Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208260
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616208260.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne I. E., F..

XX.X.XXXX, T. Q. XXXX/X, J. F. R., zastúpenej JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, Štefánikovo
námestie5,SpišskáNováVesprotižalovanémuD.J.,F..X.X.XXXX,T.D.XXXX/X,J.F.R.,zastúpenému
JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, Starosaská 6, Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie
3.509,25 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 747,50 eur súd zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v pomere 57,40 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou dožadovala zaplatenia sumy 3 509,25 eur s prísl. s odôvodnením,
že strany sporu uzavreli dňa 14. 4. 2012 dohodu o vydražení a predaji nehnuteľnosti, ktorej predmetom
bolo vydraženie nehnuteľnosti žalobkyňou a následný odpredaj takto vydraženého bytu tretej osobe.

Šlo o byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome s. č. XXXX , postaveného na pozemku parcely „C KN“,
parc. č. XXXX, k. ú. J. F. R. na dobrovoľnej dražbe, dražobnej spoločnosti Profi-aukcie, s.r.o. so sídlom
Strojárska 3995/113, Snina.
2. Žalovaný sa v zmysle predmetnej dohody zaviazal, že v prípade úspešného vydraženia a odpredaja
predmetného bytu tretej osobe zaplatí žalobkyni odmenu vo výške 2000,00 € a nahradí jej všetky
náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s jeho vydražením a jeho následným odpredajom.
3. Podľa dohody o vydražení a predaji nehnuteľnosti žalobkyňa predmetný byt vydražila za sumu

52.875,00 € a stala sa jeho vlastníčkou.
4. Žalobkyňa následne vydražený byt odpredala v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 13.06.2013
manželom: E. P., rod. Š., nar.XX.XX.XXXX a C. P., rod. P., nar.: XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: T.
XXXX/X, XXX XX J. F. R. za sumu 72.600,00 €, ktoré boli poukázané v prospech účtu žalobkyne dňa
19.06.2013, a to do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
5. S poukazom na predmetnú dohodu o vydražení a predaji nehnuteľnosti zo dňa 14.03.2012 vznikol
žalobkyni nárok na zaplatenie odmeny vo výške 2.000,00 € a nárok na náhradu nákladov vo výške

6509,25 €.
6. Náklady žalobkyne pozostávajú zo sumy 3747,75 € za zaplatenú 19% daň z príjmu a zo sumy 2761,50
€ za zaplatený 14% odvod do zdravotnej poisťovne, všetko vypočítané z rozdielu sumy nadobúdacej
hodnoty vydraženého bytu a sumy, za ktorú bol predmetný byt odpredaný, a to vo výške 19725,00 €.7. Nakoľko žalovaný poskytol v súvislosti s vydražením a odpredajom bytu žalobkyni zálohu len v sume
5000,00 €, a táto suma zálohy nepostačovala na pokrytie odmeny vo výške 2000,00 € a nákladov
spojených s jeho vydražením a odpredajom vo výške 3747,75 €, žalobkyňa sa listom zo dňa 08.04.2016

adresovaným žalovanému domáhala, aby jej žalovaný doplatil sumu 3509,25 € a túto zaplatil do 3 dní
odo dňa doručenia predmetného listu - výzvy.
8. Žalovaný na výzvu však nereagoval, výzvu žalobkyne si neprevzal a táto jej bola vrátená dňom
03.05.2016, a tak 3-dňová lehota na plnenie uplynula dňom 06.05.2016. Od 07.05.2016 bol žalovaný v
omeškaní so splnením si svojho záväzku, nakoľko do dňa podania návrhu dlžnú sumu neuhradil.

9.Kžalobepripojiladohoduovydraženíapredajinehnuteľnosti,notárskuzápisnicu,potvrdenieoúhrade
ceny dosiahnutej vydražením, návrh na vklad vlastníckeho práva, výpis z účtu, výzva na mimosúdnu
dohodu - bez doručenky. Listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 7 až 16.

