolací súd zastáva názor, že i v prípade

ojedineléhokonaniaautokrosovéhopodujatianapozemkužalovanéhonebolobymožnécharakterizovať
spôsobený hluk a prašnosť ako neprimerané pomerom, s ohľadom na okolnosť, že ide o pozemky
umiestnené mimo zastavaného územia obce, ako i dĺžku ich trvania (1 deň). V tejto súvislosti je tiež
významné, že i v dobe, keď žalovaný na základe územného rozhodnutia realizoval terénne úpravy
parc. č. 947/1 navážkou zeminy, na čo žalobcovia osobitne poukazovali a ktorá v súčasnosti aj podľa

vyjadrenia samotných žalobcov už neprebieha, merania Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
nezaznamenali prekročenie prípustných hodnôt hluku. Obdobne žalobcovia v konaní neprodukovali
žiaden dôkaz, že by žalovaný neprimeraným spôsobom zasahoval do výkonu ich práv, a že by aktivitou
na jeho pozemku dochádzalo k ohrozeniu chovu býkov žalobcu v l. rade, ktoré či už v čase ohliadky
vykonanej pracovníkmi Regionálnej a veterinárnej správy, znalcom Ing. X. U. (viď znalecký posudok č.

13/2015 zo dňa 14.09.2015 predložený žalujúcou stranou) alebo pri veterinárnej kontrole dňa 21.7.2015
(úradný záznam zo dňa 21.07.2015 tvoriaci prílohu znaleckého posudku) javili známky pohody, boli
pokojné,odpočívaliabolivdobromkondičnomstave.Znalcomuvádzanákonštatácia,ževčaseohliadky
tri kusy býkov mali poškodené rohy a že u deväť kusov dobytka ustajneného na parc. č. 2296/1 je možné
predpokladať, že vplyvom stresu z hluku nebudú spĺňať parametre plemenného štandardu sú tak len

v rovine hypotetickej, naviac príčina poškodenia rohov nebola doposiaľ diagnostikovaná. Aj odborné
stanovisko vypracované Doc. D.. Q. B., členom rady konzultantov Poľnohospodárskeho znaleckého
ústavu v Nitre, pojednávajúci o vplyve prašnosti na rast a rodivosť viniča hroznorodého pre svoje
výlučne teoretické závery je bez hlbšieho významu k prejednávanej veci. Rovnako tak žiaden dôkaz
nepreukazuje, že by realizáciou terénnych úprav na nehnuteľnosti žalovaného došlo k ohrozeniu alebo

poškodeniu kvality podzemnej vody vodárenského zdroja a do studne žalobcu v 2. rade a napájadiel
dobytka žalobcu v l. rade sa dostávali nebezpečné látky. Práve naopak, kontrolou zo strany Štátneho
vodoochranného dozoru na parcele žalovaného nebolo preukázané ohrozenie, ani poškodenie kvality
podzemnej vody vodárenského zdroja. Dôsledkom neunesenie dôkazného bremena žalobcami v smere
obťažovania nad mieru primeranú pomerom žalovaným a vážneho ohrozenia výkonu ich práv je preto

neúspech v spore a zamietnutie žaloby, ako to správne učinil prvoinštančný súd. Pokiaľ prvoinštančný
súd v súvislosti s obťažovaním žalobcov hlukom a prachom spôsobeným jazdením motocyklov po
pozemku žalovaného vyhodnotil, že v tomto smere nie je žalovaný pasívne legitimovaný, odvolací súd
si tento právny záver neosvojil. Žalovaný totiž ako vlastník pozemku je povinný zamedziť tomu, aby
rušivá činnosť nad mieru primeranú pomerom uskutočňovaná na jeho pozemku, i cudzími osobami,

neobťažovala iných vlastníkov alebo vážne neohrozovala výkon ich vlastníckych práv.

25. Žalobcovia žalobou požadovali i uloženie povinnosti žalovanému odstrániť z parc. č. 947/1 skládku
odpadovargumentujúc,žežalovanýpriterénnychúpraváchneoprávnenenakladalsodpadmi,porušovalochranu rastlín a živočíchov a svoju žalobu opreli o ust. § 126 a § 127 ods. 1 OZ. Ako už bolo
uvedené, toto zákonné ustanovenie umožňuje vlastníkovi, aby sa na súde domáhal uloženia povinnosti
ohrozujúcemu vlastníkovi zdržať sa ohrozujúcej činnosti v prípade obťažovania nad mieru primeranú

pomerom; nie je však možné v intenciách tejto zákonnej úpravy domáhať sa aktívnej činnosti žalovanej
strany. Na rozdiel od toho, ust. § 417 ods. 2 OZ umožňuje, aby sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
niečo konať a poskytuje ochranu za stavu, že hrozí škoda. Žalujúca strana však musí preukázať, že
jej vážna škoda skutočne hrozí, pričom musí ísť o ohrozenie vážne, aktuálne a skutočne hroziace (viď
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3319/2010). V danej veci sa však žalobcovia ochrany v zmysle

