Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118281549
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118281549.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu NOVAMED

spol. s r.o., Bernolákova 10, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31623832, zast. URBÁNI & Partners s.r.o.,
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36646181 proti žalovanému 1/ Mesto Banská Bystrica,
ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00313271, 2/ Slovenská republika, v mene ktorej koná správca
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Limbová 12, 833 03 Bratislava 37, zast. Advokátska
kancelária Kucek & Partners, s.r.o., Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36865192, o určenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie ohľadom parcely CKN 3354/669 o výmere 393 m3 - ostatná plocha z a s t a v u j e .

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný v 1/ rade ako aj žalovaný v 2/ rade m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 05. 2018 domáhal uloženia povinností žalovaným 1/ a
2/ strpieť vecné bremeno in rem k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v meste Y. Y., U.. Ú.. Z. vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade ohľadom pozemkov T.-U. XXX/XX o výmere 492 m2 - ostatná plocha a T.-U.

XXXXX/X o výmere 519 m2 - zastavaná plocha a nádvoria a u žalovaného v 2/ rade u pozemku W.-U.
XXXX/XXX o výmere 393 m2 - ostatná plocha.

2. V priebehu konania pre účely upresnenia predmetu sporu dal vypracovať geometrický plán firmou
GEOLINK s.r.o., Národná 9, Banská Bystrica zo dňa 19. 11. 2018, číslo XXXXXXXX-XX/XXXX a
upresnil žalobný petit tak, že sa domáhal uloženia povinností žalovaným strpieť vecné bremeno in
rem k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v meste Y. Y., U.. Ú.. Z., pričom u žalovaného v 1/ rade sa

jedná o pozemky T.-U. XXX/XX o výmere 492 m2 - ostatná plocha, T.-U. XXXXX/X o výmere 519 m2 -
zastavanáplochaanádvoriaaužalovanéhov2/radeopozemokW.-U.XXXX/XXXovýmere2076m2,v
prospech žalobcu ako oprávneného z vecného bremena, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku
pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby v rozsahu určenom v priloženom
geometrickom pláne vyhotovenom geodetickou kanceláriou GEOLINK s.r.o., Národná 9, pod číslom
XXXXXXXX-XX/XXXX :
– u parc. T.-U. XXX/XX za účelom parkovania v rozsahu dielov 5 až 8,

– u parc. T.-U. XXXXX/X za účelom parkovania v rozsahu dielov 9 až 12,
– u parc. T.-U. XXXX/XXX za účelom parkovania v rozsahu dielov 1 až 4.3. V časti ohľadom parc. W.-U. XXXX/XXX o výmere 393 m2 - ostatná plocha vzal žalobu späť a súd v
tejto časti v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.

4. Vo vzťahu k parc. W.-U. XXXX/XXX súd pripustil zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP.

5. Žalovaný v 1/ ako aj žalovaný v 2/ rade žiadali žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, jeho zástupcu, zástupcov žalovaného v 1/

a 2/ rade, vyjadrením žalovaného v 1/ rade žalovanému v 2/ rade zo dňa 10. 07. 2017 ohľadom
žiadosti k dopravnému značeniu, zmluvou o prevode správy nehnuteľného majetku uzatvorenou medzi
SR - Ministerstvo vnútra SR a žalovaným v 2/ rade zo dňa 05. 09. 2014, informatívnou kópiou mapy,
vyjadrením žalovaného v 1/ rade - oddelenia územného plánovania zo dňa 30. 12. 2015 k žiadosti
žalobcu o predaj pozemkov alebo dlhodobý prenájom, geometrickým pánom vyhotoveným firmou
GEOLINK s.r.o. a zistil tento skutkový stav:

7. Podľa tvrdenia žalobcu tento nadobudol vlastnícke právo k parkovisku ako spevnenej ploche ako
príslušenstvo budovy, ktorú odkúpil od žalovaného v 1/ rade. V čase, keď žalobca prejavil záujem
o odkúpenie budovy, pristúpilo Mesto ku skolaudovaniu tejto stavby a odovzdalo mu ju do užívania.
Stavba (zdravotné stredisko Novamed) bola postavená na základe územného a stavebného povolenia

s napojením na inžinierske siete a skolaudovaná spolu s osvetlením a parkoviskom. Bez parkoviska by
táto nebola postavená a skolaudovaná. Užívanie stavby je možné len za predpokladu, že nedôjde k
znemožneniu prístupu k nej pre pacientov, zamestnancovi a širokú verejnosť. Takýto stav trvá od 80-
tych rokov až do súčasnej doby. Žalobca vykonáva všetku údržbu parkoviska vrátane posypu aj zimného
pluhovania.

