Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/72/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010395
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3518010395.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného
Z. J., J.. X.X.XXXX I. U., trvale bytom S. Č.. X, Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 20.3.2019 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : Z. J., J.. X.X.XXXX I. U., trvale bytom S. X, Y.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 11.04.2018 v čase približne o 12:00 h v obci Moravské Lieskové, časť G. pred rodinným domom
č. XXXX/XX verbálne napadol poškodeného Z.Ú. H., a to tým spôsobom, že po tom, ako Z. H. pristúpil
k oknu vodiča vozidla značky Kia Sportage sivej farby s EČV:Y., v ktorom sedel na mieste vodiča
obžalovaný, s úmyslom spýtať sa obžalovaného Z. J., prečo mu chce údajne podpáliť stajne, obžalovaný
spomedzi predných sedadiel rukou vytiahol plynovú pištoľ strieborno-tmavej farby zn. EKOL Special 99,
cal. 9mm K..M..: D.-XXXXXXX, túto si následne položil na kolená smerom k poškodenému a povedal
„môžeme to riešiť aj takto", na čo sa poškodený vzdialil od vozidla, po čom mu obžalovaný následne
uviedol slová „môžem si aj zavolať nejakých chlapcov z Trnavy a tí vám to ukážu", a následne s vozidlom
odišiel na neznáme miesto, čím svojím konaním vzbudil u poškodeného Z. H. obavu o jeho život a
zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a ) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu
ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci:
-plynová pištoľ strieborno-tmavej farby zn. EKOL Special 99, cal. 9mm K..M..: D.-XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 11.9.2018 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 288/18/3304-36 zo dňa 10.9.2018 na obžalovaného Z. J., J.. X.X.XXXX I. U., trvale
bytom S. Č.. X, Y., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe,
že „dňa 11.04.2018 v čase približne o 12:00 h v obci Moravské Lieskové, časť G. pred rodinným domom
č. XXXX/XX verbálne napadol poškodeného Z. H., a to tým spôsobom, že po tom, ako Z.X. H. pristúpil
k oknu vodiča vozidla značky Kia Sportage sivej farby s EČV:Y., v ktorom sedel na mieste vodiča
obžalovaný, s úmyslom spýtať sa obžalovaného Z. J., prečo mu chce údajne podpáliť stajne, obžalovaný
spomedzi predných sedadiel rukou vytiahol plynovú pištoľ strieborno-tmavej farby zn. EKOL Special 99,
cal. 9mm K..M..: D.-XXXXXXX, túto si následne položil na kolená smerom k poškodenému a povedal
„môžeme to riešiť aj takto", na čo sa poškodený vzdialil od vozidla, po čom mu obžalovaný následne
uviedol slová „môžem si aj zavolať nejakých chlapcov z Trnavy a tí vám to ukážu", a následne s vozidlom
odišiel na neznáme miesto, čím svojím konaním vzbudil u poškodeného Z. H. obavu o jeho život a
zdravie“.

Súd vo veci vydal dňa 25.9.2018 trestný rozkaz č.k. 15T/72/2018-128, proti ktorému podali v zákonnej
lehote obžalovaný aj prokurátor odpor. Z toho dôvodu súd nariadil termín hlavného pojednávania, pričom
na hlavnom pojednávaní v dňoch 8.2.2019 a 15.3.2019 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného
Z. J., poškodeného Z. H. a svedkov S. E., G. P., H. Č., K. L.H., oboznámil listinné dôkazy, fotografie a
vecné dôkazy ako to vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní a dňa 20.3.2019 vyhlásil rozsudok.

