Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 11T/40/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010173
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Jóbová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213010173.28

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému L.. J. U. nar. XX.X.XXXX, pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 28.11.2018, v senáte
zloženom z predsedníčky JUDr. Eriky Jóbovej a prísediacich JUDr. Márie Kukel a Ing. Tichomíra Méhesa
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný L.. J. U., U.., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., ul. L. č. XX/XX, na slobode,

j e v i n n ý , ž e

I.
v období od presne nezisteného dňa konca mesiaca marec roku 2009 až do 28. augusta 2009 v
Komárne v byte na adrese B. ulica číslo XXX/XX, a následne tiež v období až do konca mesiaca apríl
2010 v Komárne na Košickej ulici pred obytným domom číslo 665 a tiež v objekte Základnej školy s
vyučovacím jazykom maďarským na ul. Práce v Komárne, tiež na pracovisku poškodenej v budove
Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne a tiež na pracovisku manželky kolegu poškodenej v predajni
Optika na Petőfiho ulici v Komárne, spôsoboval svojej, v súčasnosti už bývalej manželke I.. I. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. ulica číslo XXX/XX, fyzické a psychické utrpenie tým, že ju v tomto
období až do 28. augusta 2009, kedy poškodená bola nútená opustiť spolu s maloletou dcérou I. P.,
nar. 23.05.2002, spoločnú domácnosť, nakoľko obžalovaný vymenil zámok na vchodových dverách
ich bytu a museli sa presťahovať k jej príbuzným, opakovane týždenne fyzicky napádal spôsobom,
že ju fackal, mykal za ramená a sácal do nej, pričom pri fyzických atakoch na ňu kričal, vulgárne jej
nadával, ponižoval ju a vyhrážal sa jej, často krát aj v prítomnosti ich spoločnej maloletej dcéry I. P., jej
likvidáciou fyzickou aj spoločenskou, pričom v tomto období od 31. augusta 2009 do 04. augusta 2009
vyvesil na vchodové dvere ich spoločného bydliska v Komárne na B. ulici číslo XX oznam, v ktorom
pre obyvateľov vchodového domu oznámil, že jeho manželka je psychicky labilná a z tohto dôvodu, aby
keď ju uvidia, oznámili to jemu alebo privolali políciu a dňa 02. septembra 2009 v čase o 18,25 hodine
v Komárne pred predajňou Coop Jednota na Petőfiho ulici sa poškodenej slovne vyhrážal slovami, že
raz ju aj tak zabije, a keď od nej odchádzal vo svojom aute, namieriac autom na ňu jej ešte povedal, že
skape, následne v období až do konca mesiaca apríl 2010 ju naďalej psychicky týral spôsobom, že ju
ponižoval a opakovane ju slovne aj písomne atakoval urážajúc ju rôznymi vulgarizmami, znevažovaním
a ponižovaním jej osoby, v úmysle ponížiť ju v spoločnosti, predovšetkým na pôde základnej školy,
ktorú navštevovala ich dcéra, a to pred zamestnancami školy a tiež rodičmi ostatných žiakov, ako aj na
pracovisku poškodenej a na ďalších miestach a pred tretími osobami, tiež sa poškodenej opakovane
vyhrážal, že jej dcéru nevráti, pričom svoje vyhrážky umocnil aj svojim konaním tak, že dcéru matke
niekoľkokrát nevrátil v súdom stanovenom čase, čím v nej vyvolal obavy, strach a úzkosť, že svoje
vyhrážky aj uskutoční, a ktoré konanie spôsobilo u poškodenej vznik syndrómu týranej osoby,

II.

v presne nezistenom čase v období od 02. októbra 2009 až do jari 2010 v Komárne vo svojom byte
na adrese B. ulica číslo XXX/XX, obžalovaný ako otec maloletej I. P., nar. XX.XX.XXXX, učil svoju
maloletú dcéru používať rôzne vulgárne a hanlivé výrazy, ako „hlúpy, kokot, nenormálny, piča, sprostý,
neokrôchaný, zlomyseľný, hnusný“, pričom týmito hanlivými výrazmi označoval predovšetkým matku
maloletej, ďalej tým, že navádzal svoju maloletú dcéru pod prísľubom odmeny k tomu, aby ukradla veci
rôzneho druhu z bytu svojej matky, ako aj tým, že pred svojou maloletou dcérou, prostredníctvom Barbie
bábik hrával hry s jasným a zreteľne rozpoznateľným sexuálnym motívom, hoci tieto hry vyvolávali v
maloletej pocity úzkosti a hanblivosti, s čím sa maloletá dcéra na jar v roku 2010 a v nasledujúcom
období zverila svojej matke ako aj psychológovi Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a
prevencie,

III.
v období od mesiaca máj roku 2010 až do začiatku letných mesiacov roku 2012 v Komárne v byte na
adrese Košická ulica číslo 665/36 a tiež v Želiezovciach na W. ulici v byte číslo XXX/X spôsoboval svojej
maloletej dcére I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. L., U. ulica číslo XXXX/XX, prechodne bytom
W., U. číslo 65, fyzické a psychické utrpenie tým, že ju počas uvedeného obdobia od mesiaca máj roku
2010 do konca roka 2011 v dňoch určených pre styk obžalovaného ako otca dieťaťa s týmto dieťaťom
v zmysle občiansko-súdneho rozhodnutia, a to každý párny víkend a každú stredu v týždni v čase od
15.00 hodiny do 18.00 hodiny, v období mesiacov január až marec roku 2012 počas súdom upravených
návštev u obžalovaného každý nepárny týždeň v čase od nedele od 18.00 hodiny do nasledujúcej
nedele do 18.00 hodiny a napokon od mesiaca marec až do začiatku letných mesiacov roku 2012
každý párny víkend a každú stredu v čase od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny, opakovane fyzicky napádal
spôsobom, že ju bil rukou po hlave, ťahal ju za vlasy, mykal za ramená a sácal do nej, pričom pri fyzických
atakoch na ňu kričal, že ich všetkých pozatvára, zatváral ju v izbe a nedovolil jej z izby vyjsť, ťahal ju
za vlasy až von z bytu a nechal ju stáť na chodbe, vyčítal jej jej vlastné vyjadrenia, ktoré údajne použila
pred psychológom pri jej psychologickom vyšetrení, predvádzal jej rôzne hádky a výstupy, ku ktorým
dochádzalo v súdnych pojednávaniach medzi ním a jej matkou, s ktorou bol v rozvodom konaní a v
konaniach o úprave rodičovských práv a povinností, pričom viackrát dehonestoval, ponižoval a nadával
na jej matku v uvedených simuláciách jej výstupov, znemožňoval jej telefonický styk s matkou, obviňoval
ju za problémy v rodine, opakovane ju tým vystavoval strachu a stresu, ktorý stav v maloletej dcére
vyvolával rôzne neurotické prejavy, počnúc od hysterického plaču, cez hryzenie si pier, a tiež písacích
pier, nakrúcania si vlasov na prsty svojich rúk až po žalúdočné problémy, bolesti brucha a zvracanie
a odmietavého postoja k stretnutiam s obžalovaným, ktoré obžalovaný často krát riešil jej násilným
odtiahnutím za ruky, ktoré konanie spôsobilo u maloletej potrebu opakovaných návštev u psychológa a
detského psychiatra, tiež nariadenie medikamentóznej liečby jej citovej subdeprivácie a neurózy, podľa
znalca vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, jej otca,

t e d a
v bode I.
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré
ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť,

v bode II.
vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k
nemravnému životu,

v bode III.
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním,
ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzovalo jej bezpečnosť, a spáchal taký čin
závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

v bode I.
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

v bode II.
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

v bode III.
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písmeno b)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný
zákon) s použitím § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek
2 Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa §51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona sa ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala dve obžaloby na obž. L.. J. U. U.. a to dňa 16.4.2013
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. a dňa 18.9.2013 pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona č.
300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona č.
300/2005 Z. z., pre skutky uvedené vo výroku tohto rozsudku. Uvedené trestné veci súd spojil a rozhodol,
že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 11T 40/2013.

Obžalovaný spáchanie všetkých skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu popieral. Uviedol, že v roku 2009
si chceli kúpiť s manželkou väčší byt a keď išli podpísať žiadosť o úver, sa dozvedel o tom, že ona
si kúpila byt na meno svojej sestry. Vtedy v nej stratil dôveru. Bolo to koncom augusta 2009 a vtedy
sta sal medzi nimi aj incident Bývalá manželka ho napadla, udrela ho do hlavy vyberateľným boxom
z auta a zranila ho. Poškodená dňa 28.8.2009 opustila spoločnú domácnosť s tým, že ak nedotiahnu
kúpu spoločného bytu, ona sa rozvedie. Dňa 2.9.2009 brat poškodenej ešte s ďalšou osobu na neho
zaútočili, rozbili sklo na aute a vyhrážali sa mu zabitím. Podľa neho chceli ho zastrašiť.

Obžalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, že on fyzicky napádal svoju manželku, že jej vulgárne
nadával, ponižoval a vyhrážal sa jej fyzickou a spoločenskou likvidáciou. To je pravdou, že vyvesil
oznam na vchodové dvere bytovky, ale bolo to 3.9.2009, po tom, čo brat poškodenej na neho zaútočil
a pravdepodobne vtedy vymenil aj zámok na vchodových dverách bytu. Tvrdil, že nie je pravdou, že
pred predajňou COOP Jednota sa vyhrážal manželke zabitím a ani nezamieril na ňu s autom. Odmietol,
že by bolo pravdou, čo je uvedené v bode 2 prvej obžaloby ohľadne maloletej dcéry. Podľa neho je to
zlosť zo strany bývalej manželky. Manželka sa chcela dohodnúť ohľadne dcéry u advokátky T.. L. B.,
ale on s dohodou nesúhlasil. Keď manželka sa sťahovala z bytu, boli tam aj policajti, podľa neho ich
zavolala ona a povedali mu, aby v budúcnosti jej umožnil vstup do bytu. Tvrdil ďalej, že rodinné problémy
on neriešil v škole. Ďalej uviedol, že podľa neho nadriadený manželky, pán K. mal s jeho manželkou
nadštandardný vzťah a zasahoval im do života. Obžalovaný spočiatku nesúhlasil s rozvodom a urobil
všetko preto, aby manželstvo zachránil. Čo sa týka dcéry ešte uviedol, že on vždy dodržal rozhodnutie o

styku s dcérou. Dcéra sa dobre cítila u neho. Do jesene roku 2006 mala dcéra lepší vzťah s ním ako s
matkou. Postupne sa to zhoršovalo, lebo manželka ovplyvňovala dcéru voči nemu. Podľa neho trestné
oznámenia boli podané proti nemu preto, aby bolo znemožnené, aby sa stal plnohodnotným rodičom
svojej dcéry. V súčasnosti styk s dcérou neudržiava, nechcel riskovať tretie trestné konanie.

