Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211819
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716211819.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu MALUPE,

s.r.o., so sídlom Matuškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 31 585 515, zastúpený Advokátskou kanceláriou
SVITOKaspol.,s.r.o.,sosídlomTomášikova23/C,82101Bratislava,IČO:36863980,protižalovanému
U N I M A T spol. s r.o., so sídlom J.I.Bajzu 11, 971 01 Prievidza, IČO: 30 228 042, zastúpený JUDr.
Milotou Ferenčíkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Malý Čepčín č. 5, pracovisko Pavla Mudroňa 505/5,
036 01 Martin, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pozemok registra C KN, parc. č. 990/3 o výmere 7718 m2, druh pozemku ostatné
plochy, evidovaný na liste vlastníctva č. 8143 vedeného Okresným úradom Zvolen, pre obec Zvolen,

kat. úz. Zvolen n i e j e zaťažený záložným právom v prospech U N I M A T , spol. s r.o., so sídlom
J.I.Bajzu 11, Prievidza 971 01, IČO: 30 228 042, zapísaným pod V 791/07 z 2.5.2007.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2016 žiadal žalobca určiť, že pozemok registra C KN, parc. č.
990/3ovýmere7718m2,druhpozemkuostatnéplochy,evidovanýnalistevlastníctvač.8143,vedeného
OkresnýmúradomZvolen,preobecZvolen,kat.úz.Zvolenniejezaťaženýzáložnýmprávomvprospech
UNIMAT, spol. s r.o., so sídlom J.I.Bajzu 11, Prievidza 971 01, IČO: 30 228 042 zapísaným pod V 791/07

z2.5.2007.Zároveňžiadalrozhodnúťotrováchkonania.Dňa15.12.2006uzavrelžalovanýakopostupca
ažalobcaakopostupníkzmluvuopostúpenípohľadávok,pričomodplatazapostúpeniepohľadávokbola
dohodnutá vo výške 254.337,24 € a bola splatná do 31.12.2007. Dňa 19.3.2007 uzavrel žalovaný ako
záložný veriteľ a žalobca ako záložca zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou bolo
zriadenézáložnéprávokpozemkuregistraCKNparc.č.990/3ovýmere7718m2,druhpozemkuostatné
plochy, zapísaného na liste vlastníctva č. 8143, pre obec Zvolen, kat. úz. Zvolen v prospech žalovaného
na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2006.

Keďže si žalovaný neuplatnil pohľadávku zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2006 na
súde a žalobca nikdy neuznal pohľadávku žalovaného zo zmluvy o postúpení pohľadávky a nikdy
túto pohľadávku neplnil, mal žalobca za to, že uplynula premlčacia doba. Poukázal na ustanovenie
§ 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 261 ods. 6, písm. d/ v spojení s ustanovením
§ 397 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaciu,
pretože nejde o majetkové právo na rozdiel od vlastníckeho práva, ktoré by bolo z premlčania vylúčené.
Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky

z výťažku speňaženého zálohu, nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu,
ale takisto prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je napr. určením, že vec nie je
zaťažená záložným právom ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Záložné právo podľa
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.3.2007 v tejto právnej veci sa premlčalomárnym uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola splatná dňa 31.12.2007, to
znamená, že zabezpečovaná pohľadávka mohla byť uplatnená na súde 1.1.2008 a premlčacia doba
zabezpečenej pohľadávky márne uplynula 1.1.2012. Záložné právo podľa zmluvy o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.3.2007 sa premlčalo, teda ku dňu 1.1.2012. Žalobca preukazoval
naliehavý právny záujem s tým, že len takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, kde bude vykonaná zmena a odstránený stav právnej neistoty
ohľadom práv a povinností k spornej nehnuteľnosti.

