Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116207180
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116207180.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, zast.
JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Poprad, Štefánikova 8, proti žalovaným: 1./ L.. S. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., X. X, zast. JUDr. Daniel Pavelka, advokát, so sídlom Hlohovec, Pribinova 46,
2./ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D. S., X.. Z. XXXX/XX, 3./ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. D.
S., Z. XXXX/XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 21. augusta 2017, č. k. 12C/140/2016-97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1./ rade voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovaným v 2./ a 3./ rade voči žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 21.08.2017, č.
k. 12C/140/2016-97 (ďalej len "napadnutý rozsudok") zamietol žalobu, žalovanému v 1./ rade priznal

náhradu trov konania v plnej výške a žalovaným v 2./ a 3./ rade nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie v spore súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 137 písm. c/
CSP, § 39, § 40a, § 140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ").

3. Zistil, že dňa 22.3.2013 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným v 1./ rade ako kupujúcim a F.
W.-právnympredchodcomžalovanýchv2./a3./radeakopredávajúcim,ktoroupreviedolnehnuteľnosti:
parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu - parc. č. XXXX/X-trvalé trávne porasty o

výmere 403 m2 zapísaná na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/24 z celku, parcely registra "E" evidovaná na mape určeného operátu - parc. č. XXXX - záhrady o
výmere 11 m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere 223 m2, parc. č. XXXX - vinice o výmere 331 m2,
parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 1410 m2, parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 94 m2,
všetky zapísané na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/4 z
celku, parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parc. č. XXXX/X-orná pôda o výmere
18341 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5330 m2, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy

o výmere 518 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 8366 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne
porasty o výmere 2985 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3645 m2, parc. č. XXXX/X
- trvalé trávne porasty o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 2964 m2, parc.
č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1350m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 72m2, parc.č. XXXX - orná pôda o výmere 2219 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 72 m2, parc. č. XXXX/
X - orná pôda o výmere 8941 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7452 m2, všetky zapísaná
na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 z celku, parcely

registra "E" evidované na mape určeného operátu - parc. č. XXX-orná pôda o výmere 5402 m2, parc.
č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 3514 m2, parc. č. XXX/X -trvalé trávne porasty o výmere 35
m2, parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 4370 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7288
m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 9188 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 3014 m2,
parc. č. XXXX -orná pôda o výmere 8761 m2, všetky zapísaná na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k.

ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 z celku, parcely registra "E" evidované na mape určeného
operátu - parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 14430 m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 5201 m2,
parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 8251 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k.
ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 z celku, parcela registra "E" evidovaná na mape určeného
operátu - par.č. XXXX/X -trvalé trávne porasty o výmere 1189 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre okres
D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 z celku, parcela registra "E" evidovaná na

mape určeného operátu - parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 8779 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre
okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 z celku, parcela registra "E" evidovaná
na mape určeného operátu - parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 3424 m?, zapísaná na LV č. XXXX pre
okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 z celku, parcely registra "E" evidované
na mape určeného operátu - parc. č. XXX/X -trvalé trávne porasty o výmere 5442 m2, parc. č. XXXX/X

- trvalé trávne porasty o výmere 3384 m2, parc. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 6215 m2, parc. č.
XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 191 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2118 m2, parc.
č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 388 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1726 m2,
všetky zapísané na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 z
celku, parcely registra "E" evidovaná na mape určeného operátu - parc. č. XXX/X-orná pôda o výmere

4406 m2, parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1951 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o
výmere 14509 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 828 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé
trávne porasty o výmere 2994 m2, parc. č. XXXX/X - vodné plochy o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X
- orná pôda o výmere 14580 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 32550 m2, parc. č. XXXX/X -
trvalé trávne porasty o výmere 392 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4661 m2, parc. č. XXXX/

X - trvalé trávne porasty o výmere 475 m2, parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3298 m2, všetky
zapísané na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/24 z celku,
parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu - par. č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere
5179 m2, zapísaná na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/24 z celku, parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu - parc. č. XXX/X - orná pôda

o výmere 1964 m2, pôvodne zapísaná na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k. ú. R., spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/24 z celku, v súčasnosti vo vlastníctve spoločnosti MH Invest, s.r.o., Trnavská cesta
100, 821 01 Bratislava v podiele 1/1 z celku, zapísané na LV č. XXXX pre okres D., obec R., k.ú. R. na
žalovaného v 1./ rade L.. S. A..