Obžalovaný Z. J. na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2019 poprel, že by sa vyhrážal poškodenému. V rámci
svojej čiastočnej výpovede na hlavnom pojednávaní počas ktorej pri niektorých otázkach prokurátora
odoprel vypovedať a neskôr už odmietol vypovedal úplne, uviedol, že prišiel na chalupu, ostal stáť v
aute pred domom, doviezol si stavebný materiál. Videl, že Z. H. ide k nemu a hovoril, že si to s ním chce
vysvetliť, začal si vyzliekať modrú vetrovku. Obžalovaný sa pýtal poškodeného, čo sa deje. Ten povedal,
že sa dopočul, že mu dá obžalovaný podpáliť stajne a že ho dá zlámať. Obžalovaný mal strach, lebo
sedel v aute, nikto tam nebol kto by mu pomohol. Preto vytiahol plynovú pištoľ, ktorú mal v aute a dal si ju
na kolená ale nie smerom k poškodenému, technicky to ani nie je možné. Poškodený sa začal smiať, že
to je iba obyčajná plynová pištoľ, že si to overí na polícii. Obžalovaný ďalej uviedol, že je starý, nemohol
zápasiť s mladým poškodeným, lebo má 70 rokov a ledva sa hýbe. Problémy najskôr s poškodeným
nemal, konflikt vznikol kvôli agátom - výrubu dreva asi pred 11dňami, odvtedy tam už poškodený bol,
prečo sa vtedy nešiel spýtať, že mal niečo rozprávať. Obžalovaný si myslí, že naňho spichli, dohovorili
sa aj s E.. Poškodený došiel na jeho pozemok, nestihol si ani dvere na aute zatvoriť, poškodený mal
povedať, že si to s ním vybaví.

Poškodený Z. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že deň pred skutkom sa dozvedel, že mal obžalovaný
rozprávať, že mu podpáli stajne, preto prišiel za ním a chcel si to s ním vysvetliť, že prečo také veci
rozpráva, ak je problém, nech povie. Chcel zachovať susedské vzťahy dobré a chcel si preto veci
vysvetliť. Pristúpil k vozidlu obžalovaného, ktorý sedel na mieste vodiča. Nerobil žiadne gestá, z ktorých
by obžalovaný mohol chápať ako útok alebo ohrozenie. Prišlo k tomu, že obžalovaný zobral z priehradky

zbraň, položil si ju na kolená - a zbraň mierila na dvere, teda smerom k poškodenému a povedal
slová “môžeme to riešiť aj takto“, nato odstúpil poškodený od auta, bolo to dosť nečakané. Potom
obžalovaný dodal, že si môže zavolať aj nejakých chalanov z Trnavy. Poškodenému to bolo nepríjemné.
Predpokladal, že sa jedná o normálnu zbraň, nevedel vôbec, že je plynová, nemal vedomosť o tom,
že obžalovaný je vlastníkom plynovej zbrane, ale mal vedomosť, že je vlastníkom normálnych zbraní -
lebo jeden krát mu obžalovaný v kufri v aute ukázal nejakú zbraň, preto vedel, že sa jednalo o zbraň -
mohlo to byť aj dva roky dozadu. Poškodený začal hovoriť až keď prišiel k autu, nepoužíval vyhrážky
ani vulgarizmy, pýtal sa, že prečo hovorí také veci, že podpáli stajňu, čo sa dozvedel deň predtým od
H. Č.. Pred incidentom mali s obžalovaným v podstate dobré susedské vzťahy. Konflikt medzi nimi
vznikol, keď bol poškodený upozorniť obžalovaného, že nesmie vykonávať výrub dreva - agátového.
Poškodený uviedol, že E. vtedy obžalovaný povedal, že dá poškodeného zlámať a že skončí na vozíčku.
Poškodený nikdy nevidel okrem skutku používať nejakú zbraň obžalovaného. Keď obžalovaný vytiahol
zbraň, poškodený odstúpil krok, dva od vozidla a povedal, že bude volať políciu, čo následne aj urobil.
Z konania obžalovaného mal obavy a tieto pretrvávajú dodnes. Obavy mal aj preto, že nevedel, že sa
jedná o plynovú zbraň. Konkrétne mal obavu o seba, že by ho obžalovaný mohol zastreliť, mal obavu
o svoj život. Poškodený uviedol, že nevstúpil na pozemok obžalovaného, auto stále na ceste, nie na
pozemku obžalovaného Po odstúpení od auta ešte poškodený videl ako si obžalovaný dal zbraň naspäť
do priehradky a ešte počul ako mu obžalovaný povedal, že si môže zavolať aj chalanov z Trnavy a tí
mu ukážu. Poškodený nevidel v spoločnosti obžalovaného nejaké závadové osoby. Po tomto skutku
poškodený zmenil svoj život - nakúpil si pre ochranu fotopasce a začali si stavať pletivový plot okolo
svojho pozemku, celý dostavaný ešte nie je. Poškodený nevidel obžalovaného vo fyzickej konfrontácii s
nikým. Svedok S. E. poškodenému hovoril, že obžalovaný hovoril na poškodeného, že ho dá dolámať a
že skončí na vozíčku. Podľa poškodeného, obžalovaný vyzeral sviežo, v dobrej fyzickej kondícii, staral
sa o záhradku, chodil rezať drevo. Poškodený v čase skutku pri výške 188cm mal asi 75kg.