2. Žalovaný tak v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaniach nesúhlasil s názorom vysloveným
žalobcom. V prvom rade žiadal žalobu zamietnuť pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu,
pretože záložné právo je možné vykonať aj keď je premlčané. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou opodstatnenosťou
uplatňovaného nároku. Podľa názoru žalovaného takýto určovací návrh nie je opodstatnený, nakoľko
nedospeje k vyriešeniu otázky a úplnému vyriešeniu obsahu spornosti daného právneho vzťahu

a na takomto určení v prípade úspešnosti nedôjde k žiadnej zmene právneho stavu a nedôjde k
odstráneniu spornosti práva žalobcu, ako ani k odstráneniu právnej neistoty, pretože katastrálny odbor
na základe takéhoto rozhodnutia nevykoná výmaz záložných práv z listu vlastníctva č. 8143, kat. úz.
Zvolen. Ďalej žalovaný poukázal na to, že pri pohľadávke premlčanie spôsobuje oslabenie nároku. V
prípade záložného práva má za následok oslabenie výkonu záložného práva. Keďže záložné právo

má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu čo v prípade uhradzovacej funkcie bude oslabené a má
podstatný vplyv na kvalitu vzťahu. V oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 6.6.2011 bol
žalobcavyzvanýnazaplateniedlžnejsumyvlehotedo30-tichdníododňadoručeniaoznámeniaozačatí
výkonu záložného práva na čo reagoval sľubmi o zaplatení pohľadávky. Podľa vyjadrenia žalovaného
žalobca uznal pohľadávku, avšak týmto uznaním žalovaný nedisponoval a žiadal uznanie predložiť od

žalobcu. V priebehu rokov vzhľadom na rodinné prepojenie žalobcu a žalovaného žalobca utvrdzoval
žalovaného, že jeho pohľadávka bude uspokojená z predaja iného majetku. Z týchto dôvodov mal
žalovaný za to, že v dôsledku premlčania právo nezaniklo, ale sa oslabila možnosť jeho úspešného
uplatnenia.

3. Žalobca pripojil k žalobe výpis z listu vlastníctva č. 8143 pre obec, okres Zvolen, kat. úz. Zvolen,
parcely parc. č. KNC 990/3 o výmere 7718 m2, druh pozemku ostatné plochy, kde je vlastníkom žalobca
s poznámkou začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom UNIMAT spol. s r.o., IČO: 30 228 042,
Prievidza, Ul. J.Bajzu 11 na pozemok C KN parc. č. 990/3 formou dobrovoľnej dražby P 170/12 zapísané
dňa 20.3.2012 - 794/12. Ďalej sú tu zapísané exekučné príkazy na vykonanie exekúcie v prospech

Exekútorského úradu JUDr. Jozef Ďurica a JUDr. Miroslav Šutliak. Ako ťarchy je zapísané záložné právo
zo záložnej zmluvy na nehnuteľnosť KN parc. č. 3100/20, 3100/21 v prospech Slovenskej záručnej a
rozvojovej banky pod V 1906/4 a 755/06. Ďalej je tu vyznačené záložné právo zo záložnej zmluvy na
nehnuteľnosť pozemok KNC parc. č. 990/3 v prospech UNIMAT spol. s r.o., J.Bajzu 11, Prievidza V
791/07 z 2.5.2007 - 1004/07.

4. Súčasťou žaloby bola zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá podľa § 524 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka medzi UNIMAT, spol. s r.o. ako postupcom (žalovaný) a MALUPE, s.r.o.
ako postupníkom (žalobca). Dlžníkom Bystrická inštalačná spoločnosť - BIS, s.r.o. Banská Bystrica,
Partizánska cesta 77, IČO: 31 575 633. Postupca postúpil postupníkovi svoju pohľadávku v zmysle

príloh1,2,3vcelkovejsume7.662.163,60Sk.Zmluvabolariadneuzavretá,podpísaná15.12.2006podľa
dokladu doloženého žalobcom bola podpísaná postupcom. Postupník, t.j. žalobca fotokópiu zmluvy
založenú do spisu nepodpísal. Súčasne pripojil prílohy 1,2 a 3 k zmluve.

5. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti záložný veriteľ UNIMAT, spol. s r.o. v zastúpení

konateľa a záložca MALUPE, s.r.o. v zastúpení konateľa uzatvorili a zriadili záložné právo v prospech
záložného veriteľa UNIMAT, spol. s r.o. ako zábezpeku pre zabezpečenie pohľadávky vo výške
7.662.163,60 Sk, ktorú eviduje voči záložcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
15.12.2006. Predmetom záložného práva podľa článku II. je nehnuteľnosť vedená na LV č. 8143, kat. úz.
Zvolen, pozemok parc. č. 990/3 v časti KNC - 4.059 m2 zastavané plochy a nádvoria s umiestnením v

zastavanom území mesta, 3659 m3 ostatné plochy s umiestnením v zastavanom území mesta. Záložca
prehlásil, že na predmetnom zálohu neviaznu žiadne obmedzenia ani iné ťarchy. Záložná zmluva
bola podpísaná 19.3.2007 s tým, že je pripojená osvedčovacia doložka z notárskeho úradu, ktorouosvedčoval pracovník notárskeho úradu pravosť podpisu záložcu. Súčasne je zo záhlavia zrejmé, že
uvedená zmluva bola predložená príslušnej Správe katastra Zvolen 2.5.2007.

6. Žalovaný pripojil do spisu oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré adresoval žalobcovi
dňa 6.6.2011. Z oznámenia je zrejmé, že žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote do 30-tich dní odo dňa
doručenia oznámenia dlžnú sumu vrátane príslušenstva zaplatil, v opačnom prípade začne žalovaný
realizovať výkon záložného práva za účelom uspokojenia zabezpečenej pohľadávky.

7. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného v súvislosti s existenciou písomného uznania záväzku žalobcu
voči žalovanému bol žalobca vyzvaný na doloženie písomného uznania záväzku voči žalovanému.
Žalobca na pojednávaní dňa 17.10.2017 pred súdom vyhlásil, že písomné uznanie záväzku z ich strany
voči žalovanému neexistuje. K takémuto uznaniu záväzku nikdy nedošlo.

8. Podľa ustanovenia § 137, písm. c/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu.

9. Je nesporné, že žaloba ktorou žalobca žiadal určiť, že pozemok bližšie špecifikovaný v žalobe nie je

zaťažený záložným právom v prospech žalovaného, je žalobou určovacou. Preto súd skúmal existenciu
naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 137, písm. c/ CSP. Naliehavosť právneho záujmu na
takomto určení odôvodnil tým, že jedine na základe deklaratórneho rozhodnutia súdu o takomto určení
bude vykonaná zmena v katastri nehnuteľností a bude odstránený stav právnej neistoty ohľadom práv a
povinností k nehnuteľnosti. Naopak žalovaný namietal naliehavosť právneho záujmu na takomto určení

s tým, že žiadal žalobu zamietnuť práve pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu. Súd dospel k
záveru pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu, že v konaní o určenie, že nehnuteľnosť
nie je zaťažená záložným právom, je daný naliehavý právny záujem a to aj s poukazom na ustanovenie
§ 34 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, podľa ktorého ak súd
rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby okresný úrad vyznačí stav

pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. To platí aj vtedy ak právo k nehnuteľnosti
bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto
práva zmena týka. Takýmto výrokom dôjde k odstráneniu spornosti práva, nie je to len zbytočne vyvolané
konanie, pri ktorom by nasledovali ďalšie žaloby na odstránenie spornosti práv medzi stranami sporu.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti mal súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto

určení.

10. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa

všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

11. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podstatou premlčania nie je zánik práva, ale jeho závažné oslabenie, pretože nárok ako súčasť
subjektívneho práva sa stáva podmieneným to znamená závisí na tom, či sa povinná osoba premlčania
dovolá. Ak sa tak stane, nárok oprávneného subjektu súd nemôže priznať. Premlčanie záložného
práva sa riadi občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho práva, aj keď ním bola

zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo z iného obchodného záväzkového vzťahu.
Obchodným zákonníkom sa riadi iba premlčanie zabezpečenej pohľadávky zo zmluvy o úvere alebo
iného obchodného záväzkového vzťahu (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo
3079/2007).