4. Žalovaní v 2./ a 3./ rade sú právni nástupcovia po neb. F. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.
Žalobca sa listom zo dňa 22.2.2016 adresovaným všetkým žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti
právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 22.3.2013. Žalovaný v 1./ rade zaslal žalobcovi svoje stanovisko
zo dňa 8.2.2016, kde uviedol, že je ochotný poľnohospodárske pozemky mu odpredať za obvyklú cenu.
Dňa 28.3.2016 bola uzatvorená Zmluva o uzavretí budúcej darovacej zmluvy medzi žalovanými v 2./ a

3./ rade ako darcami a žalobcom ako obdarovaným na sporné nehnuteľnosti.

5. Konštatoval, že existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna
nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri
všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby

bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že
žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo
právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo
neistým. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty
žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že

uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na
určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť;nezáležínatom,akotátoneistotavznikla.Posúdenienaliehavéhoprávnehozáujmujeotázkouprávnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a
teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Ani v prípade, ak
navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy

daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

6. Mal za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení neplatnosti
kúpnej zmluvy v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Ako vyplýva
z vyššie uvedeného, naliehavosť právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením otázky,

či sa žalobcom navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jeho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho žalobného návrhu nedošlo k
zmene právneho postavenia žalobcu, nakoľko žalobca v danom právnom vzťahu nemôže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Na základe
rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy by správa katastra nanajvýš obnovila pôvodný zápis
vlastníckehopráva,bolbyzapísanýakovlastníkprávnypredchodcažalovanýchv2./av3./rade,atedak

zmene právneho postavenia žalobcu by neprišlo, a preto požadované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
by neriešilo podstatu spornosti, ktorú sa snažil žalobca odstrániť. Súd mal za to, že otázka neplatnosti
kúpnej zmluvy je typickou predbežnou otázkou a preto i z tohto dôvodu nie je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy. Aj keď zo strany právneho zástupcu žalobcu bola predložená
zmluva o uzavretí budúcej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými v 2./ a v 3./

rade, súd však poukazuje na to, že prípadným vyhovením tejto žaloby sa žalovaný v 2./ a v 3./ rade
nestanú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, nakoľko pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností bol ich
právny predchodca. Keďže súd mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, ktorý by bol spôsobilým resp. prípustným prostriedkom ochrany práva žalobcu, súd preto žalobu
zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

7. Vzhľadom k úspechu žalovaných v 1./ až 3./ rade v konaní, o náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP a žalovanému v 1./ rade priznal náhradu trov konania v plnej výške, žalovaným v 2./
a 3./ rade súd náhradu trov konania nepriznal, aj keď boli úspešní, ale žiadne trovy si neuplatnili, ani
im žiadne nevznikli.

8. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc odvolací
súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil
a vyhovel žalobe. Uviedol, že žalobca svojou žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu sa domáha
vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1./ rade ako kupujúcim a právnym

predchodcom žalovaných v 2./ a 3./ rade. Podľa názoru žalobcu jeho žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom
vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, nakoľko táto je spôsobilá byť podkladom pre zmenu
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedená skutočnosť sa primerane vzťahuje aj na
podielové spoluvlastníctvo podľa § 136 ods. 2 OZ s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke

vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred
každým, kto do toho práva neoprávnene zasiahne (spravidla nevlastníkmi), pričom podľa názoru
žalobcu je ochrana spoluvlastníckeho práva špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj
proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov. Podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie má
zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 OZ vecno-právne

účinky (ius in rem), čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi - novému spoluvlastníkovi
(kupujúcemu); v takom prípade sa hovorí o tzv. vecnom predkupnom práve. Konkrétne právne následky
porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Občiansky zákonník
v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je
oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho,

aby mu zostalo predkupné právo zachované. Následky ustanovenia § 603 ods. 3 OZ sa uplatnia v
prípade porušenia vecného predkupného práva. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia
predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu
bol pred jeho porušením t.j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa
relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ).

9. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 OZ (vecnej povahy) ide o
posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochranypráva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

10. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol
na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom právny úkon, na
základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade, ak
sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a OZ).

11. Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava
protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať
predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle
§ 603 ods. 3 OZ bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu, má možnosť podať
žalobu o nahradenie vôle povinného. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené avšak
oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou

druhej alternatívy § 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči
nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať.
Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto
zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie. Všeobecné nároky
vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v § 603 ods. 3 OZ ešte dopĺňa špeciálna úprava

nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení s § 140 OZ - možnosť domáhať sa neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a OZ. Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo
znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť. ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené,
aby oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§40a OZ) a tiež niektorý z nárokov
vyplývajúci z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si

ponechať predkupné právo voči nemu).

12. V prejednávanej veci sa žalobca rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a
OZ podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jeho predkupné
právo. V prípade tejto voľby je ale vylúčená možnosť, aby oprávnený mohla uplatniť niektorý zo

všeobecných nárokov v zmysle § 603 ods. 3 OZ. Podľa názoru žalobcu však vyslovený právny názor
súdu prvej inštancie o tom, že určenie neplatnosti by neriešilo podstatu veci a nanajvýš by správa
katastra obnovila pôvodný zápis vlastníckeho práva a teda nie je daný naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmluvy, nemožno považovať za správny.

13. Nedomnieva sa, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, oprávnená osoba už nemá naliehavý
právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto právny záver
podľa žalobcu nemožno odvodiť ani výkladom z ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 137 písm. c/ CSP ale
ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti by mal platiť záver, že žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho

záujmu podľa § 137 písm. c/ CSP i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Domnieva
sa, že rozsudok, ktorým by súd prvej inštancie rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa
nehnuteľnosti, je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto
právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť
právneho záujmu (§137 písm. c/ CSP) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu.

14. Existencia naliehavého právneho záujmu (§137 písm. c/ CSP) v konaní o určenie relatívnej
neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci (§ 140 OZ
v spojení s § 40a OZ) samozrejme závisí aj od posúdenia toho, aký právny dôvod vedie oprávneného
k vyvolaniu súdneho sporu. Tu však súd prvej inštancie opätovne vychádzal podľa názoru žalobcu

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na rozdiel od súdu prvej inštancie sa domnieva, že
jeho právne postavenie v prípade úspešnosti žaloby sa výrazne zlepší a to v tom smere, že po zápise
pôvodného vlastníka do katastra nehnuteľností, bezodkladne dôjde k zmene spoluvlastníckych práv k
predmetu napadnutej kúpnej zmluvy na žalobcu a to na základe zmluvného vzťahu, ktorý žalobca má s
právnymi nástupcami pôvodného spoluvlastníka, ktorý už zomrel.

15. Je teda úplne zrejmé, že žalobca si voči žalovanému v 1./ rade neuplatnil prostriedky ochrany svojho
predkupného práva vo forme možnosti domáhať sa voči žalovanému v 1./ rade buď ponúknutia veci na
kúpu alebo toho, aby jej zostalo predkupné právo zachované, nakoľko v prípade vyslovenia neplatnostikúpnej zmluvy sa jeho právne postavenie výrazne zlepší oproti tomu, keby si voči žalovanému v 1./
rade uplatnil právo na kúpu veci, alebo by si ponechal voči nemu predkupné právo. Touto skutočnosťou
žalobca podľa jeho názoru jednoznačne a presvedčivo preukázal naliehavosť jej právneho záujmu na

určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

16. Žalovaný v 1./ rade sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu konštatujúc, že v celom rozsahu sa
stotožňuje so závermi okresného súdu v tom smere, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení neplatnosti právneho úkonu. Na jeho písomnú ponuku na

odkúpenie sporného spoluvlastníckeho podielu žalobca nereagoval a jeho predkupné právo zostalo
naďalej zachované aj bez tejto žaloby.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia
§ 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

18. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

19.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
20.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

20.2. Podľa § 137 ods. 1 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci a skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, pričom pre samotnú vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolací
súd uvádza nasledovné.

22. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka
spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku
existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je
relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii bol vyslovený
názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou podmienkou.

Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od
účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe
právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa
relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene
(až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva).

Na nadobúdateľa teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho
nemohlo požadovať vrátenie veci. Reštitúcia medzi pôvodnými účastníkmi zmluvy by v takom prípade
mohlamaťcharakterlenpeňažnejnáhrady(Fekete,I.:Občianskyzákonníkl.Veľkýkomentár,Bratislava:
Eurokódex 2011, str. 305).23. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo (§ 140 OZ) aplikovať (uplatnením
analógie legis - § 853 O.z.) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej

hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606).

24. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte
neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či
bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako

určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať,
či má pre žalobcu zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže
právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“ - pozri komentár v bode V. 5). (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 500 s.).

25. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti
právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb.
(vecnej povahy) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným)
procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a
či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne

konanie alebo konania.

26. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno prehliadnuť na jednej strane účel „posunu“ (skôr možno
povedaťvycibrenia)procesnéhoprávavpodobecivilnéhosporovéhoporiadkuajehonazeranienadruhy
žalôb a podmienky ich úspešnej uplatniteľnosti na jednej strane a existujúci právny stav (zákonného a

vecného) predkupného práva spoluvlastníkov veci. Spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo
porušené, má nároky vyplývajúce zo všeobecných ustanovení o vecnom predkupnom práve ( § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka) a tiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s §
140 Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň
domáhať všetkých alebo dvoch nárokov.

27. Z uvedeného pohľadu je potrebné hneď na začiatku povedať, že možno vo všeobecnej rovine
súhlasiť so záverom rozhodnutia z obdobia platnosti OSP, (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.
mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 46/2013) podľa ktorého „nemožno súhlasiť s argumentom, že ak dôjde
k porušeniu predkupného práva oprávnená už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o

neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z
ustanovenia § 40a OZ v spojení s § 80 písm. c/ O.s.p. ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti
treba prisvedčiť záveru, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného
práva (§ 40a OZ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy,
ak už došlo k porušeniu predkupného práva“ potiaľ, že zákon nevylučuje v prípade správne zvolenej

konštrukcie žalobného petitu nastoliť stav, ktorý umožňuje „reparáciu“ dotknutého práva oprávneného
podielového spoluvlastníka, ktorý sa reparácie spočívajúcej v status quo ante domáha. Teda v dôsledku
porušenia povinnosti iného podielového spoluvlastníka nevyužíva svoje oprávnenia vyplývajúce z § 603
ods. 3 OZ, ale domáha sa dovolania sa relatívnej neplatnosti inak (pôvodne) platného právneho úkonu.

28. V tejto súvislosti je treba tiež zmieniť skutočnosť, že žaloba v predmetnej veci bola podaná v
čase účinnosti OSP. Odvolací sú vzhľadom na ďalší priebeh konania po 30.6.2016 a reálnu možnosť
domáhajúcej sa strany sporu modifikovať žalobný petit nezistil, že by súd (správne) aplikujúc „nové
právo“ (čo predpokladá aj ust. § 470 CSP a aj bez neho všeobecnosť aplikovateľnosti procesných noriem
v čase konania orgánu nimi viazanými) znemožnil strane sa spravodlivo domôcť ochrany jej práva.

