Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 7, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118208850
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118208850.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky M. A., rod. U.,
štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom L. W. U. XXX, L. nad U. a manžela navrhovateľky M.
A., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom V. XXX/X, L., v konaní o rozvod manželstva a s
tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu Y. A., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny M. takto

r o z h o d o l :

ManželstvoúčastníkovM.A.,rod.U. a M.A.,uzavretédňaXX.XX.XXXX,zapísanévknihemanželstiev
Y. úradu F. - H. W. U., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XX, s a r o z v á d z a .

Maloletý Y. A., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j
e do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloletého Y. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. sumou vo výške 60,- Eur
mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 17-teho dňa v mesiaci vopred, po
právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Styk rodičov s maloletým Y. s a n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom.
Maloletého Y., ktorý pochádza z ich manželského vzťahu, navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti
a zároveň navrhla zaviazať manžela ako otca dieťaťa vyživovacou povinnosťou k mal. Y. vo výške
150,- Eur mesačne. Potom na pojednávaní uviedla, že vzhľadom na pomery otca dieťaťa, by súhlasil

aj s ním navrhovanou sumou výživného 60,-Eur mesačne. Styk otca s mal. Y. žiadala neupravovať.
Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli dňa XX.XX.XXXX v F. IV - H. W. U. po ročnej
známosti. Z manželstva pochádza plnoletý syn M. a maloletý syn Y.. Okrem menších nedorozumení
bolo manželstvo podľa navrhovateľky harmonické až do času, kedy začali problémy s bývaním, s prácou
a s užívaním návykových látok. Najprv bývali u manželových rodičov. Potom po rôznych peripetiách
sa navrhovateľka aj spolu s deťmi odsťahovala do domu po jej rodičoch. Neskôr, sľubujúc nápravu, sa

za nimi prisťahoval manžel navrhovateľky, takto žili asi 3 a pol roka, ale keďže problémy pretrvávali
a vzťah už bol vážne narušený, odišiel manžel bývať naspäť k svojej matke. To bolo v roku 2009,
teda pred 10 rokmi a odvtedy manželia definitívne spolu nežijú, nehospodária spolu, nevedú spoločnúdomácnosť, intímne sa nestýkajú a každý má svoj vlastný život. Navrhovateľka poukázala na to, že už
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX boli vtedy maloletý
M. a maloletý Y. zverený do jej starostlivosti a manžel ako otec detí bol zaviazaný prispievať na výživu

vtedy maloletého M. sumou 50,- Eur mesačne a na výživu maloletého Y. sumou 33,- Eur mesačne.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že ona si našla priateľa a z tohto vzťahu sa jej dňa 03.03.2011 narodila
dcéra M., ku ktorej bolo rozsudkom Okresného súdu Y. č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.02.2012
zapreté otcovstvo manžela navrhovateľky a bolo určené otcovstvo jej biologického otca. Uviedla, že
jej vzťah s jej priateľom a zároveň otcom mal. M. trvá, ale nebývajú spolu, pretože sa priateľ stará

o svoju chorú matku. K svojim pomerom navrhovateľka uviedla, že býva v spoločnej domácnosti len
s mal. deťmi Y. a M.. Bývajú v rodinnom dome, ktorého titulom dedenia je navrhovateľka podielovou
spoluvlastníčkou v podiele vo výške 1/3. Náklady bývania predstavujú 105,- Eur mesačne + energie,
internet, TV 25,- Eur mesačne. Kúria tuhým palivom v hodnote 500,- Eur ročne. Uviedla, že ona poberá
čiastočný invalidný dôchodok vo výške 125,- Eur mesačne a pracuje ako opatrovateľka cez agentúru,
kdezarábapodľajejvyjadreniapribližne370,-Eurmesačnenetto.Navrhovateľkasplácaúverpo60,-Eur

mesačne. Doplnila, že okrem mal. Y. ona má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére M., nar. XX.XX.XXXX,
pochádzajúcejzmimomanželskéhovzťahu,naktorejvýživuprispievajejotecsumou100,-Eurmesačne.
T. syn M. je osamostatnený a zárobkovo činný. W. vlastní XX-ročné auto zn. U. S., iný majetok väčšej
hodnoty nevlastní. Ohľadom pomerov maloletá Y. navrhovateľka uviedla, že maloletý Y. má XX rokov
a je žiakom 9. ročníka základnej školy. Stravuje sa doma. Navštevuje futbalový a basketbalový krúžok,

ktoré sú bezplatné. Je zdravý. Matka uviedla, že otec sa so synom stretáva nepravidelne a na jeho
výživu tiež prispieva nepravidelne a rôzne. V minulosti bolo určené výživné vo výške 33,- Eur mesačne
a odvtedy menené nebolo. Otec posiela na výživu niekedy 40,- Eur, niekedy 20,- Eur a inokedy 60,- Eur.
Navrhovateľka za príčinu rozvratu považuje rozdielne predstavy o živote a manželov zlý prístup k
manželstvu. Doplnila, že manžel bol medzičasom aj vo výkone trestu odňatia slobody. Priznala, že ona

mala v minulosti problém s požívaním alkoholických nápojov, preto ambulantne navštevuje psychiatrickú
ambulanciuauž5rokovabstinuje. Nazávernavrhovateľkazdôraznila,žesmanželomnežijúvspoločnej
domácnosti už XX rokov, ich manželstvo neplní a v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel,
po prerušení spolužitia v roku XXXX niet už nádeje na jeho obnovenie, preto navrhovateľka trvala na
svojom návrhu na rozvod manželstva.