§ 417 ods. 2 OZ nedovolávali, ani netvrdili, že z údajnej skládky odpadov na pozemku žalovaného
im hrozí škoda. Za danej situácie tak žalobcom uplatnenému nároku na aktívne konanie žalovaného
a to uloženie povinnosti odstrániť skládku odpadu z pozemku nebolo možné vyhovieť. Argumentácia
žalobcov výhradne zameraná na porušenie povinnosti žalovaného v súvislosti s terénnymi úpravami
parc. č. 947/1 v nadväznosti na zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ako i rozpor územného rozhodnutia
Obce F. zo dňa 27.08.2014 je v tomto smere právne irelevantná. Neobstojí preto ani odvolacia námietka

žalobcov, že v konaní došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces odmietnutím výsluchu nimi
navrhovanej znalkyne Ing. P. U., z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie priemyselný a
komunálny odpad, odhad škôd v životnom prostredí, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 4/2017 na
posúdenie návažky odpadu nachádzajúceho sa v kat. úz. H., Obec I. v súlade so Zákonom o odpadoch
č. 79/2015 Z. z. Podľa § 153 ods. 1 CSP sú totiž strany povinné uplatniť prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania. Konanie v danej veci začalo dňa 16.08.2016, pričom žalobcovia
predložili predmetný znalecký posudok a podali návrh na vykonanie dokazovania výsluchom znalkyne
až na pojednávaní dňa 19.09.2017, na ktorom došlo i k vyhláseniu rozsudku vo veci samej. Dôvodne

preto súd prvej inštancie v intenciách § 153 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak strana nepredložila včas
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nemusí súd na ne prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu a návrh žalobcov
na dokazovanie výsluchom znalkyne, ktorý nebol predložený včas, zamietol.

26. Pre úplnosť odvolací súd tiež dodáva, že zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov upravuje okrem iného práva a povinností právnických osôb a fyzických osôb pri
predchádzaní vzniku odpadov a pri nakladaní s odpadmi, ako i pôsobnosť orgánov štátnej správy
a obcí vo veciach štátnej správy odpadového hospodárstva. Predmetný zákon rieši i zodpovednosť
za nezákonné umiestnenie odpadu (§ 15) a postup príslušného orgánu štátnej správy odpadového

hospodárstva pri oznámení akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby o umiestnení odpadu na
nehnuteľnosti, ktoré je v rozpore s týmto zákonom. Je to teda práve orgán štátnej správy odpadového
hospodárstva, ktorý v konaní, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní zisťuje, či ide
onezákonnéumiestnenieodpadu,určujezodpovednúosobuaakzistíosobuzodpovednúzanezákonné
umiestnenie odpadu, určí ju i za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným

odpadom a zároveň jej určí primeranú lehotu na jeho odstránenie. Je preto vecou žalobcov, či využijú
postup podľa zák. č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v správnom konaní, v ktorom bude príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva rozhodovať o dôvodnosti odstránenia tvrdenej skládky odpadu na
označenom pozemku žalovaného. Odvolací súd tiež dodáva, že žalobcami namietaný rozpor územného
rozhodnutia Obce F. zo dňa 27.08.2014 bol predmetom i konania vedeného na Krajskom súde v Nitre sp.

zn. 11S/286/2016, v ktorom sa totožný žalobcovia žalobou domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia
rozhodnutí Obce F. č. 370/2014-005-RB zo dňa 27.08.2014 a č. 40/2016-006-RB zo dňa 26.08.2016 a
uznesením zo dňa 30.08.2018 č. k. 11S/286/2016-205 bola ich žaloba odmietnutá.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Pokiaľ ide o žalobcu v 4. rade, tento po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie doručil
prvoinštančnému súdu podanie, ktorým vzal svoju žalobu späť. S ohľadom na tento dispozitívny úkon
žalobcu v 4. rade prv, než rozsudok nadobudne právoplatnosť, odvolací súd postupujúc v intenciách

§ 370 ods. 1 CSP pripustil späťvzatie žaloby žalobcom v 4. rade, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo
vzťahu k žalobcovi v 4. rade zrušil a konanie v tejto časti zastavil (§ 372 ods. 2 CSP), keď nevzhliadol
ani vážne dôvody pre nesúhlas žalovaného s týmto späťvzatím žaloby.29. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP priznal voči žalobcom v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku žalovaného na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v 4. rade rozhodol odvolací súd
podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca v 4. rade sppäťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).