29. Poukaz odvolacieho súdu na „posun“ procesného práva a nazerania na úspešnosť tej ktorej žaloby
vychádza primárne s ust. § 137 CSP, kde okrem iných druhov žalôb zákonodarca „vyčlenil“ spomedzi
predchádzajúcej procesnej úpravy (OSP) upravenej v § 80 písm. c/ OSP novo (výslovne) vyjadrený druh
žaloby uvedený v §137 písm. d/ CSP. V zmysle uvedeného žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení právnej skutočnosti. Zákonodarca, konštatujúc úplne novú koncepcia zakotvenú v písm.
c/ a d/, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa
písmena d/ poukázal na záujem vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej, a preto aj pre tú ktorú žalobu stanovil podmienky jej úspešnej uplatniteľnosti.

30. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej
skutočnosti. Právna teória v tejto otázke nebola jednotná. Prevažovali názory, že žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva in concreto z právneho
predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne)

pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 505 s.).

31. Tolerovanú prax pred 1. júlom 2016 (pred účinnosťou Civilného sporového poriadku) môžeme
demonštrovať na tomto príklade: Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho

bol vykonaný na základe neplatnej zmluvy. Predávajúci mohol žalovať kupujúceho, že je vlastníkom
nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Prax však pripúšťala aj žalobu, že kúpna zmluva je neplatná
(žalobanaurčenieprávnejskutočnosti).Zmluvyainéprávneúkony,ichexistencia,platnosťčineplatnosť
sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny
úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení

právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v
prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je
v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 505 s.).

32.Odvolacísúdpoukazujena§137písm.d/CSPstým,žepredpokladomúspešnostižalobynaurčenie
právnej skutočnosti je ak to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným predpisom môže byť napríklad
žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 ZP), žaloba
nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§711 ods. 6 OZ), žaloba na určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§131 OBZ), uznesenia valného
zhromaždenia akciovej spoločnosti (§ 183 OBZ) a uznesenia členskej schôdze družstva (§ 242 a 260
OBZ), žaloba na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 ZoDD), alebo žaloba veriteľa na určenie, že
dlžníkove právne úkony sú voči nemu neúčinné (§ 42a OZ).

33. Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo
je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že
rozhodnutiesúdujeosobitnoupodmienkou,žesanaprávnyúkonhľadíakonaneplatný.Idetuovýnimky
zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie
súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby zamestnanec
jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 506
s.).

34. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca domáhajúc sa neplatnosti právneho úkonu nemohol
úspešne žalovať neplatnosť právneho úkonu podľa § 137 písm. d/ CSP, pretože takú možnosť
mu osobitný predpis nedáva, ale taktiež nemožno úspešne žalovať neplatnosť právneho úkonu pre
nesprávnosť bez ďalšieho, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

35. V prvom prípade je treba poukázať na ust. § 137 písm. d/, ktorý predpokladá pre úspešnosť určenia
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Otázkou je, či osobitným predpisom môže byť
zák. č. 40/1964 Zb. v jeho ust. § 40a. Ak sa porovná toto ustanovenie s ustanoveniami (iných) predpisov,
ktoré priamo pripúšťajú podanie žaloby (vyššie spomenuté príklady), aby súd určil právnu skutočnosť.
Naproti tomu v ust. § 40a nie uvedené, že sa pripúšťa podanie žaloby dotknutou osobou, ale uvádza

len, že neplatnosti právneho úkonu sa treba dovolávať.

36. V neprospech posudzovania ust. § 40a OZ ako osobitného predpisu umožňujúceho žalovať samotnú
právnu skutočnosť, čo je podporované (nie len pre účel praktickosti a dôvodov posunu procesnéhopráva) je napríklad aj to, že v prípade neplatnosti právneho úkonu z dôvodu § 40a by bola žaloba
prípustná, a napr. za situácie neplatnosti právneho úkonu neplatného pre omyl, alebo nedostatok vôle by
taká žaloba prípustná nebola a vyžadovalo by sa žalovanie finálneho (konečného) určenia. Z uvedených

hľadísk odvolací súd zastáva názor, že ust. § 40a neumožňuje dotknutej osobe prostredníctvom ust. §
137 písm. d/ CSP úspešne sa domáhať súdnej ochrany.

