Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418201129
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5418201129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. G., X. XXX, o zaplatenie sumy 290,04 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 6Csp/28/2018-270 zo dňa 27.
novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku (I.) o zastavení konania
v časti o zaplatenie sumy 100 eur.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti (výroky II. a III.).

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) pri aplikácii § 145 ods.
2 CSP zastavil konanie (výrok I.) v časti o zaplatenie sumy 100 eur s poukazom na dispozitívny úkon
(späťvzatie žaloby) žalobcu v dotknutej časti.

2. Následne súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.). Za nesporné východiskovo
považoval, že strany sporu dňa 15.11.2012 uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, predmetom ktorej bola zmluva o zriadení účtu, návrh majiteľa účtu na uzatvorenie
zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty Maestro - Medzinárodná a zmluva o poskytovaní služieb
elektronického bankovníctva a následne dňa 07.03.2013 uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní na
účte, predmetom ktorej bolo zriadenie povoleného prečerpania s výškou limitu 120 eur a dohodnutou
variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 %. Okresný súd z výpisov z účtu (č.l. 6 až 194 spisu) zistil, že

žalovaný daný účet plnohodnotne využíval na určený účel a od 11.03.2013 aj vo forme povoleného
prečerpania k účtu. Ďalej z výpisov vyplýva, že žalobca žalovanému celkovo 14 krát vyúčtoval poplatok
za upomienku - „prečerpanie na účte, resp. zm. pokuta omeškanie“ v sume (po) 15 eur. Po zatvorení
účtu, dňa 30.04.2018 žalobca žalovanému ešte vyúčtoval poplatok za výzvu - prečer. účtu, debet v sume
30 eur. Takto spolu vyúčtované poplatky predstavujú 240 eur (14 x 15 eur + 30 eur), ktorá suma je
uvedená aj v prehľade transakcií na účte, obsiahnutom v žalobe.

3. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že žalobca žalovanému tieto poplatky účtoval
nedôvodne, pretože oprávnenie žalobcu účtovať si tieto poplatky nebolo v zmluve o povolenom
prečerpaní dohodnuté. Predmetné poplatky sú síce uvedené v Sadzobníku poplatkov, tento však netvoril
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Túto tvoria podľa čl. 1 tejto zmluvy len Všeobecné obchodné podmienky(VOP). V zmluve (jej súčastiach) pritom musí byť dohodnuté oprávnenie účtovať poplatky a tomu
zodpovedajúcapovinnosťichzaplatiť,minimálnečododruhupoplatku.Taktoajvzmluvebolodohodnuté
oprávnenie žalobcu účtovať poplatok za zriadenie/zmenu/prehodnotenie limitu povoleného prečerpania

s tým, že jeho výška je uvedená v Sadzobníku. V zmluve však nebolo dohodnuté, že v prípade
omeškania a vystavenia upomienky má žalobca právo účtovať poplatok, resp., že má právo účtovať
poplatok za výzvu. Takto druhovo vymedzené nie sú tieto poplatky ani vo VOP.
4. Okresný súd zhrnul, že pre účtovanie poplatkov nestačí len ich uvedenie v Sadzobníku poplatkov,
ktorý navyše ani netvoril súčasť zmluvy. Odhliadnuc od uvedeného zo žalobcom predložených dôkazov

nevyplýva, či a akým spôsobom mal 14-krát napomenúť a 1-krát žalovaného vyzvať. Žalobca teda
nepreukázal vykonanie úkonu (služby), za ktoré si dané poplatky účtoval. Aj v prípade ich preukázania,
napr. písomným listom, však možno konštatovať, že výška týchto poplatkov je neprimeraná výške
možných administratívnych, vecných a mzdových nákladov vynaložených na daný úkon. Vzhľadom na
výšku týchto poplatkov možno konštatovať, že ide skôr o sankciu za porušenie zmluvných povinností,
ako o poplatok, pričom v takomto prípade by šlo o zmluvnú pokutu, ktorá pre svoju platnosť vyžaduje

písomnú formu.
5. Nakoľko teda žalobca žalovanému nedôvodne účtoval sumu 240 eur a žalovaný nárok po čiastočnom
späťvzatí žaloby predstavoval 190 eur (odhliadnuc od ďalšej úhrady v sume 42 eur), súd prvej inštancie
žalobu zamietol v celom rozsahu.