Svedok S. E. na hlavnom pojednávaní dňa 8.2.2019 uviedol, že s obžalovaným sa pozná možno dvadsať
rokov, s poškodeným sa pozná asi rok. Obžalovaný býva náladový, aj sa chcel kamarátiť so susedmi,
oni moc nie s ním. O vzťahu obžalovaného a poškodeného vie to, že poškodený obžalovaného nie raz
upozornil na výrub stromov. Poškodený mu povedal, že bol aj za obžalovaným a upozorňoval ho, že
sú to zdravé agátové stromy, že ich nemôže vyrubovať. Obžalovaný to ignoroval, agáty rezal ďalej a
nakladal do kufra auta až to vyvrcholilo do hádok až tak, že údajne mal obžalovaný na poškodeného
vytiahnuť zbraň. Obžalovaný keď navštívil svedka E., vyjadril sa pred ním, že poškodeného môže
dať dolámať, že skončí na vozíku. Keď svedok obžalovanému povedal, že toto by nemal hovoriť, že
môže mať za to nebezpečné vyhrážanie, obžalovaný to hneď otočil, že to povedal svedok a povedal
to poškodenému, ktorý telefonoval ku svedkovi a pýtal sa ho, že prečo ho chce dať dolámať. Dvihla to
vtedy žena svedka a zhrozená sa pýtala svedka, že o čo ide. Toto bola taktika obžalovaného, rozhádať
ľudí. Svedok aj obžalovanému povedal, „Z. toto si veľkú chybu urobil, ja budem na Z. strane“. Pri tomto
stretnutí obžalovaného a svedka, kde obžalovaný povedal, že môže dať poškodeného dolámať, bol aj
zamestnanec svedka, K. L., ktorý to mohol počuť. Podľa svedka, obžalovaný mal vždy dosť energie.
Svedok ďalej uviedol, že nikdy nevidel obžalovaného v nejakej fyzickej konfrontácii s inou osobou.
Kondíciu obžalovaného hodnotí ako dobrú na jeho vek, svedok je od obžalovaného mladší ale kondíciu
ako on nemá. Svedok nevidel obžalovaného v prítomnosti nejakých osôb, ktoré by mohli realizovať
hrozby uvádzané v obžalobe. Nevidel ani, že by mal obžalovaný zbraň.