Čo sa týka druhej obžaloby obžalovaný uviedol, že nič nie je pravda z toho, čo je uvedené v obžalobe.

Opatrovníčka maloletej poškodenej L.. G. X. uviedla, že do tohto prípadu ona vstúpila v roku 2011. V
tom čase bolo rozbehnuté konanie o rozvode, alebo už bolo rozhodnuté. Mala vedomosť o tom, že boli
problémy so stykom obžalovaného s maloletou. Robili pohovor aj s maloletou, aj s rodičmi. Maloletá
uviedla, že nechce chodiť k otcovi, lebo sa tam necíti dobre. Inokedy prišlo dieťa v doprovode otca,
chcelo by dlhšie zostať u otca, ale sa nevedeli dovolať matke. Vtedy maloletá jej povedala, že ona
hovorila oteckovi, nech to nerobí, lebo bude zle. Keďže rodičia nevedeli medzi sebou komunikovať,
zapojili do procesu aj mediátora, o výsledkoch meditácie však opatrovníčka nemala informácie.
Svedkyňa sa nevedela v maloletej vyznať. Ako keby chcela obhajovať svoju mamu, aby jej vyhovovala.
Otec ich vždy informoval o styku s maloletou a oni o tom spísali záznam. Raz boli prítomní keď sa
realizoval styk v škole. Vtedy dieťa odmietlo odísť s otcom. Otec mal veľký záujem o dieťa a chytal sa
každej slamky, aby dieťa bolo u neho.

Poškodená I.. I. U. uviedla, že v marci 2009 viackrát prichytila obžalovaného, že bol neverný. Od toho
obdobia sa veľmi zmenil. Stal sa agresívnym, nestaral sa o domáce záležitosti, aj svoj zárobok sa snažil
zatajiť a nezdielal ho s rodinou. V tom období sa vyskytlo viac hádok a bitiek a ona bola nútená sa
odsťahovať s dcérou z bytu. Obžalovaný o nej sa vyjadroval, že nie je normálna. Stávalo sa, že ju
agresívne sotil do pŕs a narazila sa do skrine, silnejšie ju chytil za ruku, bil ju, používal voči nej vulgárne
výrazy, ponižoval ju, povedal, že je hlúpa. Stalo sa, že ju zamkol, zobral od nej telefón, aby nevedela
nikoho kontaktovať. Vyhľadal ju na jej pracovisku a pred kolegami jej povedal, že ona živá z tohto
manželstva sa nedostane.

Stalo sa, že ju ťahal za vlasy na podlahe. Všetko pred ňou zamkýnal, musela chodiť všade peši napriek
tomu, že mali 2 autá. V júni 2009 sa aj odsťahovala s dcérou na vysokoškolský internát. Boli tam 4-5
dní. Potom sa s obžalovaným dohodli, že budú žiť riadne ako rodina, čo však trvalo len 2-3 týždne.
Svoju výplatu musela dávať na účet obžalovaného, ale ona k jeho účtu nemala prístup. Rodinné výlety
pre seba a pre svoju dcéru musela hradiť z vlastných peňazí.

Agresivita obžalovaného sa stupňovala, stalo sa aj také, že ju vysotil z auta. Ona s dcérou opustila
spoločnú domácnosť a dcéru zobral buď jej brat alebo kolega do Veľkého Medera k jej rodičom. Ohľadne
začiatku školského roka sa dohodli s obžalovaným na tom, že dcéru vyzdvihne zo školy a vráti ju večer o
18.00 hod. pred budovou Jednoty, teda na rohu ulíc Petőfiho a Košickej. Ona tam čakala. Vrátil dcéru až
okolo 18.30 - 18.45 hod., vtedy poškodenej povedal, že“ aj tak zdochneš“ a po odchode auto nasmeroval
na ňu. Neskôr ona sa chcela s obžalovaným dohodnúť ohľadnej jeho styku s maloletou u advokátky T..
B., ale obžalovaný dohodu odmietol.

V ten deň, keď boli u T.. B. sa dohodli, že z bytu môže zobrať osobné veci maloletej. Zámok na byte už
bol vymenený a vtedy zistila, že na dvere, ale aj dole vo vchode bol vyvesený papier s jej údajmi, ktorý
obsahoval ohováračské texty na jej osobu s poznámkou, že keď ju uvidia, majú volať políciu. Podpísaný
bol obžalovaný. Keď ju obžalovaný pustil do bytu, za chvíľku zazvonili policajti a spýtali sa jej, či ona
je I. U. a spýtali sa jej, aký je problém. Ona im ukázala papier napísaný obžalovaným a oni povedali,
že teda to je dôvod, prečo ich zavolali. Policajti potom vytýkali obžalovanému, akým právom vyložil
ten papier a čo si myslí, že ich budú kvôli tomu volať každú minútu. Po odchode policajtov obžalovaný
zakričal na ňu, že “ aj tak ťa zničím“. Nesúhlasil s tým, aby sa stala triednou dôverníčkou, ponižoval ju na
rodičovskom združení. Každé ráno prišiel do školy, kde vyhotovoval fotky a vždy jej hovoril tiež, že „ to
určite nevydržíš, vzdaj to, nebudeš schopná vychovávať dieťa“. V októbri bol styk s dieťaťom upraveným
predbežným opatrením. Pri každom odovzdávaní dieťaťa boli z jeho strany poznámky a ponižovania.
Dcéra zo stretnutí s otcom nikdy sa nevrátila tak, že by sa jej nič nechýbalo. Chýbal jej napríklad peračník,
kniha, dáždnik alebo kabát, ktoré obžalovaný nevrátil. Rodinné prídavky bral on a výživné platil len
sumou 26.- eur mesačne. Po určitom čase dcéra začala používať vulgárne výrazy a na jeden papier
napísala jej charakteristiku, charakteristiku otca, ako aj to, ako poškodenú charakterizoval obžalovaný.
Raz jej nechcela niečo porozprávať, povedala, že radšej ho napíše. Napísala, že obžalovaný a jeho

brat hrali pred ňou s Barbie bábikami hry so sexuálnym podtónom. Hrali pred ňou aj to, čo sa odohralo
na súdnych pojednávaniach. Dieťa pociťovalo úzkosť, bolelo ho brucho, po nociach sa pomočovalo.
Porozprávala jej aj to, že otec jej povedal, že aj tak sa k nim v noci vláme a bez neho sa nikam nedostanú.
Povedal dcére aj to, aby ukradla od nich jednu hračku a vrátila jemu, lebo to patrí jemu. Porozprávala aj
to, že keď raz bola u otca, zavolali krstní rodičia a vypytovali sa jej a vytýkali jej, že prečo robí také, prečo
hovorí také na otca a čo si o sebe myslí. Po jednej návšteve hovorila, že nechce chodiť k otcovi, ani k
starým rodičom, uviedla, že ju zobrali k jednému jazeru a ťahali ju za vlasy a povedali jej, že dovtedy to
budú robiť, kým nezačne špiniť svoju matku. Raz sa vrátila od otca s tým, že ju vymkol do schodišťa.
Uviedla, že otec často kričí na ňu. Keď bola u otca, nemohla ani telefonovať. Keď sa jej predsa podarilo jej
zavolať, dostala po hlave od otca. Poškodená zistila, že maloletá má v peračníku všetky perá dohrýzané.
Následne začali s dcérou chodiť k psychologičke B. a ona hravými metódami zistila, čo dcéru trápi.
Zistilo sa, že obžalovaný jej zvykol hovoriť, že „aj tak k Vám prídem s Džordžom!“. Džordžo je plynová
pištoľ obžalovaného. Následne začali chodiť s dcérou k psychiatričke L.. U. do Dunajskej Stredy. Dcéra
dostala aj lieky. Aj keď sa dcéra nechcela ísť s otcom, ťahal ju za ruku a aj tak ju zobral. Viackrát sa
stávalo, že dcéru nevrátil včas. Na fyzické a psychické ublíženie sa nedá zabudnúť. Nakoniec s dcérou
sa presťahovali do bytu, ktorý kúpila jej sestra.

Súd prečítal zápisnice o výsluchoch maloletej I. U. z prípravného konania a obrazovo-zvukové záznamy
z jej výsluchov prehral na technickom zariadení. Zo zápisnice o jej výsluchu na polícii zo dňa 15.6.2011
vyplýva, že maloletá uviedla, že jej rodičia sa rozviedli preto, lebo otec ubližoval jej mame. Často ju bil,
vyhrážal sa im, povedal, že sú veľmi zlé a že budú potrestané. Otec bil mamu rukou a stalo sa, že ju
vytiahol z auta a sotil ju k stene pri obchode. Otec s mamou sa často hádali. Pri hádkach sa stávalo, že
otec dal facku mame. Uviedla ďalej, že necíti sa dobre, keď je u otca, lebo otec hráva veľmi agresívne
hry s Barbie bábikami. Jednu bábiku nazval Mama a druhú Gyuri. Bábika s menom Mama hovorila, že
„Gyuri stiahni mi šaty, Gyuri nechytaj mi cecky“. Otec sa často hrá s bábikami hru o mame a hovorí
škaredé slová. U otca sa cíti dobre len vtedy, keď je tam jeho priateľka, lebo tá je k nej veľmi milá. Otec
často škaredo rozpráva o mame. Raz u krstnej mamy napísala na papier, čo hovorí otec o mame a tento
papier zobrali potom k psychologičke. Otec raz tvrdil, že má u mamy prsteň, ktorý dostal od prababky, že
má tam obrúčku, šachové figúrky a chcel, aby ich ona zobrala k nemu a za to dostane 10 Barbie bábiek.
Otec si kúpil pištoľ a volá ju Džordžo a povedal, že by zastrelil mamu a celú jej rodinu. Tvrdila, že otec
ich často vyháňal z bytu. Raz sa stalo, že bola v pyžame a keď museli odísť z bytu, išli na autobusovú
zastávku, chvíľku tam sedeli a potom sa vrátili do bytu.