2. Manžel navrhovateľky sa pojednávania nezúčastnil, podľa správy zo šetrenia pomerov vraj z
finančných dôvodov. Predvolanie na pojednávania mal riadne a včas doručené. Svoju neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne vyjadril tak, že s rozvodovým konaním súhlasil. Ďalej

uviedol, že nakoľko si nemôže nájsť prácu kvôli kriminálnej minulosti, pracuje len príležitostne na
brigádach, na ktorých zarobí na vlastné prežitie, a teda nie je schopný platiť na maloletého výživné
vo výške 150,- Eur tak, ako žiadala navrhovateľka. Pri prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom
prostredníctvom ÚPSVaR Malacky manžel navrhovateľky uviedol, že vzhľadom na svoje príjmy je
ochotný matke prispievať na maloletého výživným vo výške 60,- Eur mesačne. Styk s maloletým upraviť

nežiadal.

3. Pri prešetrení pomerov v domácnosti navrhovateľky vykonal kolízny opatrovník neformálny rozhovor
s mal. Y., ktorý bol komunikatívny a jasne formuloval želanie byť zverený do osobnej starostlivosti matky.
S otcom nechcel mať upravený styk.

4. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva odporučil zveriť maloletého Y. do osobnej
starostlivosti matky. Poukázal na to, že je to aj želanie maloletého dieťaťa. Ohľadom výživného kolízny
opatrovník uviedol, že otec dieťaťa sa pri šetrení pomerov vyjadril, že by súhlasil s výživným 60,-Eur
mesačne, s ktorou sumou súhlasí i matka dieťaťa a oni tiež súhlasia s uvedenou sumou výživného.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením návrhu z čl. 1, rozsudku z č.l.
9, SL, RL, lustráciou v RO, lustráciou v SP, výpisom z účtu, potvrdením o evidencií navrhovateľky,
lustráciou v SP, potvrdením o nemocenských dávkach, prehľadom zamestnávateľov, potvrdením o PnD,
vyjadrením manžela, správou UPSVaR Malacky, potvrdením o dobe evidencie manžela, záznamom KO

zo sociálnej práce a pohovoru s maloletým, správou zo šetrenia pomerov u otca, rozsudkom o zapretí
otcovstva, potvrdením o pobyte, potvrdením SP o ID navrhovateľky, nemocenských dávkach, dávkach
v nezamestnanosti, potvrdením o PN, potvrdením o návšteve školy, obsahom spisov XXP/XX/XXXX,
XXPc/X/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F. - H. W. U., ich manželstvo je zapísané v
knihe manželstiev Y. úradu F. - H. W. U. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XX. U

oboch manželov ide o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné
spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva pochádzajú dve deti, t. č. už plnoletý M.
nar. v r. XXXX a maloletý Y., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľke sa počas trvania manželstva
narodila dcéra M. R., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúca z jej mimomanželského vzťahu, ku ktorej bolo
rozsudkom Okresného súdu Y. č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zapreté otcovstvo manžela

navrhovateľky a bolo určené otcovstvo jej biologického otca.

7. Účastníci uzavreli manželstvo po ročnej známosti. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, z ktorých
je už jedno plnoleté a maloletý Y.. Z podaní a prednesov účastníkov konania vyplýva, že vážny rozvrat
manželstva trvá už viac ako desať rokov, kedy sa navrhovateľka po nezhodách zo spoločnej domácnosti
odsťahovala spolu s deťmi do domu po jej rodičoch. Napriek tomu, že sa manžel navrhovateľky na dobu

3 a pol roka prisťahoval k nim, manželstvo sa obnoviť nepodarilo a napokon sa manžel navrhovateľky v
roku2009odsťahovalaodvtedymanželiadefinitívnespolunežijú,nehospodáriaspolu,nevedúspoločnú
domácnosť a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka má dlhoročnú mimomanželskú známosť, z ktorého
vzťahu sa jej narodila dcéra M..

8. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

9. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže
manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si

vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

13. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj
spoločenský účel. Manželstvo účastníkov je vážne rozvrátené už viac ako desať rokov, už desať rokov
manželia spolu vôbec nežijú, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. Každý z nich má už svoj

vlastnýživot.Navrhovateľkamánovúdlhoročnúznámosť,zktorejsajejajnarodiladcéra.Navrhovateľka
trvá na rozvode manželstva a manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasí. Keďže bol
preukázaný dlhodobý hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože
možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej
citovej náklonnosti.

14. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, s konaním o rozvod manželstva je
spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.15.Podľa§24ods.1,2a3Zákonaorodine,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa
vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť
dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto
lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov

dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a

povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

20. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich

maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému Y. na čas po rozvode. V danej veci navrhovateľka ako matka dieťaťa žiadala
zveriť maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti matky. Manžel navrhovateľky ako otec sa k návrhu
na zverenie maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky nevyjadril, ale súhlasil s tým, že on bude
na neho platiť výživné. Bolo zistené, že maloletý Y. už od prerušenia ich spolužitia, teda už XX rokov

býva len s matkou. Tiež bolo zistené, že maloletý Y. a jeho starší brat M. boli už v minulosti rozsudkom
tunajšiehosúduzodňa17.3.2010č.k.XXP/XX/XXXX-XXXzverenídoosobnejstarostlivostimatkyaotec
bol zaviazaný prispievať na výživu staršieho syna M. sumou 50,-Eur mesačne a na výživu maloletého
Y. sumou 33,-Eur mesačne. Maloletý Y. býva s matkou a s otcom sa stretáva nepravidelne, naposledy
sa stretli vo februári tohto roku, predtým niekedy počas leta 2018. Maloletý Y., ktorý má XX rokov,

sa pred kolízny opatrovníkom vyjadril, že by chcel byť zverený do osobnej starostlivosti matky. Tiež
kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, a to aj s poukazom na
vyslovený názor maloletého dieťaťa. S poukazom na uvedené súd rozhodol o zverení maloletého do
osobnej starostlivosti matky, ktorá aj zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť.21. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky,
rozhodol súčasne aj o úprave vyživovacej povinnosti manžela ako otca k maloletému Y.. Matka v návrhu

najprv žiadala zaviazať otca výživným vo výške 150,- Eur mesačne. Otec s navrhnutou sumou výživného
nesúhlasil, vzhľadom na svoje príjmy bol ochotný matke prispievať výživným vo výške 60,- Eur mesačne.
Po oboznámení sa s vyjadrením otca, matka maloletého na pojednávaní súhlasila s uvedenou sumou
výživného. Matka si je vedomá, že by nebolo v schopnostiach otca prispievať ňou predtým požadovanou
sumou výživného, má vedomosť, že aj ich plnoletý syn M. mu pomáha, preto súhlasila s otcom uvedenou

sumou.
S uvedenou sumou výživného 60,-Eur mesačne súhlasil aj kolízny opatrovník. C. sa tak v podstate
dohodli na výške výživného. S poukazom na uvedené súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého
sumou 60,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu nižšie uvedenému zistenému
skutkovému stavu, odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.

22. Ohľadom pomerov účastníkov konania bolo zistené, že maloletý Y. má XX rokov a je
žiakom 9. ročníka základnej školy. Stravuje sa doma. Maloletý navštevuje futbalový a basketbalový
krúžok, ktoré sú bezplatné. Je zdravý.

23.Matka býva v spoločnej domácnosti s mal. Y. a mal. M. v rodinnom dome, ktorého je matka

podielovou spoluvlastníčkou. Ich náklady na bývanie predstavujú sumu 105,- Eur mesačne + energie,
TV, internet 25,- Eur mesačne + 500,- Eur ročne za tuhé palivo. Matka maloletého je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 125,70 Eur mesačne a od 01.03.2019 pracuje cez agentúru ako
opatrovateľka s príjmom podľa jej udania približne 370,- Eur mesačne netto. Predtým bola matka
striedavo nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie alebo bola práceneschopná, počas

ktorého obdobia poberala dávku v nezamestnanosti alebo nemocenské dávky približne vo výške 200,-
Eur mesačne. Matka poberá prídavky na dve deti spolu vo výške 48,68 Eur mesačne. Okrem maloletého
Y. má matka vyživovaciu povinnosť k mal. M. R., nar. XX.XX.XXXX, na ktorej výživu prispieva jej otec
sumou 100,- Eur mesačne. Matka vlastní 30-ročné auto zn. U. S. a titulom dedenia je podielovou
spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva, v podiele 1/3.

24.Otec maloletého býva sám v 2-izbovom byte, ktorého vlastníctvo nie je doposiaľ vysporiadané a je
predmetom dedičského konania. Náklady bývania predstavujú 127,- Eur mesačne. Otec maloletého je
nezamestnaný, nie je vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Podľa vyjadrenia otca, tento si
zarába len príležitostne brigádami. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec naposledy pracoval

na dohodu o pracovnej činnosti v období od 01.08.2017 do 14.06.2018, kde jeho vymeriavací základ
predstavoval priemerne 103,81 Eur mesačne. Predtým sa otec od roku 2012 do 11/2017 nachádzal vo
výkone trestu odňatia slobody. Okrem maloletého Y. už nemá otec inú vyživovaciu povinnosť, starší syn
účastníkov je už plnoletý a schopný sám sa živiť.

25. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať
obaja jeho rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle§ 28 Zákona o rodine obaja
rodičia.

26. Styk rodičov s maloletým Y. súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť

rodičov neupravoval.

27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

29. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je
miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.