8. V článku III. žaloby uviedol, že podľa § 135c O. z. účinného do 31. 03. 1991 právo zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Viac ako 20 rokov nerušene v
dobrej viere vykonáva obsah vecného bremena, keď sa o parkovisko stará. Mal záujem pozemky pod
parkoviskom od žalovaného 1/ aj odkúpiť, ale jeho žiadosti nebolo vyhovené.

9. Žalovaný v 1/ rade nepreukázal delimitačným protokolom, že by parkovisko prešlo do jeho vlastníctva
v zmysle zákona 138/1991 Zb. Oznámil mu, že stavba parkoviska sa v zozname nehnuteľností Mesta
nenachádza. Režim verejnej komunikácie musí byť podložený zatriedením komunikácie do uvedenej
kategórie. V danom prípade sa jedná o odstavnú plochu, a nie miestnu ani účelovú komunikáciu, ktorá

je využívaná na parkovanie vozidiel.

10. Žiadal, aby súd postupoval analogicky podľa zákona č. 66/2009 Z. z., nakoľko v prípade, ak by bol
žalobca obcou alebo vyšším územným celkom, mal by už dnes zákonné vecné bremeno, ktorého obsah
tvorí predmet žaloby.

11. Dôvodom, prečo podal žalobu bolo, že sa dozvedel o pláne žalovaného v 2/ rade na umiestnenie
parkovacích automatov k parkovisku, ktoré mu patrí.

12. Žalovaný v 1/ rade žiadal žalobu zamietnuť. Žalobu žalobcu z hľadiska skutkových tvrdení, právneho

zdôvodnenia a opodstatnenosti nároku považoval za zmätočnú a nezrozumiteľnú Žalobca nepripojil
listinné dôkazy ohľadom svojich tvrdení, o ktoré opiera odôvodnenosť svojej žaloby.
Poprel vlastnícke právo žalobcu k parkovisku. Toto bolo vybudované pre účely zabezpečenia bytovej
výstavby v danej lokalite Stavoinvestou ako rozpočtovou organizáciou. Po ukončení bytovej výstavby
zostala stavba slúžiť ako verejné parkovisko a následne s účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. v zmysle

ust. § 2 ods. 5 o majetku obcí prešla do vlastníctva Mesta a to bez ohľadu na existenciu alebo
neexistenciu delimitačného protokolu.

13.Parkoviskojeužívanévrežimeverejnejkomunikácieavzťahujesanaňprávovšeobecnéhoužívania.
Zmeny v dopravnom značení je možné vykonať len na základe určenia použitia dopravného značenia

v zmysle zákona o cestnej premávke príslušným správnym orgánom, ktorým je Mesto Banská Bystrica
(§ 61 ods. 2 písm. a/ zákona 8/2009 Z. z.), po odsúhlasení Okresným dopravným inšpektorátom.14. Nemal vedomosť ako vlastník parkoviska, ani z úradnej činnosti ako príslušný cestný správny orgán
o tom, že by právo žalobcu užívať parkovisko v rozsahu, v akom ho vykonáva, malo byť obmedzené
alebo ohrozené.

15. V zmysle § 134 O. z. tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po
celú vydržaciu dobu dôvodné. Nestačí iba faktický výkon práva. Dobrá viera musí vychádzať z určitého
právneho dôvodu, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať, že nejakému

subjektu právo k cudzej veci (vecné bremeno) patrí a niekto iný je povinný ho strpieť. Podmienka
oprávnenosti držby zo strany žalobcu nebola preukázaná. Pokiaľ sa žalobca staral o údržbu parkoviska,
bolo to na základe tichej dohody s Mestom, keďže žalobca užíval tento priestor bezodplatne.

16. O kolaudácii stavby z roku 1995 nemalo Mesto vedomosť. Poprelo tiež, že by parkovisko malo byť
príslušenstvom budovy. Žalobca nepredložil žiadnu kúpnu zmluvu, z ktorej by táto skutočnosť vyplývala.

Parkovisko je funkčnou zónou. Podľa územného plánu je zaradené ako územie občianskej vybavenosti
a sociálnej infraštruktúry ako súčasť mestského bloku.
Aplikácia zákona č.66/2009 Z. z. nie je možná vzhľadom k účelu tohto zákona, ktorý sa týka opačnej
situácie, pričom vôbec nemožno aplikovať tento zákon pre podnikateľský účel.

17. Žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že by mal záujem umiestniť parkovacie
automaty na predmetnom parkovisku, ku ktorému sa ani necíti byť vlastníkom. Vlastníkom je Mesto, keď
stavebníkom predmetnej komunikácie bol od počiatku štát. Pokiaľ sa k pozemku vzťahuje všeobecné
užívacie právo tak, ako v danom prípade k verejne prístupnej miestnej komunikácii, užívanie pozemku
z tohto titulu (verejné užívanie) nemožno považovať za výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu.

Žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi svoje tvrdenie, že bolo vydané stavebné povolenie a že mu od
právneho predchodcu boli odovzdané všetky nehnuteľnosti vrátane parkoviska. Právo zodpovedajúce
vecnému bremenu nie je bezodplatné a je svojou podstatou odplatným. Odplata patrí vlastníkovi za to,
že nemôže predmetné pozemky užívať, ani s nimi nakladať.

18. Na pojednávaní žalobca uviedol, že žalobu podal v zmysle ustanovenia § 137 písm. a) CSP, ktoré je
najbližšie k charakteru ochrany práva, ktorého sa domáhal. Vlastnícke právo k parkovisku nadobudol na
základe kúpnej zmluvy z roku 1999 alebo 2000 od žalovaného v 1/ rade. Z analogického postupu podľa
zákona 66/2009 Z. z. sa domáhal uloženia povinnosti strpieť vecné bremeno vzniknuté k pozemkom
pod parkoviskom, ktoré vzniklo vydržaním a to najneskôr uplynutím roku 2010.

Najbližšie k danej situácii je znenie ustanovenia § 135c ods. 3 O. z. týkajúce sa usporiadania pomerov
medzi vlastníkom pozemkov a iným vlastníkom stavby zriadením vecného bremena, pričom právo k
vecnému bremenu nadobudol žalobca vydržaním a dobrú vieru si odvodzoval od skolaudovania stavby
na tento účel.

19. Štatutárny zástupca žalobcu MUDr. Peter Finďo poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný v 1/
rade nemá v evidencii predmetné parkovisko, ani nie je zapísané v katastrálnej mape. Súhlas
vlastníka pozemku potrebuje žalobca pre stavebné úpravy parkoviska v stavebnom konaní, keďže chce
parkovisko rekonštruovať. Nestačí mu samotné vlastnícke právo k parkovisku. V stavebnom konaní by
ho správny orgán v prípade námietok vlastníka pozemku odkázal na súdne konanie, čomu sa chce

vyhnúť.

20. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Žalobca sa svojou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ v zmysle ustanovenia
§137 písm. a) CSP strpieť vecné bremeno k pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbou - parkoviskom,
ktorého sa cítil byť vlastníkom. Pri žalobe na plnenie môže znieť žalobný návrh na zaplatenie určitejsumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže byť aj domáhať
sa niečoho strpieť (pati).

22. V konaní bola sporná otázka nielen existencie vecného bremena žalobcu k nehnuteľnosti -
pozemkom, ale aj existencia jeho vlastníckeho práva k stavbe - parkovisku, ktoré sa nachádza na
predmetných pozemkoch.

23. Súd sa stotožnil s názorom žalovaných, že žaloba žalobcu ako aj tvrdenia v nej obsiahnuté bola

rozporná, zmätočná a dôvody, pre ktoré mala byť podaná, nepreukázané.

24. Žalobca nepreukázal, že nadobudol vlastnícke právo k stavbe parkoviska ako k „príslušenstvu“
budovy, ktorú mal nadobudnúť kúpnou zmluvou od žalovaného v 1/ rade niekedy v rokoch 1999 alebo
2000. Nedoložil o tom žiaden dôkaz - výpis listu vlastníctva ani kúpnu zmluvu a to napriek tomu, že
žalovaní túto skutočnosť namietali a zo strany súdu bol poučený o povinnosti v zmysle ustanovenia §

153 a nasledujúcich CSP.

25. Čo sa týka skolaudovania stavby zdravotného strediska, nepreukázal že pre účely kolaudácie
musel doložiť svoje vlastnícke právo k parkovisku, ktoré bolo do tej doby považované za verejné
parkovisko a na ten účel aj užívané. Je zrejmé, že bez preukázania zabezpečenia prístupu pacientov,

personálu, možnosti parkovania a prístupu sanitiek do budovy určenej na tento účel by nemohlo
dôjsť k skolaudovaniu stavby, to však nepreukazuje samo osebe aj nadobudnutie vlastníckeho práva
k parkovisku. Zabezpečenie prístupu je možno realizovať aj iným spôsobom, než nadobudnutím
vlastníckeho práva (nar. nájmom).