Z ďalšej výpovede maloletej zo dňa 14.8.2012 vyplýva, že maloletá uviedla, že nechodí rada k otcovi,
lebo často na ňu kričí, občas ju ťahá za vlasy, niekedy ju aj facká. Stáva sa aj také, že ju zatvorí do
izby. Otec je nervózny. Keď sú s otcom u starých rodičov, sa tiež k nej takto správa. Háda sa aj rodičmi.
Keď je u starých rodičov, nemôže volať mame, každý telefón je vypnutý alebo skrytý. Zobral od nej aj jej
starý telefón. Keď mu to hovorila, že jej to vadí, dostala facku. Často hovorila otcovi, že nechce k nemu
chodiť. V škole sa necíti dobre, lebo spolužiaci sa jej vysmievajú. Hovoria jej, že jej otec nie je normálny.
Aj učiteľky si za jej chrbtom šuškajú o nej. Raz jedna učiteľka kričala na ňu, keď tam bol aj otec a otec
jej nezastal. Kvôli otcovi má zlé sny, ľahko sa rozplače. Otec jej povedal, že sa k nim vláme a bude
strieľať. Často jej bolí brucho, vracala, hryzie si nechty, keď má ísť k otcovi. Boli kvôli tomu aj u lekára.

Svedkyňa L.. L. B. uviedla, že bola pol roka triednou učiteľkou maloletej poškodenej. Otec do školy chodil
častejšie. Od matky mal. sa dozvedela o problémoch v rodine. Rodičia mali odlišné názory na veci v
rodine. Počula aj od kolegýň, aj od rôznych ľudí, že sú problémy v rodine. Ona sa domnieva, že ľudia
o problémoch sa dozvedeli od otecka dieťaťa. Matka dieťaťa jej uviedla, že s otcom mal. sa nevedia
dohodnúť ohľadne maloletej. Keď je dieťa u starých rodičov s otcom, tak ju huckajú proti nej. Stopy po
fyzickom násilí si nevšimla na mal. I.. Občas jej bolo v škole zle, bolelo ju brucho. Podľa nej matka preto
zmenila školu mal., lebo chceli už mať pokoj od otca.

Svedkyňa V. V. uviedla, že bola triednou učiteľkou maloletej poškodenej. Na začiatku druhého ročníka
nastali zmeny v rodine maloletej. Otec priniesol jeden papier, na ktorom bolo napísané, že nesúhlasí
so zmenou školy maloletej. Aj mamička maloletej jej povedala, že nastali určité zmeny. Dozvedela sa
o tom, že rodičia nežijú spolu. Malá I. prišla do školy občas smutnejšia, aj sa rozplakala. Rodičia sa
nevedeli dohodnúť na styku s dieťaťom, prebiehal medzi nimi boj. Raz referoval jeden, inokedy druhý

rodič. Od kolegýň sa dozvedela, že malá poobede zvykla mať hysterické výstupy, že nechce ísť s otcom.
Uviedla ďalej, že nevie si predstaviť, že by otec bol niečo spravil svojej dcére.

Malá I. mala jedno obdobie, keď mala problémy s bruchom, aj zvracala. Brucho jej pobolievalo hneď
ráno alebo neskoršie. Keď problémy sa nezlepšili, svedkyňa zavolala jej mamičke. Raz na rodičovskom
združení na otázku, že kto by bol ochotný napísať zápisnicu, sa prihlásila matka dieťaťa. Otec mal.
okamžite zareagoval a spýtal sa, či je to možné v ich prípade. Boli to zvláštne situácie. Otec mal. zvykol
jej volať aj cez víkendy, že nedostal dcéru, alebo neodišla s ním. Maloletá sa učila veľmi dobre, bola
disciplinovaná, slušná, úctivá. V spočiatku mala blízko obom rodičom, neskôr ako autoritu vnímala skôr
svoju matku.

Svedkyňa Y. Czifra uviedla, že je priateľkou rodiny U.. Jej manžel bol kolegom poškodenej. Ich dcéru
učila hrať na klavíri. Chodievala k nej raz alebo dvakrát do týždňa. Pani I. U. občas sa jej sťažovala,
že ich dcéra nerada chodí k starým rodičom. Udalosti okolo rozvodu rodičov doľahli aj na maloletú,
bola smutná a nechcela o týchto veciach hovoriť. Najnepríjemnejšie bolo, keď obžalovaný svedkyňu
navštívil na jej pracovisku a začal rozprávať, že jej manžel a jeho manželka majú medzi sebou pomer a
či svedkyňa vie kde je manžel. Ona vedela, že to nie je pravda, lebo dobre vedela, že kde sa jej manžel
nachádza. Obžalovaný ju ešte minimálne dvakrát navštívil z toho istého dôvodu. Ďalej uviedla, že len z
počutia vie, že obžalovaný psychicky ubližoval manželke a videla modrinu na jej ruke. Nevie však uviesť
ako modrina vznikla. Poškodená jej porozprávala aj o tej zahanbujúcej výveske, čo obžalovaný vyvesil
v schodišti ich bývalého domu a aj o tom vie, že poškodená musela dcéru zobrať k psychológovi.

Svedkyňa S. R. uviedla, že maloletá bola žiačkou ich školy, kde ona bola zástupkyňa riaditeľa.
Medzičasom sa zhoršili vzťahy medzi jej rodičmi a boli problémy so stykom s maloletou. Dohodli sa,
že na pôde školy sa uskutočnia rozhovory medzi rodičmi, aby rodičia zobrali z plece dievčatka rodinné
problémy. Mamička rozhovor odmietla s tým, že nemá zmysel. Vie o tom, že starostlivosť o dieťa bola
viackrát zmenená. Prebiehala vojna o umiestnenie maloletej. Pri rozhovore s mamičkou, tá jej povedala,
že dievčatko nechce odísť k otcovi, lebo sa bojí, necíti sa dobre u otecka. Z porozprávania buď pani
triednej učiteľky alebo maďarčinárky vie, že došlo k takej situácii, že rodičia maloletej sa hádali, padli
tam nevyberané slová, došlo k hádke aj na zasadnutí rodičovského združenia.

Svedok I.. T. K. uviedol, že bol kolegom poškodenej na Univerzite J. Selyeho v Komárne. Zoznámil sa aj
s jej manželom. On a jeho rodina sa dostali do bližšieho vzťahu s rodinou U.. Pri viacerých stretnutiach
zistil, že obžalovaný sa vyznačuje rozhodnou osobnosťou a presadzuje svoju vôľu v celej rodine. Po
určitom čase zistil, že sú medzi nimi nezhody. Stalo sa, že poškodená sa aj rozplakala na pracovisku.
Napríklad boli niekedy nezhody medzi nimi kvôli tomu, že obžalovaný nechcel požičať poškodenej auto,
hoci mali 2 autá a ona nemohla odcestovať alebo na tom, či treba choré dieťa zobrať k lekárovi alebo
nie. Poškodená asi trikrát prišla s modrinami do práce. Poškodená mu uviedla, že s obžalovaným mali
konfliktnú situáciu a modrina pochádza z nej a obžalovaný dal pocítiť, že on je pánom domu.

Maloletú poškodenú jeho manželka učila hrať na klavíri. Stávalo sa, že poškodené, jeho manželka a on
spolu išli s autom do školy a do práce. Obžalovanému sa to nepáčilo a povedal mu, aby jeho manželke
nepomáhal, lebo to oľutuje. Poškodená mu rozprávala, že obžalovaný násilne presadzuje svoju vôľu,
nikdy ju nevypočuje, jej argumenty neberie do úvahy. Raz svedkovi zavolala, aby im pomohol, lebo
obžalovaný ich vyložil na ulici a nechal ich tam. Stal sa taký prípad, poškodená s dcérou sa odsťahovala
do študentského domova Danubius. Povedala mu, že preto sa odsťahovala, lebo je stále obťažovaná a
už má z toho dosť. Potom s manželom mali rozhovor, jej manžel sľúbil, že sa zmení, preto sa k nemu
vrátila. Odsťahovala sa od neho aj druhýkrát. To bolo vtedy, keď obžalovaný vyvesil oznam v ich schodišti
s textom, že poškodená je psychicky labilná a keď ju niekto uvidí, má volať políciu. Svedok pomohol
poškodenej pri sťahovaní. Boli tam prítomní ešte aj brat a matka poškodenej a asi aj otec obžalovaného.
Niekto zavolal políciu. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že boli problémy aj so stykom obžalovaného
s maloletou, Nezvykol ju vrátiť včas. Raz z ďaleka videl jeden prípad, keď obžalovaný mal zobrať malú,
ale tá s ním nechcela odísť, darmo ju matka presviedčala a ani s otcom neodišla. Inokedy bol prípad, že
bol na návšteve s jedným známym u poškodenej a malá I. na jeho otázku, že čo je s otcom povedala,
že nemôže to povedať, ale napíše. Ten text popisoval Barbie bábiky a popisoval taký sexuálny vzťah a
aktivity, pri ktorom svedok bol jedným z bábik ako Gyuri a druhá bábika pani I.. Bol raz svedkom toho, že
obžalovaný vyhľadal poškodenú na jej pracovisku, hádali sa, pričom obžalovaný jej povedal, že „z tohto
manželstva aj tak živá nevystúpiš!“ On vyhľadal aj manželku svedka asi trikrát a vždy jej oznamoval,

že svedok a jeho manželka majú príliš blízky vzťah. Oni sa s manželkou dohodli, že keby sa návštevy
zopakovali, podajú trestné oznámenie. On z vlastného rozhodnutia napísal list na kuratelu z dôvodu, že
ľutoval malú I., videl, že sa trápi. Chcel, aby sa zistilo, čo jej spôsobuje traumu. Podľa neho poškodená
sa neodvážila vystúpiť v záujme svojej dcéry.