37.Pokiaľideoust.§137písm.c/CSP(akosprávnevyhodnotilsúdprvejinštancie)žalobcanemoholbyť
úspešným, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a tento nevyplýva ani z osobitného právneho

predpisu.

38. Žalobca sa žalobou domáhal neplatnosti právneho úkonu realizovaného medzi žalovaným v 1./ rade
a právnym predchodcom žalovaných v 2./ a 3./ rade.

39. Ak mal byť žalobca úspešným, pretože sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti, mal žalovať určenie

vlastníckeho práva v prospech osoby, ktorá porušila predkupné právo, resp. za situácie úmrtia tejto
osoby, že veci ktoré boli predmetom vlastníctva pôvodného podielového spoluvlastníka patria po ňom
do dedičstva. Nie je vylúčený ani žalobný petit, ktorým sa žalobca domáha neplatnosti relatívnou
neplatnosťou dotknutého právneho úkonu ale zároveň vyjadrí aj „cieľ“, „motiváciu“ výrokovou žiadosťou,
ktorá činí z obsahu jeho žaloby právny záujem, ktorý je naliehavý.

40. Možno snáď len podotknúť otázkou akým cieľom žalobcu (porušením predkupného práva dotknutá
osoba) môže byť situácia, pri ktorej sa na jednej strane dovolal relatívnej neplatnosti, ale bez reálneho
záujmu o uplatnenie si predkupného práva. Má byť v bežnom (nielen) občianskom hospodárskom styku
cieľom„vyškoliť“podielovéhospoluvlastníka,ktorýnepostupovaltak,žeprednostneneponúkolnapredaj

podiel inému podielovému spoluvlastníkovi, bez ďalšieho záujmu o podiel. Možno hľadať význam v
jednoduchom „navrátení“ hmotnoprávneho vlastníctva veci pôvodnému podielovému spoluvlastníkovi
zmysel za situácie, ak dotknutý podielový spoluvlastník ani nemá záujem využiť predkupné právo.
Uvedené úvahy samozrejme nemodifikujú jasne uvedenú zákonnú možnosť dotknutého podielového
spoluvlastníkadovolaťsa(relatívnej)neplatnostiprávnehoúkonu(právnupovinnosťpredkupnejponuky)

porušujúceho podielového spoluvlastníka.

41. V odseku 2 (pozn.: k § 228 CSP) ide o precizovanie ustanovenia, ktoré bolo do Občianskeho
súdneho poriadku v odseku 2 novelizované zákonom č. 495/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. januára
2010. Rozširuje subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia na určitý okruh subjektov v určitých

zákonom taxatívne stanovených prípadoch. Pôjde o tieto druhy rozsudkov: Rozsudok o určenie vecného
práva k nehnuteľnosti a rozsudok o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 832 s.).

42. Pôvodný odkaz pod čiarou k ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona poukazoval na ustanovenia
§ 44a a 159a OSP, v zmysle ktorých tieto stanovovali záväznosť výroku právoplatného rozsudku o
určení vecného práva k nehnuteľnosti, a tiež o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s
nehnuteľnosťou(scudzovaciezmluvy),prípadneourčeníneplatnostidobrovoľnejdražbynehnuteľnostia
záväznosť aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej

nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto
súdnom konaní.

43. Aktuálny odkaz pod čiarou k ust. § 34 ods. 2 katastrálneho zákona poukazuje na § 228 CSP, ktorý
stanovuje, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení

neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola
zapísaná poznámka o súdnom konaní.