26. Samotná existencia kolaudácie stavby nezakladá ani dobrú vieru pri vstupe do držby parkoviska a už
vôbec nie k pozemku pod ním pre účely vydržania práva vecného bremena. Predpokladom oprávnenej
držby je nielen samotný fakt užívania /cesty - parkoviska /, ale užívanie pre seba./viď R 37/1992/.

27. Občiansky zákonník platný do 10. 10. 1999 v ustanovení § 134 ods. 2 ani neumožňoval nadobudnúť
vlastnícke právo vydržaním k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb.

28. Rovnaké znenie citovaného zákonného ustanovenia má aj Občiansky zákonník účinný do 31. 08.
2001.

29. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k budove od štátu v rokoch
1999 až 2000, nemohol byť v dobrej viere, že vstupuje dobromyseľne do držby aj priľahlého parkoviska,

resp. že vstupuje do výkonu práva vecného bremena k pozemku pod ním.

30. Najvyšší súdu SR v rozhodnutí z 22. 02. 2018 pod sp. zn. 3Cdo 147/2006, poukazuje na znenie
ust.§ 150o ods. 1 O. z., podľa ktorého sa pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
vyžaduje vklad do katastra. Z toho vyvodil právny názor, že od 01. 01. 1992 nemožno dobrú vieru

určitého subjektu v to, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zakladať zmluva, na
základe ktorej nebol povolený vklad do katastra nehnuteľností.

31. V konaní nebolo sporné, že parkovisko nachádzajúce sa ako stavba na predmetných pozemkoch,
bolo vybudované pre účely zabezpečenia bytovej výstavby s právom hospodárenia patriacim

Stavoinveste Banská Bystrica, rozpočtovej organizácii, zriadenej za účelom vykonávania komplexnej
inžiniersko-investorskej činnosti pre štát.

32. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí s účinnosťou od 25. 06. 1992 do vlastníctva
obcí prešli z majetku Slovenskej republiky nehnuteľnosti, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného

predpisu právo hospodárenia Stavoinvesty, t. j. aj predmetné parkovisko.33. V konaní však nebolo úlohou súdu riešiť otázku, či vlastníkom predmetného parkoviska je žalovaný
v 1/ rade - Mesto. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnému
parkovisku a právo vecného bremena k pozemku pod ním, čo nepreukázal z dôvodov už uvedených.

34. Čo sa týka jeho ďalšej argumentácie, ktorou požadoval vyhovieť žalobe aj vzhľadom k analogickému
postupu podľa zákona č. 66/2009 Z. z., súd sa stotožnil s názorom žalovaného v 1/ rade, že zákon
č. 66/2009 Z. z. nemožno aplikovať na usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby pre podnikateľský účel, čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 3 citovaného zákona.

35. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavaním,poskytnevlastníkstavby

v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa
poskytne v rámci územia obce.
(2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
(3) Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových

úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých
pozemkových úprav.

36. Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

37. Z uvedeného vyplýva, že zákon č. 66/2009 Z. z. je špeciálnou právnou úpravou, ktorá má umožniť

dočasné vyriešenie vzťahov medzi vlastníkom stavby, ktorým je obec alebo vyšší územný celok a
vlastníkom pozemkov pod ňou a to do doby usporiadania vlastníckych vzťahov v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, do ktorej doby vzniká zo zákona právo vecného
bremena v prospech obce alebo vyššieho územného celku. Jedná sa teda o dočasné riešenie a nie
o riešenie dlhodobé, ako to požadoval žalobca. Súdna prax však aj v konaniach podľa tejto špeciálnej

zákonnej úpravy umožnila domáhať sa vlastníkom pozemkov odplaty za vecné bremeno, ktoré vzniklo
na základe tejto špeciálnej právnej úpravy.

38. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že sa domáha práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v
zmysle ust.§ 135c Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03.1991 s poukazom na ust. § 135a

OZ,pričom mal nadobudnúť vlastnícke právo k parkovisku až v rokoch 1999 - 2000, súd poukazuje na
argumentáciu v bodoch 27 a 30 tohto rozhodnutia..

39. Aj podľa súčasnej právnej úpravy podľa § 151o ods. 1 O. z. vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

40. Žalobca však ani jeden zo spôsobov vzniku vecného bremena uvedeného v citovanom zákonnom

ustanovení nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle ustanovenia § 255 ods.
1 CSP, keď úspešným žalovaným súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).