Svedkyňa G. P., družka poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebola prítomná pri skutku
tak, že by počula o čom sa hovorí, stále pri ich dome a videla konverzáciu medzi obžalovaným a
poškodeným, ako išiel poškodený sa pýtať obžalovaného, prečo rozpráva to čo rozpráva. Malo ísť o to,
že sa dopočuli s poškodeným, že obžalovaný mal rozprávať, že im podpáli stajňu a senník, poškodený
chcel vedieť, že prečo to hovorí. Skutočnosť, že toto hovoril obžalovaný sa svedkyňa dopočula od
poškodeného, ktorý jej povedal, že tomu to povedal sused H. Č.. Videla, že po krátkej konverzácii
poškodený Z.X. H. prudko, výraznejšie odstúpil od auta, ktoré bolo na ceste, nie pozemku obžalovaného,
pričom obžalovaný sedel v aute, svedkyňa vedela že sa teda niečo deje a potom odtiaľ poškodený
odišiel, prišiel k nej a už telefonoval na políciu a rozprával jej, čo sa mu stalo pri aute. Hovoril jej, že sa mu
vyhrážal obžalovaný so zbraňou, že to môžu riešiť aj inak, že zbraň mal pri tom položenú na kolenách,
a že obžalovaný hovoril, že si môže zavolať aj kamarátov z Trnavy. Poškodený, keď sa vrátil vyzeral v
strese, zľaknutý a volal políciu. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, či mal obžalovaný plynovú pištoľ, má
ale vedomosť o tom, že obžalovaný má nejakú zbraň. Videla ho raz s nejakou dlhou zbraňou, ktorú držal
v rukách. Svedkyňa sa snažila obžalovanému viac vyhýbať, našla si viac krát chytené mačky v pasciach

a mala podozrenie na obžalovaného, hoci ho nevidela, rozprávala sa aj s poľovníkmi o obžalovanom o
tom, pričom tí jej povedali, že vedia, že obžalovaný chodí pytliačiť ale nikdy sa im ho nepodarilo prichytiť.
Svedkyňa nevidela v prítomnosti obžalovaného nejaké osoby, ktorý by mohli zrealizovať hrozby, ani
nevidela obžalovaného v nejakej fyzickej konfrontácii s niekým. Svedkyňa si myslí, že obžalovaný bol
v dobrej fyzickej kondícii na svoj vek, bol aktívny, robieval si robotu v záhrade. Silvestra nikdy netrávila
s obžalovaným, zvieratá na farme sa vtedy boja, býva pri koňoch a dáva pozor, či sa niečo nedeje. Po
incidente poškodeného s obžalovaným došlo k zmene v ich spolužití, nechceli obaja odchádzať z domu,
snažili sa vždy aby bol niekto doma. Svedkyňa mala strach o zvieratá, aby sa im akože nejaká náhoda
nestala, niečo zlé. Okrem toho si zaobstarali tabuľky, súkromný pozemok, zákaz vstupu.

Svedok H. Č. na hlavnom pojednávaní odoprel vo veci vypovedať z dôvodu, že by si svojou výpoveďou
mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania.

Svedok K. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol prítomný pri skutku. Bol raz prítomný na mieste,
kde bol obžalovaný aj S. E., ale nevie povedať obsah o čom sa rozprávali, keďže hučal motor auta,
on to nepočul.

Zo zápisnice Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11.4.2018 vyplýva, že daného
dňa o 13.20 hod obžalovaný Z. J. dobrovoľne vydal okrem iného aj 1 ks kovovej zbrane striebornej farby
zn. EKOL Special 99, Cal. 9mm K..M..: D.-XXXXXXX.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.7.2018 vyplýva, že
vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície vzniesol dňa 24.7.2018 obžalovaného Z. J. obvinenie pod sp.
zn. ČVS: ORP-173/VYS-NM-2018 pre prečin aj zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 1, § 294 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Z oboznámeného vecného dôkazu na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 270 ods. 1 Trestného
poriadku vyplýva, že sa jednalo o 1ks kovovej plynovej pištole strieborno-tmavej farby zn. EKOL Special
99, cal. 9mm K..M..: D.-XXXXXXX.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa
§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu
alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo
iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj
vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná
za pravú.

Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a ) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: „dňa 11.04.2018 v čase približne o 12:00 h v obci
Moravské Lieskové, časť G. pred rodinným domom č. XXXX/XX verbálne napadol poškodeného Z. H.,
a to tým spôsobom, že po tom, ako Z. H. pristúpil k oknu vodiča vozidla značky Kia Sportage sivej farby
s EČV:Y., v ktorom sedel na mieste vodiča obžalovaný, s úmyslom spýtať sa obžalovaného Z. J., prečo
mu chce údajne podpáliť stajne, obžalovaný spomedzi predných sedadiel rukou vytiahol plynovú pištoľ
strieborno-tmavej farby zn. EKOL Special 99, cal. 9mm K..M..: D.-XXXXXXX, túto si následne položil na
kolená smerom k poškodenému a povedal „môžeme to riešiť aj takto", na čo sa poškodený vzdialil od
vozidla, po čom mu obžalovaný následne uviedol slová „môžem si aj zavolať nejakých chlapcov z Trnavy
a tí vám to ukážu", a následne s vozidlom odišiel na neznáme miesto, čím svojím konaním vzbudil u
poškodeného Z. H. obavu o jeho život a zdravie“.

Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je záujem na
ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred jeho hrubým narušovaním takým spôsobom, ktoré
vzbudí dôvodné obavy o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy.

Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona spočíva z
hľadiska konania v aktívnom konaní páchateľa a to vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na
zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Páchateľ sa
pritom musí vyhrážať práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by následky mohli vyplynúť.
V rámci rozhodovania, či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je potrebné sa
zaoberať všetkými okolnosťami prípadu, treba brať do úvahy povahu vyhrážky, porovnať fyzické a
povahové vlastnosti páchateľa s vlastnosťami poškodeného ako aj prihliadať na ďalšie okolnosti veci
ako je napríklad použitie zbrane, hoci aj len plynovej pokiaľ poškodený nevie, že sa jedná o plynovú
zbraň a obžalovaný ju použitie na účel zastrašenia, vyhrážky a vyvolania domnienky, že sa jedná o
klasickú strelnú zbraň.

Základnými predpokladmi pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe je samotné preukázanie, že sa skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba
stal, že je trestným činom a že bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. V tomto prípade súd
vykonaným dokazovaním pri hodnotení dôkazov jednotlivo ako aj vo všetkých súvislostiach nadobudol
jednoznačné a nespochybniteľné presvedčenie, že skutok sa stal, že je trestným činom a že ho spáchal
obžalovaný.

Obžalovaný pritom tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom spáchanie nebezpečného
vyhrážania popiera. Pri svojej čiastočnej výpovedi na hlavnom pojednávaní (keďže na niektoré položené
otázky odoprel vypovedať a ďalej už odmietol vypovedať úplne), v podstate v rámci obrany uviedol,
že plynovú pištoľ vytiahol akoby na obranu pred poškodeným, keďže bol sám v aute a mal obavy z
poškodeného, keďže má 70 rokov a ledva sa hýbe, nemohol zápasiť s mladým, pričom poškodený sa
mal správať spôsobom, z ktorého mal strach a ohrozoval ho, poškodený sa správal agresívne a mal
hovoriť, že prečo obžalovaný hovorí, že dá poškodeného zlámať a podpáli mu stajne. Obžalovaný pritom
poprel, že by niečo také hovoril pred niekým. Myslí si, že sa na neho poškodený dohodol so svedkom
E.. Obrana obžalovaného je vyvrátená a spáchanie skutku je podľa názoru súdu preukázané jednak
výpoveďou priameho svedka, poškodeného ako aj podporne ďalšími svedeckými výpoveďami svedka
S. E. a N. G. P.. V podstate medzi stranami nebolo sporné, že poškodený prišiel za obžalovaným k
autu, v ktorom obžalovaný sedel a sporným nebolo ani to, že obžalovaný vytiahol pištoľ a položil si
ju na kolená. Sporným nebolo nakoniec ani to, že sa poškodený spýtal obžalovaného, prečo hovorí,
že ho dá dolámať a podpáliť mu stajne. V ostatných veciach týkajúcich sa skutkovej otázky, súd uveril
výpovedi poškodeného, ktorý popísal priebeh skutku tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, teda
popísal, že sa šiel spýtať obžalovaného, prečo o ňom rozpráva veci, že ho dá dolámať a podpáli
mu stajne, nevystupoval voči obžalovanému agresívne, chcel si to vysvetliť v rámci predchádzajúcich
dobrých susedských vzťahov (okrem konfliktu s výrubom agátového dreva), pričom obžalovaný nato
vytiahol zbraň, plynovú pištoľ, o ktorej poškodený nevedel, že je plynová, pričom obžalovaný po položení
pištole smerujúcej na poškodeného na kolená povedal poškodenému, že to môžu riešiť aj takto, a že si
môže zavolať aj nejakých chlapcov z Trnavy a tí to poškodenému ukážu. Poškodený pritom nevedel, že
zbraň položená na kolená obžalovaného je plynová, poškodený nevedel, že obžalovaný je vlastníkom
plynovej zbrane, práve naopak, vedel, že obžalovaný má nejaké skutočné strelné zbrane vyžadujúce si