6. Pri rozhodovaní o trovách konania rozhodol okresný súd vychádzal z toho, že podľa výsledku sporu
bol v konaní úspešnejší žalovaný, a to v časti zamietnutej žaloby oproti zastavenej časti, kde bol úspešný
žalobca (späťvzatie žaloby bolo z dôvodu úhrady žalovaným). Žalovanému by tak podľa § 256 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 2 CSP prináležala náhrada trov konania v rozsahu jeho úspechu. Nakoľko však
žalovaný výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada, súd mu ju nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby, podal odvolanie žalobca a domáhal
sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že
poplatky z upomienky a výzvu účtoval nedôvodne pre absenciu individuálneho dojednania, nakoľko
zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi ustanoveniami Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb z 15.11.2012, Zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 07.03.2013
a príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výveskou úrokových
sadzieb, pričom v zmysle § 31 ods. 4 zákona o platobných službách sú neoddeliteľnou súčasťou
rámcovej zmluvy obchodné podmienky za poskytovanie platobných služieb. Zákon o platobných
službách pritom vyslovene nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť

individuálne dojednané. V zmysle bodu 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP
je sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti musia byť uvedené v jedinom dokumente.
Tento výklad potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.
8. K tvrdeniu súdu, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom mal žalovaného 14-krát napomenúť a 1-

krát vyzvať, odvolateľ poukázal na § 129 ods. 1 CSP s tým, že ak malo ísť o neúplné podanie, súd ho mal
obligatórne vyzvať na opravu a doplnenie takéhoto podania. Keďže ho však nevyzval, svojím postupom
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
9. Napokon, čo sa týka výšky poplatkov, odvolateľ predložil rozpis poplatkov a upomienku za výzvu, z
ktorých je zrejmé, ako dospel k sume predmetných poplatkov.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
(neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec

v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý
a nezávislý výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

12. Okresný súd pomenoval viacero/niekoľko samostatných právnych dôvodov (body 3 a 4 tohto
odôvodnenia), ktoré ho viedli k záveru o nedôvodnosti predloženej žaloby. Z hľadiska procesnej
ekonómiepostačujeprezáverovecnejsprávnostinapadnutéhorozsudkuzisteniedanostiktoréhokoľvek
z nich. Odvolací súd sa preto primárne zaoberal posúdením konštatovaného nedostatku relevantnéhozmluvného dojednania dotknutých/sporných poplatkov (následne nie je potrebné posudzovať ďalšie
odvolacie tvrdenia obsiahnuté v bodoch 8 a 9 tohto odôvodnenia, týkajúce sa iných/samostatných
dôvodov zamietnutia žaloby - neprimeranosti poplatkov a nepreukázania ich vynaloženia).

13. V reakcii na konkrétne odvolacie námietky smerujúce k vyššie vymedzenej úvahe okresného
súdu odvolací súd zdôrazňuje, že zákon o platobných službách neprestavuje - vo vzťahu k normám
spotrebiteľského práva - špeciálnu úpravu, ktorá by (z tohto dôvodu) vylučovala aplikáciu právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa, na ktorej (právnej úprave) je založená požiadavka individuálneho (§ 52 a nasl.
OZ) a písomného (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dojedania zásadných zmluvných
ustanovení, medzi ktoré nepochybne úprava poplatkov patrí. Niet preto legitímneho dôvodu upustiť od
ustálených záverov aplikačnej praxe súdov, v zmysle ktorých majú všeobecné obchodné podmienky
slúžiť „len“ na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislosti
poskytovanej služby, rozhodne však nemajú byť priestorom na formulovanie tak významných náležitostí
zmluvy, akými sú poplatky. Tieto preto musia byť esencionálnou náležitosťou textu základnej zmluvy.

Obsah Sadzobníka, resp. všeobecných obchodných podmienok je z tohto/určujúceho hľadiska právne
irelevantný. Ich vyššie opísaná (len „doplňujúca“) povaha, ako i značná rozsiahlosť a neprehľadnosť
(viď č.l. 195 až 202 spisu) textu (právneho a ekonomického charakteru) vylučujú možnosť, aby boli
považované za prameň základných zmluvných náležitostí.
14. Prejudiciálne rozsudky Súdneho dvora EÚ sú spolu s výkladom práva EÚ, ktorý sa v ňom

nachádza, záväzné pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal, resp. aj pre súdy, ktoré budú
v tej istej veci rozhodovať o opravných prostriedkoch. Pokiaľ teda okresný súd pri svojej rozhodovacej
činnosti postupoval v súlade s explicitným znením zákona (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch), ktorým je (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR) pri svojej rozhodovacej činnosti viazaný, ide o postup
náležitý.

15. Nadväzne je náležitou určujúca myšlienka súdu prvej inštancie o neopodstatnenosti uplatneného
nároku na príslušné poplatky z dôvodu absencie ich kvalifikovaného/relevantného zmluvného
zakotvenia/dojednania, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na uplatnené poplatky.
16. Ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania následne krajský súd vyhodnotil i

závislý (odvolaním osobitne nenapadnutý) výrok o trovách prvoinštančného konania.

17. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s

predmetným odvolacím konaním nevznikli žiadne trovy, preto odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal
žiadnej zo sporových strán dotknutý procesný nárok.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

1. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.