Dodal, že maloletá je veľmi múdra a nemal dôvod na to, aby pochyboval v jej slová. Keď sa začali
konflikty medzi obžalovanou a poškodenou, bolo na nej vidieť, že je smutná, uzavretejšia. Maloletá
sa mu zdôverila, že zle sa cíti u otcovej rodiny a oni používajú isté výrazy v súvislosti s jej matkou,
ale to nie je pravda a ona matku ľúbi. Keď maloletá mala ísť k otcovi, sťažovala sa na bolesti hlavy,
zvracala, nerada chodila k otcovi. Má vedomosť aj o tom, že po nociach sa zvykla pomočiť. Maloletá sa
mu zdôverila aj s tým, že rodičia sa hádajú, otec kričí na mamu a niekedy aj na ňu. Zvykla porozprávať
aj pozitívne zážitky, keď otec ju zobral na výlety. Maloletá sa mu zdôverila aj s tým, že keď je u otca
alebo u starých rodičov, nedovolia jej zatelefonovať matke a často ju nechajú samú.

Svedkyňa V. B. uviedla, že je vychovávateľkou v škole, kde chodila maloletá poškodená. Problémy sa
nastali vtedy, keď maloletá mala odchádzať z družiny určité dni s otcom. Stávalo sa, že nechcela odísť,
plakala. Bolo to veľmi rozumné dievčatko, aj deti, aj vychovávateľky ju ľúbili. Ona sa ju spýtala prečo
nechce odísť s otcom, na čo povedala, že otec ju neľúbi. Keď prišla pre ňu matka alebo pán B., ktorý mal
splnomocnenie, kľudne s nimi odišla. Nebola svedkom toho, že by sa rodičia maloletej v škole hádali.

Svedkyňa L.. K. P. uviedla, že maloletú poškodenú učila, keď chodila do ich školy. Raz bola svedkom
toho, že maloletá na chodbe školy škaredo sa rozprávala so svojim otcom, nechcela s ním odísť.
Vtedy sa rozhodla, že sa s ňou porozpráva. Zobrala ju do zborovne a porozprávali sa. Ona jej vytkla jej
správanie sa. Kvôli tomu matka maloletej napísala sťažnosť riaditeľovi školy. Keď maloletá postúpila do
4. ročníka, zmenila sa, bola uzavretá. Stávalo sa, že počas hodiny sa vypýtala na záchod a jej spolužiaci
hovorili, že Ivett má ísť k otcovi na víkend.

Svedkyňa I. B., psychologička CPPaP v Komárne uviedla, že v máji 2010 ju vyhľadala poškodená, chcela
riešiť citové problémy maloletej I.. Ona 8 sedení mala s maloletou, dve sedenia s matkou a 2 sedenia
s otcom.

Maloletá sa jej sťažovala, že musí chodiť na klavír, lebo to otecko chce. Potom hovorila, že sa bojí, lebo
otecko jej hovoril, že sa k nim vláme, ale urobili s mamičkou protiopatrenia, obložili si posteľ stoličkami,
pripravili korenie, aby mu mohla hodiť do očí a baterku. Zverila sa jej o tom, že otec hrá hru s nahými
Barbie bábikami, pričom jedna bábika hovorí druhej, že „ aj ťa vyzliekam, aj tak ťa polaškujem“. Potom
nahé bábiky položí na seba a a pohybuje s nimi hore dole a používa škaredé slová. Tieto škaredé
slová napísala aj na papier. Ona obžalovaného na veľa vecí upozornila, on však tieto veci negoval a
bagatelizoval. Maloletá jej rozprávala aj to, že raz otec vyhodil mamu z auta, pričom jej povedal niečo
vulgárne. Vadilo sa jej aj to, že otec chodil za ňou do školy pred vyučovaním. Najnaliehavejšia otázka
bola, že malá nechcela ísť k otcovi. Malá sa sťažovala, že sa jej nebolo venované. Nepáčilo sa jej ani u
starých rodičov. Zvykla hovoriť, že nechce ísť k otcovi, že otec s ňou trasie. Matka maloletej spomínala,
že obžalovaný býva na ňu agresívny, spomínala aj ten oznam, ktorý vylepil v bytovke, trestné oznámenia,
hádky, incident na rodičovskom združení, verbálne útoky na jej rodinu. Maloletá poškodená sa pozitívne
vyjadrovala o otcovej priateľke a matkinho priateľa, ako aj o svojej krstnej mame.

Svedkyňa L. U., matka obžalovaného uviedla, že malá I. lipla na svojom otcovi, otec sa staral o ňu,
venoval sa jej, chodili spolu na výlety. Podľa jej názoru manželstvo rodičov maloletej bolo harmonické.
Konfliktnú situáciu vyvolalo v ich vzťahu to, keď si chceli byt vymeniť na väčší, a pritom vyšlo najavo
že poškodená sa chce rozviesť, bol kúpený byt na meno jej sestry. Jej syn s rozviesť nechcel. Nevesta
chcela odísť, že už nevydrží tú situáciu. Podľa nej v manželstve mali len menšie nezhody. Keď sa rozišli,
bol určený styk otca s dieťaťom. Malá chodila rada k otcovi, vždy jej organizoval nejaký program. Jej syn
styk dodržal. Bola raz prítomná, keď malá nechcela odísť s otcom a plakala. V aute sa však ukludnila.
Matka maloletej sa snažila brániť styku otca s dieťaťom. Vnučka sa cítila u nich dobre, nie je pravdou,
že ju zamkli, ťahali za vlasy a neumožnili jej telefonovať. Ani to nie je pravdou, že otec hovoril pred ňou
vulgárne slová. Ani nevesta, ani vnučka sa jej nikdy nesťažovali, maloletá bola ovplyvňovaná svojou
matkou.

Svedok B. U., otec obžalovaného uviedol, že manželstvo jeho syna a poškodenej bolo harmonické.
Syn sa staral o svoju rodinu, chodievali na dovolenky. V roku 2009 sa začali problémy, keď vysvitlo,
že poškodená vybavila jeden byt na meno svojej sestry. Niekedy v lete 2009 sa poškodená s dcérou
odsťahovali. Bol prítomný, keď brala svoje veci. Niekto vtedy zavolal policajtov, podľa neho preto, že na
chodbe bolo viac vriec. Uviedol ďalej, že 2.9.2009 o 18.00 hod. mal jeho syn odovzdať dcéru matke.
V ten večer brat poškodenej a ešte jeden muž napadli jeho synov. Následne po incidente obžalovaný
vyvesil jeden oznam, v ktorom stálo, že ak obyvatelia domu uvidia niekoho cudzieho, tak ho majú hlásiť
buď jemu, alebo polícii. Oznam on nevidel, len syn mu o tom rozprával. Keď mal syn u seba dcéru,
zdržiavali sa buď v Komárne, alebo u nich v Želiezovciach. Syn sa venoval malej, chodievali na kone,
lyžovať sa, na klzisko. Nie je pravdou, že zakázali jej telefonovať ani to, že ju zamkli. Syn nezvykol kričať
na ňu, neťahal ju za vlasy a nezamkol ju. Bol len jeden konflikt, keď malá u nich nechcela vyjsť z bazéna,
hoci on jej to prikázal. Potom bola smutná a zavolala mame. Tvrdil, že ani syn, ani vnučka nepoužívali
vo svojom jazyku vulgarizmy. Podľa neho nevesta obrátila malú proti nim.

Svedok C. Bartal, bývalý svokor obžalovaného na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Keďže
toto svoje právo v prípravnom konaní nevyužil, boli prečítané zápisnice o jeho výsluchoch z prípravného
konania. Vtedy uviedol, že kým poškodená a obžalovaný žili spolu, obžalovaný neprispieval peniazmi
na domácnosť. Poškodenej finančne vypomáhala jej sestra. Niekoľkokrát sa stalo, že poškodená mu
zavolala, že doma je problém. Oni okamžite k nim išli a keď dorazili obžalovaný im uviedol, že všetko
je v poriadku. Na vnučke však videli, že je veľmi poplašená. Na jar roku 2009 sa stalo, že obžalovaný
zamkol vnučku a poškodenú do bytu a nepustil dcéru do práce a vnučku do školy. Vtedy k nim prišla
druhá dcéra X. a ona ich vyslobodila. Vtedy sa dcéra a vnučka odsťahovali na niekoľko dní na internát
Danubius v Komárne. V septembri 2009 sa úplne odsťahovali od obžalovaného a dcéra podala návrh
na rozvod. Keď sťahovali dcéru, niekto zavolal políciu, lebo obžalovaný vyvesil v dome oznam, aby v
prípade, že niekto zbadá I., aby okamžite volal políciu. Keď sa začalo rozvodové konanie, obžalovaný
sa im vyhrážal, že ich zlikviduje a že zabezpečí, aby manželka svedka stratila invalidný dôchodok. Boli
problémy aj so stykom obžalovaného s maloletou, ktorú nikdy nevrátil včas. Viackrát sa stalo počas
rozvodového konania, že obžalovaný sa objavil pred domom a natáčal ich na kameru. Od dcéry vie,
že obžalovaný sa neraz jej vyhrážal likvidáciou. Chodil za ňou na jej pracovisko a aj do školy a tam
jej nadával a vyhrážal sa jej. Jeho dcéra žila vo veľkom strese a strachu. Niekoľkokrát videl, že dcéra
mala modriny na nohách.

Čo sa týka vnučky uviedol, že ona postupne začala rozprávať o veciach, ktoré sa udiali. Porozprávala,
že otec má zbraň a bála sa, že zbraň použije voči nej a mame. Porozprávala tiež, že otec jej ukazoval
sexuálne hry medzi Barbie bábikami. Keď malá bola na výsluchu ohľadne tých bábik, kričal na ňu
a ťahal ju za vlasy, že prečo klamala. Malá porozprávala aj to, že otec raz chcel mamu zraziť autom,
inokedy vysotil ju z auta, ako aj to, že raz ich vymkol z domu a nemali kam ísť. Sťažovala sa aj na to, že
otec často na ňu kričí a zosmiešňuje, lebo pribrala. Bol očitým svedkom toho, že keď raz obžalovaný
zobral dcéru do školy, mal v ruke skrútený papier, ktorým ju udieral po hlave a takto ju pred sebou hnal.
Vnučka sa im zdôverila aj s tým, že za vlasy ju vytiahol z bytu na schodište a nechal ju tam stáť hodinu
a to len preto, lebo na kuratele nepovedala to, čo jej on prikázal. Sťažovala sa aj na to, že otec ju stále
natáčal na kameru a keď ju brával do Želiezoviec, vždy mal v aute zbraň Džordža a povedal jej, že preto
ho má v aute, aby ju ochránil, aby ju nemohla zobrať matka. Obžalovaný pred ňou škaredo nadával na
matku maloletej. Sťažovala sa aj na to, že stále chodil za ňou do školy, sledoval ich. Vnučka sa bála
otca. Keď bola u otca alebo u starých rodičov v Želiezovciach, nedovili jej telefonovať mame. Maloletá
nechcela chodiť k otcovi.