na držanie povolenie, pričom raz mu obžalovaný zbraň (ale inú) ukázal v kufri auta, obžalovaný sa ňou
poškodenému chválil. Obrana obžalovaného, že spolu na Silvestra z plynovej pištole strieľali svetlice je
vyvrátená, lebo poškodený ako aj svedkyňa G. P. zhodne uviedli, že Silvestra s obžalovaným netrávili
ani svetlice s ním nestrieľali. Po tomto správaní obžalovaného poškodený odstúpil od auta, pričom aj
svedkyňa G. P. uviedla, že bolo vidieť, že sa niečo deje, poškodený prišiel za ňou, popísal jej čo sa
stalo v zhode s tým, čo sám uviedol pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom svedkyňa uviedla,
že poškodený bol zjavne v strese a vyzeral zľaknutý a volal hneď políciu. Poškodený pritom uviedol,
že konanie obžalovaného u neho vzbudilo obavu, mal strach aj o svoj život, keďže obžalovaný sa mu
vyhrážal aj zbraňou. Poškodený pritom následne urobil opatrenia na svoju ochranu, začal si oplocovať
pozemok, nakúpil si fotopasce na ochranu, z konania obžalovaného má obavu doposiaľ. Podľa názoru
súdu takéto konanie obžalovaného bolo u poškodeného spôsobilé v tomto konkrétnom prípade vyvolať
dôvodnú obavu o jeho život, išlo pritom o konkludentnú vyhrážku smrťou, hoci nevyslovenú nahlas
priamo slovami (ja ťa zabijem) ale slovami „môžeme to riešiť aj takto“ pri predchádzajúcom položení si
zbrane na kolená s dodatkom, že si obžalovaný môže zavolať na poškodeného aj chlapcov z Trnavy,
ktorí mu ukážu. Poškodený mal z takejto vyhrážky strach, nevedel, že sa jedná o plynovú pištoľ,
rýchlejšie odstúpil od vozidla, ihneď o uvedenom povedal svojej družke a ihneď volal aj políciu a následne
robil opatrenia na svoju ochranu. Takéto správanie poškodeného nasvedčuje skutočne tomu, že z
vyhrážok obžalovaného mal skutočný strach o svoj život a preto takéto vyhrážky boli spôsobilé naplniť
znaky skutkovej podstaty trestného činu. Súd uveril verzii udalostí poškodeného aj preto, že mal za
preukázané, že obžalovaný pred spáchaním skutku sa pred svedkom S. E. vyjadroval, že môže dať
poškodeného dolámať, ktorú skutočnosť tiež obžalovaný popiera a svedok E. jednoznačne uvádza. Súd
pritom nezistil a ani obžalovaný neuvádzal žiadny konkrétny dôvod, prečo by si mal svedok E. na neho
vymýšľať a riskovať pri výpovedi spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy. Obžalovaný
mal ďalej o poškodenom hovoriť aj to, že mu podpáli stajne, ktorú skutočnosť sa poškodený dozvedel od
svedka H. Č.. Súd preto neuveril obrane obžalovaného, že niečo také o poškodenom vôbec nehovoril a
nehovoril ani veci uvedené v skutkovej vete obžaloby. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný pred