10. Žalovaný so žalobou nesúhlasil (okrem časti uplatnenej sumy 747,50 eur) s poukazom na to, že
žalobkyňa si uplatňuje svoje nároky odvíjajúce sa od dohody o vydražení a predaji nehnuteľnosti na

základe ktorej si svoje nároky uplatnil. Táto dohoda nie je upravená ako zmluvný typ. Ide teda o dohodu
v zmysle § 51 OZ, a to znamená, že účastníci sú zaviazaní v rozsahu upravenou touto dohodou. V
zmysle čl. 4 tejto dohody bolo dohodnuté, aké nároky má žalobkyňa voči žalovanému za splnenie jej
povinnosti dohodnutých touto dohodou. Mala teda nárok na odmenu a náhradu nákladov, ktoré jej mali
vzniknúť do doby od predaja predmetného bytu, ktoré teda do tej doby vzniknú, ako aj mala nárok na

náhradu dane z prevodu nehnuteľnosti. O žiadnom nároku na náhradu poistného do zdravotného
poistenia táto dohoda nemala ustanovenie. Z toho dôvodu nárok žalobkyne neuznal a navyše poukázal
na to, že poistné na zdravotné poistenie je poistením žalobkyne, ktorého výška toho poistného sa určuje
zákonom určeným spôsobom. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd uplatnený nárok žalobkyni nepriznal.
Sumu ktorú uznali, žalovaný zaplatil vo výške 747,75 eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo sumy

ktorú žalovaný uznal, nemá žalovaný voči tomuto výhrady, ale odkedy je nárok vznikol, musí preukázať
žalobkyňa, lebo je tam rozpor v listinách, na základe ktorých preukazuje začiatok omeškania.

11. Podľa predloženej dohody o vydražení a predaja nehnuteľnosti mal súd preukázané, že dňa 14. 3.
2012 sa strany dohodli na vydražení nehnuteľnosti a na odpredaji tretej osobe. Podľa bodu IV tejto

dohody sa dohodli v prípade úspešného vydraženia bytu na jeho odpredaji tretej osobe a žalobkyňa
sa zaviazala v prípade odpredaja bytu poskytnúť súčinnosť za účelom prevodu vlastníckeho práva so
žalobkyne na tretiu osobu. Podľa tejto dohody v prípade odpredaja bytu patrí výťažok z odpredaja
žalovanému. Žalobkyňa má v prípade odpredaja nárok na odmenu vo výške 2 000 eur zo strany
žalovaného, ktorú si môže započítať oproti kúpnej cene za byt vyplatenej treťou osobou. Žalobkyňa zo

svojej odmeny uhradí správny poplatok za prevod bytu vo výške 66 eur, vyhotovenie kúpnopredajnej
zmluvy a overenie podpisov predávajúceho. Všetky ostatné náklady spojené s vydražením bytu,
predajom bytu, užívaním bytu, nájomné, inkaso a iné náklady, ktoré do doby odpredaja účastníkom v
súvislostiskúpoubytuvzniknú,uhradížalovaný. Daňzprevodunehnuteľnostivyrobenúžalobkyni,hradí
žalovaný. Žalobkyňa má právo si sumu vo výške dane započítať oproti kúpnej cene pri odpredaji bytu.

12. V priebehu konania žalobkyňa zobrala so súhlasom žalovaného žalobu čo do zaplatenie sumy
747,50 eur späť (po tom, čo žalovaný v priebehu konania žalovaný túto sumu žalobkyni preukázateľne
zaplatil), preto súd v zmysle § 144 a nasl. CSP konanie v tejto časti zastavil.

13. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 2761,50 eur.

14. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

15. Podľa § 35 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

16. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba nie je opodstatnená.17. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 2761,50 eur, ktorej nárok žalobkyňa odvíja od dohody

uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 14.3.2012.

18. Táto dohoda je nepomenovanou zmluvou v z mysle § 51 OZ.

19. V zmysle komentára k ustanoveniu § 51 OZ subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť

akúkoľvek zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu
alebo účelu Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zrejme zvýraznenie zmluvnej voľnosti
subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať
len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje ich
požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj
dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich.

20. Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných
právnych predpisov patriacich do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy
s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a
povinností.

21. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných zmlúv a
iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne iných
občianskoprávnych noriem.

22. Vzťahy medzi oprávneným a zaviazaným sa spravujú predovšetkým obsahom zmluvy medzi nimi
uzavretej. Nemožno ju jednostranne zmeniť, ani jednostranne zrušiť.

23. V bode IV posledný odsek citovanej dohody sa strany sporu dohodli na tom, že všetky ostatné
náklady spojené s vydražením bytu, predajom bytu, užívaním bytu, nájomné, inkaso a iné náklady, ktoré

do doby odpredaja účastníkom v súvislosti s kúpou bytu vzniknú, uhradí žalovaný. Daň z prevodu
nehnuteľnostivyrobenúžalobkyni,hradížalovaný. Žalobkyňamáprávosisumuvovýškedanezapočítať
oproti kúpnej cene pri odpredaji bytu.