Rovnako vypovedala aj bývalá svokra obžalovaného J. Q. a dodala, že raz vnučka u nich vo Veľkom
Mederi sa prehrabávala v šuplíkoch. Povedala svedkyni, že hľadá prsteň a nejaké papiere, lebo otecko
jej sľúbil nejaký darček, ak ich donesie.

Svedkyňa X. Q., sestra poškodenej uviedla, že po tom, čo sa obžalovaný a poškodená zosobášili, často
ich navštevovala. Videla, že obžalovaný sa často nepekne správal voči jej sestre. Viackrát jej povedal,
že ona je nikto
, že nemá vzdelanie, neznamená nič. Očakával od sestry, aby ona z materského kryla všetky výdavky
v domácnosti. Svedkyňa zvykla sestre vypomáhať. Mala aj vlastný kľúč od ich bytu. Raz keď ich prišla
navštíviť videla, že obžalovaný pred dcérou fackal svoju manželku. Jej sestra bola ním viackrát ponížená,
veľakrát sa hádali, pričom obžalovaný škaredo nadával svojej manželke. Keď jej sestra nastúpila do

práce, kontroloval ju a snažil sa riadiť veci. Veľakrát sa dostavil na jej pracovisko. Raz zavolala sestre,
ale tá nebrala telefón. Zavolala na jej pracovisko a povedali jej, že neprišla do práce. Bola jej táto situácia
podozrivá a preto poprosila svojho šéfa, aby ju priniesol do Komárna. Ona zazvonila, pričom jej kolegovia
sa neukázali a dvere otvoril obžalovaný. Keď vošla do obývačky videla, že jej sestra a malá sedeli tam,
pričom na tvári vtedy boli stopy po fackách. Ona pobalila aj sestru, aj malú a zobrala ich so sebou.
Obžalovaný kričal za nimi, že sestra bude žiť len dovtedy, kým sa s ním nerozvedie a že zničí celú
ich rodinu. Vtedy ich zobrala k rodičom. Následne hľadali pre nich byt. Byt kúpila ona. Obžalovaný sa
snažil privábiť späť sestru a v auguste ešte boli na dovolenke, ale sa nič nezmenilo, preto podala žiadosť
o rozvod. Obžalovaný vymenil zámok na byte, kde spolu bývali a nechcel dovoliť sestre, aby zobrala
svoje osobné veci. V tom čase vyvesil oznam do schodišťa, kde boli uvedené aj osobné údaje sestry
a výzva obyvateľom, aby nedovolili aby sestra a starší brat sa priblížili ku schodišti. Obžalovaný sa
snažil dokázať, že sestra je psychiatrickým prípadom a snažil sa získať potvrdenie, že je psychopatka.
Bol schopný zavolať šéfovi svedkyne a vykreslil ju ako zlodejku, klamárku a že on by takúto osobu
nezamestnal. Styk s dieťaťom nikdy riadne nedodržal. Zašiel na pracovisko sestry a chcel dosiahnuť,
aby ju z práce vykopli. Chodil za dcérou do školy, robil cirkus, ponižoval dcéru pred deťmi a učiteľkami.
Malá jej rozprávala, že keď neporozprávala u psychologičky alebo na kuratele také veci, ktoré on chcel,
tak ju potrestal. Vymkol ju do schodišťa, alebo ju potiahol za vlasy. Malá sa postupne jej porozprávala
rôzne incidenty. Trápilo ju, že otec ubližuje mame. Zvykla aj nakresliť, čo počula. Keď bola u otca nadávali
na matku a nehrali sa s ňou, otec sa jej často nevenoval. Porozprávala prípad, keď boli na výlete a
otec ju ťahal von z jazera za vlasy. Hovorila aj o prípade, keď otec vystrčil matku z auta. Naučila sa
tiež vulgárne slová, ktoré pred ňou otec hovoril, aj vtedy, keď hral s Barbie bábikami. Tieto výrazy zvykla
napísať na papier. Keď bola u otca, nemohla zatelefonovať mame. Stalo sa, že obžalovaný aj malú
vyfackal, ťahal ju za vlasy. Bála sa aj jeho zbrane Džordža. Sestra a malá boli v neustálom strese. Jej
sestra v spočiatku bojovala o zachovanie manželstva, ale sa aj bála, lebo obžalovaný jej povedal, že
„ak sa odvážiš rozviesť, budeš žiť len dovtedy!“. Malá keď mala ísť k otcovi, vždy mala žalúdočné nervy.
Svedkyňa bola v každodennom kontakte so svojou sestrou a bola svedkom viacerých incidentov.

Svedok K. U., brat obžalovaného uviedol, že jemu sa nezdalo, žeby boli nejaké problémy v manželstve
jeho brata. Problémy sa začali vtedy, keď poškodená za chrbtom obžalovaného si kúpila jeden byt.
Podľa neho, keď poškodená sa odsťahovala od obžalovaného, išla bývať do toho nového bytu. On nebol
svedkom žiadneho incidentu medzi obžalovaným a poškodeným. Jeho brat nikdy neublížil manželke,
ani dcére. Bol prítomný, keď poškodená sa odsťahovala z bytu. Podľa neho bez akéhokoľvek odporu
vylúpila ich spoločný byt. Vedel o tom, že jeho brat vyvesil jeden oznam v schodišti domu, ale nebolo tam
nič urážlivé. Vyvesil to obávajúc sa o svoju osobnú bezpečnosť. Tvrdil, že jeho brat nikdy sa nesprával
agresívne voči poškodenej a ani ju neponižoval. Bol viackrát prítomný, keď došlo k odovzdaniu dieťaťa.
Často krát sa stalo, že poškodená neodovzdala dieťa jeho bratovi. Dňa 2.9.2009 potom, čo dieťa matke
odovzdali, skrižovalo im cestu jedno auto. V aute sedel brat poškodenej U. Q. a ešte ďalší muž. Vyskočili
z auta a kričali na nich, vyhrážali sa. Druhý muž, J. F. rozbil okno na strane brata a viackrát ho udreli.
Jeho brat podal potom trestné oznámenie. Tvrdil, že medzi bratom a švagrinou dňa 2.9.2009 nedošlo k
žiadnemu incidentu. Brat sa venoval svojej dcére, chodili na výlety. Aj u otca, aj u starých rodičov sa cítila
maloletá dobre. To čo je tvrdené o hre s Barbie bábikmi nie je pravda. Pred svojou dcérou obžalovaný
nepoužíval vulgárne slová a neubližoval jej ani fyzicky, ani psychicky.

Svedkyňa Katarína Pólya, švagriná obžalovaného uviedla, že obžalovaný a jeho dcéra mali medzi sebou
veľmi dobrý vzťah. Obžalovaný sa jej venoval, hrali spoločenské hry, brával ju na dovolenky. Ona mala
dobré vzťahy so svojou švagrinou. Asi v decembri roku 2008 švagriná sa jej sťažovala v tom smere, že
rozmýšľa o rozvode. K príčinám sa nevyjadrovala. Svedkyňa mala dobrý vzťah s maloletou. Malá sa
tešila, keď ju uvidela. Ale bolo aj také, že hovorila že sa u nich a u otca sa jej nepáči. Väčšinou sa dobre
cítila, keď bola u starých rodičov v Želiezovciach. Chodili jazdiť na koni, hrali sa spolu. Maloletá sa jej
nezvykla sťažovať, len raz jej hovorila, že sa jej nepáčia tie naťahovačky od jedného rodiča k druhému.
Malá Ivett nepoužívala vulgarizmy. Svedkyňa nemala vedomosť o hrách so sexuálnymi motívmi s Barbie
bábikami. Obžalovaný malej neublížil, neťahal ju za vlasy. S poškodenou a maloletou sa zvykli stretávať
týždenne raz, niekedy aj viackrát. Malá Ivett sa občas sťažovala na bolesti brucha, ale nič také sa nestalo,
kvôli čomu by mala mať kŕče. Stalo sa viackrát, že keď malá bola u starých rodičov, obžalovaný jej
zakázal telefonovať s matkou a to preto, lebo Ivetka si vymýšľala do telefónu a rozrušila sa. Čo sa týka
rozvodu, švagor sa nechcel rozviesť a snažil sa udržať manželstvo. Počas manželstva sa jej švagriná
sťažovala raz na to, že obžalovaný jej dáva málo peňazí, pritom bola na materskej dovolenke a že sa
cíti sa, ako slúžka. Podľa nej malá sa otca nebála, ale bola vystresovaná z celej situácie.

Svedok J. Kosztolányi uviedol, že bol priateľom matky maloletého dieťaťa. Tvorili pár od februára 2011,
do augusta 2012. Ďalej uviedol, že keď predtým, než malá I. mala ísť k otcovi, cítila sa zle, mala kŕče
v bruchu. Povedala, že nechce ísť k otcovi, lebo sa u neho necítila dobre, že oni jej ubližujú, ťahajú
za vlasy, pričom myslela aj na rodičov obžalovaného. Stalo sa, že obžalovaný napriek tomu, že malá
nechcela s ním odísť, nasilu ju bral. Keď bola striedavá starostlivosť, to obdobie I. veľmi ťažko znášala.
Sťažovala sa, že ju bijú, nedovolia jej telefonovať. Dostávala aj facky od otca, keď urobila niečo, čo sa
mu nepáčilo. Stávalo sa, že keď obžalovaný bral so sebou malú, tak ju ťahal a sácal. Keď preberal malú,
natáčal to na kameru. Bol prípad, že keď išiel pre dieťa, nechal ho samého na ulici, nepovedal matke,
že dieťa neberie. Malá I. sa bála otca, on sa o nej hrozne vyjadroval. On sám počul, keď o svojej dcére
sa vyjadroval ako u nejakej handre, že ho vôbec nezaujíma, čo malá chce, jednoducho jemu vyhovel
súd a ona musí poslúchnuť. Malá bola nervózna, všetko rozhrýzala, perá, ceruzky, všetko, čo jej prišlo
pod ruku. Obžalovaný pred inými sa správal k dcére slušne, ale keď boli sami, bol k nej zlý. Stalo sa
aj to, že obžalovaný chodil okolo domu, kde bývala poškodená, nahrával ich, fotil ich. Keď malá bola
doma, bola kľudná, on mal s ňou dobrý vzťah. Malá mala psychické problémy a aj on ju zvykol nosiť
k psychologičke. Tieto problémy súviseli s obžalovaným, vychádzali zo správania obžalovaného voči
jej dcére. Keď sa vrátila od otca, zvykla používať vulgárne slová. Problémy matka sa snažila riešiť cez
kuratelu, ale vždy sa rozhodlo v prospech otca, matku nikdy nebrali do úvahy.