vznikom konfliktu vyruboval agátové stromy, pričom ho poškodený upozorňoval, že to robiť nemôže,
že sa jedná o zdravé stromy, z ktorého dôvodu potom obžalovaný pred svedkom E. uvádzal, že môže
dať poškodeného aj dolámať. Obžalovaný tak chcel, aby ho poškodený prestal už upozorňovať na
výrub agátových stromov. Podľa názoru súdu neobstojí ani obrana obžalovaného, že poškodený mal
vedieť, že sa jedná o plynovú pištoľ a že to obžalovanému aj povedal so smiechom, nakoľko následné
správanie sa poškodeného, jeho odskočenie, odstúpenie od vozidla, ktoré popisuje tak poškodený ako
aj jeho družka a jeho zľaknutie, stres a volanie polície vylučuje, že by poškodený vedel, že sa jedná o
plynovú pištoľ. Súd pritom vyslovuje názor, že osoba nezaujímajúca sa o zbrane a nepoznajúca zbrane
si plynovú pištoľ, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená ako vecný dôkaz, môže pomýliť so
skutočnou strelnou zbraňou, resp. zbraňou vyžadujúcou si povolenie na jej držbu, pričom poškodený
mal vedomosť o tom, že obžalovaný má aj inú zbraň, ktorú mu v minulosti ukazoval. Pokiaľ ide o obranu
obžalovaného, že sa v podstate iba bránil vytiahnutím zbrane, súd tomuto neuveril, pretože poškodený
uvádzal, že nevyvolával svojím správaním nijaký konflikt, keď šiel k autu a spýtaním sa obžalovaného,
že prečo rozpráva o ňom také veci. Naviac sa javí súdu ako nelogické, ak by obžalovaný v strachu
pred poškodeným vytiahol zbraň, aby sa akože bránil pred poškodeným, pričom obžalovaný by po tom
ako už poškodený od vozidla odstúpil po vytiahnutí zbrane, ešte začal rozprávať, že si môže zavolať
aj chlapcov z Trnavy. Takéto správanie sa súdu nejaký ako obranné ale naopak, utvrdzuje alebo ešte
zhoršuje predchádzajúcu vyhrážku zbraňou. V konaní nebolo ani preukázané, že by bol zdravotný stav
obžalovaného taký vážny, že by sa nemohol dopustiť konania uvádzaného v skutkovej vete rozsudku,
naopak obžalovaný bol na svoj vek vitálny, čo popísali aj svedkovia, robil v záhrade, koniec koncov
vitálnosť obžalovaného možno odvodiť aj od toho, že vládal vyrubovať agátové stromy, podľa svedka
E. niektoré s priemerom aj 30cm.
Skutočnosť, či niekto zo svedkov videl alebo nevidel obžalovaného niekedy v prítomnosti nejakých osôb,
ktoré by mohli zrealizovať hrozby uvádzané v skutkovej vete obžaloby nemá vplyv na preukázanie
spáchania skutku a jeho následky, rovnako skutočnosť, že nikto nevidel obžalovaného v nejakej fyzickej
konfrontácii s inou osobou. Pokiaľ ide o oboznámené fotografie predložené obžalovaným, tieto neboli
vyhotovené v čase spáchania skutku, preto nimi skutočnosti tvrdené obžalovaným preukázané neboli.