13. Záložné právo podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo na rozdiel od
vlastníckeho práva z možnosti premlčania vylúčené aj keď má tiež vecno-právnu povahu (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 1918/2005 zo dňa 25.4.2007). Podľa ustanovenia
§ 100 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečenápohľadávka, nepostačuje na premlčanie záložného práva iba márne uplynutie doby určenej občianskym
právom na uplatnenie nároku na uspokojenie zo zálohu, pretože je potrebné, aby márne uplynula
tiež premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, ak nedošlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky,

nemôže byť premlčané ani záložné právo. Nakoľko sa medzi stranami sporu jedná o obchodný
záväzkový vzťah a premlčacia lehota v zmysle ustanovení obchodného zákonníka § 397 Obchodného
zákonníka je štvorročná, tak zabezpečovaná pohľadávka záložným právom mohla byť uplatnená na
súde vzhľadom na splatnosť ku dňu 31.12.2007 dňom 1.1.2008. Premlčacia doba zabezpečenej
pohľadávky tak márne uplynula dňom 1.1.2012. V zákonnej premlčacej dobe žalovaný neuplatnil svoju

pohľadávku na súde a nedošlo ani k realizácii výkonu záložného práva. Táto skutočnosť medzi stranami
sporná nebola. Žalovaný síce doručil do spisu oznámenie zo dňa 6.6.2011, v ktorom vyzval žalobcu
na splnenie záväzku zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom
a to v lehote 30-tich dní pod pohrôžkou začiatku výkonu záložného práva, avšak k realizácii výkonu
záložného práva zo strany žalovaného voči žalobcovi nedošlo. Žalovaný uvádzal, že k realizácii výkonu
záložného práva nedošlo práve z dôvodu príbuzenského vzťahu medzi štatutárnymi orgánmi žalobcu

a žalovaného. Rovnako v konaní nebolo preukázané, že by bolo záložné právo priznané právoplatným
rozhodnutím, prípadne, že by došlo k písomnému uznaniu záväzku. Naopak, aj keď žalovaný tvrdil,
že žalobca mal pred ním písomne uznať zabezpečovanú pohľadávku, nebolo v konaní preukázané a
stranami sporu doložené takéto písomné uznanie záväzku. Žalobca poprel akékoľvek uznanie záväzku
zabezpečovaného záložnou zmluvou.

14. Keďže záložný veriteľ neuplatnil právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky včas a záložný dlžník sa
dovolával premlčania záložného práva, malo takéto dovolávanie sa premlčania za následok, že záložný
veriteľ sa nemôže už úspešne domáhať ani speňaženia zálohu, ani uspokojenia pohľadávky z výťažku
speňaženého zálohu. Ak teda namietal záložný dlžník v tomto prípade žalobca dôvodne premlčanie

záložného práva, nie je možné sa úspešne dovolávať tzv. naturálnej obligácie spočívajúcej v možnosti
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotný inštitút premlčania,
ktorý slúži k tomu, aby veriteľ alebo iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo pristupovali k výkonu
svojho práva včas, pretože po uplynutí času stanoveného pre výkon alebo uplatnenie nároku je zo
zákona poskytnuté dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky

síce právo nezaniká, avšak stráca spôsobilosť byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné.

15. Záložný dlžník sa tak podľa názoru súdu môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženého zálohu, nielen obranou proti záložnému veriteľovi na
speňaženie zálohu, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je a to určením,

že vec nie je zaťažená záložným právom. Ak došlo k premlčaniu záložného práva môže sa teda záložný
dlžník dovolávať premlčania pri každej zákonom poskytnutej obrane proti výkonu práva záložného
veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky podaním žaloby o určenie, že vec nie je zaťažená
záložnýmprávom.Opačnýnázorbyvosvojichdôsledkochpopieralvýznampremlčaniazáložnéhopráva
a priznával by súdnu ochranu prejavujúcu sa v zamietnutí žaloby, ktorá by smerovala proti výkonu

premlčaného práva, hoci z ustanovenia § 100 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka premlčané
právo nemožno priznať. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej.

16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný a to v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie §
262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).