Svedkyňa S. Q. uviedla, že pracovala spolu s poškodenou na Univerzite J. Selyeho. Boli to roky 2008,
2009. Bola raz svedkom toho, že na pracovisko poškodenej prišiel obžalovaný a začal veľmi vrieskať na
poškodenú. Raz poškodená mala modrinu na tvári, povedala, že dostala facku od manžela. Aj inokedy
videla modriny na nej. Napríklad nosila tmavé okuliare, lebo mala monokel, alebo mala modriny na
ramenách. Poškodená vtedy povedala jej, že manžel ju trhal za ramená. Bola nervózna a vystresovaná.
Bola taká aj počas rozvodu, lebo obžalovaný ju psychicky vydieral.

Svedkyňa J. P. P. uviedla, že bola kolegyňou poškodenej. Raz bola svedkom toho, že na ich pracovisko
prišiel obžalovaný a hľadal poškodenú. Ona však nebola v práci. Obžalovaný však povedal, že určite
ju a dcéru skrývajú a prehľadal všetky kancelárie. Poškodená jej povedala, že sa rozchádzajú, ale
podrobnosti neporozprávala. Vie ešte o tom, že bol prípad, keď poškodené spali na internáte školy. Raz
zbadala na ramenách poškodenej modriny.

Svedkyňa Y. Peredi uviedla, že je už dlhší čas obyvateľkou schodišťa, kde bývali obžalovaný a
poškodená. Svedkyňa nezbadala, žeby mali medzi sebou nejaké problémy. Veľmi ju prekvapilo, keď
pani Pólyová sa odsťahovala. Vtedy, keď sa to stalo, zbadala dole v schodišti na informačnej tabuli
jeden papier. Tento papier podpísal obžalovaný. Bolo tam písané, že pani U. má psychické problémy.
Svedkyňa nechcela, aby ľudia sa o tom rozprávali, preto ona zobrala papier so sebou. Pani U. sa s
nikým nerozprávala v schodišti. Pán U. sa pekne správal k svojej dcére, videla to párkrát.

Svedok I. F. uviedol, že bol kolegom poškodenej. Raz na jej ramene zbadal hematóm, vtedy tvrdila, že
spadla. O mesiac znovu zbadal hematóm na jej ramene a vtedy sa spýtal jej kolegyne, že čo sa stalo,
ktorá povedala, že poškodená a obžalovaný nežijú dobre a že z toho je ten hematóm. Dvakrát počul,
že obžalovaný sa háda s poškodenou na jej pracovisku. Tieto incidenty sa odohrali pravdepodobne
pred ich rozvodom. Raz svedka poškodená poprosila, aby išiel s ním na miesto, kde jej mal obžalovaný
odovzdať dieťa. Bála sa, že jej manžel ublíži. Svedok zostal sedieť v aute a z diaľky sledoval odovzdanie,
nedošlo však k žiadnemu konfliktu.

Svedok U. Q., bývalý švagor obžalovaného uviedol, že manželstvo jeho sestry a obžalovaného bolo
našťastie krátke. Na jeseň roku 2009 sa dozvedel o tom, že sa rozvádzajú. Príčinou rozvodu bola
nevera a agresivita zo strany švagra. Obžalovaný so svojou manželkou a dcérou sa zaobchádzal
ako s predmetom. Keď bol určený styk, dieťa sa nechcelo ísť k otcovi. Obžalovaný sa vždy vyhrážal
poškodenej, že jej dieťa nevráti. Svedok raz bol prítomný na ÚPSVaR v Komárne a videl, že napriek
tomu, že malá kričala, revala, že nechce ísť k otcovi, otec a pracovníci ÚPSVaR násilím odobrali dieťa
a natlačili do auta. Keď malá bola u svedka a zavolali, že musia dieťa odovzdať otcovi, došlo malej
nevoľno, vracala, sčervenala, bola nervózna. Svedok ďalej uviedol, že každý týždeň zvykol navštíviť
svoju sestru. Ku koncu manželstva sestra jemu povedala, že obžalovaný je mu neverný a dostala od
neho bitku. Porozprávala mu aj taký prípad, že obžalovaný ju zamkol do bytu. Svedok bol viackrát
prítomný pri odovzdaní dieťaťa. Pri odovzdaní bol furt problém. Bol jeden prípad, keď malá volala zo

Želiezoviec, že chce ísť domov. Ani vtedy otec nechcel vrátiť dieťa. Podľa neho obžalovaný potreboval
malú len na to, aby mohol ubližovať jeho sestre.

Z výpovede znalca z odboru psychológie U.. U. Molnára a z jeho znaleckých posudkov vyplýva, že
maloletá vyrastala v prostredí, ktoré pre ňu spôsobilo neurotizujúco. Výsledky vyšetrenia ukázali, že
situácie medzi rodičmi spôsobili na ňu značne negatívne, stresujúco. To sa u nej prejavilo v tom, že
mala problémy v škole, čo sa týka vychádzania so spolužiakmi. Boli tam príznaky hryzenie nechtov
a trhanie si vlasov. Maloletá v tom čase bola extrovertovaná, submisívna, úzkostlivá s výraznou
neurotickou symptomatológiou v popredí. Bola presvedčená, že jej priania a názory iní nebudú
rešpektovať. Psychologickým vyšetrením sa nemanifestoval syndróm týranej osoby, no správanie sa
otca spôsobilo na maloletú I. deprimujúco, vyvolalo u nej citovú subdepriváciu a spôsobilo neurotizujúco.
Výpovede maloletej nesú pozitívne znaky všeobecnej ako aj špecifickej vierohodnosti. Na základe
uvedeného usudzuje, že popísané situácie sú reálne a maloletá ich skutočne zažila. V myslení
maloletej nenachádzal fabulačné či konfabulačné obsahy, nemá tendenciu skresľovať realitu. Otec
svojim správaním a prístupom k matke ako aj k maloletej, nedokázal vytvoriť bližší citový vzťah.
Malá I. má na otca prevažne špatné spomienky. Stretávanie s otcom považovala za nepríjemné a
zaťažujúce. Rodičia ju zaťahovali do problémov, ktoré na maloletú spôsobili značne negatívne. Maloletá
je inteligentná, bezprostredná a úprimná. Citový vzťah maloletej k matke je kladný. Citový vzťah k otcovi
je ovplyvnený jeho dominantným autoritatívnym správaním sa k maloletej, ako aj kritickým postojom
k matke.

Svedkyňa L.. F. R. uviedla, že pracuje ako psychológ na sociálnoprávnej kontrole. Prípad maloletého
dieťaťa bol komplikovaný. Matka dieťaťa ju vyhľadala spolu aj s dieťaťom. Uviedla, že má podozrenie,
že keď je dieťa u otca, dejú sa zvláštne veci. Malá mala so sebou 3 Barbie bábiky, ženského a mužského
pohlavia. Prehrala s nimi scénu, ktorú údajne prehrala aj doma. Bábika „Ďuri“ prišla k bábike „Mamička“
a chytala ju akože za prsia a hovorila, že „aké máš dobré kozy“ a podobne. Potom zahrala ešte jednu
scénu, keď bábika „Mamička“ vrieska na otca a oslovovala ho J.. Matka I. ukázala jej aj zošit, do ktorého
I. písala dosť oplzlé slová. Matka sa vyjadrila tak, že malá odmieta ísť k otcovi. Keď sa ju na to svedkyňa
spýtala, hovorila, že otec je zlý, že na ňu kričí, nedovolí jej telefonovať mame, že sa vyhráža nejakou
zbraňou a že ona kvôli tomu sa bojí a preto spáva s dáždnikom. Zvykla spomínať, že s otcom chodievajú
k starým rodičom, kde sa necíti dobre. Bola prítomná pri jednej návšteve v domácnosti otca, kde
videla jedno spokojné dieťa. Čo sa týka matky, matka dieťaťa spomínala psychické týranie zo strany
obžalovaného, ako aj to, že zvykla ju zamkýnať v byte.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie L.. B. L. a z jej výpovede vyplýva, že
poškodená I.. I. U. má intelektový výkon v pásme populačného nadpriemeru. Je citlivá voči morálnym
problémom, aj voči problémom iných ľudí. Jej mravná vyspelosť je vysoká. Psychologickým vyšetrením
neboli zachytené žiadne znaky sklonu k preháňaniu alebo zveličovaniu v interpretácií prežitých
udalostí súvisiacich s konaním obžalovaného. Nemá tendenciu skresľovať realitu. Má tendenciu
reagovať zvýšenou senzitivitou, ale túto prejavuje aj popisuje zodpovedajúco subjektívnemu emočnému
prežívaniu. Na základe psychologického vyšetrenia konštatuje, že poškodená mohla zažiť udalosti,
ktoré uviedla vo svojej výpovedi. Konanie obžalovaného resp. spolunažívanie vo vzťahu s ním, vyvolalo
u poškodenej výraznú zvýšenú úzkosť, subdepresívne ladenie, výrazne zvýšené vnútorné napätie aj
so sprievodnými somatickými obtiažami. Prejavuje sa tendencia k izolácii, zvýšená úzkosť a napätie,
znížená schopnosť dôverovať, nedostatočný pocit bezpečia. Psychologické vyšetrenie potvrdilo u
poškodenej prítomnosť syndrómu týranej osoby.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní ako svedkyňu U.. B. W. - ktorá je znalkyňou z odboru psychológie,
ktorá v konaní 9P 360/2010 tun. súdu vypracovala znalecký posudok, ktorý následne bol aj prečítaný
ako listinný dôkazy. Znalecký posudok bol vypracovaný v roku 2011. Z výpovede menovanej aj z jej
znaleckého posudku vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný pre konanie, predmetom ktorého
bola striedavá starostlivosť rodičov o maloletú I..