Súd mal potom po zhodnotení vykonaných dôkazov za to, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo
výroku rozsudku, spáchal ho obžalovaný a tento svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, za ktorú sa považuje

v tomto prípade aj plynová pištoľ v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona, keďže ju obžalovaný použil
s cieľom považovať ju za pravú.

Súd pritom na hlavnom pojednávaní uznesením odmietol vykonanie navrhnutých dôkazov obžalovaného
a to výsluch svedkov F.. S. G., F.. H. U., M. W. M. S.. D. J. (s výnimkou výsluchu H. Č., ktorého na hlavné
pojednávanie predvolal) s poukazom, že sa jednalo o svedkov, ktorý neboli pri skutku, pričom obhajca
obžalovaného uvádzal, že sa nimi majú preukázať zaužívané spôsoby susedského spolunažívania
obžalovaného a ostatných susedov, nie práve vo vzťahu k poškodenému, a jeho údajného detinského
správania. Vykonanie takéhoto dôkazu by neprinieslo objasnenie spáchania skutku, keďže svedkovia
neboli pri ňom prítomný, pričom ani obžalovaný sám neuvádzal pri ich návrhu, že by sa ku skutku
nejakým spôsobom vedeli vyjadriť, čo i len z počutia. Súd pritom dodáva, že nevykonanie všetkých
dôkazov, ktoré navrhol obžalovaný nie je porušením zásady kontradiktórnosti, pretože ustanovenie § 272
ods. 3 Trestného poriadku dáva súdu možnosť odmietnuť vykonanie dôkazu, ktorý by sa týkal okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne
odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 1 Trestného zákona Súd uloží trest prepadnutia veci,
a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo
d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát odsúdený za spáchanie trestného
činu, pričom v prípade všetkých odsúdení sa na neho hľadí ako na neodsúdeného.
Z výpisu z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 3 krát postihnutý za spáchanie
priestupku, jedenkrát za porušenie pravidiel cestnej premávky, 2x za priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu. Zo správy Mesta Trnava obžalovaný nie je bližšie hodnotený.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom

spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody
a to vo výmere 7 mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na 24 mesiacov rokov za
súčasného uloženia probačného dohľadu.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto trest ukladal v trestnej sadzbe
od 6 mesiacov až 3 roky v zmysle kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona.
Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, prihliadol na všetky zásady pri ukladaní
trestu, na predchádzajúci život obžalovaného, taktiež v minulosti spáchané priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu a dospel k záveru, že u obžalovaného je možné ukladať trest aj pri dolnej hranici trestnej
sadzby, pričom za primeraný, zákonný ale aj spravodlivý súd považoval trest vo výmere 7 mesiacov, teda
len mierne zvýšený oproti dolnej hranici, ktorý trest podľa názoru súdu zabezpečí dostatočne ochranu
spoločnosti ako aj samotnú nápravu obžalovaného. Bude mu dostatočným ponaučením pred prípadným
ďalším páchaním trestnej činnosti a to aj z dôvodu plynutia 2 ročnej skúšobnej doby.
Zároveň teda súd skúmal aj zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle §
49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na
osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti
prípadu, na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie
je nevyhnutý a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný
dohľad nad jeho správaním v primeranej 2-ročnej skúšobnej dobe. Pre lepšie dosiahnutie účinkov
trestu súd obžalovanému uložil ako súčasť probačného dohľadu aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a to vzhľadom na správanie
sa obžalovaného, jeho opakované vyjadrovanie sa o tom, že dá človeka dolámať, že si niekoho
zavolá, že podpáli stajne ako aj na skutočnosti jeho predchádzajúceho sa správania a postihnutia za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, pričom podľa názoru súdu táto uložená povinnosť môže
obžalovaného viesť k lepšej náprave a neopakovaniu obdobného konania v budúcnosti.
Takto uložený trest zároveň podľa názoru súdu plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Podľa § 61 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd zároveň uložil obžalovaného trest prepadnutia plynovej
pištole strieborno-tmavej farby zn. EKOL Special 99, cal. 9mm K..M..: D.-XXXXXXX, pretože išlo o
vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Skutočnosť, či bol v plynovej pištoli zásobník
s nábojmi v konaní nebola preukázaná, pričom nebolo preukázané ani to, že by ďalšie veci, ktoré
obžalovaný dobrovoľne vydal spolu so zbraňou boli použité na spáchanie trestného činu, preto súd
neuložil trest prepadnutia aj vo vzťahu k týmto veciam, pričom v ich prípade budú po právoplatnosti
navrátené obžalovanému.
S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie,
keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť
rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Oct 15, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.