44. Z porovnania vyššie uvedenej zmeny (tzn. vypustenie „rozsudkov s výrokom o neplatnosti právneho

úkonu“) možno aj v rovine dôsledkov pre jednotlivé druhy žalôb (s ktorými zákonodarca vo vzťahu
k nehnuteľnostiam počítal) možno povedať, že pre zákonodarcom predpokladaný „vývoj“ žalobných
žiadosti sa počítalo s určovacími žalobami (napr. určenie vlastníckeho práva) v zmysle § 137 písm. c/CSP, alebo v dôsledku neplatnosti dražby v zmysle § 137 písm. d/ CSP, ktoré ako výsledok súdneho
prejednania sporu prinesú zákonné následky.

45. S vyššie uvedeným súvisí aj otázka obsahu žaloby, ktorý v procese jeho prejednania je jedným
zo zdrojov obsahu „žiadosti“ žalobcu, a teda čoho sa vlastne domáha. V samotnej žalobe zo dňa
16.3.2016 žalobca konštatoval, že neb. F. (právny predchodca žalovaných v 2./ a 3./ rade) previedol
svoje podiely napriek tomu, že neponúkol ich na odkúpenie ostatným podielovým spoluvlastníkom,
hoci tí majú predkupné právo. Následne konštatoval v žalobnej žiadosti určenie právneho úkonu za

neplatný. Odvolací súd poukazuje na to (a je toho názoru), že žalobca bol v tomto konaní od začiatku
zastúpený advokátom, čo možno vyhodnotiť ako okolnosť, vo vzťahu ku ktorej súd nemusel jasne
prejavenú procesnú vôľu žalobcu domáhať sa neplatnosti právneho úkonu dotvárať o ďalšie závery
ohľadne finálneho znenia žalobného petitu, ktorý by mal predstavovať konečnú a správnu výrokovú
voľbu ohľadne skutočností, ktoré boli v žalobe a v priebehu konania žalobcom prednášané.

46. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak sa dotknutý podielový spoluvlastník dovolal neplatnosti právneho
úkonu (v prípade porušenie predkupného práva relatívnej) má možnosť na súde domáhať sa určenia (§
137 písm. c/ CSP) vlastníckeho práva osobe, ktorá na základe (už) neplatného právneho úkonu podiel
veci previedla, resp. výrokom o určení, že vec patrí do dedičstva. Ak sa vo všeobecnosti strana sporu
domáha určenia právnej skutočnosti, chýba uvedenému predpoklad oprávnenosti pre úspešnosť takej

žaloby, a to že oprávnenie vyplýva z osobitného predpisu.

47. V závere odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 22Cdo
2474/2000zodňa10.10.2001, ktorénevyvracajúsprávnosťpostupu účastníka(stranysporu) konaniaa
(tamojšieho) odvolacieho súdu v obdobnej otázke porušenia predkupného práva a spôsobu „reparácie“

uvedeného stavu oprávnenou osobou z porušeného predkupného práva a uplatňovania možnosti
dovolať sa relatívnej neplatnosti s tým, že žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti hoci
predbežnou otázkou (a tiež aj výrokovým vyriešením) bolo posúdenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu.

48. Odvolací súd taktiež poukazuje na rovnaké závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trnave
26Co/457/2015 zo dňa 14. 3. 2017. Konštatoval v ňom, že v danej veci, ak už sa žalobca chcel
domáhať, v dôsledku porušenia zákonného predkupného práva zo strany žalovaného 1./ vo vzťahu
k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktorých je spoluvlastníkom aj on, mal sa domáhať
určeniaexistencievlastníckehoprávažalovaného1./naspoluvlastníckychpodielochknehnuteľnostiam,

v ktorých má spoluvlastnícky podiel aj on, keďže v konaní ani neistotu v jeho právnom postavení, ktorú by
bolo potrebné v tomto smere určením neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy odstrániť netvrdil, pretože
jeho požiadavka reprezentovaná žalobou nesmerovala v konaní k odstráneniu spornosti, či neistoty jeho
právneho postavenia voči žalovaným.

49. Z uvedených hľadísk odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 378 ods. 1 CSP.

50.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

50.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v 1./ rade voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu a úspešným žalovaným v 2./ a 3./ rade nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože im trovy odvolacieho konania nevznikli.

52. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).