U.. W. matku dieťaťa - poškodenú charakterizovala ako osobu, ktorá má nadpriemerné intelektové
schopnosti. Je skôr komunikatívna ako emotívna. Má tendenciu posudzovať životné situácie
subjektivisticky, nedostatočne kriticky, v afektívnych napätých situáciách môže správať neadekvátne.
Otca dieťaťa - obžalovaného charakterizovala ako osobu, ktorá má intelektové schopnosti v pásme
nadpriemeru. Je viac komunikatívny ako emotívny. Je sociabilný, otvorený voči kontaktom s inými ľuďmi.

V rámci medziľudských vzťahov môže mať problémy s vytváraním kompromisov, čo môže navodzovať
konfliktnosť vo vzťahoch. Naznačená je tendencia prezentovať sa v lepšom svetle, skrývať sa, prípadne
unikať do neosobných vzťahov. Zvýšená agresivita u neho zistená nebola. Má jednoznačný názor, na
čom trvá, je cieľavedomý, má akcentovanú sebadôveru.

U matky zistila pocit neistoty, na kresbe demonštrovala prítomnosť smútku a depresie. Bola utrápená,
napätá, mala pocit krivdy. Maloletá mala pozitívny vzťah k matke, stotožnila sa s jej kritickým postojom
k otcovi. Na úrovni prežívania bol jej postoj k nemu ambivalentný, poznačený istou kalkuláciou.
Porovnávala ho s matkiným novým priateľom ohľadne toho, aký profit môže mať z každého z nich.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky bola prečítaná výpoveď svedka S. N. z prípravného konania.
Svedok , ktorý je riaditeľom školy, ktorú navštevovala maloletá poškodená uviedol, že v roku 2009 dostal
cez triednu učiteľku výzvu od obžalovaného, že nesúhlasí so žiadnou zmenou, čo sa týka školského
života maloletej. Triedna učiteľka rodičom vysvetlila, že kým nie sú rozvedení, majú rovnaké rodičovské
práva a vyzvala ich, aby svoje rodinné problémy riešili mimo školy. Od triednej učiteľky sa dozvedel o
tom, že sa odohrala nepríjemná situácia medzi rodičmi na rodičovskom združení. O ďalšom incidente
medzi rodičmi svedok nemal vedomosť.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky bola prečítaná výpoveď svedkyne J. N. z prípravného
konania. Menovaná pracovala na základnej škole, ktorú navštevovala aj maloletá poškodená. Uviedla,
že viackrát stretla rodičov dieťaťa na chodbe školy. Keď pani U. priniesla malú do školy, pán U. ich už
tam čakal. Raz videla, že otec prišiel pre malú, ale tá plakala a nechcela s ním odísť.

Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:

Poškodená a obžalovaný boli manželia, ale prerušili spolužitie koncom augusta 2009. Následne sa
nevedeli dohodnúť o starostlivosti o maloleté dieťa. Poškodená podala dňa 8.9.2009 návrh na rozvod
manželstva a na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a ako dôvod rozvratu manželstva
mimo iného uviedla neveru obžalovaného, ako aj to, že ju ponižoval, nepovažoval ju za rovnocennú a
viackrát ju fyzicky inzultoval. Zároveň podala aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom
žiadala dieťa dočasne zveriť do svojej starostlivosti, určiť výživné na dieťa a upraviť styk otca s dieťaťom,
v ktorom spomínala aj vyhrážky zo strany obžalovaného smerom na jej osobu. Konanie o rozvod
manželstva bolo vedené na tun. súde pod sp. zn. 13C 192/2009. Obžalovaný s návrhom na rozvod
manželstva v spočiatku nesúhlasil, no neskôr zmenil svoj názor. Manželstvo obžalovaného a poškodenej
bolo rozvedené rozsudkom tun. súdu 13C 192/2009-187 zo dňa 22.1.2010. Dieťa bolo zverené do
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného. Zároveň bol upravený aj styk otca s
maloletou. Rozsudok čo do rozvodu a zverenia maloletej sa stalo právoplatným.

V spise sa nachádzajú 2 lekárske správy ohľadne zranení obžalovaného a poškodenej. Obžalovaný
dňa 28.8.2009 vyhľadal chirurga ktorý konštatoval u neho odreninu ľavej ušnice-1 cm a citlivosť na
mieste zranenia. Tvrdil, že doma bol napadnutý druhou osobou. Z ďalšej lekárskej správy vyplýva, že
poškodená dňa 3.9.2009 vyhľadala chirurgia a uviedla, že dňa 2.9.2009 musela odskočiť pred autom
prudkým pohybom a následne jej začala bolieť drieková časť tela a brucha. Lekár jej naordinoval kľudný
režim 5-6 dní.

Obžalovaný neskôr podal súdu návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu a žiadal
zveriť dieťa do striedavej starostlivosti rodičov. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 9P 360/2011. Matka
maloletého dieťaťa v tomto konaní podobne opísala správanie sa obžalovaného k maloletej, ako v
trestnom konaní. Uznesením tun. súdu 9P 360/2010 zo dňa bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým
dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti rodičov. Uznesenie napadla odvolaním matka. Krajský
súd v Nitre rozhodnutím 9CoP 12/2012 zo dňa 12.3.2012 bolo prerušil konanie o zverení dieťaťa
do starostlivosti rodičov až do právoplatného ukončenia trestného stíhania obžalovaného. Striedavá
starostlivosť o dieťa bola zrušená. Maloletá striedavú starostlivosť ťažko znášala. Viackrát sa stalo, že
nechcela odísť k otcovi. Otec o každom styku s maloletou informoval písomne ÚPSVaR a viackrát aj
školu, ktorá malá I. navštevovala. O správaní sa otca voči maloletej viackrát zaslala oznámenie ÚPSVaR
aj matka dieťaťa. Kópie týchto oznámení sa nachádzajú v spise.

Spomínané oznámenia svedčia o tom, že rodičia mali nezhody ohľadne starostlivosti o dieťa a ohľadne
styku s dieťaťom, pričom každý prezentoval svoje argumenty, ktoré odzneli aj v ich výpovediach v
trestnom konaní. Tieto argumenty prezentovali aj na pojednávaniach v konaní o rozvode manželstva,
ako aj v konaní o striedavej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa.

Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Komárne vyplýva, že
maloletá bola evidovaná v tomto zariadení od mája 2010. Poradenstvo iniciovala matka maloletej.
Poradenstvo viedla psychologička B., ktorá o tom porozprávala vo svojej výpovedi. V novembri 2011
matka mal. požiadala o stretnutie, ktorého by sa zúčastnilo dieťa, matka, otec a zástupca ÚPSVaR
a jeho cieľom by bolo objasniť, prečo je maloletá ráno vyľakaná v dni, keď sa má popoludní stretnúť
s otcom, čo je v pozadí úzkostlivosti a neurotických príznakov, ako napr. hryzenie pier, písacích pier,
vlasov. Otec nakoniec sa stretnutia nechcel zúčastniť. Psychologička od septembra 2011 pozorovala na
dieťati znásobenie neurotických symptómov. Dieťa odmietalo striedavú starostlivosť. Hovorila, že sa u
otca necíti dobre, lebo kričí na ňu, občas ňou aj zatrasie a ohovára matku a jej rodinu. Vracala sa tomu,
že sa bojí, že otec večer sa príde k nim domov pozrieť.

Matka navštevovala s dieťaťom aj klinickú psychologičku L.. F. M., a to v roku 2012 spočiatku
dvojtýždenne, neskôr mesačne. Bolo u maloletej zistené zvýšené skóre úzkostných reakcií, jej postoj
voči otcovi bol negatívny. Prežívala chronickú anxietu a trápenie. Prejavili sa časté somatické obtiaže
typu bolesti hlavy, ťažké zaspávanie, zlé sny. Odkedy bola zrušená striedavá starostlivosť, dieťa bolo
pokojnejšie, no neustále malo strach zo stretnutia s otcom.

Maloletá bola vyšetrená aj v pedopsychiatrickej ambulancii L.. I. U. vo Veľkom Mederi. Maloletá
porozprávala psychologičke, že veľakrát videla, ako otec ubližoval matke, zbil ju, sácal do nej. Otec kričal
na ňu, vyhrážal sa jej, že dá facku, aj jej dal. Bojí sa o mamu. Otec mal byť taký milý ako mama. Len na
výletoch sa cítila dobre. Psychiatrička diagnostikovala u dieťa adaptačné poruchy, separačné ťažkosti od
matky, onychofágiu , somatické prejavy úzkosti - zvracanie, bolesti brucha. Predpísala maloletej lieky.
Pri kontrolnom vyšetrení 14.8.2012 bolo zistené, že stav maloletej sa zlepšil. Pri ďalšej kontrole dňa
15.1.2013 sa tiež konštatuje zlepšenie stavu maloletej. Maloletá však odmieta styk s otcom, uviedla, že
u neho nebola od októbra a nechce, aby ju k tomu nútili.

ÚPSVaR v Komárne sa aktívne zapojilo do riešenia konfliktov ohľadne styku otca s maloletou. ÚPSVaR
pomáhali rodičom aj zapojením mediátora, s čím matka súhlasila.

Zo správy detskej lekárky L.. L. K. vyplýva, že maloletá od začiatku roka 2012 sa sťažovala na opakované
bolesti brucha, zvracanie - po návšteve otca. Boli preto vykonané vyšetrenia, všetko s negatívnym
výsledkom Po vylúčení organickej príčiny ochorenia lekárka doporučila vyšetrenie maloletej u detského
psychológa.

Zo správy mediátora U.. C. L. vyplýva, že dňa 7.9.2012 bola zaregistrovaná zmluva o začatí mediácie
s rodičmi maloletého dieťa. Bolo naplánovaných 6 sedení, pričom posledné sa neuskutočnilo. Matka
samotný proces mediácie vnímala pozitívne a prejavila záujem o pokračovanie mediácie.