24. Tento prejav vôle je potrebné vykladať v intenciách ustanovenia § 35 OZ.

25. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.7.2012
sp. zn. 3 Cdo 81/2011, v zmysle ktorého ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu
právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký
prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom

založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda
konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich
osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané
prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými
(z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre

celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola
skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli
účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom
tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd
postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v

priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon
vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať
ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už
urobenýchprejavovvôle,keďžepoužitiezákonnýchvýkladovýchpravidielsmerujeibaktomu,abyobsah

právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade
so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.26. Zmluva, a teda právny úkon, z ktorého žalobkyňa odvíja svoj nárok, bol urobený konaním a šlo
o výslovný (nie konkludentný) právny úkon. Výslovné právne úkony preto možno urobiť tak písomne,
ako aj ústne. Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne

dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn
na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore
s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami
vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo
slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho

účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová - viď komentár k ustanoveniu § 35 OZ.

27. Súd podrobil dohodu strán výkladovým pravidlám, a to gramatickému, logickému, výkladu zmyslu
a cieľu právnej normy a doslovnému výkladu.

28. Z obsahu dohody strán jednoznačne vyplynulo, že medzi stranami bolo dohodnuté, že žalobkyňa

ako účastník 2 zo svojej odmeny uhradí správny poplatok za prevod bytu vo výške 66,- eur za overenie
kúpnej zmluvy a overenie podpisov predávajúceho. Ďalej bolo dojednané, že všetky ostatné náklady
spojené s vydražením bytu, predajom bytu, užívaním bytu, nájomné, inkaso a iné náklady, ktoré do doby
odpredaja bytu účastníkom v súvislosti s bytom vznikli, uhradí žalovaný. Daň z prevodu nehnuteľnosti
uhradí žalovaný a žalobkyňa má právo si sumu vo výške dane započítať oproti kúpnej cene pri odpredaní

bytu.

29. Gramatickým a logickým výkladom obsahu tejto prejavenej vôle strán sporu je možné jednoznačne
usúdiť, že žalovaný sa nezaviazal na úhradu tých nákladov, ktoré žalobkyni vznikli po dobe odpredaja
bytu, a teda sa nezaviazal na úhradu tých nárokov žalobkyne, ktoré žalobkyňa uplatnila podanou

žalobou.

30. Neobstojí pritom tvrdenie žalobkyne o tom, že v čase, keď došlo medzi stranami k vyrovnaniu v
súvislosti s odpredajom bytu, nemala žalobkyňa vedomosť o výške jej daňovej povinnosti a o výške jej
odvodovej povinnosti.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 15 zák. č. 400/2015 Z.z. , v zmysle ktorého o
všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka.

32. Súd zároveň podotýka, že z obsahu spisu vyplynulo, že samotnú dohodu o vydražení a predaji
nehnuteľnosti pripravila žalobkyňa (č.l. 96 spisu) a táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná.

33. Z dôvodov uvedených vyššie súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

34.Žalobkyňažiadalapriznaťizákonnéúrokyzomeškaniazuplatnenejsumyod7.5.2016dozaplatenia,
a to podaním doručeným súdu 9.3.2017, o čom súd rozhodol uznesením z č. l. 74 zo dňa 27.3.2017.
Následným podaním zo dňa 28.2.2018 z č. l. 112-113 upresnila výšku úroku z omeškania zo sumy
747,75 eur za obdobie od 7.5.2016 do 21.2.2017 v sume 29,81 eur.

35. Súd je ale toho názoru, že žalobkyni prináleží z tejto sumy úrok z omeškania od dňa 8.4.2017, kedy
bolo uznesenie o pripustení zmeny žaloby doručené zástupkyni žalovaného. Preto súd i túto časť žaloby
zamietol.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 s použitím § 256 ods. 1 CSP. Úspech žalobkyne

v tomto konaní predstavoval 21,30 %, jej neúspech a zároveň úspech žalovaného činil 78,70%, teda
celkový pomer úspechu žalovaného bol v pomere 57,40% a na náhradu trov konania v tomto pomere
súd zaviazal žalobkyňu.

37.Podľa§262ods.2 CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.