Z priestupkového spisu Okresného súdu Dunajská Streda, odbor všeobecnej vnútornej správy č.
ODU-DS-OVVS-2012/10189 vyplýva, že na základe podania obžalovaného bolo vedené priestupkové
konanie proti bývalému svokrovi obžalovaného C. Q., ktorý údajne mal päsťou viackrát udrieť
obžalovaného a vyhrážať sa mu ujmou na zdraví. Priestupkové konanie však bolo zastavené, lebo
nebolo preukázané spáchanie skutku C. Q..

Obžalovaný v období od 31.8.2009 do 4.9.2009 vyvesil na vchodové dvere bývalého spoločného
bydliska obžalovaného a poškodenej oznam obyvateľom vchodu, v ktorom uviedol, že jeho manželka
opustila spoločnú domácnosť, je dlhšiu dobu psychicky labilná, fyzicky ho napadla, zaútočil fyzicky na
neho aj jej brat s jedným mužom. On nesúhlasí s tým, aby vstúpila do jeho bytu bez jeho prítomnosti
a žiada obyvateľov vchodu, že ak ju uvidia pohybovať sa v priestoroch vchodu, nech túto skutočnosť
oznámia polícii, prípadne jemu. V tomto oznámení uviedol aj osobné údaje svojej manželky. Vzhľadom
na tento oznam poškodená podala súdu návrh na ochranu osobnosti a žiadala, aby sa obžalovaný jej
ospravedlnil. Žiadala taktiež zaplatiť nemajetkovú ujmu vo výške 1.659,70 eur. Konanie bolo vedené
pod sp. zn. 10C 134/2010. Návrh podala nielen pre tento oznam, ale aj preto, že obžalovaný ju hrubo

ponižoval na rodičovskom združení v škole, telefonicky obťažoval jej zamestnávateľa, kde ju tiež urážal
a ponižoval. Zaťahuje do ich problémov úplne cudzích ľudí, porušuje jej súkromie. Následne obžalovaný
vyvesil v schodišti ospravedlnenie o poškodená svoj návrh zobrala späť.

Obžalovaný predložil súdu fotografie, ako aj obrazovo-zvukové záznamy o dovolenkách strávených
svojou dcérou a manželkou, ako aj o tom, ako išiel s dieťaťom na kone, na lyžovačku, ako maloletá kŕmi
zvieratká u starých rodičov. Obrazovo-zvukové záznamy boli prehrané na technickom zariadení.

Z rozsudku tun. súdu 1T 44/2012-654 zo dňa 23.3.2017 vyplýva, že Bc. U. Q. - brat poškodenej a J. F.
boli oslobodené spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno pre prečin nebezpečného
vyhrážania v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 360 odsek 1 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť
na úkor obžalovaného a jeho brata dňa 2.9.2009, keď im mali brániť v jazde, mali sa im vyhrážať zabitím,
mali udierať obžalovaného a rozbiť sklo na aute. Súd ich oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku, nakoľko skutok nie je trestný činom. Ako listinné dôkazy boli predložené aj písomné
prejavy maloletej. Maloletá písala o koňoch, o tom, ako hrala spoločenské hry, ale napísala aj smutné
básničky a škaredé slová, ktoré sa hanbila vysloviť a o ktorých tvrdila, že počula ich od otca.

Obžalovaný doposiaľ priestupkovo stíhaný a súdne trestaný nebol. Jeho zamestnávateľ ho hodnotí veľmi
kladne.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutky sa stali tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku a dopustil sa ich obžalovaný.

Obžalovaný síce popieral spáchanie skutkov, je však plne usvedčený výpoveďami poškodenej - jeho
bývalej manželky, maloletej poškodenej - jeho dcéry, ako aj výpoveďami svedkov L.. G. X., J. Q., C. Q.,
U. Q., X. Q., I.. T. K., I. F., J. B., L.. L. B., V. B., L.. K. P., V. V., L.. I. B., L.. F. R., Y. K., S. N., S. R., J. N., S. Q.,
J. Šimaljak P., výpoveďami znalcov z odboru psychológie a ich znaleckými posudkami, ako aj listinnými
dôkazmi. Výpovede rodičov , brata a švagrinej obžalovaného súd nepovažoval za vierohodné, nakoľko
vzhľadom na ich príbuzenský vzťah k obžalovanému, majú záujem na výsledku trestného konania.

Súd nemal dôvod neveriť výpovediam poškodenej a maloletej poškodenej a to jednak z dôvodu, že
znalci skonštatovali, že výpovede maloletej nesú pozitívne znaky všeobecnej, ako aj špecifickej
vierohodnosti a maloletou popísané situácie sú reálne a skutočne ich zažila a poškodená nemá
tendenciu skresľovať realitu a mohla zažiť udalosti, ktoré uviedla vo svojich výpovediach, ako aj
z dôvodu, že ich tvrdenia sú podopreté aj svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi. Konaním
obžalovaného vznikol u poškodenej ťažší následok, a to syndróm týranej osoby. U maloletej poškodenej
síce syndróm týranej osoby zistený nebol, ale správanie sa obžalovaného voči nej pôsobilo na ňu
deprimujúco, vyvolalo u nej citovú subdeprimáciu a spôsobilo neurotizujúco. Vyvolalo u nej také prejavy,
ako hryzenie nechtov, písacích pier, pier, trhanie vlasov, problémy v škole. Hra, ktorú obžalovaný hral
pred maloletou poškodenou s Barbie bábikami so sexuálnym motívom, to, že maloletú učil používať
vulgárne výrazy, že navádzal maloletú pod prísľubom odmeny, aby ukradla určité veci z bytu svojej
matky, vyvolávali u nej pocity úzkosti a hanblivosti a ohrozovali jej mravný vývoj. Matka bola nútená s
ňou vyhľadať Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, následne chodila s ňou
k detskému psychológovi, ako aj pedopsychiatrovi. Maloletej boli naordinované aj lieky.

Obžalovaný má nadpriemerné intelektové schopnosti, napriek tomu viedol „vojnu“ proti svojej bývalej
manželke, poškodenej. Vyslovene ju, ako aj svoju dcéru prenasledoval. Chodil každé ráno do školy, aby
videl, kedy matka prinesie dcéru. Ponižoval poškodenú na rodičovskom združení, pred pedagógmi a
rodičmi, na jej pracovisku, na pracovisku manželky jej kolegu. Vyhrážal sa jej, fyzicky na ňu útočil aj počas
manželstva. Snažil sa o to, aby spochybnil jej duševné zdravie, o čom svedčí aj oznam, ktorý vyvesil
vo vchode obytného domu, kde býval. Nahrával ju, ako aj maloletú na kameru. Snažil sa ukazovať v čo
najlepšom svetle pred pedagógmi a pracovníkmi ÚPSVaR a snažil sa aj o to, aby ich postavil na svoju
stranu, čo sa mu v časti aj podarilo. Chcel silou mocou preukázať, že on je lepší rodič ako poškodená
aj tým, že neustále posielal „hlásenia“ ÚPSVaR ale aj škole o tom, ako prebiehal jeho styk s dcérou,
pritom dieťa často nevrátil včas matke. Problémy sa začali v rodine ešte pred rozvodom manželov a
pokračovali aj po rozvode.

Súd je toho názoru, že obžalovaný jednoducho nevedel stráviť, že manželka ho opustila a podala
návrh na rozvod. On zrejme z tejto situácie chcel vyjsť ako víťaz. Neuvedomil si však jedno, a to,
že svojím správaním ako zraňuje svoje dieťa. Na jednej strane ju nosil na výlety, ale inokedy sa jej
nevenoval, osočoval a fyzicky napadol pred ňou jej matku, správal sa voči nej direktívne, trestal ju, a to
aj fyzicky. Tiež si neuvedomoval, že rozvod rodičov dieťa ťažko prežíva a v tomto období treba k dieťati
pristupovať obzvlášť citlivo. Dieťa potrebuje oboch rodičov, aj otca, ale otca láskavého, chápavého.
Správanie sa obžalovaného voči poškodeným podľa názoru súdu úzko súvisí s jeho charakterovými
vlastnosťami, ktoré vymenovala U.. B. W. vo svojom znaleckom posudku, ktorý súd prečítal ako listinný
dôkaz. Obžalovaný má problémy s vytváraním kompromisov, trvá na svojom názore, teda vždy musí
mať pravdu, má prílišnú sebadôveru, má tendenciu prezentovať sa v lepšom svetle. Tieto vlastnosti
obžalovaného viedli k tomu, že obžalovaný agresívne, neadekvátne reagoval na emočne záťažové
situácie a že došlo ku konfliktom s manželkou aj dcérou a k spáchaniu trestných činov.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkových podstát zločinu týranej blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (účinného v čase spáchania skutku), prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a zločinu
týranej blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005
Z.z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z.
v znení neskorších predpisov.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona -
obžalovaný pred spáchaním trestných činov viedol riadny život a jedenu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písmeno h) Trestného zákona - obžalovaný spáchal viac trestných činov. Keďže obžalovaný spáchal
viac trestných činov, súd mu uložil úhrnný trest. Nakoľko z týchto trestných činov dva sú zločiny a jeden
je prečin a trestné činy boli spáchané viacerými skutkami, pri uložení trestu súd použil aj ustanovenie §
41 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorej zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody
trestného činu z nich najprísnejšie trestného - § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného
zákona - o jednu tretinu. Trestná sadzba je teda od 7 dokov do 20 rokov. Súd je však toho názoru, že
uvedená trestná sadzba, prihliadnuc na osobu obžalovaného, by bola pre neho neprimerane prísna a
účel trestu je možné dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Súd prihliadol pri ukladaní trestu aj na dĺžku
trestného stíhania, ako aj na to, že obžalovaný po spáchaní skutkov sa nedostal do rozporu so zákonom.
Preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom mal za
to, že postačí uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Zároveň bola uložená obžalovanému povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu z dôvodu, aby emočne záťažové situácie
v budúcnosti zvládol adekvátnym spôsobom a aby v medziľudských vzťahoch bol schopný kompromisu
a empatie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná-
menia na tomto súde.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.